Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/231/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci navrhovateľa: V.. B. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., M. XXXX/X., proti odporkyni: N.. I. C., advokátka, Advokátska kancelária so sídlom C. D. XX/XX, v konaní zast. JUDr. Alenou Turčanovou, advokátkou, Advokátska kancelária Poprad, Lúčna 3923/22, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: KOOPERATIVA POISŤOVŇA, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, ICO: 00 585 441, o zaplatenie 6 151,30 € s prísl. z titulu náhrady škody, na odvolanie odporkyne zo dňa 12. 04. 2013 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -232 zo dňa 21. 02. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

odôvodnenie:

Okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 5 013,13 € spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania od 01. 01. 2011 až do zaplatenia a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku bol návrh zamietnutý. Vo výrokovej časti súd zároveň uviedol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd svoje rozhodnutie odôvodnil: „Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 07. 02. 2011, osobne podaným na Okresný súd Revúca dňa 08. 02. 2011 sa domáhal pôvodne náhrady škody od odporkyne v rozsahu 4 447,95 Eur a svojím rozšíreným návrhom zo dňa 13. 02. 2012 sa domáhal ďalšieho nároku vo výške 1 703,37 Eur z titulu náhrady škody od odporkyne v zmysle o advokácii. Takéto rozšírenie návrhu súd pripustil ako zmenu návrhu svojím rozhodnutím pod č. konania -104 zo dňa 09. 03. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 03. 2012.

Odporkyňa z návrhom vyjadrila nesúhlas a tento ako nedôvodný žiadala zamietnuť.

K rovnakému vyjadreniu sa pripojil aj vedľajší účastník na strane odporkyne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie:

Výpoveďou zo zamestnania zo dňa 15. 12. 2008 v ktorom zamestnávateľ SMZ - REVIMEX, a. s. Revúca, dáva výpoveď navrhovateľovi v tomto konaní v zmysle § 63 ods. 1 písm. d) z dôvodu, že prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2. Výpovedná doba je dvojmesačná a začína plynúť od prvé dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Takúto prevzal navrhovateľ dňa 17.

12. 2008 s poznámkou „s pripomienkami". Súd ďalej vykonal dokazovanie plnomocenstvom zo dňa 05. 02. 2009, v ktorom navrhovateľ splnomocnil odporkyňu na úkony, aby proti SMZ-REVIMEX, a. s. Revúca, Komenského 1097/13, Revúca, IČO: 36 625 744 vo veci neplatnosti výpovede ho zastupovala a vykonávala všetky úkony, prijímala doručované písomnosti, podávala návrhy a žiadosti, uzavierala zmiery, uznávala plné nároky, vzdávala sa nárokov, podávala opravné prostriedky a vzdávala sa ich, vymáhala nároky, plnenia nárokov prijímala, plnenia potvrdzovala, a to všetko aj vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Toto splnomocnenie bolo dané v rozsahu práva a povinnosti podľa , , a . Takéto plnomocenstvo odporkyňa aj prijala, pričom prijatie plnomocenstva vyjadrila svojím podpisom.

Z návrhu na začatie súdneho konania zo dňa 17. 03. 2009 súd zistil, že bol podaný návrh na Okresný súd Revúca, vo veci navrhovateľa proti odporcovi SMZ-REVIMEX, a. s. Revúca, s označením o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou a uplatnenie práva na ochranu pred diskrimináciou, podľa . Z uvedeného návrhu je zrejmé, že tento návrh je odôvodnený, pričom navrhovateľ žiadal, aby spd vydal rozsudok „odporca je povinný zabezpečiť ospravedlnenie vedenia podniku zverejnením vo vnútropodnikovom časopise MAGNEZIT do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku v tomto znení: Predstavenstvo SMZ-REVIMEX, a. s. Revúca sa týmto ospravedlňuje svojmu bývalému zamestnancovi V.. B. K. v súvislosti s rozhodnutím ukončiť s ním pracovný pomer v a. s.. Zamestnávateľ hrubo využil svoje mocenské postavenie na presadenie svojich zámerov aj za cenu priamej diskriminácie voči jeho osobe, pričom porušil svoje vlastné vnútorné základe normy a. s., zásady etiky a niektoré ustanovenia ." Zároveň navrhovateľ žiadal, aby mu odporca zaplatil náhradu nemajetkovej ujmy v sume 8 200,- Eur za nemajetkovú ujmu diskriminácie zamestnávateľom a zníženú vážnosť spoločenského uplatnenia v mesiacoch január a február roku 2009. Zároveň navrhovateľ žiadal od odporcu nahradiť trovy konania.

Takýto návrh podpísala odporkyňa ako advokátka.

Súd ďalej vykonal dokazovanie uznesením Okresného súdu Revúca pod č. konania -27 zo dňa 09. 04. 2009, v ktorom bol navrhovateľ vyzvaný, aby svoje neúplné podanie zo dňa 17. 03. 2009 doplnil v zmysle poučenia vyplývajúceho z odôvodnenia tohto uznesenia, najmä aby doplnil tú časť, ktorá sa týka návrhu, z ktorého musí byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, to znamená petit návrhu, ktorý musí byť jasný, určitý, zrozumiteľný a musí byť zrejmé, k akej konkrétnej povinnosti má súd účastníka zaviazať. Zároveň ho poučuje o tom, že z petitu návrhu nie je jasné za aké obdobie žiada náhradu mzdy, t. j. presne od ktorého dátumu a v jeho návrhu je konštatované, že formulácia petitu je všeobecná, t. j. nepostačujúca a neurčitá.

Súd ďalej vykonal dokazovanie Doplnením a opravou návrhu na začatie súdneho konania, č. konania adresovanej odporkyňou Okresnému súdu Revúca, dňa 24. 04. 2009 na základe ktorého je zrejmé, že odporkyňa na základe uznesenia Okresného súdu Revúca pod č. konania -27 zo dňa 09. 04. 2009 dopĺňa a upravuje petit svojho podania zo dňa 17. 03. 2009 tak, že odporca je povinný zabezpečiť ospravedlnenie vedenia podniku zverejnením vo vnútropodnikovom časopise MAGNEZIT, do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku v znení, ktoré je presne formulované. Zároveň toto doplnenia obsahuje povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 8 200,- Eur za nemajetkovú ujmu diskriminácie zamestnávateľom o zníženú vážnosť spoločenského uplatnenia v mesiacoch január a február 2009. Zároveň v tomto doplnení si odporca uplatňuje právo na náhradu škody za majetkovú ujmu v príčinnej súvislosti s ušlou mzdou z dôvodu neplatnej výpovede vo výške prislúchajúcim mesačným násobkom priemerného mesačného zárobku 4 115,- Eur, odo dňa 01. 03. 2009 až do času vydania rozsudku, že pracovný pomer trvá aj naďalej, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň odporca má byť povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania.

Súd vykonal ďalej dokazovanie výzvou na zaplatenie škody vzniknutej výkonom nekvalifikovanej právnej služby zo dňa 10. 12. 2010, ktorú adresoval navrhovateľ odporkyni s tým, že žiada, aby náhrada škody vo výške 4 447,95 Eur mu bola zaplatená najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Navrhovateľ

ďalej preukázal výpisom z D. H., príkazu na úhradu skutočnosť, že uhradil na účet právneho zástupcu v konaní pred Okresným súdom Revúca dňa 22. 11. 2010 sumu 5 114,23 Eur.

Z oznámenia zo dňa 20. 02. 2009, ktorú adresoval navrhovateľ spoločnosti SMZ-REVIMEX, a. s. Revúca súd zistil, že navrhovateľ oznámil svojmu zamestnávateľovi, že výpoveď zo zamestnania zo dňa 15. 12. 2008, ktorá mu bola doručená dňa 17. 12. 2008 považuje za neplatnú, a preto v zmysle trvá na tom, aby ho naďalej zamestnávali na základe platnej pracovnej zmluvy zo dňa 01. 06. 2004.

Z príkazu na úhradu súd zistil, že navrhovateľ uhradil súdny poplatok vo výške 312,- Eur za konanie vedené pred Okresným súdom Revúca, pod spis. zn. . Zároveň súd vykonal dokazovanie príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 04. 02. 2010, ktorou navrhovateľ zaplatil odporkyni 210,- Eur za podanie žaloby a právne zastúpenie vo veci . Súd mal ďalej za preukázané, že navrhovateľ zaplatil JUDr. Alexandrovi Fuchsovi, advokátovi, v Košiciach sumu 30,- Eur za právne služby dňa 04. 03. 2010. Zároveň súd vykonal dokazovanie faktúrou číslo 05/2010, kde dodávateľom je JUDr. Milan Knop, advokát, so sídlom v Košiciach a príjemcom je navrhovateľ, pričom v zmysle vyhlášky č. 655/2004, touto faktúrou bola fakturovaná odmena za právny rozbor veci vo výške 119,- Eur, pričom na spodnej časti tejto faktúry je ručným písmom napísane uhradené: 119,- Eur dňa 12. 03. 2010 cez internet. Žiadny iný doklad ohľadne preukázania skutočného zaplatenia tejto sumy v konaní predložený nebol.

Súd ďalej vykonal dokazovanie potvrdením Okresného súdu Revúca č. 1819089 zo dňa 17. 03. 2010 o zaplatení 5,61 Eur za prefotenie 17 ks listín po 0,33 Eur. Z potvrdenia Okresného súdu Revúca zo dňa 16. 08. 2010 pod č. 2897398 súd zistil, že navrhovateľ uhradil Okresnému súdu Revúca za prefotenie listín sumu 5,28 Eur, a to 16 ks listín po 0,33 Eur.

Z príkazu na úhradu zo dňa 22. 11. 2010 mal súd za preukázané, že navrhovateľ uhradil na účet Okresného súdu Revúca sumu 43,18 Eur z titulu náhrady svedočného.

Navrhovateľ v konaní ďalej preukazoval komunikáciu medzi ním a odporkyňou, kedy dňa 12. 03. 2009, elektronickou poštou mu bol zaslaný návrh na začatie konania tak, ako sa nachádza v súdnom spise na č.l. 140, ktorý je označený ako návrh na začatie súdneho konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, pričom zo žalobného návrhu vyplýva, že odporca je povinný zabezpečiť ospravedlnenie vedenia podniku listom alebo v časopise MAGNEZIT v tomto znení, pričom navrhovateľ bol žiadaný na doplnenie tejto časti tak isto, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhrady nemajetkovej ujmy v sume, ktorú bolo potrebné doplniť a tak isto odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody vo výške, tak isto bolo potrebné doplniť zo strany navrhovateľa. Na takúto žiadosť reagoval navrhovateľ tak, že elektronickou poštou dňa 14. 03. 2009 doručil odporkyni doplnený návrh, pričom farebne odlišným textom do už zaslaného žalobného návrhu doplnil okolnosti, ktoré považoval za potrebné, a to najmä text ospravedlnenia, výšku nemajetkovej ujmy a tak isto výšku náhrady škody, ktorú požaduje. Odporkyňa v konaní predložila koncept návrhu na začatie súdneho konania zo dňa 12. 03. 2009 nazvaný o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a ručným písmom doplnené a uplatnenie práva na ochranu pred diskrimináciou podľa § 13 ods. 5 Zákonníka práca, z ktorého žalobného petitu takéhoto návrhu vyplýva, že prvým odsekom tohto žalobného petitu je výpoveď odporcu zo dňa 15. 12. 2008 je neplatná. Pracovný pomer trvá i naďalej.

Súd vykonal dokazovanie spisom Okresného súdu Revúca pod spis. zn. , z ktorého zistil, že návrh na začatie súdneho konania vo veci navrhovateľa V.. B. K. proti odporcovi SMZ-REVIMEX, a. s. Revúca, so sídlom Revúca bol podaný dňa 19. 03. 2009 s dátumom žalobného návrhu 17. 03. 2009. Návrh na začatie súdneho konania znie „o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou a uplatnenie práva na ochranu pred diskrimináciou podľa . Zo žalobného návrhu je zrejmé, že navrhovateľ žiadal, aby sa mu odporca ospravedlnil, zaplatil náhradu nemajetkovej ujmy a zaplatil náhradu škody. Súčasťou spisu je aj plnomocenstvo navrhovateľa pre odporkyňu na zastupovanie v konaní vo veci neplatnosti výpovede jeho bývalého zamestnávateľa. Súd ďalej vykonal dokazovanie odvolaním plnomocenstva - oznámenie zo dňa 08. 03. 2010, ktoré adresoval navrhovateľ Okresnému súdu Revúca na vedomie stým, že takéto odvolanie adresoval odporkyni v zmysle, že ku

dňu 08. 03. 2010 jej vypovedá plnú moc v celom rozsahu tak, ako jej bola daná dňa 05. 02. 2009 vo veci zastupovania vo veci neplatnosti výpovede. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 01. 06. 2010 pred Okresným súdom Revúca, spis. zn. súd zistil, že navrhovateľ v tomto konaní sa pred Okresným súdom Revúca zúčastnil ako navrhovateľ osobne prítomný, pričom súd na tomto pojednávaní vyhlásil unesenie, ktorým nepripustil zmeny petitu návrhu v znení tak, ako bolo na pojednávaní navrhnuté navrhovateľom a ako je uvedená v písomnej forme v podaní zo dňa 01. 06. 2010 a je označená ako záverečná reč a je založená v spise. Takéto rozhodnutie je vypracované aj písomne pod č. konania -202 zo dňa 01. 06. 2010. Súd ďalej zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 01. 06. 2010 zistil, že návrh navrhovateľa bol v celkom rozsahu zamietnutý. Z odôvodnenia rozhodnutia o nepripustení zmeny žalobného petitu návrhu vyplýva, že súd dospel k záveru, že výsledky doterajšieho konania nemôžu byť podkladom pre konania o zmenenom návrhu, preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Z rozsudku Okresného súdu Revúca pod č. konania -204 a strany 11 súd konštatuje, že žaloba na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru výpoveďou na súd zo strany navrhovateľa podaná nebola.

Na odvolanie navrhovateľa podané osobne dňa 15. 07. 2010 na Okresný súd Revúca rozhodol vo veci Krajský súd v Banskej Bystrici, v konaní pod č. -265 zo dňa 12. 10. 2010, v ktorom rozsudok Okresného súdu Revúca potvrdil.

Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici na strane 8, prvý odstavec potom vyplýva, „že pokiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o tom, že výpoveď daná odporcom navrhovateľovi je neplatná, neprichádzajú do úvahy žiadne nároky, ktoré by sa z dôvodu neplatnej výpovede mohli uplatňovať. Teda nie ani nároky náhrady škody za majetkovú ujmu v príčinnej súvislosti s ušlou mzdou z dôvodu neplatnej výpovede."

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že oslovil odporkyňu ako advokátku o poskytnutie právnej služby, a to právneho zastupovania v súdnom spore týkajúce sa neplatnosti výpovedi z pracovného pomeru, ktoré mu dal jeho zamestnávateľ SMZ-REVIMEX, a. s. Revúca v zmysle jeho listu zo dňa 15. 12. 2008. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 05. 02. 2009 došlo k podpisu plnomocenstva uzatvorením zmluvy o právnej službe vo veci neplatnosti výpovedi, proti jeho zamestnávateľovi. Takouto plnou mocou splnomocnil odporkyňu aby ho zastupovala, vykonávala všetky úkony, prijímala doručované písomnosti a podávala návrhy a žiadosti. Plnomocenstvo jej bolo udelené v rozsahu povinností a práv podľa , , a . Uviedol, že podľa výpovede z pracovného pomeru zo dňa 15. 12. 2008, jeho pracovný pomer mal u jeho zamestnávateľa skončiť 28. 02. 2009. Podľa , začala plynúť prekluzívna lehota pre podanie žaloby o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a táto mala uplynúť dňa 30. 04. 2009. Uviedol, že odporkyňa dňa 17. 03. 2009 spracovala žalobu, ktorú adresovala Okresnému súdu Revúca, ktorú v predmete veci označila ako „o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou". Z petitu žalobného návrhu však vyplývalo, že odporca je povinný zabezpečiť ospravedlnenie navrhovateľovi prostredníctvom vnútropodnikového časopisu MAGNEZIT a zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody za majetkovú ujmu v príčinnej súvislosti s ušlou mzdou z dôvodu neplatnej výpovede, vo výške prislúchajúcim 12 mesačným násobkom priemerného mesačného zárobku vo výške 4 115,- Eur.

Okresný súd Revúca uznesením zo dňa 09. 04. 200, ktoré doručil odporkyni ju vyzval k doplneniu neúplného podania zo dňa 17. 03. 2009. Odporkyňa na takéto uznesenie reagovala podaním zo dňa 24. 04. 2009, kedy doplnila a upravila petit žaloby, pričom doplnenie a úprava sa týkala len ospravedlnenia odporca navrhovateľovi, náhrady nemajetkovej ujmy, náhrady škody za takúto nemajetkovú ujmu od 01. 03. 2009 až do času vydania rozsudku, že pracovný pomer trvá. Ani podaná žaloba a ani doplnenie odporkyne však neobsahovalo žalobný petit podľa jeho názoru v najpodstatnejšej a rozhodujúcej časti v tom zmysle, že má byť určená neplatnosť výpovede daná odporcom v tom konaní navrhovateľovi dňa 15. 12. 2008. Okresný súd Revúca svojím rozhodnutím zo dňa 01. 06. 2010 návrh zamietol a zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 4 447,95 Eur a trov konania a trov štátu vo výške 43,18 Eur. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia potom vyplynulo, že navrhovateľ nepodal v stanovenej lehote

na súd žalobu o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a preto bez ďalšieho nemožno sa jeho neplatnosťou ďalej ani zaoberať a rozviazanie pracovného pomeru je účinné. V rámci konania dňa 01. 06. 2010 si navrhovateľ podľa svojho tvrdenia uplatnil právo na doplnenie žaloby, kedy žiadal určiť neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, avšak súd takúto zmenu žalobného návrhu zamietol a preto o platnosti či neplatnosti výpovede z pracovného pomeru sa nevykonalo vôbec dokazovanie a ani sa nerozhodlo. Uviedol, že prvostupňový súd sa v svojom rozhodnutí zmienil o tom, že uplynula práve prekluzívna lehota v zmysle pre uplatnenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru prostredníctvom súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici na jeho odvolanie rozhodol tak, že rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil, pričom takisto poukázal na to, že predpokladom pre úspešné sa domáhanie ospravedlnenia sa, prípadne náhrady škody je možné až po určení neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, ktorá však nebola predmetom žalobného návrhu.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporkyňa svojou nesprávnou formuláciou žalobného návrhu, nedbalým postupom pri úprave a doplnení žaloby v zmysle uznesenia Okresného súdu Revúca zapríčinila, že súd o neplatnosti výpovede ani nerozhodoval, pričom z plnomocenstva, ktoré jej udelil jasne vyplýva a je jednoznačne vymedzený predmet sporu na zastupovanie ktorého ju splnomocnil. Z tohto dôvodu podľa názoru navrhovateľa mu vznikla škoda spočívajúca jednak v zaplatení súdneho poplatku na Okresnom súde Revúca v konaní pod spis. zn. vo výške 312,- Eur, odmeny odporkyne ktorú zaplatil vo výške 210,- Eur, poplatkov ktoré mu vznikli za posúdenie žaloby, ktoré mu spracovali dvaja advokáti vo výške 149,- Eur, náhrada za kópie listín, ktoré si urobil v rámci konania pred Okresným súdom Revúca vo výške 10,89 Eur, náhrady trov štátu za svedočné, ktoré zaplatil na účet Okresného súdu Revúca vo výške 43,18 Eur, trov odvolacieho konania v ktorom bol neúspešný vo výške 666,28 Eur a 312,- Eur súdneho poplatku z odvolania, ktoré podal proti prvostupňovému rozhodnutiu.

Navrhovateľ zhrnul, že určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru v žalobnom návrhu tak, ako ho podala odporkyňa absentuje, porušila teda ním záväzok voči nemu ako klientovi tým, že nerešpektovala obsah dojednania a obsah plnomocenstva a nepodala v zákonnej lehote žalobu v takej podobe, aby v tejto bol naformulovaný žalobný petit o určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru zo dňa 15. 12. 2008. Z tohto dôvodu žiadal navrhovateľ svojmu návrhu vyhovieť s tým, že sú preukázané všetky atribúty náhrady škody s poukazom aj na o advokácii a to jeho ustanovením v a .

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že žiada návrh zamietnuť ako nedôvodný a neoprávnený, avšak pripustila, že je pravdou, že nesprávnym spôsobom sformulovala petit žalobného návrhu, keď v žalobnom návrhu ho označila ako o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, avšak takáto formulácia sa už potom v závere samotného žalobného návrhu neobjavila, pričom k tejto skutočnosti došlo v súvislosti s pisárskou chybou a táto časť žalobného návrhu z podaného návrhu „vypadla". Uviedla, že pripúšťa tú skutočnosť, že akosi nevenovala pozornosť následnej výzve na doplnenie a úpravu žalobného návrhu a uznala tú skutočnosť, že takýto nedostatok neodstránila ani na túto výzvu. Odporkyňa ďalej uviedla, že napriek týmto k skutočnostiam došlo k vypovedaniu plnej moci dňa 08. 03. 2010, kedy táto bola oznámená a doručená súdu a jej bola doručená dňa 12. 03. 2010. Navrhovateľ mal preto dostatok času, aby správnym spôsobom si prostredníctvom seba, resp. iného právneho zástupcu sformuloval žalobný petit správne tak, ako to požadoval. Uviedla ďalej, že návrh navrhovateľa v konaní pred Okresným súdom Revúca nebol zamietnutý z dôvodu, že došlo k preklúzii práva ale pre to, že súd nepripustil zmenu žalobného návrhu, pričom je podstatné, aby navrhovateľ preukázal úspešnosť v konaní o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, pričom podľa jej názoru v konaní nie sú preukázané dostatočným spôsobom všetky atribúty náhrady škody a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť.

Vedľajší účastník vo svojej výpovedi uviedol, že sa pridržiava skutkových a právnych tvrdí tak, ako ich poskytla vo svojej výpovedi odporkyňa.

Podľa a , v znení účinnému ku dňu začatia poskytovania právnych služieb, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.

Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odpornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pri tom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

Podľa § 26 vyššie citovaného zákona, advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník v spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.

Koncipient a zamestnanec advokáta nezodpovedajú klientovi za škodu spôsobenú pri poskytovaní právnych služieb. Ich pracovno-právna zodpovednosť voči advokátovi nie je tým dotknutá.

Každý advokát samostatne zodpovedá voči klientovi za škodu spôsobenú pri poskytovaní právnych služieb okrem prípadov, ak ide o spoločného klienta niekoľkých advokátov. Voči svojim zamestnancom a iným osobám zodpovedajú advokáti, spoločníci spoločne a nerozdielne.

Ak tento zákon neustanovuje inak, advokát sa zbaví zodpovednosti podľa ods. 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.

Podľa a vyššie citovaného zákona, advokát si pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických a právnických osôb (ďalej len „klient") v súlade s , ústavnými zákonmi, zo zákonmi a s inými všeobecnými záväznými právnymi predpismi.

Výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracovanie právnym rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len „právne služby").

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Súd na základe vykonaného dokazovania vyššie citovaných právnych predpisov môže konštatovať, že občiansko-právna zodpovednosť advokáta za škodu je predovšetkým zodpovednosťou advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie. Takáto zodpovednosť je definovaná jednak z hľadiska vecného, časového a taktiež osobného. Zodpovednosť advokáta rieši predovšetkým o advokácii a jeho ustanovenie . Advokát teda zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie. Podľa účinnej právnej úpravy sa právny vzťah medzi advokátom a klientom, založený zmluvou o poskytovaní právnych služieb uzatvorenou podľa zákona o advokácii, subsidiárne riadi ustanoveniami o zmluve príkaznej podľa a nasledujúcich, .

Je možné povedať vo všeobecnosti o podmienkach vzniku zodpovednosti za škodu, že sa jedná buď o zodpovednosť záväzkovú, kedy tu nastupuje povinnosť náhrady škody vzniknutej ako dôsledok porušenia záväzkov, zodpovednosť medzi individuálne určenými subjektmi, medzi ktorými je záväzkový

vzťah založený zmluvou, resp. mimozáväzková zodpovednosť nastupuje vtedy, keď náhrady škody vznikne porušením inej právnej povinnosti medzi osobami, medzi ktorými nie je žiadny iný právny vzťah. Pre záväzkovú zodpovednosť advokáta má vždy prednosť jej úprava v zákone o advokácii. Advokát môže byť subjektom záväzkovej zodpovednosti iba v prípade, ak tu existuje platný záväzkový vzťah medzi ním a klientom založený zmluvou o poskytovaní právnych služieb. V takomto prípade sa teda zodpovednosť advokáta posudzuje podľa zákona o advokácii. Otázky neupravené zákonom o advokácii sa riadia . Táto zodpovednosť advokáta je vždy objektívna. V prípade zodpovednosti mimozáväzkovej sa právo na náhradu škody neriadi ust. zákona o advokácii ale s ohľadom na uvedené sa riadi vždy ustanoveniami upravujúcimi zodpovednosť za škodu a preto aj inými ustanoveniami sa aplikujú tie ustanovenia o všeobecnej zodpovednosti. Občiansko-právna zodpovednosť je zodpovednosť založená na princípe zavinenia alebo zodpovednosť objektívna. Predpokladmi vzniku zodpovednosti založenej na princípe zavinenia je 1. porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), 2. vznik škody, 3. existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Zavinenie vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti je tu prezumované. Subjektmi takéhoto zodpovednostného vzťahu sú jednak označený škodca, ktorý je buď advokátom, resp. spoločnosťou podľa zákona o advokácii a poškodeným, t. j. klientom, čo je osobou, ktorá advokáta požiadala o poskytnutie právnej služby a advokát prejavil vôľu právnu službu jej poskytnúť, čím došlo k uzavretiu platnej zmluvy o poskytovaní právnej služby, resp. povinnosti poskytnúť právnu službu môže vzniknúť aj na základe vykonateľného rozhodnutia štátneho orgánu. Iná osoba než klient sa môže domáhať náhrady škody od advokáta len podľa predpisov . V tejto súvislosti súd konštatuje, že aktívna a pasívna legitimácia v danom spore je jednoznačným spôsobom preukázaná a v konaní nebola ani nikým spochybnená, teda vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je vzťahom klienta a advokáta, ktorý našiel výraz v udelenej plnej moci, ktorú udelil navrhovateľ odporkyni na zastupovanie v konaní proti svojmu zamestnávateľovi vo veci neplatnosti výpovede.

Predpoklady vzniku zodpovednosti nie sú vyslovene upravené v zákone, súdna prax však konštatuje, že platná právna úprava zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie je koncipovaná ako zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie, teda zodpovednosť je tu objektívna a tejto nie je možné sa zbaviť. Zavinenie advokáta sa neskúma a neprichádza do úvahy ani jeho vyvinenie tým, že by preukázal, že škodu nezavinil. Jediným liberačným dôvodom pre advokáta je ten, ktorý je uvedený v § 26 ods. 4 zákona o advokácii. Tento liberačný dôvod však v konaní zo strany odporkyne tvrdený jednak nebol a nebol preto ani preukazovaný dôkaznými prostriedkami. Predpokladom vzniku zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie nie je ani tak protiprávnosť jeho konania, ktorú však nie je možné vylúčiť, ale iba existencia protiprávneho stavu, t. j. činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, ktorá vyvoláva škodu. Teda zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie založená na súčasnom splnení troch predpokladov, a to činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiaca s výkonom advokácie a vznikom škody. Všetky tieto atribúty zodpovednostného vzťahu preukazuje v konaní navrhovateľ. V súvislosti s existenciu protiprávneho vzťahu, t. j. takej činnosti, súvisiace s výkonom advokácie, ktorá vyvoláva škodu súd konštatuje, že jednou s povinností advokáta je aj jeho povinnosť svedomito chrániť práva a oprávnené záujmy klienta. Svedomitým nie je taký výkon advokácie, ktorý nesie znaky ľahostajnosti, nedostatočného záujmu o klienta a jeho veci, resp. ktorý nezohľadňuje reálny stav veci alebo tento stav nedoceňuje. Typickými protiprávnymi konania potom sú opomenutie advokáta a následné zmeškanie lehoty, neodstránenie vád podania vedúce k zastaveniu konania, oneskorené podanie žaloby, ktoré viedlo k jej zamietnutiu pre premlčanie a podobne.

Súd v tejto súvislosti poukazuje, že takýto stav existencie protiprávnosti v súvislosti s činnosťou súvisiace z výkonom advokácie, ktoré vyvoláva škodu mal súd v tomto konaní za preukázane. V konaní bolo jednoznačne preukázané, pričom v tejto súvislosti sa jednalo o zhodné tvrdenia oboch účastníkov o tom, že navrhovateľ splnomocnil odporkyňu na zastupovanie v konaní vo veci neplatnosti výpovede, takúto plnú moc jej udelil a na základe takejto plnej moci mala byť podaná žaloba o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru. Takáto žaloba v skutočnosti podaná odporkyňou nebola, pričom skutočnosti ňou uvádzané na obranu o tom, že došlo k pisárskej chybe, resp. táto časť žalobného návrhu z písomne podaného návrhu vypadla právne neobstojí je irelevantná vzhľadom k tomu, že sa jedná o zodpovednosť objektívnu. Taktiež je právne bezvýznamná tá okolnosť, že odporca mal možnosť v čase

po vypovedaní plnej moci odporkyni poveriť zastupovaním iného advokáta a správne formulovaným žalobným návrhom sa mohol domáhať svojho práva na súde.

Súd mal preto za preukázané, že jeden z troch predpokladov a teda takáto nesprávna činnosť súvisiaca s výkonom advokácie na strane odporkyne predstavuje práve takú existenciu protiprávneho stavu, ktorý vyvoláva škodu a teda splnená prvá podmienka jej zodpovednosti.

Súd v ďalšom skúmal, či na strane navrhovateľa vznikla škoda a v akej výške. Bez preukázanie vzniku škody na strane navrhovateľa nemôže byť daná zodpovednosť advokáta za škodu. Vznik škody preukazuje tak isto klient, t. j. v danom prípade navrhovateľ. Škodou aj pre účely zákona o advokácii sa rozumie taká majetková, t. j. hmotná ujma, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Okrem skutočnej škody je možné sa domáhať aj ušlého zisku, teda toho, čo poškodený mohol získať, nebyť škodnej udalosti. V súdenej veci si navrhovateľ uplatnil skutočnú škodu, ktorá spočívala jednak v zaplatení súdneho poplatku za prvostupňové a taktiež odvolacie konanie, náhradu trov konania, jednak prvostupňového ale aj odvolacieho, ktoré musel nahradiť protistrane vzhľadom k tomu, že v svojom spore bol neúspešný. Ďalšou škodou, ktorú navrhovateľ preukázal bola odmena, ktorú poskytol odporkyni za poskytnutie právnej pomoci. Ďalšou škodou, ktorú si navrhovateľ uplatnil boli trovy štátu, ktoré zaplatil na účet Okresného súdu v Revúcej a tieto spočívali v zaplatenom svedočnom. Ďalšou škodou, ktorú si navrhovateľ uplatnil bolo vyhotovenie kópii listín zo spisu Okresného súdu Revúca a odmena, ktorú poskytol dvom advokátom za účelom posúdenia žaloby.

Navrhovateľ teda v konaní preukázal, že na jeho strane vznikla škoda, t. j. taká majetková ujma, ktorú on v svojej majetkovej sfére pociťuje ako ujmu a táto je vyjadrená v peniazoch v celkovom rozsahu 6 151,30 Eur.

Súd následne skúmal, či je daná aj posledná podmienka pre úspešné sa domoženie práva na náhradu škodu spočívajúca v príčinnej súvislosti medzi činnosťou advokáta, súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Existencia príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou na strane klienta, t. j. navrhovateľa a konaním, či opomenutím advokáta, t. j. odporkyne, môže byť daná iba vtedy, ak právne konanie či opomenutie advokáta je tou okolnosťou, bez existencie ktorej by k vzniku škody nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť advokáta za škodu nenastupuje. Príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by ku škodnému následku nedošlo. Teda medzi výkonom advokácie a škodou klienta musí byť vzťah príčiny a následku. Atribútom príčinnej súvislosti je jeho priamosť na pôsobenie príčiny na následok pri ktorej príčina priamo, t. j. bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Preto vzťah príčiny a následky musí byť priamy bezprostredný a neprerušený, nestačí aby bol len sprostredkovaný. Aj príčinnú súvislosť preukazuje v konaní navrhovateľ. Musí preukázať, že nebyť takéhoto pochybenia advokáta, bol by v konaní úspešný. Musí byť preukázané, či škoda navrhovateľovi vznikla práve len nekvalitným plnením povinností advokáta ako jeho zástupcu pri vedení sporu.

Súd konštatuje, že takýto záver o príčinnej súvislosti v uvedenom zmysle je možné urobiť len vtedy, pokiaľ by nebolo vadného postupu odporkyne mohol sa navrhovateľ svojho práva úspešným spôsobom domôcť. Súd v danej súvislosti konštatuje, že ako predbežnú otázku bolo treba riešiť to, či navrhovateľ mal skutočne pracovno-právny pomer u svojho zamestnávateľa, čo v konaní preukázané bolo, že tento sním skončil pracovný pomer výpoveďou a teda na strane navrhovateľa bolo právo domáhať sa určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru voči svojmu zamestnávateľovi, pretože len vadným poskytnutím služieb zo strany odporkyne došlo k situácii, že právo navrhovateľa domáhať svojho nároku podľa pracovno-právnych predpisov sa prekludovala a toto právo zaniklo. Súd však musí ďalej konštatovať, že príčinnú súvislosť navrhovateľ nepreukázal v celom svojom nároku. Súd konštatuje tak ako bolo vyššie uvedené, že vzťah príčiny a následku neexistuje ohľadne škody, ktorá vznikla navrhovateľovi za škodu, ktorú vyčíslil vo výške 149,- Eur, ktorú zaplatil za posúdenie žaloby iným dvom advokátom a tak isto z nákladov spočívajúcich vo vyhotovení kópii listín Okresného súdu Revúca, kde navrhovateľ zaplatil sumu 10,89 Eur. Táto faktická škoda navrhovateľovi síce vznikla, ale nie v priamej príčinnej súvislosti s konaním odporkyne a preto táto za ňu zodpovednosť niesť nemôže.

Súd ďalej konštatuje, že vzťah príčinnej súvislosti neexistuje ani pri škode, ktorá navrhovateľovi vznikla v súvislosti s odvolacím konaním, a to za zaplatený súdny poplatok vo výške 312,- Eur a trov odvolacieho konania, ktoré musel nahradiť právnemu zástupcovi svojho zamestnávateľa vo výške 666,28 Eur. Navrhovateľ už pri doručení prvostupňového rozhodnutia mal vedomosť o tom a sám to niekoľko krát v priebehu konania zdôraznil, že nárok pred Okresným súdom Revúca mu nebol priznaný z dôvodu neexistencie určujúceho výroku ohľadne neplatnosti skončenia výpovede z pracovného pomeru, ktoré bolo potrebné uplatniť v dvojmesačnej prekluzívnej lehote. Pokiaľ tento nárok v zákonom stanovej lehote uplatnený nebol, nemohol sa už dovolávať svojich práv na prípadnú náhradu škody súvisiacu s pracovným pomerom, resp. z jeho skončením a ako taký mu bol návrh zamietnutý. Na tejto okolnosti nemohlo nič zmeniť ani rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho, pretože lehota na uplatnenie svojho práva spočívajúceho v podaní žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru by bola podaná po lehote a bola v čase podania odvolania už prekludovaná. Preto súd konštatuje, že škoda, ktorá vznikla navrhovateľovi v rozsahu za zaplatený súdny poplatok z odvolania a trov právneho zastúpenia, ktoré musel nahradiť v rámci odvolacieho konania nie sú v priamej príčinnej súvislosti s konaním odporkyne ako jeho právnej zástupkyne. Súd preto tieto nároky v rozsahu 1 138,17 Eur zamietol ako nedôvodné.

V zvyšnej časti teda súd návrhu navrhovateľa vyhovel a zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 5 013,13 Eur, pozostávajúcich z tých položiek, ako je vyššie uvedené v tomto rozhodnutí. Súd ďalej poukazuje, že nároky, ktoré pozostávali z uplatnených nárokov zo strany navrhovateľa a boli posúdené ako škoda v čase, kedy už účastníci konania neboli vo vzájomnom zmluvnom vzťahu súd tieto posúdil v zmysle , pričom na odôvodnenie jednotlivých prvkov náhrady škody ako porušenie právnej povinnosti, škoda a príčinná súvislosť odkazuje na to zdôvodnenie, ktoré vyslovil súd v tomto rozhodnutí, keď posudzoval zodpovednostný vzťah založený zmluvou medzi účastníkmi konania o právnej službe zo strany odporkyne navrhovateľovi.

Súd taktiež priznal právo navrhovateľa na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne, v zmysle tak, že odporkyňa sa dostala do omeškania s plnení peňažného dlhu a preto navrhovateľ mal právo na príslušenstvo, t. j. úrok z omeškania tak, ako si ho vyčíslil, pričom výška zodpovedá ustanoveniam nariadenia vlády č. .

Súd v konaní rozhodol taktiež o náhrade trov konania a to v zmysle tak, že o týchto rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej".

Proti rozsudku odvolanie podala odporkyňa. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrh bude v celom rozsahu zamietnutý. Zároveň žiadala, aby navrhovateľ bol zaviazaný k úhrade trov odvolacieho konania.

Uviedla, že zo spisu Okresného súdu Revúca sp. zn. 36/2009 zo dňa 19. 03. 2009 doručený žalobný návrh zo dňa 17. 03. 2009. Návrh smeroval proti odporcovi SMZ - REVIMEX, a. s., Revúca, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou a uplatnenie práva na ochranu pre diskrimináciu podľa . Z označenia žalobného návrhu aj z obsahu samotnej žaloby vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal neplatnosti výpovede s tým, že pri výpovedi jednak neboli dodržané príslušné ustanovenia a postup pri výpovedi bol diskriminačný. Nepopiera, že návrh nebol sformulovaný jednoznačne a to ani napriek výzve súdu na doplnenie žalobného návrhu. K doplneniu došlo jej podaním zo dňa 24. 04.. 2009. Odmieta však, že by sa to stalo v dôsledku jej ľahostajnosti, nedostatočného záujmu o klienta alebo inou nesvedomitosťou. Pracuje ako advokátka dlhé roky a doteraz si nevie vysvetliť, ako sa jej taká vec mohla stať.

Na rozdiel od súdu nepovažuje za bezvýznamnú tú okolnosť, že po ukončení jej právneho zastúpenia mal navrhovateľ dostatok času upresniť petit návrhu na začatie konania či už sám alebo prostredníctvom iného advokáta, čo neurobil. Táto okolnosť je právne významná, lebo navrhovateľ od vypovedania plnej moci, čo oznámil súdu 08. 03. 2010 a jej doručil 12. 03. 2010 až do prvého pojednávania vo veci, ktoré sa konalo 01. 06. 2010, čo je takmer tri mesiace, mal dostatok času na to aby upresnil petit návrhu, teda aby tento nedostatok odstránil, čo neurobil. Navrhovateľ sa bol radiť s dvomi advokátmi, čo vyplýva zo spisu. Na pojednávaní dňa 01. 06. 2010 nepripustil súd zmenu návrhu, ktorá bola obsiahnutá v písomnej

záverečnej reči navrhovateľa s tým, že výsledky dokazovania nemôžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, čo však nie je pravda, pretože žiadne dokazovanie pred 01. 06. 2010 súd nevykonal. Dňa 01. 06. 2010 sa konalo iba prvé pojednávanie.

Navrhovateľ tiež v konaní nepreukázal a ani nenavrhol vykonať dôkaz o jeho úspešnosti v konaní o určenie neplatnosti výpovede, že v prípade, keby nebolo došlo k tomuto jej pochybeniu, ktorým bola nejednoznačnosť formulácie petitu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, bol by so svojím nárokom o neplatnosť výpovede na súde vôbec uspel a v akom rozsahu. Navrhovateľ iba tvrdil, že v spore by bol úspešný, ale žiadne dokazovanie v tomto smere nebolo vykonané.

Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku zo strany navrhovateľa na náhradu škody voči nej je, aby navrhovateľ jednoznačne preukázal porušenie právnej povinnosti advokáta, preukázanie škody a príčinnej súvislosti medzi konaním a opomenutím advokáta a vznik škody. Škoda a ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a príčinná súvislosť musí byť nie len tvrdená, ale aj jednoznačne preukázaná. Dôkazné bremeno je na strane navrhovateľa a toto dôkazné bremeno navrhovateľ neuniesol.

Bezprostrednú príčinnú súvislosť nemožno zamieňať iba časovou nadväznosťou a súvislosťou. Ona už navrhovateľa nezastupovala od 08. 03. 2010 čo boli 3 mesiace pred prvým pojednávaním, ktoré bolo 01. 06. 2010.

Odvolateľka teda činí záver, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že mu bola spôsobená škoda bez akýchkoľvek pochybností výlučne len jej pochybením pri výkone advokátskej činnosti a hlavne nepreukázal príčinnú súvislosť medzi jej konaním resp. opomenutím a vzniknutou škodou.

K podanému odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporkyňu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania.

V konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že jemu škoda vznikla pochybením odporkyne, ku ktorému sa v podstate odporkyňa vo svojom odvolaní aj priznáva. Odporkyňa v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré boli predmetom jej vyjadrenia a v konaní na súde prvého stupňa boli predmetom dokazovania.

Odporkyňa neurobila nápravu svojich pochybení v prekluzívnej lehote do 30. 04. 2009, nepostupovala v súlade s obsahom plnej moci zo dňa 05. 02. 2009 ako aj výzvy Okresného súdu Revúca zo dňa 09. 04. 2009. Jeho právnou zástupkyňou bola až do 08. 03. 2010.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom bez nariadenia pojednávania podľa a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa ako vo výroku vecne správny.

V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď čiastočne vyhovel návrhu o náhradu škody. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.

K odvolaniu odporkyne však považuje odvolací súd za vhodné dodať. Z rozsudku súdu prvého stupňa nevyplýva kategorický záver, ktorému sa odporkyňa bráni, že k nejednoznačnému sformulovaniu petitu odporkyňou došlo jej ľahostajnosťou, prípadne nedostatočným záujmom o klienta, či inou jej nesvedomitosťou. Záver o ľahostajnosti odporkyne, jej nesvedomitosti, či o nedostatočnom záujme o klienta nerobí ani odvolací súd. Pre takýto záver chýbajú podklady. Je však preukázané, že odporkyňa nesformulovala petit jednoznačne.

Odvolací súd však v súlade so súdom prvého stupňa považuje za právne bezvýznamnú tú okolnosť, že po ukončení právneho zastúpenia odporkyňou mal navrhovateľ dostatok času upresniť žalobný petit či už sám alebo prostredníctvom iného advokáta.

Treba zdôrazniť, že sama odporkyňa potvrdzuje, výpoveď jej plnej moci zo strany navrhovateľa dňom 08. 03. 2010 (oznámenie súdu) a 12. 03. 2010 (doručenie odporkyne). Je bezvýznamné, že pojednávanie vo veci sa konalo až 01. 06. 2010. Výpoveď zo dňa 15. 12. 2008 bola navrhovateľovi doručená dňa 17. 12. 2008. Výpovedná lehota uplynula dňa 28. 02. 2009 a neplatnosť tejto výpovede bolo možné uplatniť v prekluzívnej lehote do dňa 30. 04. 2009. Akékoľvek upresňovanie petitu v roku 2010 po tom, čo navrhovateľ vypovedal odporkyni plnú moc, už nemalo zmysel, pretože uplynula prekluzívna lehota na podanie návrhu o neplatnosť výpovede, ktorým by sa súd bol musel zaoberať.

Odporkyňa namieta, že v konaní nebol vykonaný dôkaz o prípadnej úspešnosti navrhovateľa v konaní o určenie neplatnosti výpovede, a že v prípade, keby nebolo jej pochybenia, ktorým bola nejednoznačnosť formulácie petitu návrhu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, bol by so svojím nárokom o neplatnosť výpovede na súde vôbec uspel a v akom rozsahu.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že navrhovateľovi nepochybne vznikla škoda tým, že bolo zmarené jeho právo na bezproblémový prístup k súdu a uplatneniu práva na spravodlivosť.

Odporkyňa však napriek tvrdeniu, že v priebehu konania nebol vykonaný dôkaz o možnej úspešnosti navrhovateľa v konaní o určenie neplatnosti výpovede, neuvádza, v ktorých bodoch by v prípade preukázania, že takýto návrh by nebol úspešný a v akom rozsahu by žaloba navrhovateľa nebola úspešná. Nebolo v skutočnosti uvedené o akú sumu by sa prísudok okresného súdu znížil ak by sa preukázalo, že žaloba o neplatnosť výpovede zo strany navrhovateľa by nebola úspešná. V tejto časti nebol upresnený rozsah odvolania.

Nemožno súhlasiť ani s názorom odvolateľky, podľa ktorej predpokladom úspešného uplatnenia nároku voči nej je preukázanie porušenia právnej povinnosti advokáta.

Ust. 3 Z. z. neuvádza, že advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil porušením právnej povinnosti v súvislosti s výkonom advokácie, ale iba že zodpovedá za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie. V odseku 4 citovaného paragrafu je uvedený deliberačný dôvod, v ktorom sa uvádza „ak tento zákon neustanovuje inak, advokát sa zbaví zodpovednosti podľa ods. 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať". Zodpovednosť advokáta v zmysle ust. , nie je založená na subjektívnej zložke, ktorou by malo byť porušenie právnej povinnosti zo strany advokáta, ale ide o zodpovednosť objektívnu.

O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodol, pretože s poukazom na ust. a ust. o týchto bude rozhodovať súd prvého stupňa.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.