Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-6C/59/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Alanom Strelákom, Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti odporkyni: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX D.R. R. D., o zaplatenie 845,57 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 389,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 389,87 eur od 05.09.2011 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.

Neprijateľná je zmluvná podmienka spoločnosti TELERVIS PLUS, a.s., podľa ktorej „veriteľ je oprávnený účtovať dlžníkovi/spoludlžníkovi náhradu účelne vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho alebo rozhodcovského konania vo výške 20 % z poskytnutej istiny, najmenej však 67 eur, ktorá nepodlieha vyúčtovaniu“.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 28.3.2013 domáhal, aby súd uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 716,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 716,87 eur od 5.4.2011 do zaplatenia, ako aj zmluvnú pokutu vo výške 128,70 eur a nahradiť navrhovateľovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 25.8.2010 uzatvoril navrhovateľ s odporkyňou ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 320101783. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 650,- eur. Odporkyňa sa zaviazala splatiť úver v 13 splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 3,25 eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 88,73 eur, spolu 897,00 eur. Do dňa podania žaloby odporkyňa uhradila celkovo 180,13 eur, pričom posledná uhradená suma vo výške 50,00 eur bola uhradená dňa 24.5.2011. Keďže odporkyňa nesplácala úver riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, navrhovateľ jej oznámil stratu výhody splátok. V predžalobnej upomienke zo dňa 11.3.2011 navrhovateľ upozornil odporkyňu na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a v oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 31.8.2011 navrhovateľ oznámil odporkyni, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 4.4.2011. Po zosplatnení celého dlhu odporkyňa uhradila sumu 80 eur. V zmysle bodu 3 obchodných podmienok sa odporkyňa zaviazala uhradiť v prípade porušenia zmluvných podmienok zmluvnú pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru za každý začatý kalendárny

mesiac omeškania. Keďže istina úveru je vo výške 650 eur, dohodnutá mesačná zmluvná pokuta je vo výške 21,45 eur za každý začatý mesiac omeškania. Ďalej sa odporkyňa zaviazala v zmysle bodu 3 obchodných podmienok uhradiť náhradu účelne vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho alebo rozhodcovského konania vo výške 20 % z poskytnutej istiny, najmenej však 67,00 eur, ktorá nepodlieha vyúčtovaniu. Za účelne vynaložené náklady sa považujú najmä osobné návštevy a vyhľadávanie dlžníka poverenou osobou zo strany veriteľa, vyhotovenie a zasielanie upomienok, registrácia, evidencia a dohľadávanie dlžníka v systéme veriteľa, pravidelné overovanie a aktualizácia dát dlžníka, identifikácia a zaúčtovanie nepravidelných platieb mimo určenú výšku, telefonické hovory, náklady spojené s pokusmi o mimosúdne riešenie sporu (poštovné, právne konzultácie). Táto náhrada nezahŕňa náklady súdneho konania alebo iného konania spojeného s vymáhaním dlhu.

Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.

Na pojednávaní sa nezúčastnil navrhovateľ (spolu s právnym zástupcom sa písomne ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti) ani odporkyňa. Súd oboznámil listinné dôkazy, a to najmä: zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 320101783 zo dňa 25.8.2010 vrátane obchodných podmienok, predžalobná upomienka z 11.3.2011 s poštovým podacím hárkom a oznámenie o zosplatnení záväzku z 31.8.2011 s poštovým podacím hárkom, a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 25.8.2010 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 320101783 (ďalej len „zmluva“). Na základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 650,- eur. Odporkyňa sa zaviazala splatiť úver vrátane odplaty (zahŕňajúcej úrok a odmenu za poskytnutie úveru) v 13 splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 3,25 eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 88,73 eur. Odporkyňa uhradila do 24.5.2011 v splátkach spolu 180,13 eur. Predžalobnou upomienkou z 11.3.2011 oznámil navrhovateľ odporkyni, že v prípade neuhradenia dovtedy splatného záväzku do 15 dní bude žiadať zaplatenie celej pohľadávky a uplatní voči nej zmluvné sankcie. Následne oznámením z 31.8.2011 navrhovateľ oznámil odporkyni, že záväzok zo zmluvy bol ku dňu 4.4.2011 zosplatnený z dôvodu omeškania odporkyne so splácaním dlhu. Po zosplatnení odporkyňa uhradila ešte 80 eur.

Podľa , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom 25.8.2010 na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa a neobsahuje náležitosti podľa až k), a a .

Podľa , , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania (keďže samotná zmluva je označená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, navrhovateľ ju uzatváral v rámci svojej podnikateľskej činnosti, odporkyňa je v nej identifikovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ menom a priezviskom, rodným číslom, bydliskom a číslom občianskeho preukazu; zo zmluvy nevyplýva a navrhovateľ v konaní ani netvrdil, že by bola zmluva uzatváraná zo strany odporkyne na účely povolania, podnikania alebo zamestnania) súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. v ustanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade, že tie z nich, ktoré stanovuje , v zmluve uvedené nie sú, považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva medzi navrhovateľom a odporkyňou z 215.8.2010 neobsahuje jasné a presné vyjadrenie konečnej splatnosti úveru ani termínov jednotlivých splátok, a preto je úver bezúročný a bez poplatkov.

Konečná splatnosť (konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky) v zmluve nie je uvedená a bez pochybností sa nedá ani určiť odkazom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok a ich počet. Zmluva ustanovuje, že prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Podľa tohto kľúča mala byť prvá splátka splatná dňa 4.9.2010, druhá dňa 4.10.2010, tretia dňa 3.11.2010, štvrtá dňa 3.12.2010, piata dňa 2.1.2011, šiesta dňa 1.2.2011, siedma dňa 3.3.2011, ôsma dňa 2.4.2011, deviata dňa 2.5.2011, desiata dňa 1.6.2011, jedenásta dňa 1.7.2011, dvanásta dňa 31.7.2011 a trinásta dňa 30.8.2011. Zároveň je však v zmluve uvedené, že „doporučený termín úhrady je 20. dňa v mesiaci“. Tieto dva spôsoby určenia dátumov splatnosti jednotlivých splátok si však vzájomne odporujú (podľa kľúča „10. deň a potom vždy +30 dní“ by mala byť posledná splátka splatná 30.8.2011, avšak podľa odporúčania, ktoré je takisto súčasťou zmluvy, pravdepodobne až 20.9.2011, ak by sa s úhradami splátok začalo v súlade s odporúčaním dňom 20.9.2010), preto mal súd za to, že splatnosť jednotlivých splátok a tým aj konečná splatnosť úveru nie je v zmluve uvedená jasným a zrozumiteľným spôsobom, čo má rovnaké dôsledky, ako keby nebola uvedená vôbec. Splnením zákonnej požiadavky uviesť v zmluve konečnú splatnosť úveru nie je ani ustanovenie bodu 2 obchodných podmienok zmluvy, podľa ktorého sa konečnou splatnosťou rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi. Takéto ustanovenie nevyjadruje, kedy (v ktorý konkrétny deň) má nastať konečná splatnosť úveru, ale to, kedy sa úver považuje za splatený, čo je podstatný rozdiel. Konečná splatnosť úveru musí byť v zmluve vyjadrená

presným dátumom a nie udalosťou, ktorá je závislá na vôli ktorejkoľvek zmluvnej strany (v tomto prípade na vôli dlžníka, kedy uhradí poslednú splátku).

Keďže zmluva neobsahuje konečnú splatnosť úveru ani termíny splatnosti jednotlivých splátok, úver treba považovať v súlade s ustanovením za bezúročný a bez poplatkov. Odporkyňa teda bola povinná vrátiť navrhovateľovi len poskytnutú istinu úveru, teda sumu 650,- eur. Keďže odporkyňa už pred podaním žaloby vrátila navrhovateľovi sumu 260,13 eur (180,13 eur pred zosplatnením - splátkami do 24.5.2011 a 80,00 eur po zosplatnení), neuhradená zostala istina vo výške 389,87 eur. Túto sumu súd zaviazal odporkyňu uhradiť, vo zvyšnej časti istiny súd návrh zamietol.

Pokiaľ ide o úrok z omeškania, navrhovateľ nepredložil súdu rozpis dátumov úhrady (resp. čiastočnej úhrady) jednotlivých splátok odporkyňou, uviedol iba celkovú uhradenú sumu pred a po zosplatnení dlhu. Preto súd nemohol priznať úroky z omeškania z každej splátky osobitne. Vzhľadom na nejasné termíny splatnosti jednotlivých splátok a termín konečnej splatnosti úveru nebolo možné priznať úrok z omeškania ani odo dňa nasledujúceho po dni pôvodnej konečnej splatnosti celého úveru. Za preukázané mohol súd považovať iba doručenie predžalobnej upomienky a oznámenia o zosplatnení odporkyni. Predžalobná upomienka z 11.3.2011 však nemá charakter výzvy na úhradu celého dlhu - ide len o upomienku na neuhradenú čiastku po splatnosti vo výške 175,81 eur (čo však súd ako už bolo uvedené vyššie nemohol overiť vzhľadom na nepredloženie dostatočných listinných dôkazov navrhovateľom) a upozornenie na to, že navrhovateľ bude (v budúcnosti) žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Za výzvu na úhradu celého dlhu možno považovať až oznámenie o zosplatnení záväzku z 31.8.2011, avšak nie spätne ku dňu 4.4.2011, ako sa uvádza v tomto oznámení. Odporkyňa sa dozvedela o výške a splatnosti celého dlhu až doručením tohto oznámenia. Navrhovateľ preukázal, že oznámenie bolo odoslané dňa 2.9.2011, teda doručené odporkyni mohlo byť najskôr dňa 3.9.2011. Odporkyňa mala v nasledujúci deň (4.9.2011) plniť dlh dobrovoľne a keď tak neurobila, ďalším dňom (5.9.2011) sa dostala do omeškania. Súd preto priznal navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania od 5.9.2011. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, základná úrokovej sadzba Európskej centrálnej banky platná k 5.9.2011 bola 1,5 %, preto v súlade s ustanovením a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. by mal navrhovateľ nárok na úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne, avšak navrhovateľ v návrhu žiadal úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, preto súd, viazaný návrhom, priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z neuhradenej časti istiny.

Návrh bolo potrebné zamietnuť aj v časti uhradenia zmluvnej pokuty. Navrhovateľ v petite uviedol sumu zmluvnej pokuty 128,70 eur a k tomu uviedol výpočet „mesačná zmluvná pokuta vo výške 16,50 eur x 6 mesiacov“, tento výpočet však nie je správny, preto nebolo možné podľa petitu identifikovať, akú zmluvnú pokutu (z akého titulu a podľa akého ustanovenia zmluvy alebo všeobecných podmienok) ide. V odôvodnení návrhu uviedol navrhovateľ dve rôzne zmluvné pokuty - jednu vo výške 3,30 % z istiny úveru za každý začatý kalendárny mesiac omeškania a druhú vo výške 20 % z poskytnutej istiny. Pokiaľ ide o prvý uvedený výpočet zmluvnej pokuty, súd takúto zmluvnú pokutu nemohol priznať, keďže jej výpočet bol závislý od určenia dňa omeškania odporkyne s úhradou jednotlivých splátok. Tento deň omeškania však nebolo možné určiť jednak preto, že v zmluve boli dni splatnosti jednotlivých splátok uvedené nejednoznačne, ako aj preto, že navrhovateľ nepredložil súdu dôkaz (a ani len tvrdenie) o jednotlivých splátkach resp. ich častiach, ktoré odporkyňa uhradila a ktoré neuhradila, iba uviedol celkovú sumu.

Pokiaľ ide o druhú zmluvnú pokutu, teda tzv. náhradu účelne vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy vo výške 20 % z poskytnutej istiny, najmenej však 67,00 eur, súd k tomu uvádza, že jednak ide o neprimerane vysokú sumu (aj vzhľadom k tomu, že sa má uplatňovať popri iných zmluvných pokutách a úrokoch z omeškania), ale najmä ide o neprípustné paušalizovanie nákladov na vymáhanie dlžnej sumy bez toho, aby bol dodávateľ povinný preukazovať skutočnú výšku týchto nákladov. V konečnom dôsledku tak toto ustanovenie zbavuje dodávateľa dôkazného bremena, ktoré by inak musel niesť, preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle .

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože každý z nich mal vo veci len čiastočný úspech, pričom úspech odporkyne je

vyšší ako úspech navrhovateľa, avšak odporkyňa náhradu trov konania nepožadovala, ani jej žiadne trovy v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , teda:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

- odvolacím súdom má byť schválený zmier;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( );

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.