Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-70-2013.pdf
PDF · 125.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1C/70/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným v 1.rade: W. A., nar. XX.XX.XXXX, J. X, XXX XX. I., štátny občan SR, zastúpený súdom ustanovenou opatrovníčkou: C. J. - zamestnanec V. (ďalej žalovaný 1/), v 2.rade: A. A., nar. XX.X.XXXX, B.. XXX, XXX XX B., štátny občan SR (ďalej žalovaná 2/) o zaplatenie sumy 1.518,14 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2.rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 202,98 eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne
- zo sumy 440,64 eur od 11.1.2013 do 18.2.2013
- zo sumy 390,64 eur od 19.2.2013 do 18.3.2013
- zo sumy 340,64 eur od 19.3.2013 do 15.4.2013
- zo sumy 290,64 eur od 16.4.2013 do 14.5.2013
- zo sumy 240,64 eur od 15.5.2013 do 14.6.2013
- zo sumy 190,64 eur od 15.6.2013 do 19.7.2013
- zo sumy 140,64 eur od 20.7.2013 do 16.8.2013
- zo sumy 90,64 eur od 17.8.2013 do 17.9.2013
- zo sumy 40,64 od 18.9.2013 do 10.10.2013,
s tým, že súd p o v o ľ u j e žalovaným zaplatenie priznaných súm v mesačných splátkach po 50 eur splatných vždy do 20.dňa toho ktorého mesiaca, počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd konanie v časti týkajúcej sa sumy 400 eur z a s t a v u j e .
Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .
Súd žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 19.2.2013 domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť sumu 1.518,14 eur s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 440,64 eur od 12.1.2013 do zaplatenia, úroky z omeškania 673,39 eur a náhradu trov konania ako postúpenú pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 22.10.2008 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava a žalobcom. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanými dňa 22.9.2003 Zmluvu č. 250442004, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky a spĺňa podstatné náležitosti zmluvy o úvere a na základe ktorej postupca žalovaným poskytol peňažné prostriedky. Žalovaní neplnili splátky úveru riadne a včas, čím porušili svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávka predstavovala sumu 2.483,14 eur, pozostávajúca z istiny 1.405,64 eur, riadneho úroku 262,34 eur, úroku z omeškania 806,14 eur, ostatného príslušenstva 9,03 eur. Žalobca uplatnil úrok z omeškania v zmysle § 369 ObZ. Ku dňu podania žaloby žalovaný zaplatil v splátkach od 16.11.2010 do 11.1.2013 sumu 965 eur. Ku dňu podania žaloby žalovaná suma predstavuje sumu 1.518,14 eur, pozostávajúca z neuhradenej istiny úveru v sume 440,64 eur, riadneho úroku v sume 262,34 eur, úroku z omeškania 806,14 eur, ostatného príslušenstva v sume 9,03 eur. Úrok z omeškania vyčíslil žalobca po odpočítaní jednotlivých splátok z dlžnej sumy s použitím úrokovej sadzby 14% ročne v sume 673,39 eur. Podaním doručením súdu dňa 20.6.2013 žalobca vzal žalobu späť skôr než začalo pojednávanie v časti týkajúcej sa sumy 250 eur a navrhol v tejto časti konanie zastaviť. Podaním doručeným súdu dňa 11.9.2013 vzal žalobca žalobu späť skôr než začalo pojednávanie v časti týkajúcej sa sumy 100 eur a navrhol konanie zastaviť. Podaním doručeným súdu dňa 16.decembra 2013 vzal žalobca žalobu skôr než začalo pojednávaní v časti týkajúcej sa sumy 150 eur späť a navrhol v tejto časti konanie zastaviť. Súd uznesením zo dňa 12.septembra 2013 konanie v časti týkajúcej sa sumy 100 eur zastavil. Vo zvyšku sumy 400 eur /250 a 150 eur/ súd s použitím ustanovenia § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie zastavil vo výroku rozsudku. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 1.018,14 eur, úrok z omeškania 673,39 eur a 14% úrok z omeškania ročne z jednotlivých žalovaných súm po čiastočnom plnení zo strany žalovanej.
Žalovaný 1/ sa k žalobe nevyjadril. Podľa vyjadrenia žalovanej 2/ sa dlhodobo zdržuje v zahraničí na pre ňu neznámej adrese. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný 1/ t.č. zdržuje na neznámom mieste, súd mu pre konanie ustanovil opatrovníčku.
Žalovaná 2/ uviedla, že má záujem nesplatený dlh žalobcovi zaplatiť, ale nemá peniaze na jednorazové plnenie a nevie v akej skutočnej výške je nesplatená pôžička a z čoho pozostáva.
Žalobca, jeho splnomocnenkyňa, opatrovníčka žalovaného 1/ sa na riadne predvolané pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnil splnomocnenec žalobcu. Súd vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 O.s.p. a prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s tým, že sa jedná o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov.
Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o kontokorentnom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpisom z účtovných kníh, prehľadom histórie na úverovom účte, pokusom o zmier, Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a zistil tento skutkový stav veci:
Účastníci uzavreli Zmluvu o kontokorentnom úvere dňa 22.9.2003, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úverový rámec v sume 597,79 eur /predtým 18.000,- Sk/, s úrokovou sadzbou premenlivou
10,85% ročne, splatnosťou úveru 21.9.2004, úrokom z omeškania 26,40% p.a., poplatkom za poskytnutie úveru 2% z výšky úverového rámca splatný pri podpise zmluvy, poplatkom za správu úveru 0,20% mesačne z výšky úverového rámca. Úver bol poskytnutý takým spôsobom, že veriteľ bude realizovať príkazy dlžníka na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet, a to do výšky úverového rámca. Podľa čl. II. Bod 6 zmluvy v prípade omeškania dlžníka so splácaním istiny, úrokov, poplatkov a iných nákladov spojených s úverom, je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie úroku z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením a dlžník je povinný úrok z omeškania zaplatiť. Podľa čl. III. bod 1. Zmluvy sa zmluva uzatvára na dobu určitú, a to na dobu jedného roka odo dňa podpísania zmluvy zmluvnými stranami. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka. Dodatkom č. 1 zo dňa 4.12.2003 bola dohodnutá výška úverového rámca 929,42 eur, predtým 28.000,- Sk a dodatkom č. 2 zo dňa 2.2.2004 na sumu 1.427,34 eur, predtým 40.000,- Sk.
Podľa prehľadu histórie úverového účtu žalovaného mal účet založený dňa 17.2.1999, dňa 22.9.2003 bola založená kontokorentná zmluva a schválená suma podľa zmluvy, dňa 2.2.2004 na sumu 929,42 eur a dňa 30.4.2004 na sumu 1.427,34 eur. Postupne bol čerpaný úver realizáciou postupných výberov z účtu, trvalých príkazov, bezhotovostných výberov do 27.12.2004, dňa 25.4.2005 bolo ukončenie úverového rámca aktívnej zmluvy. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok bol zostatok pohľadávky postúpenia 74.807,20 Sk, istina celkom 42.346,30 Sk, úrok 7.903,20 Sk, zml. omešk. 11.349,40 Sk, zákon. úrok omeškania 12.936,30 Sk a ostatné príslušenstvo (poplatky, náklady) v sume 272 Sk. Dátum poslednej úhrady 29.9.2006.
V podaní doručenom súdu dňa 23.7.2013 žalobca poukázal na uzavretú zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úverový rámec, ktorý bol neskôr zvýšený. Nesplatená istina v sume 1.405,64 eur predstavuje rozdiel položiek zvýšenie pohľadávky za istinu a zníženie pohľadávky na istinu s tým, že postúpením pohľadávky žalovaní uhradili sumu 1.215 eur, ktorá bola v plnej výške započítaná na istinu. Neuhradená istina zostala v sume 190,64 eur. Zmluvný úrok 262,34 eur predstavuje v dohodnutej úrokovej sadzbe 10,85% p.a. rozdiel položiek zvýšenie pohľadávky na riadny úrok a zníženie pohľadávky na riadny úrok. Úrok z omeškania v sume 806,14 eur predstavuje vypočítaný nezaplatený úrok z omeškania v dohodnutej úrokovej sadzbe 26,40% p.a. Ostatné príslušenstvo v sume 9,03 eur predstavuje rozdiel položiek zvýšenie pohľadávky za poplatky BÚ a zníženie pohľadávky za poplatky VÚ.
Výsluchom žalovanej 2/ mal súd preukázané, že so žalovaným 1/ sú manželia, s ktorým však po dobu 8 rokov nežije v spoločnej domácnosti. So žalovaným 1/ im bol poskytnutý kontokorentný úver na základe uzavretej zmluvy s dohodnutými podmienkami a ďalšími dodatkami. Peňažné prostriedky postupne čerpali a spočiatku úver splácali. Po prerušení spolužitia zostala sama s dvom mal. deťmi a nemala peniaze na splácanie úveru. So žalovaným 1/ nie je v žiadnom kontakte. Počas spolužitia im bolo poskytnutých viacej úverov a dohodli sa, že predmetný úver splatí žalovaná 2/. K predloženej dohode o uznaní záväzku sa nevedela vyjadriť, tú nepodpisovala a nevie, či sa jedná o uznanie záväzku, ktorý je predmetom tohto konania, pretože postupca im poskytol ďalšie dva úveru, ktoré spláca žalovaný 1/. Má záujem zistenú výšku nesplateného úveru žalobcovi zaplatiť a žiadala, aby súd preveril dôvodnosť celej výšky uplatneného nároku najmä v časti uplatneného úroku z omeškania, ktorý sa jej javí ako privysoký. Žiadala o povolenie zaplatenia v mesačných splátkach, ktoré aj žalobcovi od januára 2013 pravidelne mesačne zasiela a zo svojho príjmu je schopná splátky naďalej zasielať. Podľa správy zamestnávateľa zo dňa 15.1.2013 žalovaná 2/ požiadala o zrážky zo mzdy na uspokojenie pohľadávok po 50 eur mesačne. Žiadosťou zo dňa 14.8.2013 žalovaná 2/ žiadala žalobcu o uzatvorenie dohody o postupnom splácaní vymáhaných pohľadávok. Dohoda nebola uzatvorená s tým, že o splátkový kalendár má žalovaná 2/ žiadať súd.
Podľa Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach v čl. 1. bod 1.2 je označený spoludlžník za dlžníka Dávidík Róbert: Davidiková Dana a pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava. V čl. 2. uznanie záväzku spoludlžník týmto uznáva, čo do právneho dôvodu a výšky, záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy s uvedeným číslom, bez dátumu v celkovej dlžnej sume 3.052,69 eur. V čl. 3. forma splatenia záväzku sa spoludlžník zaväzuje splatiť svoj záväzok v 30 pravidelných splátkach minimálne v sume 100 eur k 25.dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 25.8.2011 a poslednej splátky 25.1.2014. V čl. 4. bola dohodnutá rozhodcovská doložka. Dohoda je podpísaná s dátumom 30.6.201 s nečitateľným podpisom spoludlžníka.
Súd posúdil nárok žalobcu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, Zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľov a Zák.č. 258/52001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.
Podľa § 23a ods. 1 Zák.č. 634/1992 Zb. o ochranu spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 53 ods. l, 2, 4 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 2 písm. e/ Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) a b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 2 písm. c) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.
Podľa § 2 písm. d) a e) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č.1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 2 písm. i) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Aj uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol alebo že v čase uznania neexistoval. Nemôže sa však brániť námietkou premlčania.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (výška úrokov z omeškania je ustanovená vykonávacím predpisom, a to § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.) a je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobný návrh bol podaný dôvodne v časti istiny a sčasti v úroku z omeškania. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že právny predchodca ako veriteľ uzavrel so žalovanými ako dlžníkmi zmluvu o kontokorentnom úvere. Súd má za to, že uvedená zmluva nazvaná ako Zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa 22.9.2003 má charakter spotrebiteľskej zmluvy a to konkrétne spotrebiteľského úveru, a preto pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pod pojmom spotrebiteľské úvery možno rozumieť všeobecné označenie skupiny zmluvných typov, na úpravu ktorých sa majú popri zákonnej úprave samotných zmluvných typov ako sú napr. zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, nepomenovaná zmluva použiť ďalšie právne normy, ktoré dopĺňajú všeobecnú úpravu jednotlivých zmluvných typov o ďalšie náležitosti vymedzené v Zák.č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. Za spotrebiteľský úver sa považuje každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v § 1 ods. 2, 2 cit. zákona. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Záväzkový vzťah vznikne výlučne na základe dvojstranného právneho úkonu v písomnej forme. Spotrebiteľom je výlučne fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je vždy odplatná a odplatou sú spravidla poplatky a úroky. Veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Predmetná zákonná úprava pokrýva všetky zmluvné typy, pri ktorých dochádza k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, dočasne, za odplatu. Pojem spotrebiteľský úver je všeobecným pojmom a pokrýva široký rozsah zmluvných typov ako sú zmluva o úvere, zmluva o pôžičke, nepomenované zmluvy atď. Vzhľadom k obsahu uzavretej zmluvy medzi účastníkmi súd posúdil podmienky zmluvy v zmysle citovaných ustanovení Zák.č. 258/2001 Z.z. napriek tomu, že zmluva bola uzavretá v zmysle ustanovení Zák.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších prepisov. Dohodnuté použitie určitého právneho predpisu v neprospech spotrebiteľa je neprijateľnou podmienku v zmysle § 53 OZ. Jedná sa o ustanovenia zmluvy, s ktorým sa mohol odporca ako spotrebiteľ oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť obsah podmienky. Z hľadiska zákonodarcom sledovaného cieľa ochrany spotrebiteľa podľa cit. zákona neexistuje žiadna skutočnosť opodstatňujúca dojednanie alebo vylúčenie právnej úpravy, podľa ktorej sa má alebo nemá právny úkon posudzovať.
Súd mal predloženou zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa 22.9.2003 za preukázané, že medzi účastníkmi zmluvy prišlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere a to v zmysle Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca, resp. jeho právny predchodca sa zaviazal poskytnúť spotrebiteľom spotrebiteľský úver vo výške úverového rámca po uzavretých dodatkoch naposledy v sume 1.427,34 eur a spotrebitelia sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky postupne čerpať, tieto vrátiť. Históriou úveru mal súd preukázané, že žalovaní postupne čerpali peňažné prostriedky a priebežne boli na účet účtované jeho vklady.
Zák.č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Uvedené stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora zo dňa 27.6.2000, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti,. Či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky a dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice a to chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer v čl. 7 Smernice.
Podľa čl. 3 ods. 1, 2, 3 Smernice 5ady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, aj napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dojednané, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívni a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl. 6 ods. 1 cit. Smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možné bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 ods. 1 cit. Smernice, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Súd posúdil dohodnuté podmienky v zmluve o kontokorentnom úvere. Medzi účastníkmi boli dohodnuté úroky z omeškania s použitím úrokovej sadzby 26,40% p.a. Spotrebiteľské zmluvy aj pred 15.1.2009 pri úrokoch z omeškania patrili pod ochranu ustanovenia § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje Občiansky zákonník, a teda vrátane jeho vykonávacieho predpisu a to Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. Ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy bola výška úrokov z omeškania v zmysle ustanovení občianskeho práva prípustná do 13% ročne (dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, ktorá bola 6,5%p.a.). Dohodnutý úrok z omeškania vo výške 26,40% p.a. je potom v rozpore so zákonom a teda absolútne neplatnou podmienkou zmluvy. Súd preto uplatnený nárok na zaplatenie sumy 806,14 eur ako úrok z omeškania v dohodnutej úrokovej sadzbe zamietol. Z toho istého dôvodu súd zamietol aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 14% ročne po čiastkových plneniach zo strany žalovanej 2/, pretože žalobca má nárok na priznanie zákonného úroku z omeškania, ktorý bol vo výške 8,75% ročne a tento žalobcovi aj priznal.
Súd zamietol žalobu v časti uplatneného ostatného príslušenstva v sume 9,03 eur, keď žalobca nepreukázal, čo táto suma predstavuje, z čoho pozostáva, na základe čoho bola uplatnená, ale poukázal len na platobnú históriu účtu s uvedením, že sa jedná o rozdiel položiek ako je hore uvedené.
Súd priznal žalobcovi zaplatenie sumy 202,98 eur, ktorú vypočítal tak, že ku dňu podania doručeného súdu predstavovala nesplatená istina sumu 190,64 eur a dohodnutý nesplatený úrok v sume 262,64 eur pri úrokovej sadzbe 10,85% p.a. spolu takto predstavoval dlh žalovaných sumu 452,98 eur. Na to žalovaná do rozhodnutia súdu zaplatila v splátkach celkom sumu 250 eur (po 50 eur dňa 16.8.2013, 19.7.2013, 17.9.2013, 10.10.2013 a 18.11.2013) a teda nesplatená istina a dohodnutý úrok predstavu e priznanú sumu 202,98 eur.
Dohodou zo dňa 30.6.2011 mala žalovaná 2/ uznať záväzok a dohodnúť sa na úhrade v splátkach. Z obsahu dohody nie je zrejmé, ktorý zo žalovaných túto dohodu podpísal. Žalovaná 2/ jej podpísanie odmietla s tým, že nevie, či ju podpísal žalovaný 1/ a či sa jedná o konkrétnu pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, pretože mali ďalšie dva úvery poskytnuté postupcom. Dohoda zo strany žalobcu bola predložená niektorému zo žalovaných so zrejmým zámerom žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Dňa 25.4.2005 bol ukončený aktívny úverový rámec. V zmysle ustanovenia § 558 OZ je uznanie dlhu jednostranným
právnym úkonom dlžníka voči veriteľovi, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma. Prejav vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky je určitý a zrozumiteľný, ak je výkladom podľa ustanovenia § 35 ods. 2 OZ objektívne pochopiteľný, t.j. ak nevzbudzuje pochybnosti o jeho obsahu. Pri uznaní dlhu okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony (v zmysle ustanovení §§ 34 a nasl OZ) je na platnosť uznania potrebná: písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Uznaním dlhu nevzniká nový záväzkový právny vzťah, nemení sa právny dôvod uznaného záväzku, nemenia sa ani okolnosti, na základe ktorých vznikol. V predmetnom uznávacom prejave chýba konkretizácia dlhu, ku ktorému sa pristupuje, nie je uvedený ani dátum zmluvy a výška nie je totožná s výškou dlhu uplatnenou v žalobnom návrhu. Súd má za to, že v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 OZ je v tejto časti dohoda neplatná pre nejasnosť, nezrozumiteľnosť a chýbajúcu podstatnú náležitosť. Svedčí o tom aj výsluch žalovanej 2/, ktorá odmietla, že by takýto právny úkon urobila a poukázala na jeho nejasnosť v súvislosti s ďalšími úvermi, ktoré im boli spolu so žalovaným 1/ poskytnuté.
Súd uložil povinnosť žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť priznané sumy spoločne a nerozdielne s tým, že obaja pri uzatváraní zmluvy vystupovali ako spoludlžníci. S použitím ustanovenia § 166 O.s.p. súd povolil žalovaným zaplatenie v mesačných splátkach, keď výšku a podmienky ich zročnosti určil v rozhodnutí s poukazom na to, že žalovaná od januára 2013 pravidelne mesačne splátky zasiela na základe dohody so svojim zamestnávateľom.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keď mali účastníci vo veci pomerný úspech: žalobca úspech 19,93% a neúspech 80,07%, čo prestavuje čistý úspech žalovanej 60,14%. Žalovaná nenavrhla priznanie náhrady trov konania, zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).