Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-462-2013.pdf
PDF · 110.04 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/462/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpený JUDr. Marek Czompoly s.r.o. Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovanému: C. U., narodený X.X.XXXX, bytom D. T. XXXX/XX, Q., o zaplatenie 995,83 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 13. 2. 2013 domáha zaplatenia sumy 995,83 eur, úroku z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 298,75 eur od 1. 3. 2007 do zaplatenia, zo sumy 630,69 eur od 2. 3. 2007 do zaplatenia, zo sumy 66,39 eur od 5. 3. 2007 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia ô 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Návrh na začatie konania v spojení s vyjadrením zo dňa 15. 4. 2013 a zo dňa 17. 6. 2013 skutkovo odôvodnil tým, že dňa 9. 11. 2006 žalobca ako veriteľ uzavrel s C. U. (otcom žalovaného) Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Na základe písomnej žiadosti obsiahnutej v časti C) úverovej zmluvy uzavrel žalobcu s otcom žalovaného úverovú zmluvu a poskytol mu úverový rámec vo výške 20 000 Sk. Z poskytnutého úverového rámca boli vyčerpané peňažné prostriedky v celkovej výške 995,83 eur. Poukázal na uznesenie OR PZ Trnava, odbor kriminálnej polície ČVS:ORP-1297/OEK-TT 2010 UR zo dňa 9. 10. 2012, z ktorého je zrejmé, že žalovaný si privlastnil kreditnú kartu spolu s PIN kódom, ktoré boli zaslané jeho otcovi a následne uskutočnil všetky výbery z tejto karty. Z predmetného uznesenia je zrejmé, že žalovaný mal vedomosť o tom, že doručená úverová karta spolu s PIN kódom nepatrila jemu, ale otcovi žalovaného. Žalovaný čerpal dňa 1. 3. 2007 sumu 2 x 66,39 eur a sumu 165,97 eur, dňa 2. 3. 2007 3 x sumu 165,97 eur a sumu 132,78 eur, dňa 5. 3. 2007 sumu 66,39 eur. Žalovaný mal v súlade s ustanovením § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie vydať žalobcovi, no žalovaný tak neučinil. Za situácie, keď sa žalovaný úmyselne bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, nemal žalobca povinnosť opätovne vyzývať žalovaného na plnenie titulom bezdôvodného obohatenia vzhľadom k tomu, že žalovaný mal vedomosť, že sa bezdôvodne obohatil. Z toho dôvodu si žalobca uplatňuje úrok z omeškania od dátumu jednotlivých výberov z bankomatov.
Súd nariadil vo veci pojednávanie, pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil. Účastníci konania boli písomne poučení, že všetky dôkazy a skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd 120 ods. 4 O.s.p).
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu najmä návrhom zo dňa zo dňa 5.2.2013, žiadosťou-zmluva o poskytnutie spotrebiteľského úveru z 9.11.2006, čiastočným odstúpením od zmluvy, Uznesením OR PZ v Trnave zo dňa 10.3.2012, potvrdením odfinancovania peňažných prostriedkov, výpisom z účtu na č.l. 13-15, vyjadrením žalobcu na č.l. 19, vyjadrením žalobcu z 17.6.2013 na č.l. 32, vyšetrovacím spisom ČVS: ORP 1297/OEK-TT-2012 (Uznesením OR v Trnave zo dňa 9.10.2012, zápisnicou o výsluchu zo dňa 9.10.2012, úspešnými výbermi z bankomatov), spisom tunajšieho súdu sp. zn. 18C/75/2010 (rozsudkom č.k. 18C/75/2010-96 zo dňa 30.7.2012, zápisnicou z pojednávania 30.7.2012), s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Žalovaný uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Je pravdou, že finančné prostriedky, ktoré sú predmetom konania čerpal z karty, nevedel, že táto karta patrí otcovi. V tej dobe mal viacero kariet. Vznáša vo veci námietku premlčania. O tom, že by mal niečo zaplatiť žalobcovi sa v podstate dozvedel až na výsluchu na OR PZ v Trnave, keď som bol vypočúvaný dňa 9.10.2012.
Zo žiadosti/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 9. 11. 2006 vyplýva, že zmluvu uzavrel žalobca s C. U., narodeným XX. X. XXXX, pričom obsahom záväzku žalobcu bolo poskytnúť v prospech dlžníka úver vo výške 5039 Sk a obsahom záväzku dlžníka bola najmä povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v rovnomerne rozvrhnutých 6 mesačných splátkach po 894 Sk, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom 15. 12. 2006. RPMN poskytnutého spotrebiteľského úveru predstavovala 24,1 % (časť B zmluvy).
Ďalej predmetná žiadosť/zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru obsahovala časť C) „Úverová karta“, v ktorej sa udáva, že klient ďalej žiada, aby ho žalobca zaradil do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytol mu úverový rámec vo výške 20.000,- Sk a vydal úverovú kartu na jeho meno. Ďalej, že berie na vedomie, že jeho žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná najmä na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania a že v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže navrhovateľ zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu výšku. Zaväzuje sa splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5 % jemu poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak. Súhlasí s platbami uvedenými v bode C1. Termín splatnosti je 10. deň v mesiaci a spôsob splácania je zhodný so zvolenou možnosťou v časti B).
Z Uznesenia OR PZ v Trnave zo dňa 9. 10. 2012 ČVS:ORP-1297/OEK-TT-2012 UR vyplýva, že podľa § 197 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s poukázaním na § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku vec podozrenia z prečinu Neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 Trestného zákona a Krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil C. U., narodený X. X. . XXXX tým, že v presne nezistenom čase v mesiaci február 2007 v priestoroch vchodu obytného domu si zadovážil prostredníctvom výberu z poštovej schránky patriacej C. U., narodenému XX. X. XXXX kreditnú kartu, ktorá bola súčasťou tam nachádzajúcej sa poštovej zásielky, následne prostredníctvom kreditnej karty vystavenej žalobcom vykonal výberu z bankomatu, uvedeným konaním vznikla C., narodenému XX. X.. XXXX škoda vo výške najmenej 1009,56 eur, odkladám, nakoľko trestné stíhanie z dôvodu premlčania je neprípustné.
Z potvrdenia odfinancovania peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade 42645475089100 zo dňa 19. 11. 2012 vyplýva, že celkovo bola vyplatená suma 995,83 eur.
Z rozsudku č. k. 18C/75/2010-96 zo dňa 30. 7. 2012 vyplýva, že súd návrh žalobcu proti C. U., narodenému XX. X. XXXX, o zaplatenie sumy 1211,83 eur s príslušenstvom zamieta (právoplatné dňa 21. 8. 2012).
Z výpovede žalovaného ako svedka vo veci sp. zn. 18C/75/2010 dňa 30. 7. 2012 vyplýva, že je pravdou, že obdržal PIN kód, ktorý bol zasielaný žalobcom jeho otcovi k úverovej karte a vybral z tejto úverovej
karty všetky peniaze, nepamätá si či sa jednalo o sumu 20 000 Sk alebo 30 000 Sk, pretože mal viac úverových kariet. PIN kód prevzal na adrese G. C. XX, Q., nakoľko v tom čase mu pošta chodila ešte aj na túto adresu, aj keď už býval na adrese J. T. XX. V tom čase nemal vedomosť, že sa jednalo o kartu jeho otca, lebo v tom čase čakal tiež úverovú kartu, už nevie od akej úverovej spoločnosti.
Zo zápisnice o výsluchu zo dňa 9. 10. 2012 žalovaného (vyšetrovací spis ČVS: ORP-1297/OEK-TT-2012 vyplýva, že asi začiatkom roka 2007 prišla poštou domov na adresu G. C. XX, Q. kreditná karta od spoločnosti Cetelem Slovensko a.s., ktorú našiel v poštovej schránke, odkiaľ si túto kartu zobral a ponechal, bez toho aby o tom otcovi povedal. Keď že kartu mal, počkal 2-3 dni pokiaľ prišla druhá obálka s PIN kódom. Druhú obálku s PIN kódom taktiež vybral z poštovej schránky. Chcel vybrať peniaze, pretože v tom čase mal finančné problémy. Peniaze z otcovej karty použil na prerábku bytu. Do roku 2006 býval u otca na adrese G. C. XX, Q., poštu si na túto adresu nechal posielať aj v nasledujúcom období a tak sa dostal ak k tej karte, ktorú si prisvojil.
Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu je bezdôvodné obohatenie. Záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne, ak sa naplnia všetky zákonom ustanovené predpoklady na jeho vznik (ak sa niekto „na úkor iného bezdôvodne obohatí“). Bezdôvodné obohatenie predstavuje taký záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Bezdôvodné obohatenie patrí medzi nároky, u ktorých nie je zákonnou úpravou stanovená splatnosť pohľadávok vzniknutých z tohto právneho titulu a čas plnenia je u nich obvykle viazaný na výzvu veriteľa podľa § 563 OZ. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právna úprava bezdôvodného obohatenia platí v prvom rade na všetky občianskoprávne (nepodnikateľské) vzťahy, okrem prípadu, že určitý občianskoprávny vzťah má osobitnú úpravu bezdôvodného obohatenia. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne za splnenia určitých predpokladov: a) vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane určitej osoby (obohatený), b) k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v zákone (§ 451 ods. 2 a § 454 OZ), c) vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu (oprávneného), pričom táto majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného, d) nejde o prípad bezdôvodného obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik bezdôvodného obohatenia výslovne neustanovuje. Pri naplnení uvedených znakov vzniká v rámci záväzkového právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia povinnému subjektu (obohatenému) povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo (oprávnenému), požadovať vydanie tohto plnenia (§ 456 OZ). Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného
musí ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu. Na vznik záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia (preto povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie má aj maloletá osoba) ani existencia protiprávneho úkonu (bezdôvodné obohatenie vznikne na základe objektívnej skutočnosti uvedenej v zákone). Zákon vyžaduje len to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznaných dôvodov. Súd má za to, že žalobca v konaní preukázal, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor, keď preukázal, že žalovaný výbermi z bankomatov prostredníctvom úverovej karty žalobcu, ktorá bola zaslaná otcovi žalovaného s poukazom na obsah žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 9. 11. 2006, konkrétne dojednania pod písmenom C) postupne v dňom 1. 3. 2007 až 5. 3. 2007 vybral sumu 995,83 eur.
V ustanovení § 451 ods. 1 OZ je zakotvená všeobecná skutková podstata bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie zákon chápe ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo sa povinný obohatil. Konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia uvádza zákon v ustanoveniach § 451 ods. 2 a § 454 OZ. Medzi konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia patrí: a) plnenie bez právneho dôvodu, pričom nerozhoduje, či strany o neexistencii právneho dôvodu na plnenie vedeli alebo nie, b) plnenie z neplatného právneho úkonu, c) plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, d) majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, e) bezdôvodné plnenie za iného, kde ten, kto mal povinnosť plniť neplnil a ten kto plnil, túto povinnosť v skutočnosti nemal. Súd má za to, že v konaní bola preukázaná existencia skutkovej podstaty, s ktorou počíta zákon v ustanoveniach § 451 ods. 2 a § 454 OZ a to konkrétne majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Ide o prípady bezdôvodného obohatenia získaného z nestatočných zdrojov a to protiprávnym konaním postihnuteľným podľa konkrétnych právnych predpisov, ako v tomto prípade predpisov trestného práva. Pokiaľ ide o nestatočnosť zdroja súd má za to, že uvedené je preukázané s ohľadom na obsah Uznesenia OR PZ v Trnave ČVS: ORP-1297/OEK-TT-2012 UR zo dňa 9.10.2012 ako aj vyjadrenia samotného žalovaného, ktorý napriek tomu, že so žalobcom nemal uzavretú žiadnu zmluvu, čerpal peňažné prostriedky z kreditnej karty, ktorú zaslal žalobca obyčajnou poštovou zásielkou spolu s PIN kódom. V tejto súvislosti však je potrebné uviesť, že žalobca napriek tomu, že ako podnikateľský subjekt, ktorého predmetom činnosti je okrem iného poskytovanie úverov spotrebiteľom, sa nesprával tak, aby vo vzťahu k svojmu klientovi, ktorým bol v tomto prípade otec žalovaného doručil tak závažnú písomnosť akým bola kreditná karta a PIN kód nielen do schránky adresáta ale priamo do rúk adresáta, t. j. poštovou zásielkou do vlastných rúk. Čím by v danom prípade bolo možné zabrániť situácii, keď osoba, ktorá je síce menovcom adresáta, ale nie je adresátom a teda účastníkom zmluvného vzťahu so žalobcom mohla získať a následne a použiť kreditnú kartu a výbermi z bankomatov.
Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky, odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Žalovaný v konaní vzniesol voči žalovanej sume námietku premlčania, s ktorou sa súd stotožnil, keď mal preukázané, že v danom prípade sa nejedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie a teda platí trojročná objektívna doba, ktorá začala plynúť odo dňa vykonaných výberov z bankomatov a to v časti sumy 2 x 66,29 eur + 165,97 eur dňom 1. 3. 2007, v časti sumy 3 x 165,97 eur + 132,78 eur dňom 2. 3. 2007, v časti sumy 66,39 eur dňom 5. 3. 2007, keď návrh bol podaný dňa 13. 2. 2013 t. j. po uplynutý trojročnej premlčacej doby. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že žalobca sa dozvedel o tom, kto sa bezdôvodne obohatil dňom 3. 8. 2012 a to z obsahu rozsudku vo veci sp. zn. 18C/75/2010, teda po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej doby. Žalovaný čerpal dňa 1. 3. 2007 sumu 2 x 66,39 eur a sumu 165,97 eur, dňa 2. 3. 2007 3 x sumu 165,97 eur a sumu 132,78 eur, dňa 5. 3. 2007 sumu 66,39 eur. Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia stanovuje Občiansky zákonník v ustanovení § 107 kombinované premlčacie doby, a to subjektívnu, ktorá je dvojročná, a objektívnu, ktorú nemožno prekročiť, hoci by ešte boli podmienky pre plynutie subjektívnej premlčacej doby, a ktorej dĺžka je určená rozdielne.
Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 Trestného zákona prečin písm. a) je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov, ods. 2 nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho záväznosť nepatrná.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 Trestného zákona zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov, ods. 2 o zločin ide aj vtedy, ak v prísnejšej skutkovej podstate prečinu spáchaného úmyselne je ustanovená horná hranica trestnej sadzby prevyšujúca päť rokov.
Podľa ustanovenia § 15 písm. a) Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo písm. b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Podľa ustanovenia § 16 písm. a) Trestného zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo písm. b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Podľa ustanovenia § 212 ods. 1 Trestného zákona kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 Trestného zákona kto neoprávnene vyrobí, pozmení, napodobní, falšuje alebo si obstará platobný prostriedok alebo elektronické peniaze alebo inú platobnú kartu vrátane telefónnej karty alebo predmet spôsobilý plniť takú funkciu na účel použiť ho ako pravý alebo na taký účel ho prechováva, prepravuje, použije alebo poskytne inému, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona sa malou škodou rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.
Súd má za to, že v konaní neuniesol žalobca dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie skutočnosti, že na strane žalovaného došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu v časti žalovanej sumy, keď súd poukazuje na skutočnosť, ktorá už bola vyššie uvedená a to, že žalobca doručoval kreditnú kartu svojmu klientovi iba obyčajnou poštovou zásielkou a teda nepočínal si zodpovedne aj pokiaľ ide o ochranu svojho klienta, a zároveň žalovaný je menovcom dlžníka žalobcu, ktorému bola kreditná karta určená a zároveň jeho synom. Na základe uvedeného a v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanovenia súd návrh zamietol, keď sa stotožnil so vznesenou námietkou premlčania.Spodná časť formulára
Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení tohto zákona, riešia sa podľa predpisov Občianskeho práva.
Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Nakoľko súd návrh v časti žalovanej istiny ako nedôvodný zamietol, zamietol návrh aj v časti požadovaného úroku z omeškania a z dôvodu hospodárnosti neviedol ďalšie dokazovanie ohľadom dňa vzniku omeškania a výšky požadovaného úroku z omeškania.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a vo veci plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.