Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-2859-2002.pdf
PDF · 76.67 KB
Case nature
Area
Subarea
11Er/2859/2002
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, Š. Moyzesa 1369/52, 960 62 Zvolen, IČO: 30 807 484, proti povinnému: N. U., G.. XX.XX.XXXX, B.. W.. E. X, XXX XX V., Z. súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen, Borovianska č. 17, 960 01 Zvolen, pod spisovou značkou EX 1657/02, pre vymoženie uloženej povinnosti vo výške 1. 649,27 Eur (49. 686,- Sk) istiny a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Povinný j e p o v i n n ý nahradiť trovy exekúcie vo výške 9,60 Eur súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi, Exekútorský úrad Zvolen, Borovianska č. 17, 960 01 Zvolen, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen poverením č. 5611 017965 zo dňa 26.11.2002 poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu vykonaním exekúcie na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 1. 649,27 Eur (49. 686,-Sk) istiny a trov exekúcie, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 5030-187-4105/2001-18 zo dňa 31.12.2001.
Dňa 21.11.2012 súdny exekútor tunajšiemu súdu podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie a predložil ho súdu na rozhodnutie spolu s oznámením oprávneného o nemožnosti vykonania rozhodnutia č. 5030-187-4105/2001-18 zo dňa 31.12.2001, právoplatného a vykonateľného dňa 28.01.2002. Podaním zo dňa 10.10.2012 oprávnený oznámil exekútorovi, že rozhodnutie č. 5030-187-4105/2001-18 zo dňa 31.12.2001, právoplatné dňa 28.01.2002, nemožno vykonať z dôvodu uplynutia času. Zároveň oprávnený uviedol, že jeho oznámenie nie je návrhom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), a že uplynutím vykonateľnosti rozhodnutia nie je dotknuté právo na vymáhanie trov exekučného konania od povinného.
Rozhodnutie Sociálnej poisťovne o predpísaní úhrady poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie č. 5030-187-4105/2001-18 zo dňa 31.12.2001, ktoré je v tejto exekúcii exekučným titulom, bolo vydané podľa osobitného predpisu účinného do 31.12.2003 a to zákona č. 274/1994 Z. z. o sociálnej poisťovni. Následne bol tento predpis zrušený a nahradený zákonom č. 413/2002 o sociálnom poistení, ktorý bol s účinnosťou od 1.1.2004 nahradený zákonom č. 461/2003 o sociálnom poistení.
Súd po preskúmaní osobitného predpisu zákona č. 274/1994 Z. z. a jemu nasledujúcich predpisov (zákon č. 413/2002 o sociálnom poistení a zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení) zistil, že prechodné ustanovenia novších predpisov otázku počítania a plynutia prekluzívnej lehoty na výkon rozhodnutí
vydaných Sociálnou poisťovňou podľa zákona č. 274/1994 účinného do 31.12.2003 neriešia. Preto súd je toho názoru, že pre určenie uplynutia, alebo neuplynutia prekluzívnej lehoty, v záujme zachovania právnej istoty, je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni, účinného do 31.12.2002, v ktorom je uzákonená lehota na vykonanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, a to 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Exekúcia sa v nej musí nielen začať, ale aj skončiť. Posledným dňom desaťročnej lehoty na vykonanie rozhodnutia bol deň 28.01.2012, t. j. dňom nasledujúcim po tomto dátume došlo k zániku práva oprávneného na vymoženie pohľadávky.
Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 57 ods.2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 o sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.03.2002 rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Exekučným titulom, t.j. podkladom pre vykonanie exekúcie je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 5030-187-4105/2001-18 zo dňa 31.12.2001, a to rozhodnutie o predpísaní úhrady poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Rozhodnutie vydané Sociálnou poisťovňou, na základe ktorého má Sociálna poisťovňa pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie voči povinnému, možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Exekúcia sa musí v tejto lehote začať aj skončiť. Po jej uplynutí nie je možné vo vymáhaní pokračovať, pretože ide o prekluzívnu lehotu. Exekučný súd na základe spisového materiálu zistil, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 5030-187-4105/2001-18 zo dňa 31.12.2001 sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 28.01.2002. Posledným dňom desaťročnej lehoty na vykonanie rozhodnutia bol deň 28.01.2012. Dňom nasledujúcim po tomto dátume došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie pohľadávky. Preto súd z úradnej povinnosti exekúciu zastavil s odkazom na § 58 ods.1, § 57 ods.2, § 57 ods.1 písm. f) Exekučného poriadku a § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 o sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2002.
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Pri zastavení exekúcie má súdny exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času vypočítaných podľa §- ov 14,15,22,23 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Trovy exekúcie vyčíslené súdnym exekútorom predstavujú sumu vo výške 56,37 Eur.
V súlade s § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a § 15 ods. 1 vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v sume 6,64 Eur, a to 1 x za získanie poverenia na vykonanie exekúcie 05.12.2002 a 1 x za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 24.01.2003, celkom 2 x 3,32 Eur.
Súd podľa § 22 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 1,36 Eur z titulu poštovného.
Súd priznal súdnemu exekútorovi 20 % DPH z odmeny a z hotových výdavkov tvoriacich sumu 8 Eur, čo je 1,60 Eur.
Súd súdnemu exekútorovi nepriznal hodinovú odmenu v sume 19,92 Eur, celkom v trvaní 105 min.(3 x 6,64 Eur), a to za spracovanie žiadosti o udelenie poverenia 12.11.2002, za spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 22.01.2003 a za spracovanie vyúčtovanie trov exekúcie 19.11.2012, nakoľko ide o úkony, ktoré nesúvisia priamo s výkonom exekúcie, naopak, sú to úkony administratívnej povahy zahrnuté v odmene súdneho exekútora a podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súdnemu exekútorovi súd nepriznal z hotových výdavkov uplatnených z titulu poštovného sumu vo výške 4,18 Eur (bez DPH), a to za doručenie žiadostí o poskytnutie súčinnosti (Daňový úrad Detva a OR PZ -ODI Detva) a za doručenie návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko súd nemá v súdnom ani exekučnom spise preukázané poštovými doručenkami, alebo inými dokladmi preukazujúcimi vykonanie doručenia, že na doručenie týchto písomností boli exekútorom vynaložené ním uplatnené náklady.
Súd nepriznal exekútorovi z titulu cestovných náhrad sumu 14,82 Eur za pracovné cesty - 05.11.2004,03.11.2006 a 06.11.2006, pretože v exekútorovom spise sa nenachádzajú nijaké dôkazy o tom, kto vykonal pracovnú cestu, za účasti ktorých osôb, na akom mieste ani za akým účelom. Taktiež exekútor súdu nepredložil technický preukaz od motorového vozidla, ktoré mal na pracovnú cestu použiť, ani výpočet spotreby a celkovej cestovnej náhrady.
Súd zaviazal na náhradu trov exekútora povinného, nakoľko návrh na začatie exekúcie bol oprávneným podaný dôvodne a v čase jeho podania nešlo o prekludovanú pohľadávku. K zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávneného, a tak nebol možný postup podľa § 203 Exekučného poriadku. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 9,60 Eur, ktorú je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi povinný tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).