Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10T-10-2022.pdf
PDF · 83.2 KB
Case nature
Area
Subarea
10T/10/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, samosudcom JUDr. Rudolfom Bottom, v trestnej veci obžalovaného S. Z., nar. XX.XX.XXXX v I., trestne stíhaného pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Trnave dňa 2. mája 2023 takto
rozhodol:
Obžalovaný
S. Z., nar. XX.XX.XXXX v I., bytom O. XXXX/XX, N., t. č. v B. a B. X.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
v čase približne od 09:00 h do 10:05 h dňa 23. júla 2020 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov, po predchádzajúcom zákonnom poučení o význame svedeckej výpovede a o tom, že je povinný vypovedať úplnú pravdu a nič nezamlčať, ako aj o trestných následkoch uvedenia nepravdy o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, a trestných následkoch ak iného lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie, v procesnom postavení svedka vypovedal pred vyšetrovateľom Policajného zboru v trestnej veci obvinenej S. Z. nar. XX.XX.XXXX, obvineného K. Z. nar. XX.XX.XXXX, obvineného K. E. nar. XX.XX.XXXX a ďalších, trestne stíhaných za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona a iné, vedenej na národnej kriminálnej agentúre odbor G. K. Policajného zboru pod ČVS:PPZ-134/NKA-BA1-2020, pričom vypovedal nepravdivé skutočnosti o tom, že od S. Z. a K. Z. drogy v živote nekupoval a ani nevie, že by drogy predávali, a že to čo vypovedal pri výsluchu pred vyšetrovateľom na odbore kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ Trnava zo dňa 22. apríla 2020 v čase asi od 19:00 h do 19:25 h sa nezakladá na pravde, lebo mu policajti povedali, že ak nebude vypovedať ako oni chcú tak ho dajú do väzby, hoci v predmetnej výpovedi zo dňa 22.04.2020 uvádzal, že od S. Z. si kupoval pervitín asi dva roky tak tri až štyrikrát do týždňa a niekedy kupoval pervitín aj od K. Z. a približne špecifikoval čas, miesto, množstvo a cenu od nich kupovaného pervitínu, kde ním pôvodne uvádzané skutočnosti potvrdzovali aj ďalšie vykonané dôkazy, a bol si pritom vedomý významu uvedenia týchto nepravdivých informácií pre rozhodnutie, zároveň v tom istom výsluchu zo dňa 23. júla 2020 nepravdivo obvinil vyšetrovateľa PZ mjr. S.. F.. S. X. vykonávajúceho predmetný výsluch S. Z. v procesnom postavení svedka dňa 22.04.2020 a ďalších nezistených príslušníkov PZ z toho, že sa mu mali vyhrážať a nezákonným spôsobom vykonať výsluch a do zápisnice zadokumentovať jeho výpoveď tým spôsobom, že policajti ho nevypočúvali ale iba sami napísali obsah jeho svedeckej výpovede, zápisnicu z výsluchu mu neprečítali ani nedali prečítať a predložili mu ju na podpis, preto skutočnosti uvádzané v zápisnici z výsluchu zo dňa 22.04.2020 on nevypovedal a nie je to jeho výpoveď, čím ich obvinil zo zneužitia právomoci verejného činiteľa
t e d a
- iného lživo obvinil z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie
- ako svedok v trestnom konaní uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie
č í m s p á c h a l
- prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona
- prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 19 (devätnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd ruší výrok o treste odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace nepodmienečne so zaradením do stredného stupňa stráženia, ktorý bol obvinenému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 03.11.2020, sp. zn. 2T/88/2020, právoplatným dňa 20.11.2020 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného Z.. F.. S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, G. G., s uplatneným nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 25.05.2022 obžalobu na obvineného S. Z. za prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona a prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona.
Súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie dňa 02.05.2023.
Po prednese obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava a zaujatí stanoviska k obžalobe zo strany obhajkyne obžalovaného, obžalovaný bol poučený o tom, že môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a), písm. b) alebo písm. c) Trestného poriadku, a zároveň bol poučený o ďalšom postupe a následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 4 až 8 Trestného poriadku. Po porade obžalovaný so svojou obhajkyňou urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto zákonného ustanovenia obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor vo vzťahu k obžalovanému navrhol súdu jeho vyhlásenie prijať.
Súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku uznesením vyhlásenie obžalovaného o vine zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prijal, keď skutok právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v prednesenej obžalobe, pretože boli naplnené všetky štyri zákonné formálne znaky týchto trestných činov - subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívne stránka, a pri prečine aj jeho nie nepatrná závažnosť podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že súd vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody.
Súd po prijatí vyhlásení vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v rozsahu potrebnom v rozhodovaní o treste obžalovaného a to oboznámením aktualizovaného odpisu z Registra trestov na obžalovaného Michala Z., oboznámením podstatného obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 2T/88/2020 a to najmä z Trestným rozkazom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 2T/88/2020.
Podľa § 172 ods. 2 Trestného poriadku tento rozsudok neobsahuje odôvodnenie vo vzťahu k výrokom o vine týkajúci sa obžalovaného S. Z., pretože predmetný výrok o vine nadobudol právoplatnosť po vyhlásení rozsudku.
*** K výroku o treste ***
Z odpisu registra trestov vyplýva, že v ňom má obžalovaný 22 záznamov z rokov 1994, 1995, 1995, 1997, 1997, 2002, 2005, 2005, 2005, 2006, 2010, 2012, 2013, 2013, 2013, 2014, 2017, 2018, 2019, 2020, 2020, 2020. Zo 22 záznamu vyplýva, že bol obžalovaný odsúdený za podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný bol v minulosti odsúdený za drogovú trestnú činnosť a taktiež aj majetkovú trestnú činnosť.
Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu,
Súd v prípade obžalovaného S. Z. ukladal súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 19 (devätnásť) mesiac podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, a preto bolo potrebné zrušiť výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 03.11.2020, sp. zn. 2T/88/2020, právoplatným dňa 20.11.2020 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Uvedeným trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 03.11.2020, sp. zn. 2T/88/2020, právoplatným dňa 20.11.2020 bol obžalovanému Z. uložený nepodmienečný trest vo výmere 4 štyri mesiace, a preto súd ukladal zvýšený nepodmienečný trest vo výmere 19 mesiacov, pretože pri ukladaní súhrnného trestu tento trest musí byť prísnejší ako pôvodne uložený trest. Súd považoval za potrebné daný trest sprísniť a to najmä z ohľadom na predchádzajúce odsúdenia evidované v registri trestov.
Súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestných činov a trestné činy úprimne oľutoval. Súd zistil u osoby obžalovaného dve priťažujúce okolnosti a to v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, pretože obžalovaný spáchal dva trestné činy a taktiež aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že obžalovaný bol v minulosti súdne trestaný.
Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný Z. sa priznal k spáchaniu trestného činu, spáchanie ľutoval, urobil vyhlásenie o vine so všetkými s tým spojený následkami, teda neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny, obmedzenie opravného prostriedku a vykonanie dokazovania o treste bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste (oproti konaniu o schválení dohody o vine a treste), súd ukladal súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 19 mesiacov, t. j. pôvodný uložený trest zvýšil, taký trest považuje za primeraný a zabezpečujúci účel trestu.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
*** Výrok o náhrade škody ***
S predmetným trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, t.j. konanie o náhrade škody, keď si nárok na náhradu škody v predmetnej trestnej veci riadne a včas uplatnil Z.. F.. S. X..
Súd uvádza, že s prihliadnutím na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní, nebolo možné priznať uplatnenú náhradu škody, a preto poškodeného podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku s jej uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, nakoľko ďalšie dokazovanie o tomto nároku (t.j. v akom rozsahu je dôvodný) by presiahlo potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom. Odvolanie má odkladný účinok.