Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Co-263-2012.pdf
PDF · 96.37 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/263/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Miroslava Sogu v právnej veci navrhovateľky: 1. C. Y., Q. F. W., B. XXXX/XX, 2. L. Y., Q. F. B., L. XXX/X, zastúpených JUDr. Marekom Hroudom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Krmanova 16, proti odporkyni: F. Q., D. U., Q. F. L. M. Q., M.. L. XXX/XX, zastúpenej Mgr. Barborou Kavuľovou, bývajúcou v Košiciach, Jánošíkova 5, o 10.000 € s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 18. apríla 2012 č.k. 15C/226/2010-127 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo veci samej.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 18. apríla 2012 č.k. 15C/226/2010-127 uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade sumu 10.000 € s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.000 € od 1. augusta 2010 do zaplatenia. O trovách konania si súd vymienil rozhodnúť samostatným uznesením.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že zo zmluvy o budúcej zmluve, ktorá sa nachádza na č.l. 7 až 11 spisu je zrejmé, že medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade a odporkyňou a jej súrodencami (C. U., L. U., T. G.) bola uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve dňa 26. marca 2010. V zmluve o budúcej kúpnej zmluve bol predmetom zmluvy prevod bytu, ktorý bol vedený M. C. F. Č.. XXXXX, G. B.-S., katastrálne územie Terasa, ako byt č. 21, vo vchode č. 27, na 7. poschodí. Súčasťou prevodu boli aj spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a zariadeniach domu, ako aj spoluvlastnícky podiel k pozemkom. Pôvodne bol byt „evidovaný“ na C. U. - otca odporkyne, ktorý zomrel 24. septembra 2009. Dedičstvo po poručiteľovi, t.j. C. U. bolo prejednávané (na Okresnom súde Košice-okolie - poznámka odvolacieho súdu) pod sp. zn. 24D/625/2009. Osvedčenie o dedičstve z 29.3.2010, sp. zn. 24D 625/2009, (Dnot 226/2009) nadobudlo právoplatnosť dňa 29. marca 2010. Vlastníčkou členských práv a povinnosti poručiteľa s členským vkladom v Stavebnom bytovom družstve II, Bardejovská 3, Košice spojené s užívaním trojizbového družstevného bytu č. 21, na 7. poschodí, na Lesníckej 27 v Košiciach, nadobudla v celosti odporkyňa. Okrem odporkyne dedičmi po poručiteľovi boli jej súrodenci (C. U., L. U. J. T. G.). V dedičskom konaní T. G. zastupovala odporkyňa na základe plnej moci zo dňa 25. januára 2010. Dňa 23. marca 2010 bolo podpísané plnomocenstvo T. G. pre odporkyňu na podpísanie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (viď č.l. 63). V zmluve o budúcej kúpnej zmluve v článku III je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene prevádzaných nehnuteľností vo výške 39.833 € s tým, že preddavok kúpnej ceny vo výške 600 € bol kupujúcimi (navrhovateľmi) uhradený spôsobom uvedeným v zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 26. marca 2010, čo predávajúci potvrdili svojimi podpismi. Zostatok kúpnej ceny vo výške 39.233 € bude uhradený kupujúcimi spôsobom, doplní sa neskôr, pretože sa bude postupovať podľa pokynov banky, ktorá poskytne hypotekárny úver. V zmluve o budúcej kúpnej zmluve pod bodom „C“ si „zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak budúci predávajúci nadobudne členský podiel do svojho vlastníctva
(spoluvlastníctva) a bez zbytočného odkladu neodkúpi do osobného vlastníctva špecifikovaný byt z akýchkoľvek dôvodov na jeho strane, sú povinní budúcim kupujúcim spoločne a nerozdielne zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10.000 €. Zmluvne strany sa dohodli, že ak budúci predávajúci po jeho (ich) zapísaní do katastra nehnuteľností z akýchkoľvek dôvodov neuzatvoria zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, špecifikovaných v časti „A“ tejto zmluvy z akýchkoľvek dôvodov na jeho strane, sú povinní budúcim kupujúcim zaplatiť spoločne a nerozdielne zmluvnú pokutu vo výške 10.000 €“.
Súd mal preukázané, že odporkyňa od začiatku komunikácie s navrhovateľmi mala v úmyslne byt po svojom otcovi predať. Spoločne s navrhovateľmi vypratávala byt, vybavovala aj prevod členského podielu na bytovom družstve a za tým účelom jej boli požičané finančné prostriedky od navrhovateľov, čo odporkyňa potvrdila aj vo svojej výpovedi. V dedičskom konaní po svojom otcovi sa odporkyňa stala výlučnou vlastníčkou predmetného bytu. Následne bol vykonaný vklad do katastra nehnuteľností, kde na liste vlastníctva č. XXXXX, obec Košice-Západ, katastrálne územie Terasa, bola ako výlučná vlastníčka predmetného bytu zapísaná odporkyňa. Odporkyňa zastupovala svoju sestru T. G. nielen v dedičskom konaní, ale aj pri uzatváraní zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Svedkovia - súrodenci odporkyne L. U., C. U. J. T. G., ktorí boli vypočutí v konaní potvrdili, že mali vedomosti od svojej sestry (odporkyne - poznámka odvolacieho súdu), že si táto požičala finančné prostriedky za účelom prevodu členských práv bytu a následného odkúpenia bytu do osobného vlastníctva. Taktiež mali vedomosti o tom, že mala byť spísaná zmluva s navrhovateľmi o „predaji“ tohto bytu. Po zapísaní odporkyne do katastra nehnuteľností, k uzavretiu zmluvy medzi odporkyňou a navrhovateľmi nedošlo. Odporkyňa previedla byt na inú osobu. Navrhovatelia dňa 14. júla 2010 vyzvali odporkyňu na uzavretie zmluvy o prevode vlastníckeho práva k predmetnému bytu na navrhovateľov a odporkyňa bola dňa 18. júla 2010 vyzvaná na uzavretie zmluvy aj cestou advokátskej kancelárie, ktorá zastupovala navrhovateľov. Odporkyňa bola upozornená na možnosť uplatnenia zmluvnej pokuty vo výške 10.000 €. Dňa 19. júla 2010 odporkyňa oznámila „navrhovateľom“ neplatnosť zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, a taktiež zaslala aj „dohodu“ o zrušení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (správne malo byť návrh dohody o zrušení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve), bez podpisu účastníkov konania. Námietku odporkyne o neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z dôvodu absencie plnej moci od „budúcej predávajúcej“ (v 4. rade T. G.), považoval súd za účelovú. Ak by aj odporkyňa podpísala zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, za budúcu predávajúcu T. G. bez toho, aby na to bola oprávnená, mohlo by to spôsobiť iba čiastočnú neplatnosť zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vo vzťahu medzi navrhovateľmi a „budúcou predávajúcou“ T. G.. Uvedená okolnosť nemá vplyv na zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľmi a odporkyňou. Spor v tomto konaní sa viedol s odporkyňou, ktorá (v konečnom dôsledku) sa stala výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností - bytu, ktorý bol špecifikovaný v zmluve o budúcej kúpnej zmluve, a to na základe dedičského rozhodnutia po poručiteľovi (P. U.). Súd poznamenal, že zmluvnou pokutou možno zaistiť akúkoľvek právnu (zmluvnú alebo zákonnú) povinnosť, či už sa týka peňažného plnenia alebo iného plnenia. Zmluvná pokuta má predpísanú obligátornú písomnú formu a jej základnou náležitosťou je uvedenie výšky pokuty, prípadne spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky zmluvnej pokuty je vecou vzájomnej dohody účastníkov konania. V predmetnej veci si účastníci písomne dohodli zmluvnú pokutu za oneskorene splnenie povinnosti „uzavretia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve“, správne za porušenie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu vo výške 10.000 €. Súd konštatoval, že úprava o zmluvnej pokute (v zmluve o budúcej kúpnej zmluve - poznámka odvolacieho súdu), nie je v rozpore so zákonom. Priznal aj úrok z omeškania so splnením peňažného záväzku - zmluvnej pokuty. Na zistený skutkový stav súd aplikoval ustanovenia § 50a Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 544 ods. 1,3 OZ, § 517 ods. 1,2 OZ. Poznamenal, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.
Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok napadla z dôvodov, že :
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Navrhovatelia v písomnom vyjadrení navrhli napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdiť. Poukázali na skutkové a právne závery súdu prvého stupňa a uviedli, že účelom odvolania odporkyne je len oddialiť právoplatnosť súdneho rozhodnutia.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala odporkyňa v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.), preskúmal rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p., t.j. vo veci samej, a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne voči rozsudku nie je dôvodné.
Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17. decembra 2013 o 9.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie (§ 156 ods. 1,3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. za použitia § 214 ods. 2 O.s.p.).
Odporkyňa v odvolaní označila odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. a/,b/,d/,e/, f/ O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. predpokladá existenciu niektorých z vád v konaní, ktoré sú stanovené v § 221 ods. 1 O.s.p. ako dôvody pre zrušenie rozsudku.
Ďalší odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je naplnený vtedy, ak v konaní došlo k iným vadám (ako sú uvedené v ust. § 221 ods. 1 O.s.p.), a ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že v súdnej praxi je tento dôvod vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p..
Ustanovenie § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. upravuje odvolací dôvod tak, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Odkaz na § 205a umožňuje doteraz zistený skutkový stav spochybniť len v miere obmedzenej výpočtom podľa § 205a ods. 1 O.s.p., ktorý je výpočtom taxatívnym.
K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu a ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol
logický rozpor, prípadne, že by výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci potrebné dokazovanie a náležite zistil skutkový stav. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p., t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, vo veci samej, (t.j. ohľadom výroku, s ktorými bolo návrhu vyhovené), s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Odvolacie námietky odporkyne nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej.
K dôvodom, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd poznamenáva, že v zmluve o budúcej kúpnej zmluve (uzavretej podľa § 50a OZ) budúci predávajúci - odporkyňa F. Q., D. U. (aj jej súrodenci C. U., L. U. J. T. G. - zastúpená odporkyňou) a budúci kupujúci - navrhovatelia (C. Y. J. L. Y.) si upravili svoje práva a povinnosti s členským podielom k trojizbovému bytu č. 21, nachádzajúcemu sa na 7. poschodí na Lesníckej 27 v Košiciach s príslušenstvom a spoluvlastníckemu podielu na pozemku a spoločných častiach tak, že po právoplatnom ukončení (uvedeného) dedičského konania odkúpia predmetné nehnuteľnosti do svojho „osobného“ vlastníctva. Zároveň sa dohodli, že v prípade, ak dedičia uzavrú dohodu, v rámci ktorej nadobudne členský podiel iba jeden dedič, zaväzuje sa tento dedič vykonať všetky právne kroky smerujúce k tomu, aby predmetný byt odkúpil do vlastníctva a následne predal budúcim kupujúcim.
Budúci predávajúci a budúci kupujúci sa dohodli, že najneskôr do 30 dní odo dňa, keď dôjde k zapísaniu vyššie uvedeného bytu do katastra nehnuteľností vo vlastníctve predávajúceho, uzavrie s budúcimi kupujúcimi zmluvu o prevode vlastníctva k bytu špecifikovaného v čl. I. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. V čl. III. bolo konštatované, že sa zmluvné strany dohodli na kúpnej cene 39.833 € s tým, že preddavok kúpnej ceny vo výške 600 € bol kupujúcimi uhradený spôsobom uvedeným v zmluve o budúcej zmluve zo dňa 26. marca 2010 a zostatok kúpnej ceny v sume 39.233 € bude kupujúcimi uhradený spôsobom, ktorý sa doplní neskôr podľa pokynov banky, ktorá poskytne hypotekárny úver. V časti „C“ zmluvy o budúcej kúpnej zmluve je úprava, podľa ktorej jediným dôvodom, pre ktorý je možné neuzavrieť kúpnu zmluvu uvedenú v bode „A“ tejto zmluvy je skutočnosť, že budúci predávajúci v rámci uvedeného dedičského konania nenadobudnú do výlučného vlastníctva členský podiel. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak budúci predávajúci nadobudne členský podiel do svojho vlastníctva a bez zbytočného odkladu neodkúpi do osobného vlastníctva špecifikovaný byt z akýchkoľvek dôvodov na jeho strane, bude povinný budúcim kupujúcim spoločne a nerozdielne zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10.000 €. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že ak budúci predávajúci zapísaný do katastra nehnuteľností z akýchkoľvek dôvodov neuzavrie zmluvu o prevode vlastníctva bytu k predmetnej nehnuteľnosti špecifikovanej v časti „A“ tejto zmluvy, z akýchkoľvek dôvodov na jeho strane, bude povinný budúcim kupujúcim zaplatiť spoločne a nerozdielne zmluvnú pokutu vo výške 10.000 €. Zmluvná pokuta je splatná do 3 dní od kedy na jej zaplatenie budúci kupujúci budúcich predávajúcich vyzval. Nárok na náhradu škody a vrátenie uhradenej „časti kúpnej ceny“ nie je tým dotknutý.
Nepochybne bolo preukázané, že odporkyňa ako budúca predávajúca po zapísaní svojho vlastníckeho práva k predmetnému bytu do katastra nehnuteľností, neuzavrela kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k predmetnému bytu s budúcimi kupujúcimi (navrhovateľmi), a preto je povinná budúcim kupujúcim (navrhovateľom) zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10.000 €. Odporkyňa totiž porušila svoj záväzok zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve obsiahnutý v časti „C“ ods. 3.
Zmluvná pokuta za porušenie povinnosti bola písomne uzavretá. Výška zmluvnej pokuty bola stanovená na sumu 10.000 €, je teda zrejmá a jej splatnosť bola upravená do 3 dní od doby, čo na jej zaplatenie budúci kupujúci (navrhovatelia) vyzvali budúcu predávajúcu.
Obrana odporkyne, že navrhovatelia (budúci kupujúci) „naťahovali“ kúpu nehnuteľnosti, neobstojí, lebo odporkyňa, len čo nadobudla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, (ktoré bolo zapísané do katastra nehnuteľnosti dňa 9. júla 2010), previedla predmetnú nehnuteľnosť nie na navrhovateľov, ale tretiu osobu, o čom svedčí vklad do katastra nehnuteľnosti zo dňa 14. júla 2010.
Nad rámec odvolacieho prieskumu, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že samotná koncepcia Občianskeho zákonníka kladie dôraz na predchádzanie sporom. Už pri uzatváraní zmlúv, medzi ktoré patrí aj zmluvná pokuta ako forma zabezpečenia pohľadávky, vystupuje do popredia princíp ochrany tej strany, ktorá mieni a tiež aj efektívne svoje záväzky plní. Zákonná interpretácia ustanovenia o zmluvnej pokute preto nemôže byť na úkor ochrany tej strany, ktorá predvídavo a s dostatočnou mierou opatrnosti, si tento zabezpečovací prostriedok dojednala. V tomto právnom vzťahu účastníci vystupovali ako subjekty súkromného práva, ktoré sa spravujú zásadami práva súkromného, ako sú právna rovnosť účastníkov, zmluvná či autonómna voľnosť, zásada „všetko je dovolené, čo nie je zakázané“ a podobne. Zo súkromnej autonómie účastníkov vyplýva, že závisí od vôle účastníka, či do nejakého právneho vzťahu vstúpi, a či na sebe vezme určitú právnu povinnosť alebo nie, a aký bude obsah a forma tohto právneho vzťahu. Odvolací súd zdôrazňuje dôležitosť zásady súkromného práva „všetko je dovolené, čo nie je zakázané“. Dôležitosť zvýrazňuje aj Ústava Slovenskej republiky v čl. II ods. 3, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.