Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoPr-4-2013.pdf
PDF · 72.55 KB
Case nature
Subarea
12CoPr/4/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: U. V., nar. XX.X.XXXX, bytom L. F. XXXX/XX, P., zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Tomasom, advokátom, Sokolovská 12, Poprad, proti žalovanému: Život a zdravie, s.r.o., so sídlom L. Svobodu 3782/67, Poprad, IČO: 36 480 070, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 13.9.2013 č. k. 17Cpr/7/2013-33, jednohlasne takto
rozhodol:
M e n í uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy 203,64 eur k rukám právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Martina Tomasa, advokáta v Poprade, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Žalovaný j e p o vi n n ý nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania 17,77 eur k rukám právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Martina Tomasa, advokáta v Poprade, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Poprad uznesením č. k. 17Cpr/7/2013-33 konanie zastavil. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa 17.4.2013 podala žalobu na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z 8.3.2011. Pred začatím pojednávania žalobkyňa zobrala svoj návrh späť, s tým, že žalovaný uznal neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Okresný súd s poukazom na § 96 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil. O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., keď späťvzatie žaloby procesne nezavinil žalovaný. Žalobkyňa nastúpila na práceneschopnosť 7.3.2013, kde oznámenie o práceneschopnosti nebolo doručené žalovanému do 8.3.2013. Preto žalovaný bez vedomosti o práceneschopnosti žalobkyne okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou. Keď sa dodatočne dozvedel o práceneschopnosti žalobkyne, uznal neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Preto správanie žalovaného nemožno hodnotiť ako procesné zavinenie zastavenia konania. Nebol dôvod zaviazať k náhrade trov konania žalovaného. Žalovaný náhradu trov konania nežiadal, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Proti uzneseniu okresného súdu v časti trov konania dal odvolanie právny zástupca žalobkyne. Žalobkyňa podala žalobu na neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Odporca vo vyjadrení k žalobe uznal neplatnosť skončenia pracovného pomeru (viď list odporcu z 15.5.2013). Odporca vykonal nápravu vo vzťahu k Sociálnej poisťovni a navrhovateľku opätovne nahlásil ako svoju zamestnankyňu. Tvrdenie, že o práceneschopnosti žalobkyne sa žalovaný dozvedel až z prípisu súdu, je účelové. O svojej práceneschopnosti informovala žalovaného aj mailom z 8.3.2013, keď deň predtým mu poštou zasielala potvrdenie o PN. Doklady o práceneschopnosti žalobkyne boli doručené ešte pred podaním žaloby, čo ale neviedlo žalovaného k tomu, aby zmenil svoje stanovisko a reagoval na list vtedajšej právnej zástupkyne žalobkyne Mgr. Andrey Novákovej vo veci neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Žaloba bola podaná dôvodne. Až po podaní žaloby mal žalovaný potvrdené,
že žalobkyňa sa bráni súdnou cestou, čo ho viedlo k tomu, aby robil kroky vedúce k odstráneniu následkov neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru. Keď žalovaný plnil po podaní žaloby to, čoho sa žalobkyňa domáhala, žalobkyňa zobrala svoj návrh späť. Práve pre správanie žalovaného bol dôvodne podaný návrh zobratý späť. Neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru uznal aj sám žalovaný. Preto si uplatňuje náhradu trov konania na trovách právneho zastúpenia 271,52 eur za úkon prevzatia zastúpenia, podania žaloby, späťvzatia návrhu a podania odvolania, jednotlivo za úkon á 60,07 eur a 4 x režijný paušál 7,81 eur.
Žalovaný k podanému odvolaniu žalobkyne žiadal potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa. Už vo vyjadrení k žalobe uviedol, prečo dal navrhovateľke okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti v práci. Od žalobkyne nemal žiaden oficiálny doklad, ani vedomosť o tom, prečo nie je v práci, že je práceneschopná. Až po zistení tejto vedomosti uznal dôvod neprítomnosti žalobkyne v práci a okamžité skončenie pracovného pomeru zrušil. Stalo sa tak až po podaní návrhu na súd. Oficiálny doklad o PN doposiaľ žalobkyňa nedoložila, aj keď jej táto povinnosť vyplýva zo Zákonníka práce. Žalovaný nezavinil súdne konanie a žaloba nebola podaná dôvodne. Výrok súdu prvého stupňa ohľadom trov konania je správny.
Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľka domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania je potrebné zmeniť a priznať žalobkyni náhradu trov konania 203,64 eur na trovách právneho zastúpenia JUDr. Martinom Tomasom.
Žalobkyňa dňa 17.4.2013 podala žalobu na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný dal žalobkyni 8.3.2013 okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu vážneho porušenia pracovnej disciplíny, a to nedostavenia sa do práce v dňoch 7. a 8. marca 2013. Pracovný pomer bol ukončený podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Po podaní žaloby súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe, ktorý listom zo 17.5.2013 oznámil, že problém vznikol z toho, že mu nebol doručený doklad o PN-ke zamestnankyne U. V.. Po obdŕžaní žaloby MUDr. K. G., konateľka spoločnosti, bola v Sociálnej poisťovni, kde rokovala o vzniknutej situácii a získala potvrdenie o tom, že U. V. je od 7.3.2013 práceneschopná. Žalovaný ako zamestnávateľ uznal, že okamžité skončenie pracovného pomeru pre jej práceneschopnosť je neplatné, preto administratívne všetko vyporiadal, vyplatil jej prvých 10 dní práceneschopnosti, stornoval ju z odhlásenia z poisťovne a po týchto krokoch už neexistuje predmet sporu. Žalovaný listom z 15.5.2013 oznámil žalobkyni, že zrušuje okamžité skončenie pracovného pomeru. Na to žalobkyňa reagovala späťvzatím žaloby, lebo žalovaný splnil to, čoho sa žalobkyňa domáhala. Po takomto procesnom postupe mohol okresný súd podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie zastaviť. Ďalej mal rozhodovať o náhrade trov konania. Je nesporné, že žaloba o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru bola 17.4.2013 podaná dôvodne. Keď žalovaný 15.5.2013 oznámil zrušenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, predmet sporu medzi účastníkmi zanikol, preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania mal okresný súd postupovať podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.. Ak sa pre správanie žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. V tomto prípade žalovaný uznal, že došlo k neplatnému okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou, preto podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. musí žalovaný znášať náklady vzniknutého súdneho sporu.
Žalobkyňa bola zastúpená advokátom, ktorému podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. patrí náhrada trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci, a to za prevzatie zastúpenia, podanie žaloby a späťvzatie žaloby s hodnotou úkonu po 60,07 eur + 7,81 eur režijný paušál. Za tri úkony je to spolu 203,64 eur.
Ak žalovaný poukazuje na to, že nebolo mu do 8.3.2013, kedy dal okamžité skončenie pracovného pomeru oznámené zo strany žalobkyne, že je práceneschopná, tak táto skutočnosť nič nemení na dôvodnosti žaloby na neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, ak zo strany žalovanej spoločnosti takáto neplatná výpoveď bola daná. Žalobkyňa ako zamestnankyňa sa musela súdnou žalobou brániť tomuto právnemu kroku svojho zamestnávateľa a podala žalobu. Keď žalovaný uznal nedôvodnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, zrušil okamžité skončenie pracovného
pomeru podaním z 15.5.2013, tak procesne zavinil, že súdne konanie muselo byť zastavené aj s dôsledkami pre žalovaného, že musí žalobkyni zaplatiť trovy, ktoré mala v súvislosti s podaním žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru.
Okresný súd nesprávne právne zhodnotil nárok žalobkyne na náhradu trov konania. Bolo potrebné uznesenie zmeniť v jeho napadnutej časti a žalobkyni priznať náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 203,64 eur.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešná žalobkyňa má právo na náhradu trov odvolacieho konania. Za podané odvolanie je odmena 9,96 eur za úkon právnej pomoci + 7,81 eur ako režijný paušál, čo v súčte dáva čiastku 17,77 eur. Odmena právnej pomoci sa odvíja zo základu hodnoty trov právneho zastúpenia. Predmetom odvolacieho konania sú trovy a nie vec sama, takže odmena je polovičná. Základná odmena v spore je 16,60 eur a polovica znamená 9,96 eur.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.