Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Sa-15-2022.pdf
PDF · 78.02 KB
Case nature
Subarea
3Sa/15/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnom spore žalobcu: JOBELSA SLOVENSKO, s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom A. X, XXX XX B., IČO: 36 570 133, právne zastúpeného: Advokátska kancelária NIŽNÍK & Partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4E, 040 01 Košice, IČO: 47 244 488, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 29437-3/2022-BA zo dňa 15.07.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
P r i z n á v a odkladný účinok správnej žalobe zo dňa 29.09.2022 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 29437-3/2022-BA zo dňa 15.07.2022, a to až do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 29.09.2022, doručenou Krajskému súdu v Košiciach 30.09.2022 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 29437-3/2022-BA zo dňa 15.07.2022, ktorým tento podľa ustanovenia § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení odvolanie žalobcu zamietol a v celom rozsahu potvrdil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700-3410847222-GC04/22 zo dňa 13.04.2022.
2. Žalobca v správnej žalobe zároveň navrhol, aby súd priznal odkladný účinok tejto správnej žalobe. Predmetný návrh žalobca odôvodnil ustanovením § 185 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z.. Podľa názoru žalobcu je v danej veci zásadné, že pohľadávka Sociálnej poisťovne je vymáhaná na základe Upovedomenia zo dňa 26.09.2022 vydaného pod číslom 0857553402022 potvrdeného rozhodnutím žalovaného. Vzhľadom k tomu, že pohľadávka Sociálnej poisťovne vo výške 86 296,93 eur vznikla z titulu poistného a príspevkov za mesiac máj 2020, t.j. ide o pohľadávku, ktorá mala byť v zákonom stanovenej lehote prihlásená do reštrukturalizácie dlžníka - žalobcu. Žalobca tiež odcitoval § 121 ZKR. Žalobca je toho názoru, že predmetná pohľadávka je tak nevymožiteľná, t. j. nie je možné nútený spôsob vymáhania danej pohľadávky. Žalobca tiež tvrdil, že v prípade, ak by Sociálna poisťovňa vymohla predmetnú pohľadávku v sume 86 296,93 eur, vznikla by mu značná škoda. Je toho názoru, že žalovaný núteným vymáhaním povinnosti zaplatiť poistné a povinné príspevky za mesiac máj 2020 na základe upovedomenia zo dňa 26.09.2022 obchádza ustanovenia § 120 ods. 1 a ods. 2 ZKR, pričom povinnosť prihlásiť pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní žalobcu si v zákonom stanovenej lehote žalovaný preukázateľne nesplnil. Zároveň tým porušuje jeho ústavné právo garantované čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V závere žalobca uviedol, že ak by súd nepriznal odkladný účinok tejto žalobe, žalovaný v rámci núteného výkonu zablokuje majetok žalobcu a tým mu znemožní plniť reštrukturalizačný plán potvrdený uznesením Okresného súdu Košice I dňa 21.12.2021, schválený na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 26.11.2021v rámci reštrukturalizačného konania žalobcu vedeného pod sp. zn. 30R/1/2021. Odkladný účinok predmetnej žaloby má teda pre neho existenčný význam, ktorý sa v dôsledku výkonu pohľadávky v sume 86 296,93 eur na základe exekučného titulu napadnutého
touto žalobou reálne dostane do konkurzu pre neplnenie reštrukturalizačného plánu. Žalobca zdôraznil, že v súčasnosti zamestnáva 51 zamestnancov, ktorí by dôsledkom toho prišli o zamestnanie.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 05.12.2022 k návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že správna žaloba nemá odkladný účinok. Rovnako zákon o sociálnom poistení výslovne neustanovuje odkladný účinok právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté správnou žalobnou, a teda neupravuje ani podmienky, naplnením ktorých je možné právoplatného a vykonateľnému rozhodnutiu priznať odkladný účinok. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, oprávňujúcim vymáhanie uloženej povinnosti od povinnej osoby, ktorá uloženú povinnosť dobrovoľne nesplnila. Žalovaná preto nesúhlasí s odkladným účinkom rozhodnutie napadnutého správnou žalobou.
4. Podľa § 184 SSP, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok. Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného odkladný účinok správnej žalobe uznesením priznať. Návrh na priznanie odkladného účinku sa podáva spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa použijú ustanovenia § 185 až 189 SSP.
5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklady právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa ust. § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Zákonným predpokladom podľa ust. § 188 SSP pre priznanie odkladného účinku je návrh žalobcu, vyjadrenie žalovaného a zabezpečenie administratívneho spisu a naplnenie zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana práv a oprávnených záujmov žalobcu tak, aby tento po prípadnom zrušení napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nebol dotknutý ich účinkami alebo následkami. Ide tu o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
8. Z obsahu návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku má súd za to, že v tomto prípade sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP. Ustanovenie § 185 písmeno a) SSP podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku v prípade okamžitého (nie v budúcnosti možného) výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Zákon však súčasne stanovuje ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená súčasne a to, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017-196 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
9. Svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 29.09.2022 žalobca odôvodnil tým, že ak by súd nepriznal odkladný účinok tejto žalobe, žalovaný v rámci núteného výkonu zablokuje
majetok žalobcu a tým mu znemožní plniť reštrukturalizačný plán. Odkladný účinok predmetnej žaloby má teda pre neho existenčný význam, ktorý sa v dôsledku výkonu pohľadávky v sume 86 296,93 eur na základe exekučného titulu napadnutého touto žalobou reálne dostane do konkurzu pre neplnenie reštrukturalizačného plánu. Žalobca zdôraznil, že v súčasnosti zamestnáva 51 zamestnancov, ktorí by dôsledkom toho prišli o zamestnanie. Zároveň k návrhu predložil súdu aj Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok číslo 0857553402022 zo dňa 26.09.2022, z obsahu ktorého je zrejmé, že týmto Sociálna poisťovňa, pobočka Košice upovedomuje žalobcu o začatí vymáhania pohľadávky vo výške 86 296,93 eur na základe rozhodnutia č. 3410847222 zo dňa 13.04.2022 a to prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Toto upovedomenie bolo žalobcovi doručené dňa 27.09.2022.
10. Zároveň z registra tunajšieho súdu bolo zistené, že uznesením KS v KE zo dňa 19.10.2022 sp. zn.: 9Sa/11/2022 bol priznaný odkladný účinok správnej žalobe zo dňa 29.06.2022 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 0277913402022 zo dňa 24.05.2022, a to až do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej, kde súd vzhliadol dôvod na priznanie odkladného účinku pre reálnou hrozbu konkurzu pre neplnenie reštrukturalizačného plánu v dôsledku núteného výkonu pohľadávky v sume 97.494,16 Eur na základe exekučného titulu napadnutého správnou žalobou a následnou stratou zamestnania jeho 51 zamestnancov. Ďalším argumentom žalobcu pre priznanie odkladného účinku v tomto konaní 9Sa/11/2022 bolo konanie o všeobecnej správnej žalobe na Krajskom súde v Košiciach vedenom pod sp. zn. 3Sa/7/2022. Mal za to, že vymožením pohľadávky žalovaného na základe Rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice 700-3412186521-GC04/21 zo dňa 20.10.2021 v spojení s Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie 4012-3/2022 -BA zo dňa 27.01.2022 by predmetné konanie o všeobecnej správnej žalobe stratilo relevanciu, nakoľko by žalovaný vymohol pohľadávku skôr, ako by došlo k prieskumu jeho námietok v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. 3Sa/7/2022.
11. Uvedené argumenty v kontexte podmienok vyžadovaných ustanovením § 185 SSP na priznanie odkladného účinku správnej žalobe považoval správny súd za postačujúce na konštatovanie nutnosti priznania odkladného účinku. Treba zdôrazniť, že podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by správnym súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali právne účinky, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Z povahy prejednávanej veci je nesporné a súd na to aj poukazuje že v prípade okamžitého výkonu rozhodnutia by následky tohto výkonu rozhodnutia spočívajúce vo vymožení čiastky 86 296,93 Eur nebolo možné žiadnym spôsobom konvalidovať a práve odkladný účinok správnej žalobe o prieskum Rozhodnutia žalovaného č.29437-3/2022-BA v tomto konaní, podľa názoru konajúceho súdu, umožní zabezpečiť materiálnu ochranu práv a oprávneným záujmov žalobcu.
12. K neexistencii rozporu s verejným záujmom (ako ďalšej zákonnej podmienke pre možné priznanie odkladného účinku) správny súd uvádza, že verejný záujem je v právnej teórii tzv. neurčitým pojmom, teda pojmom, používaným v právnych textoch na vyjadrenie všeobecnejších javov, ktoré však v právnej norme nemajú definovaný explicitný obsah. Možno ho definovať ako záujem všeobecne prospešný. Zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v čl. 3 ods. 2 verejný záujem definuje ako záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. V súvislosti s uvedeným konajúci súd zastáva názor, že priznanie odkladného účinky v prejednávanej veci nebude na úkor žiadnych iných osôb a teda nie je v rozpore s verejným záujmom ako záujmom všeobecne prospešným. Zároveň zdôrazňuje, že ochrana práv žalovaného je zabezpečená tým, že v dôsledku uvedeného rozhodnutia krajského súdu bude vo veci rozhodnuté v rámci lehoty podľa § 187 ods. 1 SSP, t.j. do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku.
13. S poukazom vyššie zistený skutkový stav veci konajúci súd uzavrel, že žalobca osvedčil splnenie predpokladov pre priznanie odkladného účinku podanej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP a preto návrhu žalobcu vyhovel.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť n i e j e prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) Správneho súdneho poriadku).