Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5Co-183-2011.pdf
PDF · 90.45 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/183/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľa: K.. T. Q., bytom U. XX, W. Y. nad U., proti odporkyni: R.. K. F., exekútorka, X. úrad, U. XX, W. Y. nad U., zastúpenej advokátkou Mgr. Julianou Sumkovou, so sídlom Námestie slobody 16, Nové Mesto nad Váhom, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29. apríla 2013, č. k. 4C/396/2010 - 105, jednohlasne, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania Mgr. Juliane Sumkovej, advokátke, vo výške 88,74 eur do troch dní.
odôvodnenie:
Okresný súd v záhlaví uvedeným rozsudkom I. konanie v časti istiny 132,77 eur zastavil, II. návrh zamietol, III. uložil navrhovateľovi zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 354,96 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, do rúk jeho právnej zástupkyne. Rozsudok odôvodnil skutkovými zisteniami z vykonaného dokazovania, podľa ktorých na tamojšom súde je vedená exekúcia sp. zn. 5Er/2643/2008 vo veci oprávnenej mal. V. Q., zast. matkou A. S. proti povinnému K.. T. Q.. Exekučné konanie začalo na návrh oprávnenej došlým exekútorke R.. K. F. dňa 19.11.2008 z dôvodu vzniknutého dlhu na výživnom pre mal. dieťa vo výške 64.000,- Sk. Exekučným titulom bol právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 19C/24/2005-129 zo dňa 28.9.2006. Vzhľadom na úhradu nedoplatku na výživnom povinným v rámci trestného konania bolo uvedenej exekútorke vydané poverenie na vymoženie len sumy 39,40 Eur ako nedoplatok na výživnom za mesiac júl 2009 a pre bežné výživné vo výške 132,77 Eur mesačne. Upovedomenie prevzal povinný navrhovateľ 20.10.2009. V upovedomení boli vyčíslené trovy exekúcie vo výške 591,58 Eur. Táto suma pozostávala z odmeny súdneho exekútora vo výške 482 Eur, s 19% DPH vo výške 91,58 Eur a z náhrady hotových výdavkov vo výške 18 Eur. Povinný bol v tomto upovedomení vyzvaný, aby do 14 dní od doručenia uspokojil pohľadávku oprávneného a jej príslušenstvo, ako aj trovy exekúcie na účet súdneho exekútora, inak bude vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie a príkaz na úhradu trov exekúcie a exekúcia bude vykonaná. Zároveň bol upozornený, že ak pohľadávku, jej príslušenstvo, ako aj trovy exekúcie, neuhradí do 14 dní od doručenia upovedomenia, budú predbežné trovy exekúcie vo výške 1.181,16 Eur, resp. môžu byť aj vyššie. Povinný podal proti exekúcii ako aj proti trovám exekúcie v zákonnej lehote námietky, ktoré boli uznesením zo dňa 08.04.2010 zamietnuté. V uvedenom uznesení bolo konštatované, že trovy exekúcie vo výške 591,58 Eur boli vypočítané správne v súlade s vyhláškou č. 288/1999 Z. z. vo výške 10% zo základu, čo predstavuje 487 Eur, pričom v upovedomení bola dokonca uvedená nižšia suma 482 Eur. Ďalšou zákonnou zložkou trov exekúcie je 19% DPH vo výške 91,58 Eur a hotové výdavky ku dňu vydania upovedomenia vo výške 18 Eur. Povinný navrhovateľ podal nedôvodné námietky voči exekúcii, v
stanovenej lehote 14 dní neuspokojil pohľadávku oprávneného, z dôvodu ktorého bol zamestnávateľovi navrhovateľa dňa 30.4.2010 doručený príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy na vymoženie pohľadávky oprávnenej, jej príslušenstva, ako aj predbežných trov exekúcie už vo výške 1.181,16 Eur. Na základe exekučného príkazu boli tieto sumy z dvoch tretín zo mzdy povinného poukázané na účet odporkyne ako súdnej exekútorky. Pohľadávky výživného boli odporkyňou následne poukazované matke maloletej V.. Zo zhodného tvrdenia účastníkov, ako aj z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že zamestnávateľ navrhovateľa vykonal zrážky zo mzdy vo výške 2.632,24 Eur v období od októbra 2009 do septembra 2010 titulom zmeškaného výživného vo výške 39,40 Eur, bežného výživného vo výške 132,77 Eur mesačne od augusta 2009 naďalej, príslušenstvo pohľadávky, a to trovy právneho zastúpenia pri exekúcii 23,55 Eur, trovy exekúcie oprávneného vo výške 25,28 Eur a predbežné trovy exekúcie vo výške 1.181,16 Eur. Rovnako mal súd za preukázané, že navrhovateľ uhrádzal v období od mája 2009 do októbra 2010 bežné výživné aj na účet matky v celkovej výške 2.257,09 Eur.
Na svoje skutkové zistenia aplikoval ust. § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on, alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Ide o subjektívnu zodpovednosť nevyžadujúcu zavinenie. Návrh na exekúciu bol podaný dňa 19.11.2008 z dôvodu, že povinný neplatil výživné riadne a včas, pričom ku dňu 15.11.2008 bol dlh na výživnom vo výške 64.000,- Sk. Napriek námietkam navrhovateľa je toto exekučné konanie stále vedené na podklade exekučného titulu, v ktorom sa maloletej oprávnenej priznáva právo na opakujúce sa dávky a pri týchto nie je možné upustiť od vykonania exekúcie v zmysle ust. § 45 ods. 3, resp. v zmysle ust. § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, pričom návrh na zastavenie exekúcie je dispozičným právom oprávnenej a tento podaný nebol. Za daného stavu nemohol súd považovať vedenie exekúcie za protiprávne konanie odporkyne - exekútorky. Táto postupovala a postupuje v súlade s Exekučným poriadkom, preto súd prijal záver o tom, že existencia protiprávneho konania ako základnej požiadavky vzniku zodpovednosti za škodu nebola daná. K namietanej výške trov exekúcie uviedol, že trovy exekúcie boli v upovedomení o začatí exekúcie EX 1623/2008 zo dňa 29.09.2009 presne uvedené tak, ako to upravuje ust. § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. Predbežné trovy exekúcie boli vyčíslené v súlade s ust. § 4 ods. 2 a ust. § 5 Vyhlášky č. 288/1999 Z. z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky, ak ide o exekúciu na podklade exekučného titulu, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora je 3-ročné plnenie. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 Eur a najviac 33.193,92 Eur. Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa ods. 1. Podľa § 5 ods. 3 vyhlášky, ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti nie sú dotknuté. Z uvedeného je zrejmé, že odmena exekútora vo výške 20% bola vyčíslená zo základu 4.868 Eur (v tom 3-ročné plnenie mesačných dávok 36x 132,77 Eur, t. j. 4.779,72 Eur, zmeškané výživné 39,40 Eur, trovy právneho zastúpenia pri exekúcii 23,55 Eur, trovy exekúcie oprávnenej 25,28 Eur). Táto je vo výške 974 Eur s 19% DPH vo výške 185,06 Eur a predbežné hotové výdavky vo výške 32 Eur. Podľa názoru súdu, trovy exekúcie vo výške 1.191,06 Eur boli vyčíslené v súlade s cit. ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č.288/1995 Z.z. v platnom znení, takže ani v tomto prípade nemožno vyvodiť, že by sa odporkyňa pri výkone exekútorskej činnosti dopustila konania v rozpore s právnymi predpismi.
Zastavenie konania v časti istiny vo výške 132,77 eur odôvodnil ustanovením § 96 ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie o náhrade trov konania vychádza z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávali z nákladov na právnu službu advokátky, a to vo výške, ktorú špecifikoval podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu navrhovateľ podal v zákonnej lehote odvolanie. Z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p. - nesprávny skutkový a právny záver okresného súdu, ktorý spočíva v tom, že okresný súd neakceptoval ním podané listinné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale na druhej strane prijal neúplné a „pochybné“ dôkazy odporkyne a vec nesprávne právne posúdil. Napokon vytýkal okresnému súdu, že písomné vyhotovenie rozsudku v časti o náhrade trov konania nezodpovedá tomu, čo okresný súd vyhlásil po skončení pojednávania. Tvrdil, že okresný súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Žiadal preto vypočuť zapisovateľku súdu. Na základe uvedených námietok žiadal zrušil rozsudok okresného súdu.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne vyjadrila prostredníctvom svojej zástupkyne. Navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Navrhovateľovi konaním odporkyne žiadna škoda nevznikla, exekúcia bola vykonávaná dôvodne, v súlade so zákonom, z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči svojej maloletej dcére V. Q.. Hoci súd v tomto konaní ani nemal dôvod skúmať zákonnosť vykonávanej exekúcie, keďže o tejto sa rozhodovalo v inom samostatnom konaní 5Er/2642/2008, napriek tomu súd sa zaoberal aj touto otázkou a i v tomto ohľade dospel k názoru, že exekúcia bola vykonávaná odporkyňou dôvodne. Dôležitou skutočnosťou, ku ktorej dospel i súd bolo konštatovanie, že exekúcia stále prebieha a hoci navrhovateľ v jej priebehu začal plniť dobrovoľne, nie je toto dôvod na zastavenie exekúcie, pokiaľ oprávnená takýto návrh nepodala. Odporkyňa teda nemôže na základe vlastnej iniciatívy exekúciu zastaviť, nakoľko je viazaná návrhom a v jeho zmysle a v súlade s exekučným titulom je exekúciu povinná vykonávať. Nakoľko teda neexistovala protiprávnosť, nezákonnosť exekúcie, nebola splnená základná podmienka vzniku nároku na náhradu škody. Zároveň súd i správne posúdil trovy exekúcie, hoci opakovane je toho názoru, že pokiaľ exekúcia nebola ukončená, nemožno skúmať ani správnosť trov konania, ktorých konečná čiastka sa vyúčtováva až pri ukončení exekúcie. Čo sa týka tvrdenia navrhovateľa ohľadom priznaných trov konania, že sú v ústnom vyhlásení rozsudku uviedol, že nepriznáva náhradu trov konania, je potrebné uviesť, že toto sa nezakladá na pravde a je iba výmyslom zo strany navrhovateľa. Naopak, v zápisnici z pojednávania je uvedené, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške, ako bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku. Na základe tohto výroku trovy konania vyúčtovali a zaslali ešte v uvedený deň na súd. Uplatnila náhradu trov odvolacieho konania vo výške 88,74 eur.
Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní navrhovateľa rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.
Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal dôkazy v potrebnom rozsahu, z vykonaných dôkazov vyvodil správny skutkový záver, na ktorý správne aplikoval ust. § 33 Exekučného poriadku. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá kritériám v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., je úplné, správne a presvedčivé, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd plne identifikoval s odôvodnením negatívneho rozhodnutia okresného súdu o uplatnenom nároku navrhovateľa.
Odvolací súd považuje za potrebné k dôvodom odvolania navrhovateľa uviesť nasledovné:
Nesprávny skutkový záver - odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak prvostupňový súd nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 132 O.s.p., teda nehodnotí jednotlivé dôkazy každý osobitne a v ich vzájomnej súvislosti z hľadiska ich pravdivosti a významu pre právne posúdenie uplatneného nároku.
V prejednávanej veci odvolací súd nezistil, v postupe okresného súdu pri hodnotení dôkazov vady, ktoré (aj keď neurčito) uviedol vo svojom odvolaní navrhovateľ.
Z hľadiska ustanovenia § 33 Exekučného poriadku, ktorý bolo potrebné aplikovať na uplatnený nárok navrhovateľa, boli právne významné zistenia z vyššie označeného exekučného spisu, teda či odporkyňa ako súdna exekútorka postupovala v uvedenej exekúcii v rozpore so zákonom - protiprávne, a je preto zodpovedná za škodu navrhovateľovi. Okresný súd zo svojich zistení správne konštatoval, že nebol zistený jeden zo základných predpokladov zodpovednosti odporkyne za škodu podľa ust. § 33 Exekučného poriadku - jej protiprávne konanie, teda to, že by exekúciu v uvedenej veci nevykonávala v súlade so zákonom, ako to napokon správne konštatoval aj okresný súd. Je potrebné akcentovať, že právna úprava pri vymáhaní výživného je rigorózna a jej cieľom je ochrana oprávneného pred
povinným, ktorý si dobrovoľne neplní svoje zákonné povinnosti. Exekúcia je dôvodná aj potom, ak svoj dlh prípadne v priebehu exekúcie splní a vykonáva sa na bežné výživné.
V prípade, ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne, môže súd exekúciu zastaviť na návrh povinného. Pre kladné rozhodnutie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie okrem zaplatenia celého dlhu musí byť splnený aj ďalší predpoklad, že totiž existujú skutočnosti, opodstatňujúce záver, že povinný bude plniť výživné naďalej dobrovoľne (§ 80 Exekučného poriadku).
Treba dodať, že vyššie uvedené ustanovenia predpokladá návrh povinného, v ktorom po posúdení všetkých skutočností, rozhodnej súd a nie súdny exekútor.
Námietka navrhovateľa, že písomné vyhotovenie rozsudku nezodpovedá obsahu výroku, ktorý okresný súd vyhlásil na pojednávaní v časti III. O náhrade trov konania, neobstojí.
Obsah zápisnice o pojednávaní je svojím charakterom verejnou listinou (§ 134 O.s.p.) a pokiaľ nie je preukázaný opak, jej obsah sa považuje za pravdivý.
Podľa zápisnice z pojednávania zo dňa 29.04.2011, na ktorom okresný súd vyhlásil svoj rozsudok, je v bode III. uvedené, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške, ako bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku.
Z uvedeného je zrejmé, že odporkyni okresný súd priznal nárok na náhradu trov konania v prejednávanej veci, ktorej výšku, vzhľadom na právnu úpravu v ust. § 151 ods. 1 O.s.p. - povinnosť účastníka, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, tieto vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia, správne uviedol až v písomnom vyhotovení rozsudku, keďže odporkyňa tieto v zákonom určenej 3-dňovej lehote od vyhlásenia rozsudku vyčíslila.
Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Krajský súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 124 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnej odporkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania za právnu službu advokátky za jeden úkon - vyjadrenie k odvolaniu á 81,33 eur, k tomu režijný paušál 7,41 eur, spolu 88,74 eur (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .