Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/29/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Jozef Mačej v právnej veci osoby oprávnenej na výživné: A. B., narodená XX.X.XXXX, bytom C. XXX a osoby povinnej platiť výživné: D. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, o výživné na manželku, o odvolaní osoby povinnej platiť výživné proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -55 z 14. decembra 2022 v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Trnava č. k. -89 z 20. marca 2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o nariadení neodkladného opatrenia p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Uznesením v spojení s dopĺňacím uznesením označenými v záhlaví súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, podľa ktorého je manžel povinný od podania návrhu až do právoplatného skončenia konania vo veci samej platiť mesačne výživné na manželku vo výške 200 eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky (prvý výrok), vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (druhý výrok).

2. Uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením označenými v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení , , , , veta prvá, , , , , , , Zákona o rodine, , .

3. Návrhom zo dňa 7.12.2022 sa osoba oprávnená na výživné domáhala vo veci samej určenia výživného na manželku vo výške 300 eur mesačne. Návrhom zo dňa 7.12.2022 sa osoba oprávnená na výživné domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil osobe povinnej platiť výživné povinnosť prispievať na jej výživu sumou 300 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od podania návrhu do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Osoba oprávnená na výživné v návrhu na nariadene neodkladného opatrenia uviedla, že v roku 1973 v Boleráze uzavrela s osobou povinnou platiť výživné manželstvo, ktoré stále trvá a všetky deti pochádzajúce z manželstva sú už plnoleté, jej zdravotný stav sa natoľko zhoršil, že nie je schopná sama sa o seba postarať. Jej manžel v roku 2011 opustil spoločnú domácnosť a dlhodobo (s krátkymi prestávkami) sa nezaujíma o zabezpečenie jej potrieb, o udržiavanie domácnosti ani v nevyhnutnej miere, či jej zveľaďovanie, situácia sa v poslednom období stala pre ňu nezvládnuteľnou a neznesiteľnou. Ona strávila v dôsledku svojho nepriaznivého zdravotného stavu takmer dva mesiace v nemocnici (od 10.9.2022 do 3.11.2022) a tento stav naďalej pretrváva, potrebuje 24-hodinovú starostlivosť a dohľad, preto je od 17.10.2022 umiestnená v zariadení pre seniorov. Nevyhnutne potrebná zdravotná a sociálna starostlivosť, udržiavanie domácnosti a dlhoročná neúčasť osoby povinnej platiť výživné na nákladoch s tým spojených spôsobili, že osoba oprávnená na výživné bola nútená postupne vyčerpať všetky svoje finančné rezervy, ktoré počas života vytvorila, v súčasnosti už nemá žiadne úspory a je odkázaná na finančnú pomoc iných, nevlastní žiadny majetok väčšej

hodnoty. Jej pravidelný mesačný príjem tvorí výlučne dôchodok v sume 432 eur, iný príjem nemá. Príjem osoby povinnej platiť výživné tvorí dôchodok v sume prevyšujúcej 1.000 eur mesačne. Mesačný pobyt osoby oprávnenej na výživné v zariadení pre seniorov stojí okolo 538 eur vrátane stravy, pričom osoba povinná platiť výživné sa na nákladoch nijako nepodieľa. Ďalšie výdavky má osoba oprávnená na výživné na predpísané zdravotnícke pomôcky, lieky, ošatenie, hygienické potreby a pod. Nakoľko mesačné výdavky osoby oprávnenej na výživné zjavne prevyšujú jej príjmy a nie z vlastnej viny sa dostala do náročnej finančnej a životnej situácie, je finančná účasť osoby povinnej platiť výživné a dôsledné plnenie existujúcej vyživovacej povinnosti voči nej nevyhnutnosťou. Osoba oprávnená na výživné si uplatňuje výživné výlučne na zabezpečenie svojich existenčných potrieb. 4. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že účastníci konania sú od roku 1973 manželia, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov vlastnia byt č. X v bytovom dome - 19 b.j. + 2 nebytové priestory súpisné č. XXX na pozemku parc. č. 1284/10 v C.. Z rozhodnutia obce C. zo dňa 9.11.2022 vyplynulo, že osoba oprávnená na výživné je z dôvodu svojej nepriaznivej a krízovej sociálnej situácie bezodkladne odkázaná na sociálnu službu v zariadení pre seniorov. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne vyplynulo, že od 1.1.2022 poberá osoba oprávnená na výživné starobný dôchodok 432,10 eur mesačne. Mesačná výška starobného dôchodku osoby povinnej platiť výživné je 805,20 eur. Z predpisu úhrady za poskytované sociálne služby v Zariadení pre seniorov v F. G. H., zo Zmluvy č. 112/2022 zo dňa 17.10.2022 a zo Zmluvy č. 113/2022 zo dňa 17.10.2022 vyplynulo, že osoba oprávnená na výživné má platiť za poskytovanie sociálnej služby mesačnú úhradu vo výške 535,50 eur, z čoho sama platí 373,49 eur mesačne a plnoletý syn za ňu dopláca 162,01 eur mesačne. Z vyúčtovania za byt účastníkov I. X J. C. za rok 2021 vyplynuli ročné náklady 728,85 eur. Osoba oprávnená na výživné vyzvala osobu povinnú platiť výživné na platenie sumy 200 eur mesačne pozostávajúcej z doplatku za pobyt v zariadení pre seniorov vo výške 162 eur a 38 eur za náklady na byt v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktorú zásielku si na pošte neprevzal.

5. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že príjem osoby oprávnenej na výživné zo starobného dôchodku nepostačuje na krytie jej nevyhnutných potrieb v súvislosti so zabezpečovaním nepretržitej starostlivosti o ňu z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Čiastočne zabezpečuje financovanie potrieb plnoletý syn, avšak vyživovacia povinnosť manžela voči druhému manželovi má prednosť pred vyživovacou povinnosťou dieťaťa voči rodičovi. Suma, ktorú plnoletý syn dopláca za pobyt osoby oprávnenej na výživné v zariadení (162,01 eur) a polovica mesačných nákladov za bývanie podľa predpisu záloh (64/2 eur) predstavuje 194,01 eur, ktorá suma dosahuje približnú výšku súdom určeného výživného na manželku. Nakoľko týmto neodkladným opatrením sa upravujú pomery iba v nevyhnutnej miere, súd prvej inštancie stanovil osobe povinnej platiť výživné povinnosť prispievať osobe oprávnenej na výživné výživným po 200 eur mesačne, i keď s ňou nezdieľa spoločnú domácnosť v byte, ale s ňou stále tvorí spoločný (síce formálny) manželský zväzok. Príjem osoby povinnej platiť výživné bol zatiaľ súdu prvej inštancie známy iba z lustrácie v Sociálnej poisťovni, z ktorej vyplýva výška starobného dôchodku okolo 800 eur mesačne a z tejto sumy bez toho, aby boli známe výdavky, môže osoba povinná platiť výživné prispievať na výživu manželke za účelom dosiahnutia (zatiaľ približne) rovnakej životnej úrovne manželov (cca 400 eur dôchodok manželky + 200 eur výživné od manžela je 600 eur oproti cca 800 eur dôchodku manžela - 200 eur výživné na manželku je 600 eur) obzvlášť, ak osoba oprávnená na výživné pre svoj zlý zdravotný stav ostala na túto výživu od osoby povinnej platiť výživné odkázaná. Všetky uvedené skutočnosti potvrdili naliehavosť neodkladnej úpravy vyživovacej povinnosti na manželku, preto súd prvej inštancie čiastočne návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením súdu prvej inštancie vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia podala odvolanie v spojení s doplnením odvolania osoba povinná platiť výživné. Osoba povinná platiť výživné uviedla, že plnoletý syn K. nie je jeho synom, ktorý stále pije vo veľkom alkohol, spolu rozbil 8 áut a zabil malého chlapca. Za nepriaznivý stav osoby oprávnenej na výživné môže plnoletý syn K.. Po návrate plnoletého syn K. z väzenia osoba oprávnená na výživné predala rodinný dom s pozemkom po rodičoch a keby jej plnoletý syn K. nezasahoval do dedičstva, mohla mať teraz desaťtisíce eur na živobytie. Osoba povinná platiť výživné sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti v roku 2001, keď jej osoba oprávnená na výživné povedala, že ich syn K. nie je jeho synom. Spoločný byt v C. dali po dohode do predaja do realitnej kancelárie, ktorá zohnala kupca, čím by sa všetko vyriešilo, no plnoletý syn K. stopol predaj bytu. Dňa 25.1.2023 podala osoba povinná platiť výživné na Okresný súd Trnava návrh na rozvod manželstva, ktorý je vedený pod spisovou značkou . Navrhla, aby odvolací súd zrušil nariadené neodkladné opatrenie.

7. Osoba oprávnená na výživné odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením súdu prvej inštancie nepodala, k odvolaniu osoby povinnej platiť výživné sa nevyjadrila.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie v spojení s doplnením odvolania bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – účastníkom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, ), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením súdu prvej inštancie v napadnutom výroku v medziach daných rozsahom odvolania ( ) a bez viazanosti dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie osoby povinnej platiť výživné nie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o nariadení neodkladného opatrenia z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť ( ).

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty osoby povinnej platiť výživné predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne čiastočne vyhovel návrhu osoby oprávnenej na výživné a osobe povinnej platiť výživné neodkladným opatrením uložil povinnosť od podania návrhu do právoplatného skončenia konania vo veci samej platiť výživné na manželku v sume 200 eur mesačne. Súd prvej inštancie čiastočne vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď dospel k záveru, že osoba oprávnená na výživné osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, nakoľko jej manžel si dobrovoľne neplní vyživovaciu povinnosť a ona je pre svoj nepriaznivý zdravotný stav odkázaná na výživu od manžela.

10. Predovšetkým sa totiž žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím treba rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti vyhovieť). Odôvodnenie preskúmavaného uznesenia totiž nevykazovalo žiadne logické, skutkové ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie ( ), pre nutnosť vyporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími námietkami a pre celkovú úplnosť sa však žiada aj tu doplniť nasledovné:

11. V zmysle na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

12. V zmysle pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. V zmysle neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

14. V zmysle veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. V zmysle súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

16. V zmysle neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

17. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov a potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, to znamená naliehavá a nevyhnutná. Pokiaľ ide o podmienku ohrozenia exekúcie, toto ohrozenie sa vzťahuje na konkrétne vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo veci samej. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.

18. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej a preto súd prvej inštancie správne rozhodol na základe zistených skutočností. Účelom neodkladného opatrenia je spravidla dočasná úprava pomerov účastníkov, ktorá zásadne prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych či akútne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej (rozsudkom po riadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie konania vo veci samej mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je totiž určujúci aktuálny stav, resp. terajšie pomery vo vzájomných vzťahoch účastníkov.

19. Podľa § 71 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť (ods. 1). Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom (ods. 2).

20. Z citovaného ustanovenia Zákona o rodine vyplýva, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva (nevyžaduje sa rozhodnutie súdu). Je viazaná na právnu existenciu manželstva (pri rozvode ani vyhlásení manželstva za neplatné nie je nárok na vrátenie poskytnutého plnenia) a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Pri právnej úprave vyživovacej povinnosti medzi manželmi sa vychádza z tradičnej filozofie vzťahov medzi manželmi, ktorá je založená na tom, že muž a žena majú rovnaké práva a povinnosti, manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Z princípu rovnosti manželov vyplýva aj zákonný znak vzájomnosti tohto druhu vyživovacej povinnosti, to znamená, že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený a povinný na jej plnenie. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni.

21. Účastníci konania sú manželia, ich manželstvo nebolo doposiaľ rozvedené, aj keď nežijú spolu, pretože osoba povinná platiť výživné sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti v roku 2001. Podľa tvrdení osoby oprávnenej na výživné, ktoré osoba povinná platiť výživné nepoprela, si osoba povinná platiť výživné vyživovaciu povinnosť k osobe oprávnenej na výživné ako manželke dobrovoľne neplní, a

to ani peňažnými prostriedkami a ani materiálnym plnením. Osoba povinná platiť výživné je poberateľom starobného dôchodku v sume 900,30 eur a osoba oprávnená na výživné je poberateľom starobného dôchodku v sume 432,10 eur. Osoba povinná platiť výživné má tak starobný dôchodok dvakrát vyšší ako osoba oprávnená na výživné, pričom rozhodnutím Obce C. bolo rozhodnuté o bezodkladnej odkázanosti osoby oprávnenej na výživné na sociálnu službu v zariadení pre seniorov, ktorá osoba oprávnená na výživné je v dôsledku svojho nepriaznivého zdravotného stavu odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby viac ako 12 hodín denne. Platba za mesačný pobyt v zariadení pre seniorov vrátane stravy je 535,50 eur.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu je tak nevyhnutné, aby pomery medzi účastníkmi konania boli dočasne upravené nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa osobe povinnej platiť výživné uloží plnenie jeho zákonnej vyživovacej povinnosti, teda povinnosť platiť osobe oprávnenej na výživné ako manželke výživné. Rozsah vyživovacej povinnosti medzi manželmi sa v prípade neodkladného opatrenia neriadi celkom kritériami Zákona o rodine ale je určený v zmysle ustanovenia , podľa ktorého možno neodkladným opatrením nariadiť platenie výživného len v nevyhnutnej miere. Súd prvej inštancie správne v súlade s uvedeným zákonným ustanovením uložil osobe povinnej platiť výživné plnenie výživného na osobu oprávnenú na výživné ako manželku v sume 200 eur mesačne a vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uvedená suma výživného spolu s vlastným príjmom osoby oprávnenej na výživné bude podľa zisteného skutkového stavu postačovať na uspokojovanie jej bežných nevyhnutných potrieb a zároveň jej plnenie je v schopnostiach a možnostiach osoby povinnej platiť výživné.

23. Odvolací súd považuje záverom za potrebné dodať, že nariadené neodkladné opatrenie je len dočasného charakteru a až v konaní vo veci samej bude vykonané náležité dokazovanie a súd bude môcť vo veci meritórne rozhodnúť o návrhu na určenie výživného manželke.

24. Pri riadení sa všetkými už opísanými úvahami odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o nariadení neodkladného opatrenia s použitím ustanovenia ako vo výroku vecne správne potvrdil.

25. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej ( až ).

26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).