Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12P-33-2013.pdf
PDF · 129.38 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/33/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. Q.J., R.. X.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: W. Q., W.. J., R.. X.X.XXXX, D. I., S. XXXX/XX, v konaní zastúpená: JUDr. Mária Jezerská, advokátka so sídlom Trnava, Hlavná 42, a otca: K. Q.J., R.. X.X.XXXX, D. I., J. XXXX/XX, o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
O náhrade trov štátu súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia veci samej.
odôvodnenie:
Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.9.2012, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch, kedy by bol otec oprávnený prevziať maloletého pred domom matky a v určenom čase by ho na tom istom mieste vrátil, pričom výživné by súd neurčil a styk by ponechal neobmedzený tak, ako sa na tom rodičia dohodnú. Svoj návrh odôvodnil najmä tým, že otec s maloletým sú na seba veľmi emočne naviazaní a odlúčenie prežívajú veľmi ťažko, pričom maloletý otca prosí, aby s ním mohol bývať a aby tak spolu trávili viac času. Otec kvôli častejšiemu styku so synom zmenil zamestnanie, kde môže pracovať s flexibilným začiatkom, býva v trojizbovom byte blízko matky a školy maloletého, kde bude mať maloletý vlastnú izbu. Pre striedavú osobnú starostlivosť má tak pripravené ideálne podmienky.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, právnej zástupkyne matky, otca, maloletého dieťaťa, znalkyne a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, prečítaním sa oboznámil s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 20P/267/2008, najmä sp. zn. 25C/204/2008, znaleckým posudkom vykonaným vo veci a s listinnými dôkazmi, a to rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdeniami a správami ohľadne rodičov a maloletého dieťaťa, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Maloletý C. Q. pochádza z manželského vzťahu rodičov, pričom práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu boli naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k.: 25C/204/2008 - 44 zo dňa 30.4.2009, ktorým súd manželstvo rodičov rozviedol a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému C. na čas po rozvode manželstva tak, že maloletého zveril do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 180,- Eur mesačne a upravil styk maloletého s otcom tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň v roku od piatku 17:00 hod do
nasledujúcej nedele 19:00 hod., každý párny týždeň v roku vo štvrtok od 16:00 hod. do 19:00 hod., počas letných školských prázdnin každý rok druhý a tretí júlový týždeň, počínajúc pondelkom druhého júlového týždňa od 9:00 hod. do nedele tretieho júlového týždňa do 19:00 hod. a v mesiaci august druhý a tretí augustový týždeň počínajúc pondelkom druhého augustového týždňa od 9:00 hod. do nedele tretieho augustového týždňa do 19:00 hod., každý nepárny rok počas jarných prázdnin odo dňa kedy začínajú jarné prázdniny od 10:00 hod. do nedele v týždni kedy končia jarné prázdniny do 19:00 hod., každý prvý sviatok vianočný od 17:00 hod. do 19:00 hod., každý nepárny rok 31.12. od 17:00 hod. do 19:00 hod. nasledujúceho dňa. V čase tohto rozhodovania matka, okrem maloletého Viliama inú vyživovaciu povinnosť nemala, žila v spoločnej domácnosti s maloletým C. v prenajatom byte v I., kde náklady na domácnosť predstavujú 282,- Eur mesačne a ďalšie výdavky aj v súvislosti so školskou dochádzkou maloletého predstavujú približne 180,- Eur mesačne. Matka bola zamestnaná u zamestnávateľa Hriadeľ spol. s r.o., Komárno, kde jej priemerný čistý mesačný príjem predstavoval sumu 14.611,- Sk / 485,- Eur. Otec okrem maloletého C. inú vyživovaciu povinnosť nemal, bol zamestnaný u zamestnávateľa SWEDWOOD SLOVAKIA s.r.o., Trnava s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 25.546 Sk / 848,83 Eur, žil v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v Š. a zariaďoval si samostatné bývanie. Maloletý C. mal v tom čase 7 rokov a 6 mesiacov, navštevoval základnú školu v Seredi, pričom výdavky na neho boli bežné, veku primerané.
Otec bol vypočutý na pojednávaní ako účastník konania dňa 18.4.2013, pričom aj z jeho návrhu a písomných vyjadrení, doručených súdu dňa 24.10.2013 a 5.12.2013 vyplýva, že sa pridržiaval svojho návrhu ako aj dôvodov v ňom uvedených, pričom podľa posledného vyjadrenia, doručeného súdu dňa 5.12.2013 pripustil frekvenciu striedavej starostlivosti 2/1 tak, ako bolo uvedené v znaleckom posudku, s patričnou úpravou výšky vyživovacej povinnosti. Otec pre účely striedavej starostlivosti o maloletého C. zmenil zamestnanie a od októbra 2012 je zamestnaný u zamestnávateľa Fronius Slovensko, s.r.o., Trnava s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 872,05 Eur. Žije sám v trojizbovom byte v I., kde má dostatok priestoru pre maloletého, predovšetkým na učenie, relax a koníčky, u otca má posteľ, písací stôl s príslušenstvom a ďalší priestor na hry, ktorý budú zariaďovať s maloletým spoločne. Otec ako jeden z dôvodov striedavej osobnej starostlivosti uviedol, že u maloletého sa spolu s nastupujúcou pubertou menia potreby jeho výchovy a rozvoja osobnosti, pričom mu začína chýbať mužský vzor v správaní, myslení a konaní. Doterajší styk s maloletým sa pre otca ukazuje ako nedostatočný, nakoľko nevyužíva možnosti rozvoja, najmä čo sa týka výuky nemeckého jazyka, rozvoja talentu maloletého v oblasti prírodných vied a techniky, ovládanie zručností v práci s náradím, či usmernenia kultúrneho a spoločenského života maloletého, nakoľko matka nemá k týmto aktivitám vzťah. Súdom určený styk otec využíval v rámci svojich možností, avšak nie tak ako bol stanovený súdom, ale vždy na jednotlivej dohode s matkou. Otec uviedol, že styk určený súdom pre neho nemá význam, súčasná úprava je preňho úplne nevyhovujúca a preferuje iba matku, nakoľko otec chce s maloletým riadne žiť, vychystať ho ráno do školy a starať sa o neho, keďže cíti povinnosť aktívne vychovávať svojho syna, byť mu vzorom. Pre dieťa, ktoré bolo podľa vyjadrenia otca iniciátorom striedavej osobnej starostlivosti, a rovnako tak aj pre otca, bude zmena výchovného prostredia v súlade s jeho návrhom prijateľná.
Matka bola vypočutá na pojednávaní ako účastníčka konania dňa 18.4.2013, 26.11.2013, pričom aj z jej písomných vyjadrení, doručených súdu dňa 9.4.2013 a 25.10.2013 vyplýva, že s návrhom otca nesúhlasila, nakoľko podľa jej vyjadrenia sa otec chce týmto spôsobom len vyhnúť plateniu výživného a taktiež otec nepreukázal takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výchovného prostredia a tiež s ohľadom na skutočnosť, že maloletý nemá jednoznačný záujem, aby bol zverený do osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, pričom nie je preukázané, že by striedavá starostlivosť lepšie zabezpečila potreby maloletého v porovnaní s aktuálnym stavom, preto žiadala návrh otca ako nedôvodný zamietnuť. Podľa vyjadrenia matky otec nevyužíva ani doterajšiu úpravu styku s maloletým. Zlepšenie nenastalo ani po tom, čo otec zmenil zamestnanie a pracuje na jednu zmenu. Keď sa maloletý vráti od otca je smutný, tichý, nerešpektuje pravidlá výchovy, ktoré má s matkou maloletý dohodnuté, nakoľko u otca nemusí nič dodržiavať, keďže má matka s otcom rozdielne predstavy o výchove maloletého. Maloletý má diagnózu ADHD, jedná sa o hyperaktívne dieťa. Musí mať zabehnutý systém, zle znáša zmenu. Zmena výchovného prostredia preto nie je v záujme maloletého. Maloletý má osobitný individuálno-vzdelávací program. Maloletý je veľmi nadaný žiak, problém vznikne pri situácii, keď má maloletý dohodnutý styk s otcom avšak otec nepríde. Maloletý sa pred matkou vyjadruje, že nechce ísť k otcovi bývať, avšak bol by rád, keby sa s otcom mohol stretávať častejšie. Požiadavkám otca na styk sa aj na úkor už naplánovaného programu matky so synom matka neustále prispôsobuje. Otec nie je schopný sa s matkou vopred na styku dohodnúť, do poslednej chvíle necháva matku s maloletým
v neistote, čo zle znáša najmä maloletý. Maloletý nemá u otca zariadenú vlastnú izbu, nakoľko maloletý spáva s otcom na jednej manželskej posteli. Otec inak ako výživným na maloletého neprispieva. Matka je zamestnaná u zamestnávateľa Hriadeľ, spol. s r.o., Komárno s priemerným čistým mesačným príjmom 633,72 Eur, poberá prídavok na dieťa v sume 23,10 Eur mesačne a výživné od otca na maloletého C. v sume 180,- Eur. Výdavky na domácnosť pre matku predstavujú sumu približne 470,- Eur (domáca réžia, splátky pôžičiek, cestovné do práce, lieky) a pravidelné výdavky spojené so starostlivosťou o maloletého C. predstavujú sumu približne 107,- Eur mesačne (poistenie a sporenie, školská strava, mobil, oblečenie, výdavky spojené so školskou dochádzkou, vreckové) a okrem uvedeného matka vynakladá mesačne približne 200,- Eur na stravu. Matka v stretávaní sa otca s maloletým nebráni, maloletý má otca rád a potrebuje ho rovnako ako matku, preto je matka vždy ochotná dohodnúť sa s otcom na jeho styku s maloletým.
S poukazom na odlišné tvrdenia rodičov súd na návrh otca nariadil uznesením č. k.: 12P/33/2013 - 72 zo dňa 29.4.2013 znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí PhDr. Katarínou Haidovou, s miestom výkonu činnosti Jesenského 2, Dunajská Streda. Ustanovená znalkyňa predložila súdu znalecký posudok dňa 27.8.2013, z ktorého vyplýva, že maloletý C. je nadpriemerne inteligentné dieťa, ktoré v novom školskom roku nastupuje na osemročné gymnázium. Má diferencovaný okruh záujmov, tiež rámcovú predstavu o ďalšom štúdiu. Matka si uvedomuje, že má tendenciu byť dominantná, určuje pravidlá, navyše cíti potrebu ochraňovať syna, nakoľko ide o hyperaktívne dieťa, ktoré z jej pohľadu potrebuje systém a pravidlá. Matka na jednej strane disponuje silnou racionálnou kontrolou, na druhej strane však city a nálady môžu negatívne ovplyvňovať jej správanie, situačne môže byť dráždivá, výbušná, netrpezlivá. Má obavy o dieťa, ktoré vedú ku kritickému postoju voči otcovi, najmä v súvislosti s dodržiavaním limitov, ktoré určuje matka. Otec chce svojím návrhom dosiahnuť aktívnejší prístup k výchove syna. Motivovala ho k tomu v minulosti nefunkčná komunikácia s matkou dieťaťa a tiež jeho názor, že dieťa je príliš obmedzované limitmi stanovenými matkou. Psychodiagnostika poukázala na to, že otec má menší prehľad v situáciách, má k nim intenzívny afektívny vzťah, uľpie na daných okolnostiach, v napätých situáciách môže usudzovať subjektivisticky, situačne môže byť tenzný, excitovaný. Obidvaja rodičia majú kvalitné intelektové schopnosti, obaja sú schopní racionálne kontrolovať svoje správanie, príkladom čoho je napríklad spoločný príchod rodičov na znalecké vyšetrenie, zmobilizovali sa, keď dieťa skolabovalo. V ich vzťahovej dynamike vzniká problém v kontexte s matkiným zmyslom pre normy, limity, príkazy, zákazy, jej dráždivosťou a výbušnosťou a otcovou tendenciou uľpievať na daných okolnostiach, usudzovať subjektivisticky, čo je prekážkou konštruktívneho riešenia konfliktu medzi rodičmi. Obaja však sledujú záujem dieťaťa a po dlhšom časovom odstupe od bezprostredného konfliktu sú schopní robiť kompromisy. Dieťa má pozitívny citový vzťah k obidvom rodičom a rovnako rodičia majú pozitívny vzťah k dieťaťu, pričom matka má tendenciu ho ochraňovať. Záujem oboch rodičov o maloleté dieťa je skutočný a trvalý. Rodičia majú odlišný výchovný prístup. Matka dbá na dodržiavanie ňou určených pravidiel, noriem, je v tom dôsledná, čo dieťa vníma ako prísnosť. Rovnako aj u otca má dieťa pravidlá, avšak ležérnejšie ako u matky. Dieťa si žiada voľný pohyb medzi rodičmi aj mimo súdom upraveného styku. Citové väzby dieťaťa sú k obom rodičom silné. V jednom kontexte dieťa mierne preferuje matku, v inom otca. Uvedomuje si, že u matky dostáva bezpečie, spoľahlivú starostlivosť, od otca zasa ležérnejší mužský prístup so spoločnými záujmami. Samotná predstava dieťaťa o styku s otcom poukazuje na celkovú miernu preferenciu matky, a to aj s poukazom na predstavu dieťaťa o frekvencii striedavej osobnej starostlivosti rodičov, pri ktorej podľa jeho predstáv by maloletý bol najradšej dva týždne s matkou a jeden týždeň s otcom. Vzájomný vzťah medzi rodičmi je však napätý, no v záujme dieťaťa sú schopní kompromisu. Obidvaja rodičia sú schopní na maloleté dieťa pozitívne výchovne vplývať. Dieťa nie je priamo ovplyvňované zo strany žiadneho z rodičov. Maloletý C. si uvedomuje, že rodičia sú voči sebe kriticky nastavení, pričom vzájomnú kritiku prezentujú aj pred ním, on má však už vlastné skúsenosti s každým z rodičov a nie je ľahko ovplyvniteľný. Dieťa sa cíti byť doma u oboch rodičov. Podľa vyjadrenia znalkyne dieťa síce trpí diagnózou ADHD, no striedavá starostlivosť by s citlivým prístupom rodičov nespôsobovala zhoršenie jeho ochorenia. Maloletý C. je nadpriemerne inteligentný, má diferencované záujmy a je motivovaný k štúdiu na gymnáziu. Výchovná stimulácia je kvalitná. Maloleté dieťa má vlastnú predstavu o forme striedavej starostlivosti, a to tak, že by bolo dva týždne u matky a jeden týždeň u otca, pričom toto želanie dieťaťa vychádza z jeho potrieb a z pohľadu psychológa je akceptovateľné.
K znaleckému posudku sa otec vyjadril svojím písomným podaním, doručeným dňa 24.10.2013, v ktorom uviedol, že znalecký posudok potvrdzuje, že matka bezdôvodne kladie prekážky širšieho styku maloletého dieťaťa s otcom, a to iba na základe vlastných nálad a predstáv. Zákazy pre maloleté dieťa
ho neurotizujú a vedú k strachu, pričom zastrašovaním sa snaží matka narúšať styk otca s maloletým. Výchovné metódy matky hraničia niekedy až so psychickým týraním maloletého. K frekvencii striedania sa rodičov pri starostlivosti o maloletého vyjadrenou maloletým dieťaťom otec uviedol, že doposiaľ maloletý u otca prezentoval striedanie v pomere 2 týždne u matky a 2 týždne u otca. Zmena názoru maloletého je spôsobená zastrašovaním maloletého zo strany matky, a to najmä stratou matkinho bytu v prípade, že by otec neprispieval na maloletého výživným. Znalecký posudok potvrdzuje oprávnenosť žiadosti otca o striedavú osobnú starostlivosť, avšak úpravu frekvencie na dva týždne u matky a jeden týždeň u otca považuje otec za sabotáž striedavej osobnej starostlivosti a uviedol, že v plnom rozsahu trvá na svojom podanom návrhu.
Matka sa k znaleckému posudku vyjadrila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomným vyjadrením, doručeným súdu dňa 25.10.2013, v ktorom uviedla, že znalecký posudok považuje za nedostatočný, najmä čo sa týka odpovedí na súdom uložené otázky pre znalkyňu, v ktorých znalkyňa, podľa názoru matky, nedostatočne zhodnotila všetky okolnosti vyplývajúce aj zo spisovej dokumentácie predmetného konania. Matka opätovne uviedla, že otec súdom určený styk nedodržiava a od posledného pojednávania, keď mohol byť podľa súdom upraveného styku s maloletým 8 nepárnych víkendov, otec využil len dva, pričom styk v týždni vo štvrtok sa neuskutočnil ani raz, výnimkou bol deň otcov 16.6.2013 alebo deň 30.6.2013, keď maloletý ukázal otcovi vysvedčenie. Matka uviedla, že maloletý Viliam dňa 1.9.2013 nastúpil na 8-ročné gymnázium, kde ide pre jeho osobu o veľkú zmenu prostredia aj kolektívu, preto sa matka domnieva, že ďalšia zmena (zmena výchovného prostredia) nie je v záujme maloletého, nakoľko sa jedná o hyperaktívne dieťa, ktoré musí mať zabehnutý systém aj pravidlá. Maloletý veľmi zle znáša, že otec preňho nepríde v čase súdom určeného styku a vydiera ho tým, že všetko sa zmení, keď bude striedavá výchova. Maloletý sa zveril matke, že nechce striedavú starostlivosť. Matka poukázala na skutočnosť, že maloletý má 12 rokov a vzhľadom na svoj vek sa vie už sám vyjadriť, či chce byť v striedavej výchove obidvoch rodičov, má právo vyjadrovať svoj názor slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Matka uviedla, že maloletý sa chce stretávať s otcom častejšie a matka je preto ochotná pristúpiť na rozšírenie úpravy styku otca s maloletým počas nepárneho týždňa tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým od piatku 17:00 hod. do nasledujúceho utorka do 19:00 hod, nakoľko maloletý nemá v pondelok a utorok záujmové krúžky, a preto sa môže v tom čase venovať otec maloletému v plnej miere osobne. Pokiaľ otcovi na synovi záleží bude dodržiavať aspoň súdom stanovený rozsah úpravy styku.
Na vyjadrenie matky reagovala znalkyňa podaním doručeným súdu dňa 19.11.2013, v ktorom uviedla, že matka sa obáva striedavej osobnej starostlivosti, čo je na úkor dieťaťa, nakoľko dieťa všeobecne ťažko toleruje obmedzenia rodičov v spôsobe vzájomnej komunikácie. Maloletý tieto obmedzenia rodičov pozná a pritom ich má oboch rád. Vzhľadom k jeho veku je prirodzené, že sa zaujíma o mužský svet, že chce byť s otcom, chcel by sa voľne pohybovať medzi oboma rodičmi, nerád by mal v tomto smere fixované nemenné limity. U obidvoch rodičov sa cíti bezpečne. Matka na znaleckom vyšetrení prejavila záujem konať v prospech dieťaťa, uvedomuje si svoju tendenciu k dominancii, k určovaniu pravidiel, čo môže na rodinu pôsobiť rušivo. Zaujala však voči sebe kritický postoj a prejavila ochotu ku kompromisom. Maloletý C. sa teší na spoločné mužské aktivity s otcom, na spoločné varenie večere, na rady otca pri učení sa. Je pre neho dôležité, že rodičia bývajú blízko seba a považuje za prirodzené, že táto okolnosť je výhodou v zmysle možnosti spontánne navštíviť otca aj keď by bol v tom čase v starostlivosti matky a opačne. Maloletý C. sa vyjadril čo sa týka striedania sa rodičov pri starostlivosti o neho jasne. Avšak diagnóza ADHD má súvis s napätou situáciou v interakcii rodičov, preto je potrebné, aby rodičia našli rozumný kompromis, nakoľko nestačí len zabehaný systém a presne určený režim.
Na pojednávaní dňa 26.11.2013 bola vypočutá znalkyňa k podanému znaleckému posudku, kde konštatovala skutočnosti zistené počas znaleckého dokazovania, kde uviedla, že maloletý Viliam bol v čase vyšetrenia takmer 12 ročné dieťa s nadpriemernými intelektovými schopnosťami, bol pred nástupom na 8 - ročné gymnázium. V čase vyšetrenia si maloletý žiadal väčšiu účasť otca vo svojej spoločnosti, najmä pri učení, varení večere, v jeho predstavách to bol jeden týždeň u otca a dva týždne u matky. Maloletý má však aj určitý kritický postoj k obidvom rodičom. U matky maloletému prekáža jej dôslednosť, dbanie na určité normy a pravidlá a jej obavy, je menej tolerantná a spontánne maloletého nepustí k otcovi. Oceňuje však jej starostlivosť, spoľahlivosť a že má pri nej maloletý bezpečný život. Psychodiagnostika u matky potvrdila jej potrebu zvýšene ochraňovať maloletého, ktorý z jej pohľadu ako hyperaktívne dieťa potrebuje systém. Otcovi maloletý vyčíta, že je pesimista, pesimisticky sa stavia k problematike styku a vyčíta mu, že nemá rád matkinu rodinu. Otec je pre maloletého však mužským
vzorom. Psychodiagnostika u otca potvrdila, že uľpieva na daných okolnostiach v napätých situáciách, čo potvrdzujú výčitky maloletého, keď tvrdí, že je pesimista. Rodičia sú vo vzťahovej dynamike nejednotní a sú medzi nimi konflikty, ale v záťažových situáciách sú schopní sa aktivizovať a robiť kompromisy. Záverom znalkyňa vychádzala z toho, že rodičia sa potencionálne dokážu dohodnúť. Na otázku súdu ako je možné si vysvetliť zmenu názoru dieťaťa prezentovanú matkou, že dieťa nechce byť v striedavej osobnej starostlivosti znalkyňa odpovedala, že k zmene názoru maloletého mohlo dôjsť v dôsledku prípadného konfliktu medzi maloletým a otcom, prípadne z dôvodu, že dieťa zle znáša konflikt lojality, teda že by sa u neho mohli objaviť vo vzťahu k matke výčitky svedomia za to, že predtým prejavoval názor byť častejšie aj u svojho otca, prípadne mohli jeho názor zmeniť aj iné okolnosti, ako napríklad postoj spolužiakov, prípadne jeho presvedčenie. Na otázku právnej zástupkyne matky ohľadom postoja znalkyne ku skutočnosti, že otec nevyužíva rozsah styku určený súdom, znalkyňa uviedla, že to súvisí s charakteristikou jeho osobnosti, najmä že otec má tendenciu usudzovať subjektívne a v tej súvislosti mu taká úprava styku nepripadá dostatočne intenzívna k tomu, aby si mohol uplatniť svoju predstavu o otcovskej roly. A toto dieťa u otca aj kritizuje. Na otázku, či je dieťa schopné vyjadriť svoj vlastný názor znalkyňa uviedla, že je schopné vyjadriť svoj vlastný názor, ale je otázne ako to emocionálne spracuje, ako posudzuje realitu a aký postoj zaujme ku konfliktu lojality.
Následne sa k vyjadreniu znalkyne na tom istom pojednávaní vyjadrila právna zástupkyňa matky, ktorá uviedla, že názor prezentovaný maloletým v čase znaleckého vyšetrenia bol z obdobia, keď bol maloletý citovo vydieraný zo strany otca, ktorý povedal maloletému, že keď nebude súhlasiť so striedavou osobnou starostlivosťou, otec sa presťahuje do Nemecka a maloletý ho viac neuvidí. Otec maloletému dáva možnosti, že buď bude striedavá osobná starostlivosť a otec nebude na maloletého platiť výživné alebo ak styk zostane upravený tak ako doteraz, bude platiť výživné, ale nebude pre maloletého chodiť. Pred maloletým sa otec o matke vyjadruje vulgárne. V júli 2013 mal maloletý stráviť s otcom dva týždne, avšak otec vrátil po prvom týždni maloletého matke. Ohľadom matkinho dotazu na otca, či si maloletého vezme na dva týždne počas prázdnin, otec odpovedal matke, že on platí výživné a nech sa teda stará matka. Matka sa domáhala realizácie styku s otcom aj prostredníctvom dotazu na kolíznu opatrovníčku, keďže z dôvodu, že otec nevyužil čas styku s maloletým, podľa určenia súdu, bola matka nútená vykryť čas, keď mal byť s maloletým otec a keďže nemala už dovolenku zo zamestnania, zabezpečila pre maloletého letný tábor. Následne vzhľadom na vyjadrenia znalkyne, že v prípade maloletého ide o inteligentné dieťa, navrhla matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vypočuť vo veci maloleté dieťa za účelom zistenia jeho názoru v tejto veci.
Súd na pojednávaní dňa 26.11.2013 pristúpil k výsluchu maloletého dieťaťa bez prítomnosti rodičov a tretích osôb, kde na otázky súdu maloletý Viliam uviedol, že má 12 rokov, navštevuje 1. ročník 8-ročného gymnázia v Seredi, kde je ťažšie učivo, učitelia sú tam iní, ale venujú sa im a vedia naučiť, maloletý nemá žiaden problém s učením. U matky má svoje pravidlá, matka sa stará o neho, navarí. U otca je to voľnejšie, otec maloletému viac dovolí ako keby maloletého rozmaznával, ale to maloletý nechce. Považuje to síce za dobré, môže byť dlhšie pri počítači alebo môže byť dlhšie vonku, ale všetkého veľa škodí. Maloletý uviedol, že od vyjadrenia u znalkyni zmenil svoj názor ohľadom striedavej osobnej starostlivosti a želal by si, aby zostalo všetko tak, ako to bolo predtým, teda k otcovi by chodil každý druhý víkend. Otec mal chodievať za maloletým aj každý štvrtok, ale toto nedodržiava a v tomto čase prestal za maloletým chodiť, nakoľko to bolo len na dve hodinky a vraj sa to neoplatí. Domnieva sa, že by doterajšia úprava styku aj stačila, nakoľko o tom počas návštev u znalkyne, úradu práce a súdu premýšľal a podľa jeho názoru to tak bude lepšie. Matka maloletému dovolí, ak bude sám chcieť, aby u otca zostal počas ich spoločných víkendov dlhšie, a to aj do utorka. Po znaleckom vyšetrení si maloletý otcov návrh premyslel a rozmyslel si svoj názor na danú vec najmä preto, že u matky má svoje zázemie, izbu, domáce zvieratko, kamarátov. U otca nemá maloletý ani izbu a má len pár kamarátov. Maloletý si je vedomý toho, že otec sa na neho hnevá z dôvodu, že zmenil názor a nechce striedavú osobnú starostlivosť. Frekvenciu striedavej osobnej starostlivosti na dva týždne u matky a jeden týždeň u otca navrhol maloletý z dôvodu, že chcel byť s otcom častejšie. Následne však matka začala maloletého púšťať k otcovi aj na dlhšiu dobu, a tak mal maloletý aj predlžený víkend s otcom a takto by to podľa jeho predstáv mohlo zostať aj do budúcnosti. Naposledy bol maloletý u otca od stredy 20.11.2013 poobedia do nedele 24.11.2013 večera. V stredu po škole sa maloletý naučil, a potom išiel k otcovi, spolu išli na nákup v I., a potom šli k babke do Š.. U babky bol otec s maloletým vo štvrtok, a potom aj v sobotu, vtedy si maloletý zastrieľal zo vzduchovky. Na otázku kolíznej opatrovníčky na maloletého, ako by si predstavoval stretávanie sa s otcom bez ohľadu na to, čo si myslia rodičia, maloletý uviedol, že by sa chcel stretávať s otcom tak ako doteraz, cez víkend, ale chcel by aj, aby ho matka pustila na víkend
k otcovi aj vtedy, keď to bude sám chcieť a keď to bude tiež otcovi časovo vyhovovať. Na otázku, či sa stalo, že by mu matka niekedy bránila ísť k otcovi maloletý uviedol, že sa tak stalo len raz, niekedy minulý rok, keď bol piatak, teraz sa to už nestáva.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka súhlasila so zisteniami znalkyne ohľadom správania sa rodičov a ich charakteristiky a poukázala na skutočnosť, že na dotaz matky ohľadom pomoci v realizácii styku otca s maloletým v mesiaci júl 2013, bol s rodičmi vykonaný pohovor, kde bolo tiež preukázané, že otec je veľmi vzťahovačný, pesimistický, no najmä vo vzťahu k matke; je tiež pravdou, že matka je veľmi dôsledná a vo vzťahu k otcovi menej tolerantná, najmä v tom, že nepustí maloletého k otcovi vtedy, keď to on sám chce. Pri pohovore však k riešeniu situácie nedošlo. Ani jeden z rodičov neupustí zo svojho stanoviska, väzňom v celom prípade je maloleté dieťa, u ktorého je jasné, že nechce ublížiť ani jednému z rodičov. Kolízna opatrovníčka uviedla, že maloletý má síce 12 rokov, ale je to predsa len dieťa, ktoré by chcelo ísť k otcovi na dva dni, keď si to bude samé želať a nie vtedy, keď to bude tak niekým určené. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 26.11.2013, poukazujúc na skutočnosti vyplývajúce z pojednávania zo dňa 26.11.2013 a najmä na vyjadrenia maloletého, navrhla otcov návrh na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa v plnom rozsahu zamietnuť, nakoľko matka maloletému nebráni v styku s otcom, rešpektuje želania maloletého a jeho záujem. Vzhľadom na uvedené preto považovala za potrebné ponechať v platnosti doterajšiu úpravu styku otca s maloletým.
Nakoľko sa otec na pojednávaní dňa 26.11.2013 osobne nezúčastnil, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil až dodatočne písomným podaním, doručeným súdu dňa 5.12.2013, kde sa po oboznámení so zápisnicou z pojednávania vyjadril tak, že nesúhlasí s tvrdeniami matky ohľadom nátlaku, ktorý mal na maloletého vyvíjať, podľa tvrdení matky, pred znaleckým vyšetrením. Uviedol, že maloletý z otca nemá prehnaný rešpekt, ale práve naopak majú skôr kamarátsky vzťah a snažia sa veci riešiť viac dohodami ako nezmyselnými trestami a zákazmi. Otec uviedol, a ako dôkaz priložil aj podrobný rozpis hovorov a prepis sms správ ako ukážku komunikácie otca s matkou, že ich spoločná komunikácia s matkou nie je zlá a bez problémov sa dohodnú. Matka dá maloletého otcovi však mimo určených dní len zriedka, zvyčajne len vtedy keď to vyhovuje matke. Matka účelovo uviedla len situácie, keď maloletého k sebe otec nezobral a vynechala prípady, keď ho otec zobral v čase, keď mala matka nejaké povinnosti. Otec nemá problém prispôsobiť sa matke, keď je potrebné maloletého vyzdvihnúť skôr alebo neskôr, vždy sa vedia telefonicky dohodnúť. Otec postrehol u maloletého v priebehu súdneho konania zmenu v správaní, keď u neho postrehol strach, nakoľko podľa jeho názoru dochádzalo zo strany matky k zastrašovaniu a ovplyvňovaniu maloletého. Dňa 25.10.2013 maloletý otcovi oznámil, že striedavú starostlivosť nechce. Otec sa však domnieva, že jeho názor bol zmanipulovaný, a preto by jeho výpoveď nemala byť rozhodujúca. Otec uviedol, že stretávanie sa so synom len pár dní v mesiaci je absolútne nedostatočné, preto naďalej trval na svojom návrhu.
Podľa § 36 ods.1 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 35/2005 Z.z. o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od ostatnej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k.: 25C/204/2008 - 44 zo dňa 30.4.2009, došlo k zmene pomerov na strane maloletého Viliama, ktorý je starší o 4 roky a 7 mesiacov, kým v čase pôvodného rozhodovania maloletý mal 7 rokov a 6 mesiacov, navštevoval 1.stupeň základnej školy v Seredi, toho času má 12 rokov a 2 mesiace a navštevuje 1. ročník 8 - ročného gymnázia v I.. Na strane rodičov nedošlo k zásadnej zmene pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičom nepribudla, obidvaja sú naďalej rozvedení, otec si zriadil bývanie v blízkosti bydliska matky tak, aby mohol byť styk s dieťaťom realizovaný pravidelne a taktiež si zmenil zamestnanie, v ktorom pracuje v súčasnosti len na jednu zmenu s flexibilným začiatkom pracovného času. Otec prispieva na maloletého pravidelne sumou 180,- Eur mesačne. Súdom určený styk v pôvodnom rozhodnutí sa riadne nerealizuje, rodičia uprednostňujú čas, keď sa na každom jednotlivom prípade tak dohodnú. Otec má záujem aktívne sa podieľať na výchove maloletého dieťaťa a tráviť s maloletým spoločný čas, učiť sa s ním, venovať sa mu pri rozvíjaní jeho kultúrneho a spoločenského života maloletého dieťaťa, pričom dosiaľ upravený styk otcovi nepostačuje, aj keď ho v plnom rozsahu nevyužíva. Matka sa o maloletého Viliama riadne stará, pripravuje ho na styk s otcom, v stretávaní sa s otcom maloletému nebráni, no pri výchove maloletého má svoj systém a pravidlá, ktoré vyžaduje dodržiavať, ktoré môžu brániť svojvôli maloletého dieťaťa, no zároveň preňho pravidlá stanovené matkou predstavujú základy zodpovedného správania, ktoré sú vo výchove maloletého nenahraditeľné. Maloletý C. trpí diagnózou ADHD (syndróm hyperaktívneho dieťaťa), je veľmi inteligentný, dobre sa učí, obidvoch rodičov má veľmi rád. Uvedomuje si význam pravidiel, ktoré mu určuje matka, cíti sa u nej v bezpečí, u obidvoch rodičov má pocit domova. Otcov výchovný prístup je benevolentnejší čo sa týka pravidiel, s maloletým sa snaží situácie riešiť prostredníctvom dohody.
Súd zobral do úvahy vyjadrenia otca vyplývajúce z návrhu, na pojednávaní ako aj z predložených písomných vyjadrení, no v plnom rozsahu sa stotožnil so záverečným vyjadrením a návrhom kolízneho opatrovníka a prihliadnuc najmä na vyjadrenie maloletého dieťaťa, návrh otca zamietol.
Pri rozhodovaní súd vychádzal najmä z prezentovaného názoru maloletého dieťaťa, keďže vzhľadom na vyjadrenia znalkyne sa v prípade maloletého Viliama jedná o inteligentné dieťa, ktoré je schopné samostatne vyjadriť svoj názor v predmetnom konaní. S poukazom na vykonané dokazovanie súd v prípade maloletého Viliama nezistil skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by bol maloletý ovplyvňovaný rodičmi, a to aj napriek jeho citlivému prístupu k lojalite voči matke, ale aj napriek pozitívnemu vzťahu k otcovi, s ktorým chce tráviť viac času. Dieťa je pod silným citovým vypätím vo vzťahu k obidvom rodičom. Obidvoch rodičov má rovnako rado a u obidvoch sa cíti ako doma. V prípade maloletého Viliama ide o maloleté dieťa vo veku 12 rokov, ktoré má zabezpečenú riadnu starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, trpí syndrómom hyperaktívneho dieťaťa, ktoré však má stabilné rodinné zázemie, s riadne stanovenými pravidlami správania sa, na ktorých dodržiavanie rodičia dohliadajú, pričom rodičia ho zodpovedne pripravujú do školy, má vzhľadom na svoju inteligenčnú úroveň jedinečné predpoklady na to, aby súd prihliadal na jeho vyjadrenia, nakoľko boli všetky jeho vyjadrenia v priebehu konania, či už osobné pred súdom alebo na znaleckom vyšetrení u znalkyni, riadne premyslené, zrozumiteľné a jasné, čo potvrdila aj znalkyňa. Niet preto pochybnosti o názore maloletého na predmetnú vec a aj napriek tvrdeniu otca, že výpoveď maloletého nemôže byť v danom prípade rozhodujúca, nakoľko je zmanipulovaný a zastrašený, súd na názor maloletého prihliadal. Maloletý C. sa vyjadril, že pokiaľ by otec s ním trávil čas podľa súdom doposiaľ upraveného styku a matka by mu dovolila zostať u otca o deň - dva dlhšie, bol by spokojný a takto by si on predstavoval styk s otcom. Striedavú osobnú starostlivosť otec navrhoval z dôvodu, aby sa aktívnejšie podieľal na výchove syna. Podľa názoru súdu je doterajšia úprava styku dieťaťa s otcom dostačujúca na podieľanie sa otca na výchove maloletého, ktorý styk keby otec dodržiaval, mal by mnoho príležitostí na rozvíjanie svojho vzťahu so synom. Avšak pokiaľ nedokáže dodržiavať s maloletým dieťaťom súdom určený styk, prípadne styk v inom čase podľa dohody s matkou, ktorá v styku otca s dieťaťom nebráni, no predovšetkým pravidelný styk, nie je možné očakávať od otca zmenu jeho prístupu, a to ani v prípade striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, aj keď v nerovnomernom rozsahu 2 týždne u matky a 1 týždeň u otca. Nakoľko dieťa navštevuje 1. ročník 8- ročného gymnázia a podstúpilo teda veľkú zmenu prostredia už len čo sa týka školského prostredia a kolektívu spolužiakov či pedagógov, nie je vhodné meniť výchovné prostredie maloletého dieťaťa, nakoľko súčasný stav, v čase keď dieťa potrebuje stabilné rodinné zázemie, čo sa týka styku maloletého s otcom, ktorému je aj naďalej umožnené stretávať sa s maloletým aj nad rámec súdom určeného styku, považuje súd doterajšiu úpravu za dostatočnú. Ďalším aspektom, ktorým sa súd pri rozhodovaní riadil, bola aj tá skutočnosť, že striedavá
osobná starostlivosť vyžaduje zo strany rodičov riadnu, pravidelnú a bezproblémovú komunikáciu, čo pri rodičoch maloletého C. nie je možné predovšetkým na ich vzájomné slovné, či citové ataky, ktorých svedkom je väčšinou maloletý C.. Situácia, pri ktorej rodičia s mierne rozdielnym postojom k výchove maloletého dieťaťa a nedisciplinovaným správaním, kde do vzájomných konfliktov zaťahujú maloleté dieťa, ktoré je častokrát svedkom osočovania druhého rodiča bez jeho prítomnosti, je v prípade striedavej osobnej starostlivosti, a nie len v nej, vylúčená. Rodičia maloletého C. sú však aj napriek výrazným rozdielom v osobnostiach schopní súladu v kritickej situácii, keď spolu dokážu reagovať pohotovo, a teda rovnako tak aj v prípadoch, keď sa dohodnú na styku s maloletým mimo súdom určeného času. Nakoľko maloletý C. prejavil túžbu častejšie sa stretávať s otcom, ktorý dosiaľ súdom upravený styk nedodržiaval, avšak aj napriek tomu sa domáhal striedavej osobnej starostlivosti, by si mal byť vedomí skutočnosti, že pre dieťa bude najvhodnejšie stabilné rodinné zázemie a prostredie, ktoré nebude podliehať zmenám a prechodom z jednej domácnosti do druhej domácnosti, ale vždy navštívi otca, keď sa na tom s rodičmi dohodne, preto by otec mal názor dieťaťa, ktorý bol pre súd rozhodujúci, akceptovať.
Vzhľadom na vyjadrenie dieťaťa, a to aj s poukazom na vykonané dokazovanie, mal súd za to, že v súčasnosti upravený styk otca s maloletým dieťaťom je dostatočný, a to aj vzhľadom k tomu, že matka nebráni v širšom styku otca s dieťaťom a je prístupná umožniť dieťaťu širší styk s otcom podľa jeho želania, no najmä vzhľadom k tomu, že dieťa si neželá striedavú osobnú starostlivosť a vyhovuje mu súčasná úprava styku za podmienky, že by ju otec dodržiaval. Nakoľko je teda súčasná úprava pomerne rozsiahla, pričom otec ju aj napriek tomu nevyužíva, súd nevzhliadol dôvod na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu v časti zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, a návrh otca zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
O náhrade trov štátu súd s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.