Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_8Co-240-2012.pdf
PDF · 99.58 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/240/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: M., M.. M. L..T.., M. M. O. K., Z. XX, R.: XX XXX XXX, zastúpeného Mgr. Adrianou Novomestskou, advokátkou so sídlom Trnavská 64, Bratislava, proti odporcovi: F., M..L..T.., M. M. R. H. XX, Z., T. E. X.XXX,XX S. M. B.., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného M. Z. R., Č..N.. XXC XXX/XXXX-XX E. X. XX. W. XXXX, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Rozsudkom č.k. XXC XXX/XXXX-XX E. X. XX. W. XXXX uložil súd prvého stupňa odporcovi; po tom, čo pre späťvzatie návrhu zastavil konanie v časti vyčísleného úroku z omeškania ku dňu XX.XX.XXXX O. M. X,XX S. a v časti ďalších nákladov XX,XX S.; povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu X.XXX,XX S. spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia, vyčíslené úroky z omeškania od XX.XX.XXXX X. XX.XX.XXXX vrátane v sume XXX,XX S., ako aj náhradu trov konania spolu vo výške XXX,XX S., k rukám jeho právneho zástupcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keď vykonaným dokazovaním zistil, že odporca bol v rozhodnej dobe výlučným vlastníkom bytu Z. XX I. M. na Q. XX/D O. Z., avšak v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi mu zo zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o bytoch“) a zo Zmluvy o výkone správy č. XX/XXXX si neplnil svoje záväzky vlastníka riadne a včas - keď neuhradil nedoplatok z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu (ďalej len „vyúčtovanie“) za obdobie január - T. XXXX O. M. X.XXX,XX S. ani vyčíslené úroky z omeškania spojené s úhradou zálohových mesačných platieb za rok XXXX F. L. XXXX a s úhradou vyúčtovaných nedoplatkov za užívanie bytu a plnení spojených s užívaním bytu za rok XXXX E. M. XXX,XX S. T. V. XXXX X. XX.XX.XXXX F. za L. XXXX E. M. X.XXX,XX S. T. V. XXXX X. XX.XX.XXXX. Odporca sa tak neuhradením zálohových mesačných platieb vyplývajúcich zo zmluvy o výkone správy, v dohodnutých lehotách plnenia, dostal do omeškania s plnením peňažných pohľadávok navrhovateľovi vždy 21. dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol podľa Zmluvy o výkone správy povinný uhrádzať príslušné zálohové platby, navrhovateľ mal preto nárok na úroky z omeškania vo výške, ktorá je o 8% percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platnej k prvému dňu omeškania odporcu s plnením peňažných dlhov vyčíslených do 04.11.2011. Takto zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke § 3 ods. 1, § 8 ods. 1, § 8a ods. 1, 2, a § 10 ods. 1, 6 zákona o bytoch, § 566 a § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s čl. 2 bod7, čl. 3 pod 2 psím. a/, b/, c/, čl. 3 bod 3, čl. 4 bod 1a čl. 9 bod 1 veta prvá Zmluvy o výkone správy a dospel k záveru, že navrhovateľom uplatňovaný nárok je vo zvyšku; po jeho čiastočnom späťvzatí; dôvodný, keď odporca nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov na preukázanie ním tvrdených skutočností, t.j. neuniesol dôkazné bremeno, keď tento nepreukázal, v čom mala spočívať nesprávnosť navrhovateľom predloženého vyúčtovania nákladov. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z. a navrhovateľovi priznal úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny XXXX,XX S. od XX.XX.XXXX do zaplatenia tak, ako to navrhovateľ žiadal v návrhu na začatie konania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, aj keď mal vo veci úspech len čiastočný, keď jeho neúspech v časti návrhu; v ktorej bolo konanie z dôvodu jeho späťvzatia návrhu na začatie konania zastavené; bol v pomerne nepatrnej časti.
Proti tomuto rozsudku; do jeho vyhovujúcej časti - týkajúcej sa uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu X.XXX,XX S. spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia, vyčíslené úroky z omeškania od XX.XX.XXXX X. XX.XX.XXXX O.
- O. M. XXX,XX S., ako aj náhrady trov konania; podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zrušenia v tejto časti a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvodil, že súd prvého stupňa sa uspokojil s nedostatočným preukázaním navrhovateľom uplatňovaného nároku, keď absentujú listinné dôkazy jednoznačne preukazujúce oprávnenosť nároku navrhovateľa i jeho aktívnu legitimáciu v konaní. Listinné dôkazy predložené navrhovateľom nemožno považovať za jednoznačné a rozhodujúce dôkazy, keď nie sú hodnoverné, sú nepreskúmateľné, nemajú všetky náležitosti a v tejto súvislosti poukázal na niektoré nedostatky týchto listinných dôkazov. Navrhovateľ napríklad nepredložil Zmluvu o výkone správy aj s jej prílohami, nepreukázal aké boli stavy meračov pri prevzatí bytu, vyúčtovanie neobsahovalo špecifikáciu jednotlivých položiek (teda nebolo zrejmé ako a na základe čoho dospel navrhovateľ k predmetným sumám), na Výpočtovom liste poplatkov a zálohových platieb sa nenachádza označenie bytu „BE“, tento bol vyhotovený až dňa XX.XX.XXXX a nie je podpísaný vlastníkom bytu, na opravnom vyúčtovaní bol rukou prepísaný dátum obdobia, na ktoré sa vyúčtovanie vzťahovalo, ako doklad o doručení vyúčtovania za obdobia XX.XX.-XX.XX.XXXX F. XX.XX.-XX.XX.XXXX boli predložené poštové podacie hárky s pečiatkou XX.-X.XXXX F. XX.-X.XXXX bez toho, aby z nich bolo zrejmé, čo je obsahom týchto zásielok, kedy ním boli prevzaté, a teda kedy sa dostal do omeškania. Uviedol, že súd prvého stupňa sa nedostatočne zaoberal nedostatkami samotného návrhu navrhovateľa a neprihliadol ani na pochybenia navrhovateľa spočívajúce v neplnení si povinností vyplývajúcich mu zo Zmluvy o výkone správy ako aj zo zákona o bytoch. V tejto súvislosti poznamenal, že navrhovateľ nepreukázal, že by boli podklady tvoriace predmet vyúčtovania predložené na nahliadnutie do 30.04. príslušného roka a že oprávnenosť nákladov bola najneskôr do 15.05. príslušného roka odsúhlasená zástupcami vlastníkov bytov, nedodržal termín celkového vyúčtovania do 31.05. príslušného roka, nepreukázal prevzatie vyúčtovania do 31.05. príslušného roka a taktiež nepreukázal, že by ho niekedy vyzýval na úhradu dlžnej sumy, a teda že by ho tým upozornil na vznikajúci nedoplatok. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľ do 31.05. príslušného roka nepreukázal, že spracoval správu o činnosti za predchádzajúci rok a že ju v tejto lehote predložil zástupcom vlastníkom bytov; keď podľa ust. § 8a ods. 3 zákona o bytoch, ak správca nepredloží vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcu sa domu a vyúčtovanie fondu prevádzky, údržby, opráv a úhrad za plnenia v lehote najneskôr do 31.05., nemá až do ich predloženia nárok na platby za správu; a zároveň nepreukázal ani to, že nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu existovali aj v čase prevodu jeho vlastníctva na nového vlastníka, ktoré vyhlásenie správcu je zákonnou vyžadovanou prílohou pre konanie o vklade vlastníckeho práva na katastri nehnuteľností, a bez ktorého by príslušná správa katastra konanie o vklade zastavila. Záverom uviedol, že sa mu napriek jeho snahe doposiaľ nepodarilo zabezpečiť účtovné podklady vzťahujúce sa k predmetnému bytu od predchádzajúcich konateľov spoločnosti a má za to, že skutočnosť, že pri posudzovaní oprávnenosti nároku navrhovateľa musí vychádzať len z ním predložených dôkazov, je tak zásadnou a závažnou skutočnosťou, ktorá musí mať vplyv na hodnotenie dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.
Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.
Odvolací súd prejednal vec v medziach a z dôvodov podaného odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, keď vykonal náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p.) a následným zhodnotením výsledkov dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, že odporca bol v rozhodnej dobe výlučným vlastníkom bytu Z. XX I. M. na Q. XX/D O. Z., že neuhradil nedoplatok z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu
za obdobie V. - T. XXXX O. M. X.XXX,XX S. ako aj vyčíslené úroky z omeškania z úhrady zálohových mesačných platieb za rok XXXX F. L. XXXX a z úhrady vyúčtovaných nedoplatkov za užívanie bytu a plnení spojených s užívaním bytu za rok XXXX E. M. XXX,XX S. T. V. XXXX X. XX.XX.XXXX F. za L. XXXX E. M. X.XXX,XX S. T. V.Y. XXXX X. XX.XX.XXXX. Na základe týchto zistení prvostupňový súd vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 3 ods. 1, § 8 ods. 1, § 8a ods. 1, 2, a § 10 ods. 1, 6 zákona o bytoch, a § 566 a § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s príslušnými ustanoveniami Zmluvy o výkone správy, ktoré aj správne vyložil v súlade ustálenou súdnou a výkladovou praxou, keď konštatoval, že odporca nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov na preukázanie ním tvrdených skutočností, t.j. neuniesol dôkazné bremeno, a svoje dôvody vedúce k priznaniu navrhovateľom požadovanej sumy titulom neuhradenia nedoplatkov z vyúčtovania ako aj jeho nároku na zaplatenie úrokov z omeškania z uplatňovanej sumy; keď odporca sa dostal do omeškania s úhradou nedoplatkov z vyúčtovania; aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé.
Obsah odvolania odporcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, keďže v odvolacom konaní už nebolo možné uplatňovať žiadne nové rozhodujúce skutočnosti, ani nové dôkazy, ktoré by mohli mať za následok zmenu skutkového stavu alebo by mohli spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní nevyšlo tiež najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia ( § 212 ods. 3 O.s.p.).
Pokiaľ odporca namietal odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., odvolací súd poukazuje na to, že tento odvolací dôvod je v praxi vykladaný tak, že musí ísť o skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu a teda sa týkajú tých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci a na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke. Skutkové zistenie je nesprávne ak nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov, či z obsahu spisu nevyplynuli, ani inak nevyšli v priebehu konania najavo, alebo ak neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo počas konania inak. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov, a teda keď v hodnotení dôkazov alebo skutočností, ktoré vyšli najavo v konaní či vyplynuli z prednesov účastníkov, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti sa vyskytuje logický rozpor.
Neúplnosť zistenia skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkmi navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať spornú právne významnú skutočnosť; avšak iba skutočnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatnil tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.
Súd v občianskom súdom konaní rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné (§ 153 ods. 1 O.s.p.). Účastníci konania sú povinní prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p.. Podľa ust. § 120 ods. 1, 4 O.s.p. sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom na základe poučenia súdu sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť a označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr sa zásadne, teda bez splnenia podmienok podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní neprihliada.
Aby účastník konania mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ účastník konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy , tak spravidla nemôže splniť ani dôkaznú povinnosť. V prípade, ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdenia, teda neunesie bremeno tvrdenia, má to pre neho za následok, že skutočnosť, ktorú vôbec netvrdil a ktorá ani inak nevyšla v konaní najavo (napr. dopytom zo strany súdu alebo pri dokazovaní), spravidla ani nebude predmetom dokazovania. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny vzťah účastníkov a určuje rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, a nositeľa dôkazného bremena vo vzťahu k jednotlivým skutočnostiam.
Z hľadiska posúdenia toho, či skutočnosti, ktoré boli uplatnené v odvolaní, sú nové, je rozhodné zistenie, či boli účastníkmi konania uvedené v konaní pred súdom prvého stupňa alebo či v priebehu tohto konania vyšli najavo inak.
Odporca bol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť a označiť dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie pred súdom prvého stupňa končí, a to v rámci predvolania na pojednávanie, ktoré bolo odporcovi opakovane zasielané a doručené dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX.
Dôkazným bremenom treba rozumieť procesnú zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní nebolo preukázané jeho tvrdenie a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, pre nečinnosť účastníka konania (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej mu § 120 ods. 1 O.s.p.) alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze (neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Záver o tom, že účastník neuniesol dôkazné bremeno, možno urobiť len vtedy, ak hodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka, ale ani o tom, že by boli tieto tvrdenia nepravdivé.
Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník konania preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá sa má na sporný vzťah aplikovať, a z ktorej potom vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda kto z účastníkov konania je povinný stanovený okruh skutočností preukázať, a ktorého potom pri nesplnení tejto povinnosti postihuje nepriaznivý následok v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností spočíva na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v návrhu na začatie konania, vo vyjadrení k nemu, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávania, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu na začatie konania a vo vyjadrení k nemu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení ako je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
Pri označení dôkazov, ktorých sa účastník konania dovoláva, ide o druhú procesnú povinnosť uloženú mu príslušnými ustanoveniami O.s.p. (okrem povinnosti tvrdenia), a to o tzv. dôkaznú povinnosť; keď účastník musí označiť a predložiť dôkazy tak, aby z nich jeho skutkové tvrdenia logickým spôsobom vyplývali, pričom najmä v sporových konaniach je požiadavka na logickú bezrozpornosť vyššia ako v konaniach nesporových; a napriek tomu, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú procesnými
povinnosťami, ich splnenie nemôže súd vynucovať ani sankcionovať a jedinou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia dôkaznej povinnosti je spravidla neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena a v sporových konaniach strata sporu.
V preskúmavanej veci je predmetom konania navrhovateľom uplatňovaný nárok voči odporcovi na zaplatenie sumy X.XXX,XX S. s 9 % ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia; titulom nezaplatenia nedoplatku z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie V. - T. XXXX, s úhradou ktorého sa mal odporca dostať do omeškania; vrátane sumy vyčíslených úrokov z omeškania XXX,XX S. s úhradou zálohových mesačných platieb za rok XXXX F. XXXX a omeškania s úhradou vyúčtovaných nedoplatkov za L. XXXX E. M. XXX,XX S. T. V.na XXXX X. XX.XX.XXXX F. za L. XXXX E. M. X.XXX,XX S. T. V. XXXX X. XX.XX.XXXX.
Odvolací súd nemal z obsahu spisu preukázané naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p., nakoľko prvostupňový súd svoje skutkové zistenia založil na relevantných dôkazoch
- Zmluve o výkone správy č. XX/XXXX E. X. XX.XX.XXXX, výpočtovom liste poplatkov a zálohových platieb, chronologickom prehľade platieb v roku XXXX F. XXXX, vyúčtovaní nákladov za užívanie bytu za obdobie za L. XXXX F. XXXX; ústnych prednesoch navrhovateľa a dospel k správnym skutkovým záverom; keď mal preukázané, že odporca bol v rozhodnej dobe výlučným vlastníkom Z. Z. XX I. M. na Q. XX/D O. Z., avšak neuhradil nedoplatok z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním tohto bytu za obdobie V. - T. XXXX O. M. X.XXX,XX S., ako aj vyčíslené úroky z omeškania spojené s úhradou zálohových mesačných platieb za L. XXXX F. L. XXXX a s úhradou vyúčtovaných nedoplatkov za užívanie bytu a plnení spojených s užívaním bytu za L. XXXX E. M. XXX,XX S. T. V. XXXX X. XX.XX.XXXX F. za L. XXXX E. M. X.XXX,XX S. T. V. XXXX X. XX.XX.XXXX; v dôsledku čoho potom dospel k právnemu záveru o dôvodnosti navrhovateľom uplatňovaného nároku; keď odporca neoznačil ani nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia; v čom by mala spočívať nesprávnosť vyúčtovania nákladov za užívanie bytu predloženého navrhovateľom a ktoré platby si tento účtoval nesprávne a z akého dôvodu ich považuje za neprimerané; uvedené v odpore zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý odpor predstavuje jedinú obranu odporcu v konaní, resp. jeho procesnú aktivitu.
So zreteľom na uvedené, správne dospel súd prvého stupňa k záveru, že odporca neuniesol dôkazné bremeno; keď nie je povinnosťou súdu pátrať po dôkazoch, ktoré by spochybňovali navrhovateľom uplatňovaný nárok, nakoľko jeho povinnosťou z procesného hľadiska bolo len poučiť odporcu ako účastníka konania, že má označiť a predložiť všetky dôkazy na svoju obranu do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, čo sa aj opakovane stalo. Odporca ani v odvolacom konaní neoznačil a nepredložil žiadny dôkaz spochybňujúci navrhovateľom uplatňovaný nárok a skutočnosti ním uvádzané v odvolaní mal odporca uviesť už v konaní pred súdom prvého stupňa; keď na skutočnosti označené neskôr sa v odvolacom konaní (bez splnenia podmienok podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p.) neprihliada.
Po právnom zhodnotení tých rozhodujúcich skutkových zistení, ktoré boli preukázané výsledkami dokazovania vykonaným pred súdom prvého stupňa, dospel odvolací súd k záveru, že odporca nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že tento nedostatočne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, stotožňujúc sa s vykonaným dokazovaním, ako aj zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Správne bolo rozhodnuté súdom prvého stupňa aj o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p., keď navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, aj keď ten mal vo veci úspech len čiastočný, ale jeho neúspech bol v pomerne nepatrnej časti.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu však odvolací súd nepriznal pre absenciu jeho návrhu na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania v odvolacom konaní podľa ust. § 151 ods.1 vety prvej O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.