Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Er-2144-2005.pdf
PDF · 69.89 KB
Case nature
Subarea
26Er/2144/2005
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 821 72 Bratislava, IČO 00 151 866, proti povinnému: Q. O., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, o vymoženie XX,XX B. a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Michalom Mazúrom, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Štúrova 17, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú .
II. Exekúciu z a s t a v u j e.
III. Súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 14.10.2005, bolo Okresným súdom Košice I dňa 9.11.2005 vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX.
Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky SLV - PS - 1120/2012 zo dňa 12.12.2012 došlo k zrušeniu niektorých rozpočtových organizácií, aj Krajského riaditeľstva PZ. Práva a povinnosti zanikajúcich rozpočtových organizácií prechádzajú dňom zrušenia (31.12.2012) na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra SR. (Podľa § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak k zániku rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie dochádza rozdelením, zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na právneho nástupcu, ktorým môže byť len rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia. Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak.)
Dňa 27.9.2013 bol súdu predložený exekučný spis na rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, z dôvodu uplynutia lehoty na vykonanie exekúcie.
Z odpovede na lustráciu v registri obyvateľov však súd zistil, že povinný zomrel dňa 9.5.2003. Exekučné konanie sa začalo v deň, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi, t.j. 14.10.2005. Povinný teda zomrel pred začatím exekučného konania.
Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.), kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Jednou z podmienok je i spôsobilosť byť účastníkom konania (procesná spôsobilosť), ktorá musí byť splnená počas celého konania.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Podľa § 7 ods. 2 OZ, smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa § 104 ods.1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej EP), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 EP, môže súd exekúciu zastaviť na návrh alebo bez návrhu.
V zmysle § 7 ods. 2 OZ a § 19 ods. 1 O.s.p. povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania dňa 9.5.2003. Napriek tomu oprávnený podal dňa 14.10.2005 voči povinnému návrh na vykonanie exekúcie. To, že sa exekúcia vedie proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, považoval súd za prekážku konania, ktorú nemožno odstrániť.
Vzhľadom na citované právne ustanovenie a zistený skutkový stav, súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, pretože povinný zomrel pred začatím exekučného konania.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Pri posudzovaní nároku súdneho exekútora na trovy exekúcie prihliadol súd na právny názor Krajského súdu v Košiciach, vyjadrený v uznesení č. k. 6CoE/140/2013 zo dňa 5.11.2013, podľa ktorého „všetky úkony súdneho exekútora boli vykonané v čase po smrti povinného, z ktorého dôvodu tieto nemožno považovať za účelné, pretože nemohli viesť k vymoženiu pohľadávky. Z týchto dôvodov mu odmena za vykonané úkony nepatrí. Smrť povinného mal súdny exekútor možnosť zistiť z Centrálneho registra obyvateľov SR potom, čo mu bol doručený návrh na začatie exekúcie, keďže túto je možné viesť iba proti spôsobilému subjektu, a preto prvoradou povinnosťou súdneho exekútora bolo skúmať práve túto otázku. Po zistení, že povinný zomrel, už nemal žiadať o udelenie poverenia a nemal vykonávať žiadne ďalšie úkony, pretože tieto nemohli viesť k vymoženiu pohľadávky. Ak v súvislosti s týmito neúčelne vykonanými úkonmi vznikli mu aj hotové výdavky, tieto tiež nemožno považovať za účelné trovy exekúcie a taktiež mu nie je možné priznať ich náhradu. Keďže súdnemu exekútorovi nepatria žiadne trovy exekúcie, nepatrí mu ani daň z pridanej hodnoty“.
Po preskúmaní predloženého exekučného spisu EX 0748/2005 súd zistil, že všetky úkony súdneho exekútora boli vykonané až po smrti povinného (9.5.2003). Z uvedeného dôvodu nemohli viesť k vymoženiu pohľadávky oprávneného a preto ich súd nepovažoval za účelne vykonané. V zmysle § 200 ods. 1 EP súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.