Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Er/480/2007

Uznesenie

Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, H. W.H. I. M. H., J..S..Z.. J. J. G. X, T., H. H.: E. B., F.. XX.XX.XXXX, XXX XX U. Š. XXX, v konaní o vymoženie uloženej povinnosti 1.578,04 Eur (47.540,-Sk) s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, takto

rozhodol:

Súd žiadosť oprávneného o zmenu súdnej exekútorky JUDr. Márie Krasňonovej zamieta.

Súd exekúciu vedenú na úrade súdnej exekútorky JUDr. Márie Krasňanovej pod spis. zn. EX 92/2007 vyhlasuje za neprípustnú.

Súd exekúciu vedenú na úrade súdnej exekútorky JUDr. Márie Krasňanovej pod spis. zn. EX 92/2007 zastavuje.

odôvodnenie:

Na úrade súdnej exekútorky JUDr. Márie Krasňanovej sa pod spis. zn. EX 92/2007 vedie exekúcia na návrh oprávneného zo dňa 03.02.2007, doručený súdnej exekútorke dňa 09.02.2007. Exekúcia sa vedie na základe exekučného titulu, a to Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 70, IČO: 35 922 761, ktorý bol vydaný pod spis. zn. SR 4580/06 dňa 07.11.2006 ustanoveným rozhodcom Mgr. Martinom Krkovským.

Okresný súd Martin poveril súdnu exekútorku vykonaním exekúcie vo vyššie uvedenej veci poverením č. 5506 044420* zo dňa 02.03.2007.

Dňa 25.11.2010 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdnej exekútorky na odklad exekúcie a podnet na zastavenie, resp. čiastočné zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, nakoľko úroky z omeškania priznané exekučným titulom sú v neprimeranej výške, t.j. 91,25% p.a.

Na základe výzvy tunajšieho súdu zo dňa 14.03.2013 oprávnený zaslal prostredníctvom svojho právneho zástupcu tunajšiemu súdu Zmluvu o úvere č. 5330925 zo dňa 30.03.2006, ktorej súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky oprávneného.

Dňa 31.05.2012 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zmenu súdnej exekútorky JUDr. Márie Krasňanovej so sídlom exekútorského úradu v Považskej Bystrici, Námestie A. Hlinku 36/9 a poveriť vykonaním exekúcie Exekútorsky úrad JUDr. Rudolfa Krutého. Vzhľadom na skutočnosť, že

tunajší súd zistil dôvody, pre ktoré bude exekúcia zastavená, žiadosť oprávneného o zmenu súdneho exekútora zamietol, nakoľko v tomto štádiu konania by to bola neúčelné.

Podľa ust. (ďalej len ). Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa ust. , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že súd- a to v každom štádiu vedenia exekúcie - je povinný v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku dôsledne skúmať, či sú splnené formálne ako i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Najmä je povinný skúmať, či podklad (exekučný titul), na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku ako aj zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom (medziiným aj to, či bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na jeho vydanie). Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul v priebehu celého exekučného konania. Môže tak urobiť na návrh účastníka konania alebo aj bez takého návrhu a ak kedykoľvek počas konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Právomoc exekučného súdu preskúmať exekučný titul bez návrhu účastníka konania vyplýva aj z ust. o rozhodcovskom konaním („ ďalej len ZoRK“). Pri postupe podľa ust. ZoRK je exekučný súd oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby nebol materiálne právoplatný, nie je ním viazaný v zmysle ust. a môže ho preskúmať z hľadísk uvedených v danom ustanovení aj čo sa týka materiálnej správnosti.

Je nepochybné, že jedným z predpokladov na vedenie exekúcie je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať, nakoľko exekúcia môže byť nariadená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný tak po stránke formálnej ako aj po materiálnej stránke. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu účastníka konania zastavená.

Exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní je rozhodcovský rozsudok, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2006 a vykonateľným sa stal dňa 02.12.2006. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru vo výške 863,04 Eur (26.000,-Sk) na základe Zmluvy o úvere č. 5330925 zo dňa 30.03.2006 uzavretej medzi povinnou , ako dlžníkom, a obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, ako veriteľom. Povinná sa zaviazala predmetný úver splácať v mesačných splátkach vo výške 142,73 Eur (4.600,-Sk).

Podľa ust. a ods. 1 o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé , že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Poda ust. v znení účinnom v čase uzavretie zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami je kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluvy podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane

spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinnou, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, čiže exekučného titulu, je v zmysle vyššie citovaných ustanovení zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou, adhéznou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú. Všeobecné zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Zmluvnými stranami predmetnej zmluvy o úvere sú dodávateľ

- obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 698, ktorého predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane spotrebiteľ- Margita Chovancová, nar. 11.07.1943- subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Z týchto dôvodov má povinná v danom zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd dodáva, že v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkaznú povinnosť veriteľ. Na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce ani ako formou sa spotrebiteľský úver poskytuje. Dôležité je len, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Prípadná klauzula o použití tiež nie je prekážkou pre aplikáciu všeobecných ustanovení . Platí totiž záver, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neprestáva byť spotrebiteľskou zmluvou a snaha použiť pri zmluve a Zákone o spotrebiteľských úveroch podporne , naráža na prednosť a vykonávacích predpisov k nemu.

V zmysle bodu 17. Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere č. 5330925zo dňa 30.03.2006 sa zmluvné strany dohodli, že:

„Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava i, oddiel. Sa, vložka č.3530/B (ďalej len rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( . Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Pri skúmaní vyššie konkretizovanej rozhodcovskej doložky tunajší súd bral do úvahy

kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci všeobecných podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( prvá veta ).

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách z 05. apríla len „ smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa

podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 smernice, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov

hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov a dodávateľov.

Táto smernica bola do nášho právneho poriadku prebratá

(účinného od 01.04.2004 okrem , ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, keďže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. V spotrebiteľskom práve je nutné princíp zmluvnej slobody konfrontovať s princípom zmluvnej spravodlivosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktu, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho- dodávateľa, lepšiu znalosť právnych predpisov a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a nakoniec aj so zreteľom na možnosť určiť zmluvné podmienky jednostranne a to prostredníctvom formulárových zmlúv. Pre takéto zmluvné vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu vychádza spravidla zo strany dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na toto rokovanie dostatočne pripravený. Pri kontrakte je využívaný najmä moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spotrebiteľ koná právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Spoločným znakom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je snaha prostredníctvom práva túto faktickú nerovnosť vyrovnať, to formou obmedzenia autonómie vôle.

Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať

za nekalé. Medzi nimi sa bod 1 písm. q) týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je „ neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou (rozhodcovským konaním- neoficiálny preklad), nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosti dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Článok 3 ods. 1 smernice ustanovuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. ( v znení účinnom do 31.12.2007),

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len „ neprijateľná podmienka“).

Podľa ust. druhá veta , spotrebiteľ sa najmä

nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Skúmaniu povahy obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum

právomoci rozhodcovského súdu. Jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy

alebo vo forme rozhodcovskej doložky. Ak by bola rozhodcovská zmluva neplatná, potom rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý odvodil svoju právomoc v danej veci konať a rozhodnúť z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Táto skutočnosť sama o sebe predstavuje dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko exekúcia sa začala na základe exekučného titulu trpiaceho neodstrániteľnou vadou, pre ktorú nemožno v exekúcii ďalej pokračovať.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke, tak ako je formulovaná

vo Všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred príslušným všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. V dôsledku formálneho znenia rozhodcovskej doložky reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, teda medzi dodávateľom a spotrebiteľom, v neprospech spotrebiteľa (dlžníka) a ako taká je neplatná. Túto samotnú skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v neprospech spotrebiteľa, ktorá sa prieči dobrým mravom. Dodávateľ si v nej dokonca vyhradil primárne právo výberu rozhodcovského súdu. Oprávnený od počiatku sledoval koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporu zo zmluvy o úvere, boli tieto riešené na rozhodcovskom súde za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Spotrebiteľ si pritom rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal možnosť výberu vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal možnosť len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkých Všeobecným obchodným podmienkam poskytnutia úveru, vrátane rozhodcovskému konaniu. Preto ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárových zmluvných podmienok, vzniká nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti alebo nečinnosti. Pri ochrane spotrebiteľa v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, okrem ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal.

S ohľadom na uvedené súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky,

nakoľko spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami, teda medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a vzdať sa zaručeného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. V tomto smere dáva súdu za pravdu aj neskoršie prijatá novela , ktorá účinným od 01.01.2008 zaviedla do ust. v znení: „ za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol

vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný právny akt nikoho nezaväzuje a preto sa naň hľadí, akoby neexistoval. Keďže rozhodcovský rozsudok vydaný v predmetnej veci je z vyššie uvedených dôvodov nulitným aktom, ktorý nemôže byť zákonným exekučným titulom na vykonanie exekúcie, z dôvodu absencie vykonateľného exekučného titulu, súd v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil.

Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy.

Súd rozhodne o priznaní náhrady trov exekúcie súdnej exekútorke JUDr. Márii Krasňanovej samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti výroku, ktorým súd zamietol návrh oprávneného na zmenu súdnej exekútorky a proti výroku, ktorým súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, n i e j e prípustné odvolanie ( ). Nakoľko sa však jedná o rozhodnutie vyššej súdnej úradníčky, možno proti nemu podať odvolanie podľa ust. prvá a tretia veta , a to do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin. Podaním odvolania sa tento výrok zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Takýmto zrušením výroku, ktorým súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, nie sú dotknuté ostatné výroky tohto uznesenia.

Proti ostatným výrokom možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.