Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-391-2013.pdf
PDF · 94.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7C/391/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Advokátska kancelária ECKER - KÁN & partners, so sídlom Bratislava, Nám. M. Benku 9-C1, proti žalovanému: W. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T., B. XX, toho času na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou Martou Šoltísovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Revúca, o zaplatenie 50,70 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 50,70 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 75,08 €, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 € a trov právneho zastúpenia v sume 58,58 € na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Vladimíra Kána, advokáta, Advokátska kancelária ECKER - KÁN & partners, so sídlom Bratislava, Nám. M. Benku 9-C1, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou došlou na tunajší súd dňa 11.03.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 50,70 € a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že žalovaný dňa 15.03.2012 v Bratislave na autobusovej linke MHD č. 70 cestoval bez platného cestovného lístka. Na základe tejto skutočnosti je žalovaný povinný zaplatiť sankciu vo výške 50,- € za porušenie povinnosti preukázať sa platným cestovným lístkom a 0,70 €, čo predstavuje hodnotu cestovného lístka.
Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt žalovaného, preto mu v zmysle ust. § 29 ods. 2 OSP ustanovil opatrovníka.
Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „OSP“) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 29 ods. 6 OSP, za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 eur (ďalej len „drobné spory“).
Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 OSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Keďže sa jedná v zmysle § 29 ods. 6 a § 200ea OSP o drobný spor, súd v zmysle § 115a ods. 2 a § 122 ods. 2 OSP vo veci nenariadil súdne pojednávanie, oznámil vyvesením na úradnej tabuli súdu dňa 03.12.2013 termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 17.12.2013, kedy verejne vyhlásil rozsudok v zmysle § 156 ods. 3 OSP.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v zmysle § 122 ods. 1 OSP obsahom spisu, a to žalobou, prepravným poriadkom mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a tarifou mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok žalobcu zo dňa 15.03.2012, pokusom o zmier - výzvou na zaplatenie zo dňa 23.04.2012, poštovým podacím hárkom.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaný dňa 15.03.2012 o 09.23 hod., na linke č. 70, č. voza 8831, v Bratislave cestoval bez cestovného lístka. Žalovanému bol za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom vyrubená povinnosť zaplatiť sankčnú úhradu 50,- € a cestovné 0,70 €. Túto povinnosť si žalovaný nesplnil.
Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zák. č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave (ďalej len Zákon o cestnej doprave), cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.
Podľa § 14 ods. 2 Zákona o cestnej doprave, ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona o cestnej doprave, tarifa upravuje
a) sadzby základného cestovného a príplatkov k nim,
b) sadzby cestovného pre všetky skupiny cestujúcich a psa so špeciálnym výcvikom,
c) ceny za prepravu cestovnej batožiny, živých spoločenských zvierat prepravovaných spolu s cestujúcim,
d) ceny za prepravu autobusových zásielok,
e) sadzbu sankčnej úhrady podľa odseku 2 a
f) podmienky, za ktorých sa sadzby cestovného a ostatných cien uplatňujú.
Podľa § 17 ods. 2 Zákona o cestnej doprave, sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.
Podľa Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, vydanej žalobcom, je výška úhrady za cestovanie bez platného cestovného lístka 50,- €.
Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanou právnou úpravou sa súd riadil nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:
S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou má súd za to, že žaloba je dôvodná. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný cestoval v dopravnom prostriedku žalobcu, pričom sa na výzvu osoby oprávnenej kontrolovať prepravné doklady nepreukázal platným prepravným dokladom tak, ako to bol povinný (§ 14 ods. 1 písm. d) Zákona o cestnej doprave). Súd preto žalobe vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie cestovného vo výške 0,70 € a sankčnej úhrady vo výške 50 €, ktorú možno vyrubiť až do výšky stonásobku základného cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav podľa § 17 ods. 2 Zákona o cestnej doprave.
Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 140 ods. 1 OSP každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.
Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 OSP, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 5 OSP trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 8 OSP vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrad týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013 (ďalej aj „vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.“) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 10 ods. 1 cit. vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je do 165,97 eura 16,60 eura.
Podľa § 10 ods. 2 cit. vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
Podľa § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej.
Podľa § 15 písm. a) cit. vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy.
Podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu (zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, nakoľko žalobe bolo vyhovené v plnom rozsahu. Náhradu trov konania si žalobca uplatnil už v žalobe. Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania spolu vo výške 75,08 € pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 16,50 € a trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. vo výške 58,58 € (2 úkony právnej služby - 1. prevzatie a príprava zastúpenia a 2. písomné podanie na súd vo veci samej (žaloba) po 16,60 € a 2 x režijný paušál á 7,81 € + 20% DPH). Súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia uplatnenú ako odmenu za zaslanie pokusu o zmier - výzvy na zaplatenie, resp. ďalšiu poradu s klientom, nakoľko tento úkon právnej služby nepovažoval za účelne vynaložený, resp. nepreukázaný. Takýto list adresovaný odporcovi, obsahujúci číslo účtu, faxové a telefóne číslo a výzvu na predloženie dokladu o zaplatení pohľadávky, nemožno považovať za podanie, za ktoré by patrila odmena podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., pretože všetky údaje potrebné pre splnenie dlhu cestujúcemu poskytne revízor (osoba oprávnená kontrolovať prepravné doklady) pri kontrole a žalobcovi zo zákona nevyplýva ďalšia povinnosť na pokus o zmier, resp. predžalobnú výzvu. Vykonanie ďalšej porady s klientom právny zástupca žalobcu žiadnym spôsobom nepreukázal, navyše aj v prípade jej preukázania by ju bolo potrebné považovať za prvú poradu s klientom, za ktorú už bola žalobcovi priznaná odmena v rámci úkonu - prevzatie a prípravy zastúpenia.
Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu súd uložil žalovanému v súlade s ust. § 149 ods. 1 OSP.
Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení).