Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19P/364/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Magdalénou Klimkovou v právnej veci mal. R. W., nar. XX.XX.XXXX, mal. I. W., nar. XX.XX.XXXX a mal. A. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom, za účasti matky I. W., trvale bytom K. XX, toho času bytom Š. XXX/XX, H. - S., Č. S., o návrhu otca D. W., bytom K. XX, na zníženie výživného takto

rozhodol:

Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletých detí podal dňa 19.11.2013 na súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd znížil výživné z jeho strany pre mal. R. W. na sumu 30,- eur mesačne, pre mal. I. W. na sumu 30,- eur mesačne a pre mal. A. W. na sumu 30,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku.

Návrh odôvodnil tým, že po rozvode manželstva sa s matkou maloletých detí dohodli, že úver za dom, v ktorom až do rozvodu manželstva spoločne bývali budú splácať na polovicu. Matka mal detí túto povinnosť porušila a spôsobila tým dlžobu vo výške 430,- eur, ktorú on dňa 26.09.2013 uhradil. Vzhľadom na jeho možnosti a zárobkové pomery nie je schopný naďalej platiť na výživu maloletých detí sumu 150,- eur mesačne a okrem toho splácať aj spomínaný úver na dom.

Matka sa k návrhu vyjadrila v písomnom podaní doručenom súdu dňa 13.12.2013, v ktorom so znížením výživného pre mal. deti nesúhlasila. Uviedla, že otec od rozvodu manželstva neplatí výživné, preto bola nútená odísť do zahraničia za prácou a mal. deti nechala v starostlivosti starých rodičov. Otec mal. detí ju po rozvode manželstva spolu s deťmi vyhodil z domu na adrese K. XX, nedovolil im zobrať si žiadne veci a sám zostal bývať v plne a funkčne vybavenom dome, pričom ona začína v Prahe od nuly a pripravuje tam podmienky aj pre mal. deti. Zo svojho nízkeho príjmu si musí v Prahe platiť za ubytovanie, takže jej už nezostávajú peniaze na splátky úveru a navyše dom v K. užíva otec a jeho priateľka s dieťaťom.

Otec na pojednávaní dňa 17.12.2013 trval na znížení výživného. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. -34 zo dňa 18.06.2013 bolo ich manželstvo s matkou maloletých detí rozvedené. Na čas po rozvode boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti matke a on bol zaviazaný prispievať na výživu každého dieťaťa po 50,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.07.2013. Na pojednávaní v rozvodovej veci dňa 18.06.2013 sa vyjadril tak, že spláca hypotekárny úver z fondu rozvoja bývania po 87,- eur mesačne.

Po rozvode manželstva sa s matkou mal. detí ústne dohodol, že tento úver budú uhrádzať na polovicu, avšak matka mal. detí splátky neuhrádzala, takže vznikol dlh vo výške 256,32 eur, pretože na základe tejto dohody uhrádzal po rozvode manželstva iba polovicu splátky, teda po 43,50 eur mesačne. Dlh vo výške 256,32 eur bol vyčíslený v upomienke č. 1 a potom prišla upomienka č. 2 s nedoplatkom vo výške 427,20 eur, čo opätovne bolo z toho dôvodu, že matka maloletých detí nesplácala svoju polovicu splátok. Dlh vo výške 427,20 eur uhradil tak, že si požičal peniaze. Na základe tejto skutočnosti navrhol znížiť výživné na každé dieťa na 30,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku.

Kolízny opatrovník sa vyjadril tak, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí a splácanie pôžičiek sa nemá zohľadňovať pri určovaní a stanovovaní výživného. Prvoradé je výživné. Preto navrhol návrh otca na zníženie výživného zamietnuť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 64 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd v danej veci zistil, že rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. -34 zo dňa 18.06.2013 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené. Na čas po rozvode boli mal. R. W., mal. I. W.R.Á. a mal. A. W.I. zverené do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na výživu každého dieťaťa po 50,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.07.2013.

Otec v čase rozvodového konania pracoval ako živnostník v oblasti drevovýroby a podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 18.06.2013 dosahoval v roku 2012 hrubý mesačný príjem vo výške 828,- eur. Z tohto príjmu si uhrádzal odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 190,- eur mesačne.

Matka maloletých detí pracovala pre spoločnosť Billa spol. s r.o., v Žičanoch pri Prahe s hrubým príjmom podľa jej vyjadrenia na pojednávaní v rozvodovej veci dňa 18.06.2013 vo výške 12 000,- Kč mesačne.

v určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti môžu byť len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné vysoké či nezodpovedajúce schopnostiam a možnostiam povinného otca. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa súd musí riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu otca na zníženie výživného.

Otec maloletých detí odôvodnil svoj návrh na zníženie výživného tým, že spláca úver a musel uhradiť aj nedoplatok tohto úveru vo výške 427,20 eur. Z rozvodového konania vyplýva, že súd už pri určovaní výživného pre deti na čas po rozvode manželstva prihliadal na skutočnosť, že úver spláca on po 87,- eur mesačne, teda tým, že naďalej uhrádza tento úver sám, nenastala žiadna zmena v pomeroch na jeho strane a v dôsledku toho je jeho návrh neopodstatnený a súd ho ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, lebo ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho

písomného doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom

tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.

V odvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.