Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/2/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Martina Kolesára v právnej veci oprávnenej navrhovateľky A. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na C. D. E. XX F. G. právne zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o. so sídlom na Štefánikovej ul. č. 8 v Michalovciach a povinného manžela B. B. nar. X.X.XXXX bývajúceho v C. E. XXX právne zastúpeného JUDr. Janou Bajužíkovou advokátkou so sídlom na Štefánikovej ul. č. 8 v Michalovciach v konaní o určenie manželského výživného o odvolaní oprávnenej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 14.7.2022 č. k. -80 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh na určenie manželského výživného a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Rozhodol tak o návrhu oprávnenej z 21.3.2022, ktorým sa domáhala, aby súd zaviazal povinného prispievať jej na výživu manželským výživným v sume 500 Eur mesačne od podania návrhu, pretože s povinným nežije v spoločnej domácnosti a celá starostlivosť o domácnosť a o dve maloleté deti je na nej. Z vyjadrenia povinného zistil, že oprávnenej navrhoval striedavú osobnú starostlivosť o mal. deti, čo odmietla. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že oprávnená pracuje ako živnostníčka s príjmom 1.000,- Eur. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a s mal. deťmi. Náklady na bývanie majú všetci 298 Eur mesačne. Na mal. deti má oprávnená výdavky 548 Eur mesačne. Povinný prispieva oprávnenej na výživu mal. detí 200 Eur mesačne. Povinný pracuje s príjmom 605 Eur mesačne. Má príjem z prenájmu rekreačnej chaty 200 Eur mesačne a z prenájmu bytu 250 Eur mesačne. Za bývanie platí 250 Eur mesačne. Takto zistený skutkový stav veci súd prvej inštancie právne posúdil podľa o rodine a dospel k záveru, že návrh na určenie manželského výživného nie je dôvodný. Súd prvej inštancie porovnal výšku príjmov a výdavkov oboch manželov, výšku výdavkov na deti a sumu, ktorú povinný manžel platí na výživu detí, a nezistil rozdiel medzi životnou úrovňou manželov. Pokiaľ ide o starostlivosť o domácnosť, manželia nežijú v jednej domácnosti, žijú oddelene, preto každý z manželov zabezpečuje starostlivosť o svoju vlastnú domácnosť. Starostlivosť o mal. deti vykonáva výlučne oprávnená, avšak povinný navrhol striedavú osobnú starostlivosť, s čím oprávnená nesúhlasila, teda je jej rozhodnutím, že bude vykonávať sama osobnú starostlivosť o deti. Vyživovaciu povinnosť k deťom si povinný plní v sume 200 € mesačne na obidve deti spoločne. Porovnajúc príjmy a výdavky manželov a ich životnú úroveň dospel súd k záveru, že životná úroveň manželov je rovnaká, a preto návrh zamietol.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že zaviaže povinného prispievať jej na výživu manželským výživným v sume 500 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od podania návrhu a neprizná žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania. Alternatívne navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namieta, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s nehnuteľným majetkom, ktorý povinný vlastní v hodnote 952.500,- Eur tak, ako to vyplýva z určenia trhovej hodnoty nehnuteľností, ktoré si dala vypracovať. Tým, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s nehnuteľným majetkom povinného, nebola splnená zákonná povinnosť súdu vyplývajúca z § 75 ods. 1 Zák. o rodine prihliadať na majetkové pomery povinného. Konajúci súd nezohľadnil ani to, že povinný užíva sám väčšinu z nehnuteľností, ktoré vlastní. Vyjadrila názor, že povinný sa dobrovoľne a bez dôležitého dôvodu vzdáva zárobku, ktorý by ich prenájmom mohol získať. Nestotožnila sa ani so záverom súdu prvej inštancie, keď fakticky na jej ťarchu posudzoval to, že bolo jej rozhodnutím starať sa o mal. deti sama.

4. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávnenej navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Poukázal na to, že oprávnená opustila spoločnú domácnosť dobrovoľne a zanedlho na to prezentovala na Facebooku fotografie svojho nového priateľa, ktorého predstavila deťom ako ich náhradného otca. Oprávnenú viní z rozpadu ich manželstva, pretože ju omrzela denná rodinná rutina. Oprávnená navyše podala žiadosť o rozvod krátko po uzavretí manželstva, keď si už bola istá, že bude mať z čoho profitovať. Takéto konanie považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznil, že ponúkal oprávnenej možnosť vykonávania striedavej osobnej starostlivosti o deti, čím by sa jej znížili mesačné výdavky. V čase odchodu zo spoločnej domácnosti, oprávnená už mala zabezpečené bývanie. Aj keď je bývanie formálne písané na matku oprávnenej predpokladá, že táto dražená nehnuteľnosť patrila do portfólia oprávnenej, z kúpy ktorej aj mohla mať finančný profit, nakoľko pracuje pre dražobnú spoločnosť. Poznamenal, že bývanie oprávnenej je nadštandardné, ide o dvojpodlažný rodinný dom 6+1 izba a dve garáže, kúpený v hotovosti. Uviedol, že na túto nehnuteľnosť nepriamo prispel aj on, pretože umožnil matke oprávnenej bývať v jeho byte a nežiadal od nej za to odplatu, v dôsledku čoho si mohla ušetriť značné finančné prostriedky za nájom. Spochybnil tvrdenia oprávnenej a jej matky, že si museli na kúpu domu požičať, pretože napríklad priateľ matky (H. I.), ktorý im podľa čestného vyhlásenia mal požičať 50.000,- Eur, je sám dlžníkom štátu. Okrem toho, rodičom oprávnenej dopomohol aj tým, že im predal svoj lukratívny pozemok za cenu, ktoré nezodpovedala jeho trhovej hodnote, pretože ho na to oprávnená presvedčila s tvrdením, že si pri nich postavia rodinný dom, aby im boli nápomocní s deťmi. Zanedlho však rodičia tento pozemok predali za podstatne vyššiu sumu, za čo si mohli kúpiť dom, v ktorom teraz s oprávnenou a mal. deťmi bývajú. Má za to, že oprávnená zatajila svoje príjmy – provízie z dražených nehnuteľností a stará matka vdovský dôchodok. Nepovažuje za spravodlivé a súladné s dobrými mravmi, aby sa oprávnená podieľala na jeho životnej úrovni tvorenej vlastníctvom nehnuteľných a hnuteľných vecí, pretože takmer celý svoj majetok nadobudol ešte pred uzavretím manželstva. Oprávnená sa žiadnym spôsobom nepodieľala na jeho získaní. Oprávnená po celý čas nepracovala a po materskej dovolenke odmietala nastúpiť do práce a vydierala ho, aby si ju zobral, inak od neho odíde a vezme aj deti. Keď jej vytýkal, že veľa utráca, ignorovala ho a často používala vyjadrenie, že manžel sa má o svoju manželku postarať. Jeho majetkové pomery boli zohľadnené pri určení výživného v sume 250 Eur mesačne na mal. dieťa rozhodnutím Okresného súdu Michalovce zo dňa 3.8.2022 v konaní pod sp.zn. . Poukázal na to, že žije sám na rozdiel od oprávnenej, ktorá žije s matkou a spoločne sa podieľajú na nákladoch domácnosti. Dodal, že oprávnená nepodala návrh na určenie manželského výživného po odchode zo spoločnej domácnosti, ale až po niekoľkých mesiacoch. Vyjadril názor, že ich životná úroveň je približne rovnaká, len oprávnená si musí zvyknúť na to, že peniaze si treba zarobiť, šetriť a uskromniť sa. Uviedol tiež, že príjem oprávnenej je vyšší ako jeho. Spochybnil sumu, ktorú oprávnená prezentuje ako cenu za jeho nehnuteľnosti. Poukázal na to, že mnohé z nehnuteľností využíva na trávenie voľného času s deťmi, niektoré prenajíma, čo bolo súdom aj vzaté do úvahy. Niektoré nehnuteľnosti nie je možné prenajať, ani predať so zreteľom na to, že nie je ich výlučným vlastníkom, respektíve, niektoré sú zaťažené vecným bremenom doživotného užívania v prospech darcu. Ďalšie nehnuteľnosti sú rodinným dedičstvom, ktoré sa dedí z generácie na generáciu, preto nepovažuje za dôvodné, aby na takomto majetku mala svoj podiel oprávnená, ktorá sa žiadnym spôsobom nezaslúžila o jeho nadobudnutie, či udržanie a jej jedinou snahou je profit z pozície statusu manželky. Na podporu svojich tvrdení priložil vyjadrenie k odvolaniu matky, ktoré podal v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. .

5. Oprávnená v odvolacej replike zotrvala na svojich vyjadreniach. Tvrdenia povinného považuje za účelové. Uviedla, že medzi jej matkou a J. I. bola uzavretá riadna zmluva o pôžičke. Povinný si aj protirečí najmä čo sa týka jeho úvah o spôsobe nadobudnutia rodinného domu, v ktorom žije s mal. deťmi. Poukázala na to, že povinný bol právoplatne odsúdený z prečinu porušovania domovej slobody za skutok, ktorého sa mal dopustiť v mieste ich súčasného bydliska dňa 21.1.2022. Akékoľvek tvrdenia povinného týkajúce sa rozporu výživného s dobrými mravmi preto považuje za neakceptovateľné. Nesúhlasila ani s tým, že má zatajovať časť svojich príjmov a jej matka vdovský dôchodok. Upresnila, že dlhodobo žiadnu províziu nedostala v dôsledku krízy na realitnom trhu. Jej matka mala nárok na vdovský dôchodok len na jeden rok od 4.12.2021. Vyjadrila názor, že zákon v ustanovení § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri majetkových pomeroch povinného nerozlišuje, či povinný nadobudol majetok sám, alebo s pričinením oprávneného. Pokiaľ povinný poukazoval na rozsudok Okresného súdu Michalovce z 3.8.2022 sp. zn. , kde mu bolo určené výživné na každé mal. dieťa na 200 Eur mesačne a 50 Eur mesačne sporivá časť, uviedla, že ešte nie je právoplatný, pretože sa voči nemu odvolala. Navrhla, aby si odvolací súd vyžiadal od povinného potvrdenie o tom, v akej výške poberá nájomné za prenájom bytu v B., pretože má vedomosť, že ho už povinný prenajal.

6. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané. 7. Konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „ “). 8. Podľa CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa , a (ďalej len „ “), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa , bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami oprávnenej uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a oprávnená ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie správne ustálil, že ani jeden z účastníkov konania nemal v rozhodnom období vyššiu životnú úroveň ako ten druhý. Pokiaľ sa oprávnená odvolávala na majetkové pomery povinného, tieto boli podľa názoru odvolacieho súdu riadne zohľadnené pri rozhodovaní spôsobom, aký je zrejmý z bodu 6. napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie vzal do úvahy, že povinný má príjem z prenájmu rekreačnej chaty v sume 200 Eur mesačne a z prenájmu bytu 250 Eur mesačne. Rozsah týchto príjmov oprávnená v konaní nespochybňovala. Na zvyšné majetkové pomery povinného nebolo možné prihliadať, pretože zásadne platí, že nemožno od povinného vyžadovať, aby speňažil svoj majetok len preto, aby mohol prispievať na výživu oprávnenej v sume 500 Eur mesačne najmä za situácie, ak časť z nehnuteľného majetku riadne využíva na svoje bývanie (rodinný dom so záhradou, kde predtým býval s oprávnenou a mal. deťmi) a vo zvyšnej časti podľa údajov z evidencie nehnuteľností nie je ich jediným vlastníkom (rekreačnú chatu a vinicu s vinným domom vlastní s bratom), či sú zaťažené vecným bremenom (1/4 rodinného domu, na ktorom je vecné bremeno spočívajúce v doživotnom užívaní nehnuteľnosti v prospech rodičov povinného). Vzhľadom na takéto usporiadanie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam nebolo možné zohľadniť potencionálne výnosy, ktoré by tento majetok mohol povinnému prinášať a podľa nich posudzovať životnú úroveň povinného. Napokon, z týchto majetkov povinný nemal príjmy ani v čase trvania manželstva. Ako správne ustálil súd prvej inštancie, účastníci konania majú približne rovnaké príjmy, obaja bývajú v nadštandardných rodinných domoch, povinný sa podieľa aj na starostlivosti o mal. deti s tým, že mu bola zvýšená vyživovacia povinnosť na maloleté deti v konaní pod sp.zn. . Zásada rovnakej životnej úrovne neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi a nezávisí len od

rozdielu výšky príjmov manželov, ale najmä od skladby a výšky ich výdavkov podľa spôsobu ich života daného prácou, zdravotným stavom a pod. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že ani jeden z teraz už bývalých manželov si nemôže – a ani nedovoľuje viac ako ten druhý. Z celkového spôsobu života účastníkov konania je možné dospieť k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že životná úroveň teraz už bývalých manželov bola v rozhodnom období rovnaká ako v čase, keď zdieľali spoločnú domácnosť. 11. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

12. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

14. Odvolací súd nepriznal účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože v konaniach o určenie manželského výživného, ktoré spadá pod konania vo veciach výživného plnoletých osôb nemá podľa žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania a zároveň neboli zistené ani podmienky na priznanie náhrady trov podľa .

15. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.