Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Cpr/7/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci navrhovateľky PaedDr. O. N., bytom C. pri A. XXX, štátnej občianky Z. republiky, zastúpenej M.. A. S., advokátom so sídlom N., Vazovova X/A proti odporcovi H. samosprávny kraj, so sídlom H., K dolnej stanici XXXX/XXA, zastúpenému V. firmou H. & X., v.o.s., so sídlom H. H., W. A., Ľ.S. 5, P.O.N. XX, L. XX XXX XXX o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Návrh s a z a m i e t a.

II. Odporcovi s a n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa domáhala proti odporcovi upustenia od diskriminačného konania voči nej a zaplatenia primeraného zadosťučinenia vo výške 10.000,- Eur. Následne žalobný návrh spresnila v časti upustenia od diskriminačného konania voči nej tak, že žiadala odporcu o upustenie od konania voči nej najmä v platovom ohodnotení, v spôsobe zadávania a vyžadovania plnenia pracovných úloh, v znemožňovaní čerpania dovolenky, v účelovom preraďovaní na iné pracovné miesto. V priebehu konania a to dňa 25.11.2013, z dôvodu ukončenia jej pracovného pomeru u odporcu, zmenila žalobný návrh tak, že žiadala len zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške 10.000,-Eur. Uviedla, že pracovnú zmluvu s odporcom uzavrela dňa 1.5.2005 na pozíciu referenta výchovy, vzdelávania, mládeže a športu na dobu určitú, neskôr na dobu neurčitú. Diskriminácia voči jej osobe sa začala stupňovať od roku 2010. Za 1. diskriminačnú skutočnosť považovala jej platové zaradenie do 9. platovej triedy, pretože ku dňu nástupu mala uznaných 10 rokov a 122 dní praxe, ukončené vysokoškolské vzdelanie na A. fakulte X. G. T. v D. vrátane rigorózneho konania a získané osvedčenie L. pre verejnú správu „Odbornú prípravu zamestnancov v školských úradoch". Na odbore školstva mali vyššiu platovú triedu len dve zamestnankyne. Navrhovateľka sa v pôvodnej žalobe domáhala zaradenia do 11. platovej triedy na odbore školstva. Poukázala na článok 58 v prílohe č. 1 v časti 16. Samospráva vl. nar. č. zo dňa 14.3.2007, ktorým sa menilo vl. nar. č. , ktorým sa stanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme. Podľa tohto článku v 11. platovej triede sa pracovné činnosti dopĺňajú pracovnou činnosťou 22 (najnáročnejšia činnosť) : Koordinovanie, kontrola a vykonávanie štátnej správy na úseku školstva, mládeže a telesnej kultúry na úrovni vyššieho územného celku alebo obce vykonávané zamestnancom po získaní osobitného kvalifikačného predpokladu. Podľa čl. 6 bodu 6 Organizačného poriadku Úradu odporcu v Pracovnom poriadku je uvedené, že základným kritériom pre stanovenie platu je zaradenie zamestnanca do platovej triedy podľa skutočne vykonávaných pracovných činností a kvalifikačných predpokladov, ktoré sú potrebné na ich vykonávanie. Navrhovateľka tvrdila, že zamestnanci boli zaraďovaný do platových tried podľa protekcie a nie podľa charakteristiky pracovnej činnosti. Navrhovateľka doplnila pôvodnú žalobu o tvrdenie, že v tejto časti sa cítila byť diskriminovaná v porovnaní so svojou nadriadenou Mgr. G. W., ktorá u odporcu v čase

jej nástupu už pracovala ako vedúca oddelenia výchovy, vzdelávania, mládeže a športu. H. oddelenie patrilo pod odbor školstva, kam patrilo ešte aj oddelenie školstva, ktoré viedla L.. C.. V čase jej nástupu na oddelenie S.,... na tomto oddelení pracovalo ešte 5-6 pracovníkov, ale nevedela uviesť ich platové triedy. O.. W. bola vedúcou oddelenia až do vykonania organizačnej zmeny v máji XXXX. Po odchode L.. C. v roku XXXX sa O.. W. stala vedúcou aj oddelenia školstva a zároveň vedúcou odboru školstva. W. diskriminácie oproti O.. W. videla v tom, že táto vykonávala tie isté pracovné činnosti ako ona, ktoré po nej prevzala pri nástupe v máji XXXX. Po nástupe navrhovateľky do pracovného pomeru u odporcu zostali O.. W. iba riadiace činnosti. V novembri XXXX bola prijatá O.. C., ktorá vykonávala prenesený výkon štátnej správy na úseku školstva, mládeže a telesnej kultúry spolu s ňou a táto bola zaradená do tej istej platovej triedy ako navrhovateľka. Navrhovateľka sa cítila byť diskriminovaná oproti O.. W. aj z dôvodu, že mala na rozdiel od nej aj ukončené doktorandské štúdium a uvedené osvedčenie ako aj z dôvodu, že prebrala celú jej agendu. H., že v r. XXXX bola nesprávne zaradená do platovej triedy, pretože vykonávala činnosti podľa katalógu zodpovedajúce 11. platovej triede pod č. 7,10,18,20 a po r. 2007 pod č. 22 s účinnosťou od 1.7.2007. Pracovnú náplň jej odporca vytvoril tak, aby zodpovedala katalógu platovej triedy 9. Výsledky svojej práce, činností odovzdávala O.. W. ako nadriadenej, ktorá ich po nej kontrolovala. Na oddelení výchovy mala z podriadených vyššiu platovú triedu ako navrhovateľka len referentka L.. A., ktoré nerobila tie isté činnosti ako ona a preto voči nej sa necítila byť diskriminovaná. Rozhodnutím odporcu v roku 2012 bola O.. W. preradená z funkcie vedúcej oddelenia na pozíciu referentky odboru školstva a poverená riadením odboru školstva v tej istej platovej triede XX. Na iných odboroch odporcu boli väčšinou zamestnanci s II. stupňom vysokoškolského vzdelania zaraďovaný do XX. a XX.platovej triedy.

Ďalej navrhovateľka uviedla niektoré šikanózne konania zo strany nadriadenej O.. W. voči nej a to : na pracovných poradách bola zastrašovaná, zosmiešňovaná výrokmi o možnosti byť nezamestnaná, dostávala krátke nerealizovateľné lehoty, zlé lehoty a lehoty cez sviatky a víkendy na splnenie úloh, odmietanie osobnej komunikácie, odmietanie čerpania dovolenky cez vianočné sviatky XXXX, stornovanie dovolenky, izolácii od ostatných zamestnancov, neudeľovanie odmien oproti O.. W., ktorá dostala odmenu počas jej PN, kontroly počas práceneschopnosti.

Vyvrcholením diskriminácie voči bola organizačná zmena Dodatkom č. 3 k Organizačnému poriadku Ú H., v dôsledku ktorej mala ísť pracovať na útvar hlavného kontrolóra s preradením do nižšej 8. platovej triedy, s čím nesúhlasila. Po tejto zmene na odbore školstva ostali pracovať osoby s nižšou kvalifikáciou a menšou praxou ako ona. R. došlo k zrušeniu X pracovných miest referentov a to O.. L. G. a Mgr. O. W., ktoré už nepracujú u odporcu. W. sa cítila byť vo vzťahu k pracovníkom odboru školstva a to p. G., L.. M. M., O. Z., L.. G., L.. A., O.. W. a novej pracovníčke, ktorá nastúpila v septembri XXXX a zo z dôvodu, že ich nepreradili a nezmenili platovú triedu a to z dôvodu iného postavenia. V zápisnici z prerokovania zmeny so zástupcami zamestnancov bol uvedený počet iba X miest, bez mena, ktoré mali byť preradené na finančný odbor a jej miesto nemalo byť zrušené. Podľa znenia pracovných činností išlo o O.. G. a O.. W.. D. ohľadne tejto veci nepodala na súd žalobu. P. zmenou bolo O.. W. zrušená 2 x funkcia vedúcej odboru školstva a ako radová referentka bez zníženia platovej triedy z 11. na 9., mala vykonávať prenesený výkon štátnej správy, ktorú dovtedy vykonávala navrhovateľka.

K záverom Inšpektorátu práce H. navrhovateľka uviedla, že skúmané pracovné zmluvy neobsahovali zákonom stanovené dohodnuté podmienky a náležitosti, pri zmene pracovných podmienok nedošlo zo strany zamestnávateľa- odporcu k dodržaniu zákonom stanovenej lehoty pre odovzdanie opisov pracovných činností, pri plánovaní a čerpaní dovoleniek nebol postup odporcu ako zamestnávateľa v súlade so R. práce a nebol spracovaný plán dovolenie v rokoch XXXX-XXXX,

Navrhovateľka tvrdila, že v dôsledku uvedených diskriminácií sa zhoršil jej zdravotný stav a bola práceneschopná. Žiadala aj náhradu trov konania.

Odporca žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na výsledky rozsiahlej kontroly Inšpektorátu práce Trenčín z podnetu navrhovateľky, ktoré nezistili žiadnu diskrimináciu zamestnancov (ani navrhovateľky) v pracovnoprávnom vzťahu u odporcu. D. podala podnet na trestné stíhanie na políciu a v tejto súvislosti bola vypočutá O.. W.. D. pri vzniku pracovného pomeru bola zaradená

do 9. platovej triedy a proti tomuto zaradeniu nenamietala a pracovnú zmluvu uzavrela a prevzala i pracovnú náplň zamestnanca. K námietke zaradenia zamestnancov z iných odborov do vyššej platovej triedy odporca uviedol, že jednotlivé činnosti na rôznych odboroch nie sú porovnateľné. K zaradeniu navrhovateľky do 9. platovej triedy uviedol, že podľa § 5 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. zamestnávateľ zaraďuje zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, fyzickej a psychickej záťaže a podľa splnenia kvalifikačných predpokladov. Podľa katalógu pracovných činností vl. nar. č. sú kvalifikačným predpokladom pre platovú triedu 9. mať od úplného stredoškolského vzdelania po vysokoškolské vzdelanie II. stupňa. Podľa odporcu rozhodujúcim kritériom zaradenia do platovej triedy je druh a náročnosť vykonávanej práce a nie dosiahnuté vzdelanie, pretože zamestnanec dostáva odmenu za vykonanú prácu a nie za dosiahnuté vzdelanie. Navrhovateľka mala ňou uvádzané vzdelanie už pred nástupom do pracovného pomeru a nemusela sa uchádzať o prijaté pracovné miesto u odporcu, pokiaľ sa domnievala, že nezodpovedá jej dosiahnutému vzdelaniu a nie je primerane platovo ohodnotené. V prípade navrhovateľky existovala dlhodobá nespokojnosť s jej pracovným výkonom. Navrhovateľka mala možnosť čerpať dovolenky tak isto ako ostatní zamestnanci. Kontrola Inšpektorátu práce odporcovi vytkla len nespracovaný plán dovoleniek, avšak s čerpaním dovoleniek neboli žiadne problémy a zamestnancom vychádzali v ústrety. Počas vianočných sviatkov sa zamestnanci odboru školstva striedali v službách, okrem navrhovateľky. Navrhovateľka si čerpala dovolenku počas vianočných sviatkov v rokoch 2006,2007, . Problémy sa vyskytli len počas vianočných sviatkov v roku 2011, kedy navrhovateľke nebola podpísaná dovolenka zo strany nadriadenej Mgr. W. z dôvodu nesplnenia si pracovných úloh a neplánovaného výpadku ďalších zamestnancov. Napriek tomu navrhovateľka bola dňa 22.12.2011 u zubára a neprišla do práce. Vzhľadom na pretrvávajúce problémy na odbore školstva predseda odporcu uložil všetkým zamestnancom odboru školstva, teda nie len navrhovateľke, spracovať výstupy pracovných činností po jednotlivých týždňoch za mesiac marec 2012 a na ich základe riešil situáciu. Zamestnávateľ bol dlhšiu dobu nespokojný s prácou navrhovateľky, pretože úlohy neplnila v zadaných termínoch a bola upozorňovaná na nekvalitne spracované materiály. Krátke termíny na spracovanie úloh boli zadávané v prípade urgentných úloh, ktoré boli vyžadované od odporcu inými orgánmi. Navrhovateľke bola na pracovnej porade dňa 30.6.2011 uložená úloha pripraviť a spracovať návrhy vo veci zrušenia organizácii (8 škôl) do termínu 31.7.2011, aby mohli byť predložené na prerokovanie zastupiteľstva odporcu a na porade dňa 8.8.2011 bolo konštatované, že navrhovateľka ich nepripravila a bola upozornená na nedodržanie termínu. Organizačnou zmenou Dodatkom č. 3 bola riešená pretrvávajúca problematická situácia na odbore školstva, kedy niektoré pracovné úlohy a kompetencie z odboru školstva boli presunuté na odbor finančný, bola zrušená pozícia navrhovateľky a bola jej ponúknutá iná vhodná práca, ktorú odmietla. Inšpektorát práce sa zaoberal aj touto organizačnou zmenou a nezistil žiadne pochybenia z jeho strany. Odporca mal právo kontrolovať práceneschopnosť navrhovateľky a urobil tak z dôvodu, že po organizačnej zmene zostali od 19.4.2012 všetky 3 zamestnankyne, ktorých sa týkala, práceneschopné. Navrhovateľka bola práceneschopná od 19.4.2012 dlhodobo a nemohol s ňou ukončiť pracovný pomer. Pracovný pomer s navrhovateľkou bol ukončený dohodou zo dňa 6.5.2013. Odporca uviedol, že zo všetkých vyjadrení navrhovateľky vyplýva jej snaha získať miesto vedúcej odboru školstva u odporcu. O nevypísaní výberového konania na toto miesto rozhodlo zastupiteľstvo odporcu. Rozhodnutie odporcu o reorganizácii pracovných miest nemôže byť vecou diskriminácie. Navrhovateľka nepreukázala svoje iné postavenie, ktoré by bolo dôvodom jej diskriminácie. Navrhovateľka nepreukázala, že sa s ňou zaobchádzalo inak ako s ostatnými zamestnancami v zmysle Odporca žiadal aj náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov, oboznámením pracovných zmlúv, pracovných náplní, určení funkčných platov, protokolu inšpektorátu práce a zistil tento skutkový stav veci :

Predmetom tohto sporu bolo zistiť, či došlo k diskriminácii v pracovnoprávnych vzťahoch voči navrhovateľke zo strany odporcu. Medzi účastníkmi neboli sporné skutočnosti, že navrhovateľka bola referentkou na odbore školstva s 9. platovou triedou, Mgr. W. jej nadriadenou a vedúcou oddelenie, neskôr poverenou vedením odboru školstva s 11. platovou triedou a obsah ich pracovných náplní.

Problém diskriminácie upravuje o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

Podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Podľa § 2a ods. 2 cit. zák. priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa malo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.

Podľa § 2a ods. 3 cit. zák. nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktorá znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax je objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.

Podľa § 6 ods. 1,2 cit. zák. (1) v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1.

(2) Zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi najmä v oblastiach

a) prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii (ďalej len "zamestnanie") vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do zamestnania, 8)

b) výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného postupu v zamestnaní a prepúšťania,

c) prístupu k odbornému vzdelávaniu, ďalšiemu odbornému vzdelávaniu a účasti na programoch aktívnych opatrení na trhu práce vrátane prístupu k poradenstvu pre výber zamestnania a zmenu zamestnania 9) (ďalej len "odborné vzdelávanie") alebo

d) členstva a pôsobenia v organizácii zamestnancov, organizácii zamestnávateľov a v organizáciách združujúcich osoby určitých profesií vrátane poskytovania výhod, ktoré tieto organizácie svojim členom poskytujú.

Navrhovateľka sa žalobou domáhala ochrany pred diskrimináciou v pracovnoprávnych vzťahoch podľa § 2 ods.1 cit. zák. z dôvodu iného postavenia. Súd podľa citovaných ustanovení skúmal, či bolo s navrhovateľkou zaobchádzané menej priaznivo ako s inými osobami v porovnateľnej situácii. Osobami v porovnateľnou situácii v danej veci boli osoby v pracovnom zaradení referenta na odbore školstva odporcu. Iní zamestnanci odporcu na iných odboroch, vykonávajúci iné činnosti, nie sú osobami v porovnateľnej situácii, preto súd neporovnával zaobchádzanie resp. postavenie navrhovateľky v porovnaní s pracovníkmi z iných odborov odporcu. Za účelom zistenia, či bolo s navrhovateľkou zaobchádzané rovnako ako s inými referentmi na odbore školstva, súd ich vypočul ako svedkov.

Navrhovateľka sa v prvom rade cítila byť diskriminovaná voči svojej nadriadenej, vedúcej oddelenia a neskôr poverenej vedením odboru školstva, Mgr. W. v zaradení do platovej triedy. V zmysle § Xa ods. X a 2 cit. zák. nadriadená O.. W. nie je porovnateľnou osobou k navrhovateľke, pretože navrhovateľka bola zaradená na pozíciu referentky a O.. W. v pozícii jej nadriadenej, vedúcej, pod ktorú spadali aj ďalšie referentky. A. vyjadrenia samotnej navrhovateľky ostatné referentky boli zaradené v tej istej platovej triede ako ona, teda nie vo vyššej. Z uvedeného vyplýva, že zaradenie navrhovateľky do platovej triedy 9. nie je konaním v rozpore s § 2 a 2a cit. zák., teda nejde o diskrimináciu navrhovateľky

v zmysle antidiskriminačného zákona a navrhovateľke nevznikol nárok na poskytnutie primeraného zadosťučinenia podľa § 9 ods.X cit. zák. Z. žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú.

K zisteniu diskriminácie navrhovateľky v pracovných vzťahoch s nadriadenou O.. W. súd vypočul svedkov.

Z. L.. S. N., riaditeľ Q. odporcu od X.X.XXXX, potvrdil, že ho navrhovateľka s ďalšími zamestnancami navštívili za účelom riešenia ich sťažnosti. Zistil, že ide o problém napätej situácie vo vzťahoch medzi pracovníkmi. Vykonal pohovor s každým z pracovníkov a zistil, že každý z pracovníkov mal určité zázemie a každý sa spoliehal na nadštandardné riešenie svojich požiadaviek. Išlo o výrazné osobnosti, ktoré sa domáhali resp. presadzovali svoje názory. Na základe toho navrhol predsedovi odporcu vykonať organizačnú zmenu a to prerozdeliť prácu medzi odborom školstva a financií. Zistil, že referentky z odboru školstva k svojej práci potrebovali výstupy z odboru finančného. Práce boli väčšinou termínované, veľmi prísne sledované s nadväznosťou na platobný styk medzi odporcom a ich organizáciami. Každé zaškrípanie malo následky v sťažnostiach a nadväzných problémoch. Po analýze činností bol presvedčený, že činnosť zabezpečovaná priamo odborom financovania by bola vykonávaná rovnako kvalitne a odborne aj z hľadiska školskej problematiky a termínovanie prác a dodržiavanie termínov by bolo v kompetencii jedného vedúceho. Na základe toho navrhol presun celého balíka činností a vytypoval pracovníčku, ktorá však presun odmietla. Považovala to za svoju osobnú prehru, pretože chcela poraziť vedúceho. Obvinila ho z účelovej manipulácie. Následne pracovníci spísali petíciu, sťažnosť predsedovi odporcu. Neuplynuli ani 2 dní a predseda odporcu sa k nej nedostal a už petíciu dostali aj novinári. Nebola dodržaná lehota na vybavenie sťažnosti predsedom odporcu. Ich úmyslom bolo iba medializovať pomery. Vzťahy medzi vedúcou a navrhovateľkou charakterizoval tak, že zastupujúca vedúca O.. W. bola precitlivená na pochybenia a zase jej podriadení pracovníci od nej očakávali určité ocenenia a uznanie za prácu. A. navrhovateľky nebola posudzovaná tak, ako ona sama seba posudzovala, čo je typický konflikt v pracovnom kolektíve. T. dovoleniek neriešil, bolo to v kompetencii vedúcich útvarov. Charakter práce u odporcu neumožňoval výluku práce počas roka. Nebol prítomný pri navrhovateľkou tvrdenom zastrašovaní a zosmiešňovaní zo strany vedúcej. O odmenách pracovníkov rozhodoval predseda odporcu a počul, že neboli udeľované takmer žiadne odmeny. V posledných 2-3 rokoch boli udeľované nízke odmeny pre zlú finančnú situáciu. Po vykonanej kontrole z Inšpektorátu práce zaviedli plán dovoleniek na celý rok a trvajú na jeho dodržiavaní, s čím sú ale pracovníci nespokojní. V rámci organizačnej zmeny chceli presunúť niektorých pracovníkov s platom aj s prácou na finančný odbor, ale oni s tým nesúhlasili a radšej odišli. Namiesto nich zobrali na finančný odbor nových pracovníkov. Odbor školstva zredukovali a zostal bez členenia na oddelenia s menším počtom pracovníkov. Zamestnancom na odbore školstva ubudlo práce a pracovníci na finančnom odbore boli primerane zaťažení. Predchádzajúci systém mal závadu v tom, že bola potrebná mnohonásobná komunikácia medzi odborom školstva a financií v krátkych lehotách, čo spôsobovalo problémy. Novou organizáciou práce a presunom kompetencií sa problém odbúral.

Z. O.. G. W., poverená riadením odboru školstva odporcu, uviedla, že pri nástupe navrhovateľky do pracovného pomeru ona nerozhodovala o jej zaradení do platovej triedy. A. triedu XX. a XX. mala iba L.. A. a L.. C., ktorá bola vedúcou oddelenia. L.. A. mala na starosti ekonomickú agendu na rozdiel od navrhovateľky. A. výrok na porade, že ulice sú plné nezamestnaných, aby zvážili zotrvanie na odbore školstva. Z jej strany nedochádzalo k zastrašovaniu pracovníkov. Od navrhovateľky nepožadovala na pracovných poradách citovanie znenia zákonov spamäti. A. vznikali vtedy, ak bolo potrebné pracovnú úlohu vypracovať podľa určitého zákona a pracovníci tak neurobili. P. od nej chceli, aby im povedala správnu odpoveď na sťažnosť, či problém a uviedla aj číslo predpisu a číslo ustanovenia. A. mali postupovať podľa aktuálneho znenia zákonov. D. jej vytýkala, že od nej chce niečo viac, aktívny prístup, nové myšlienky k zákonom. N. bežné, že dostali vypracovať rôzne správy v krátkych lehotách. D., okrem asi X prípadov, nezostala v práci dlhšie, aby vypracoval úlohu v termíne a svedkyňa musela prácu urobiť za ňu. D. pracovníci ako L.. A., G., L.. M. zostávali dlhšie v práci. D. komunikáciu so zamestnancami, iba vyžadovala elektronickú komunikáciu. A. navrhovateľka dostala dovolenku kedy požadovala, nebol problém. Z. nepodpisovala dovolenku zamestnancom iba v prípade, keď nemali dokončenú úlohu alebo bolo treba zabezpečiť službu. T. dovolenky cez vianočné sviatky XXXX navrhovateľke nepodpísala, pretože jej neodovzdala materiály pre zastupiteľstvo do S.. Z. tvrdila, že mala zlé skúsenosti s navrhovateľkou, pretože po dovolenke obvykle nasledovala práceneschopnosť a

nedostala by sa k požadovaným materiálom. Z. tvrdila, že bola chorá a na PN od XX.XX.Q. do februára XXXX. Uviedla, že nezakazovala pracovníkom sa navštevovať v kanceláriách. D. sa jej, keď nenašla navrhovateľku vo svojej kancelárii a hľadali ju stránky, alebo potrebovala nejaký materiál. Z. podávala návrhy na odmeny tých podriadených, ktorí spravili práce viac, ostali dlhšie v práci pri termínovaných úlohách. Z. nenariadila ani nevykonala kontrolu navrhovateľky počas jej PN. F. zmena vyriešila ich problémy na odbore školstva . T. ich agendy bola presunutá na finančný odbor. Aj keď ich ostalo na odbore školstva menej, každý vedel, akú prácu má vykonávať a odbúrali sa komunikačné problémy hlavne pri nárazových úlohách. A. jej informácií X pracovníci z odboru školstva mali byť presunutí na iné odbory, ale oni ponuku odmietli a boli namiesto nich prijatí noví pracovníci. H. je situácia lepšia. D. sa jej nikdy nesťažovala na diskrimináciu.

Z. L.. M. M. pracovala ako referentka na odbore školstva. D. na poradách zastrašovanie a zosmiešňovanie navrhovateľky. D. nebola prítomná toho, že by sa vedúca O.. W. správala voči navrhovateľke inak, než voči ostatným zamestnancom. A. reorganizáciou pracovala na inom druhom oddelení odboru školstva než navrhovateľka. Z. sa, že niekedy nedostali dovolenku. T. dovolenky záviselo od toho, či mal zamestnanec ukončenú úlohu v termíne a na odbore museli zostať vždy X pracovníci. V minulých rokoch dostávala odmeny väčšie a častejšie ako v súčasnosti. V rámci reorganizácie jej odobrali nejakú prácu a presunuli na iný odbor, ale dostala iný druh práce. Po reorganizácii sa to zlepšilo.

Z. L.. D. A. pred reorganizáciou pracovala ako zástupkyňa vedúcej O.. W. s platovou triedou XX. bez odmien a príplatkov. Po reorganizácii pracuje ako referent na odbore školstva s platovou triedou XX. a funkčnou náplňou na triedu XX. H., že na poradách vedúca O.. W. nezastrašovala navrhovateľku a ani sa k nej nesprávala inak ako k ostatným, ani jej nepovedala, aby zvážila zotrvanie v práci. Z. uviedla, že ona raz povedala O.. C., aby zvážila svoje ďalšie pôsobenie na oddelení. A., že dostávali úlohy v krátkych termínoch a musela ich spraviť aj doma, čo si však nevykazovala ako nadčas. S čerpaním dovoleniek nebývali problémy. L. jeden rok cez vianočné sviatky mala mať službu navrhovateľka a bol s tým problém. D. aj tak v práci nebola. Na pracovných poradách sa zvyklo všeobecne pripomenúť O.. W. ale aj ňou, že pracovné úlohy sa majú plniť na pracovisku a pracovná doba sa nemá vypĺňať inými činnosťami. V minulosti boli odmeny za nárazové úlohy, v súčasnosti menej. A. L.. O. U. ukončila pracovný pomer uplynutím doby určitej. Q. O.. G. a O.. W. v rámci reorganizácie prešli na finančný odbor a odbor regionálneho rozvoja. N. im ponúknuté miesto na tomto odbore, ale oni odmietli a ukončili pracovný pomer. H. pracovníčky mali arogantné správanie k vedúcej O.. W., mali výhrady k zadaným úlohám a termínom. P. patrili pod vedúcu oddelenia L.. C. a keď táto odišla, začali sa prejavovať problémy. H. osoby počas celej doby nevykonávali prácu. A. medzi navrhovateľkou a O.. W. boli v tom, že keď vedúca navrhovateľke vytýkala nedostatky, navrhovateľka sa urazila. Od kamarátok navrhovateľky sa dopočula, že navrhovateľka sa cítila byť podhodnotená nie vo vzťahu k inému referentovi, ale vo vzťahu k vedúcej O.. W. a mala ambície stať sa vedúcou odboru.

Z. L.. M. G. pracovala na odbore školstva odporcu od X.X.XXXX. A. ňou O.. W. navrhovateľku nezosmiešňovala, nezastrašovala, ani jej nekázala citovať zákony. R. úloh dostávali cez počítač. D. o tom, že by vedúca odmietala komunikovať s navrhovateľkou. W. si naplánovala len vtedy, keď mala všetko porobené. O. nimi referentmi nebol problém dohodnúť sa na službách počas S., lebo viacerí boli z H.. Bolo jej naznačené, že v práci treba pracovať, tak sa snažila prácu rýchlo spraviť. S vedúcou dobre vychádzala.

Z. O.. O. W. pracovala u odporcu vo funkcii referenta na odbore školstva na oddelení výchovy …. od X.X.XXXX do XX.X.XXXX. O.. W. na poradách hovorila nielen navrhovateľke, ale aj ostatným, že neštudujú, nečítajú a ona za nich stále musí opravovať materiály a že z toho vyvodí dôsledky. S. niekoho na porade označila za neschopného, raz navrhovateľku, raz p. H., C., G.. Z. sa , že dostávali úlohy vypracovať vo veľmi krátkej lehote. Z. si úlohy robila dopredu, aby ich stihla, prácu si domov nenosila. S čerpaním dovolenky nemala problém. S. nepovedala, že dovolenku nepodpíše, iba nebola k nájdeniu. V auguste XXXX sa jej stalo, že O.. W. jej odmietla podpísať dovolenku. Po odchode L.. C. sa situácia od augusta XXXX zmenila, pretože O.. W. nezvládla riadiť obidve oddelenia odboru školstva. H. dve vedúce sa nemali radi a dávali to najavo. Q. vedúcej bolo ich usmerniť, ale ona to nerobila. V rámci organizačnej

zmeny jej kompetencie boli presunuté na finančný odbor a mala ich vykonávať p. G., ktorej ponúkli toto miesto. V. p. G. presunuli na finančný odbor a ponúkli ju vykonávať svedkyni na regionálnom odbore a obom sa mala znížiť mzda. D. s tým a odišla. D. bola tretí referent v rámci reorganizácie. M. pracovné miesto a agenda sa nerušila.

Z. O.. A.. L. G. pracovala u odporcu na odbore školstva od r. XXXX do XX.X.XXXX ako referent na oddelení školstva, ekonomická časť. A. výpoveď svedkyne O.. W.. P. toho uviedla, že s bývalou vedúcou oddelenia L.. C. preberali použitie zákonov, čo O.. W. odmietla a nedala im ani podklady a informácie k riešeniu úlohy. Z. sa, že O.. W. odmietla s ňou komunikovať. O. problémy s podpísaním dovolenky vedúcou. O.. W. sa správala k väčšine zamestnancov (aj k L.. C.) okrem L.. A. a L.. M. tak ako bolo uvedené.

Z. O. Z. pracovala u odporcu na odbore školstva na oddelení rozpočtu financovania asi X rokov pod nadriadenou L.. C., ktorá odišla v septembri-októbri XXXX. R. sa pracovných porád celého odboru školstva, kde sa však nerozdeľovali úlohy, ale ich dôvodom bolo to, že O.. W. potrebovala niekomu vynadať a vždy si vybrala nejakú obeť. F. to bola navrhovateľka, inokedy O.. G., C., H.. S. všetkých, vrátane nej. O.. W. sa cielene ku všetkým správala tak, že im nedala informácie na spracovanie úlohy alebo ich dala pred koncom pracovnej doby, aby museli zostať dlhšie v práci. Z. rozdeľovala poštu a zistila, že O.. W. si poštu nechávala u seba a hneď ju nerozdelila zodpovednému pracovníkovi, čím vznikli pre nich krátke časové termíny. D. pošta kolovala po viacerých odboroch, kým sa dostala na ich odbor. S. robila vždy problémy s dovolenkovými lístkami. D. si u seba do poslednej chvíle a držala ich v napätí, či dostanú dovolenku. V. X roky dozadu nedostala žiadnu odmenu. A. pomer skončila u odporcu dohodou zo zdravotných dôvodov, nie v rámci reorganizácie.

Z. L.. O. U. písomne ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a uviedla, že na odbore školstva pracovala krátko, preto k prejednávanému problému nemá čo povedať.

Z. T. G. nebol vypočutý z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti.

Z. O.. O. C., pracovníčka právneho oddelenia odporcu od r. XXXX, uviedla, že navrhovateľka sa jej nesťažovala na priebeh porád. Z. nekontrolovala čerpanie dovoleniek a ani sa nepodieľala na organizačnej zmene. Y. navrhovateľku dostávala niektoré materiály a keď bolo v nich niečo zlé, tak jej to povedala. Z odboru školstva dostávala niektoré rozsiahle materiály posledné dni lehoty na spracovanie, proti čomu sa bránila.

Z. O.. G. C. pracovala v rokoch XXXX-XXXX ako referentka na odbore školstva odporcu na jednom oddelení s navrhovateľkou. Na pracovných poradách v rokoch XXXX-XXXX svedkyňa patrila medzi neobľúbených vedúcej. H. tlak už nevydržala, začala maródovať a neobľúbenými sa stali druhí zamestnanci, postupne všetci z odboru školstva okrem L.. A.. A. výpoveď svedkyne W.. D. otvorený list predsedovi odporcu a následne došlo k organizačnej zmene. W. XX.X.XXXX boli zo dňa na deň preradené X pracovníčky na iné odbory. M. sa zmenila iba pracovná náplň, niečo jej pribudlo od pracovnej náplne navrhovateľky a L.. C. a niečo odbudlo k vedúcej, ale plat sa jej nezmenil. Po odchode navrhovateľky dostala agendu všetkých škôl. D. spolu s ňou a vedúcou robili prenesený výkon štátnej správy. S. robievala pracovné porady piatky o XX:XX hod. a nemohli ísť domov. V súčasnosti sa pomery zmenili, vedúca ich nekontroluje, porady už nie sú v piatok o XX:XX hod. a ani nikdy po XX:XX hod. Z. potvrdila, že jej a navrhovateľke O.. W. povedala, že ulice sú plné nezamestnaných. D. navrhovateľka ale všetci museli naspamäť hovoriť zákony ohľadne školskej samosprávy. R. im pracovne sa stretávať a diskutovať o úlohách. P. dostala naposledy raz v roku XXXX. Za celú dobu jej pôsobenia na odbore školstva z tohto odboru odišlo XX ľudí. Z. sa stalo, že v roku XXXX alebo XXXX si nemohla vyčerpať všetky dni dovolenky. S. jej aj odmietla podpísať priepustku lekárovi s tvrdením, že nemá spravené všetky úlohy. Z. O.. W. bolo nevyspytateľné. Z. mala ukončenú vysokú školu pedagogickú, získanú štátnu záverečnú skúšku školský manažment stredných škôl a školenie k správnemu poriadku. S. im zakázala aj telefonovať a povedala im to krikom. A. nespokojnosť vedúcej s ostatnými referentmi nebola vždy opodstatnená.

Z. O. N., pracovníčka L. práce H., potvrdila, že ona vykonala kontrolu u odporcu a vypracovala o tom protokol zo dňa X.X.XXXX. A. tom vychádzala z listinných dôkazov a písomných vyjadrení niektorých zamestnancov odporcu. D. nepotrebovali osobne vypočuť a s ňou jednať, pretože podala podnet, ktorý dopĺňala. W. nebola zistená. Ak boli niektoré tvrdenia oboch strán rôzne, išlo o spor, ktorý inšpektorát práce nie je oprávnený riešiť. Na otázku navrhovateľky uviedla, že príslušný stupeň vysokoškolského vzdelania nezakladá nárok zamestnanca na vyššiu platovú triedu.

Z výsluchu svedkov bolo preukázané, že nadriadená O.. G. W. sa správala aj k ostatným referentom odboru školstva tak ako k navrhovateľke v namietaných oblastiach, teda na pracovných poradách, prístupu k podriadeným, zadávaní pracovných úloh, pracovných príkazov, čerpaní dovoleniek, udeľovaní odmien a priepustiek k lekárovi. H. išlo o rovnaké zaobchádzanie O.. W. k referentom vrátane navrhovateľky, čím nedošlo k vzniku diskriminácie podľa ustanovení antidiskriminačného zákona a ani nároku na poskytnutie primeraného zadosťučinenia podľa § 9 ods.X cit. zák. Z. zdôrazňuje, že antidiskriminačný zákon pri tom nenariaďuje skúmať, či diskriminačné konanie je v rozpore s právnymi predpismi. D. iba zisťovať, či nejde o nerovnaké, či už protiprávne alebo súladné so zákonmi, konanie alebo opomenutie k jednej osobe (navrhovateľke) v porovnaní s ostatnými osobami v porovnateľnej situácii (ostatnými referentmi odboru školstva). P. uvedených skutočností navrhovateľka vytýkala odporcovi, že nevyhlásil výberové konanie na miesto vedúcej odboru školstva, čím malo dôjsť k jej diskriminácii. H. konanie odporcu nie je diskriminačným konaním voči navrhovateľke v zmysle § 2a cit. zák., pretože ak výberové konanie nebolo vyhlásené, nemala možnosť sa do neho prihlásiť nie len navrhovateľka ale ani ďalší uchádzači a záujemcovia o toto pracovné miesto. H. opätovne nejde o konanie iba voči samotnej navrhovateľke. G. nedošlo k diskriminačnému konania voči navrhovateľke, nevznikol jej nárok na poskytnutie primeraného zadosťučinenia podľa § 9 ods. X cit. zák. Z uvedených dôvodov súd zamietol žalobu aj v tejto časti.

Z výsluchu svedkov bolo zistené, že predmetná organizačná zmena bola vykonaná za účelom vyriešenia vzťahových problémov medzi oddeleniami a týkala sa nielen navrhovateľky, ale ďalších X pracovníčok odboru školstva a úpravy náplní práce ďalších referentiek. H. opätovne nešlo o konanie iba vo vzťahu k navrhovateľke, ktoré by nebolo rovnaké s ostatnými resp. niektorými osobami na odbore školstva a finančnom odbore. Z uvedeného vyplýva, že nešlo o diskrimináciu v zmysle § Xa antidiskriminačného zákona a navrhovateľke nevznikol nárok na poskytnutie primeraného zadosťučinenia podľa § 9 ods.X cit. zák. Z. žalobu zamietol aj v tejto časti.

Z. poukazuje na to, že poskytuje navrhovateľke ako zamestnancovi určitú ochranu v namietaných oblastiach na rozdiel od antidiskriminačného zákona.

A. § X50 ods. 1 súd nepriznal úspešnému odporcovi náhradu trov konania s prihliadnutím na zárobkové, majetkové a rodinné pomery navrhovateľky. D. je rozvedená, bezdetná, poberateľka čiastočného invalidného dôchodku vo výške XXX,- Eur mesačne, nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a v súčasnosti bez podpory v nezamestnanosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho

súdu na Krajský súd v Trenčíne do 15 dní od jeho doručenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).