Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Er-409-2012.pdf
PDF · 72.18 KB
Case nature
Area
Subarea
37Er/409/2012
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, proti povinnému: S. V., K.. XX.XX.XXXX, Č.. P.. XXX, XXX XX S. K. P., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Patricius Baďura, Štefana Rosívala 2, P.O.BOX 14, 841 06 Bratislava, o vymoženie sumy 712,44 EUR s príslušenstvom, zmluvnej pokuty, trov konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Súdny exekútor JUDr. Patricius Baďura podal na Okresný súd Trnava dňa 22.05.2012 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Uznesením tunajšieho súdu č. k. 37Er/409/2012-13 zo dňa 04.06.2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá.
V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti tomuto uzneseniu nebol podaný opravný prostriedok. V zmysle stanoviska Krajského súdu Trnava, uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nie je potrebné doručovať povinnému, nakoľko v prípade, ak by uznesenie bolo odvolacím súdom zrušené, mohlo by dôjsť k zmareniu exekúcie. Uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nadobudlo právoplatnosť dňom 14.07.2012, v zmysle uvedených ustanovení Exekučného poriadku súd exekučné konanie zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Dňa 10.07.2012 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie súdneho exekútora, v ktorom si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 41,39 EUR. Táto suma pozostáva z odmeny 33,19 Eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), z náhrady hotových výdavkov vo výške 1,30 EUR a 20 % DPH.
Podľa § 36 ods.2 Exekučného poriadku, sa exekučné konanie začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, druhej vety do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
V zmysle vyššie citovaného ustanovenia si teda súdny exekútor mal vyčísliť odmenu maximálne za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Súdny exekútor nemá nárok ani na minimálnu výšku paušálnej odmeny v sume 33,19 EUR, keďže v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku do vydania poverenia na vykonanie exekúcie nemôže exekútor vykonávať žiadne úkony, alebo činnosť, ktorá by znamenala realizovanie exekúcie. Túto skutočnosť potvrdzuje aj § 15 ods. 1 Vyhlášky, ktorý upravuje, za ktoré úkony exekučnej činnosti má exekútor nárok na odmenu. V § 15 ods. 1 písm. a) je ako prvý úkon exekučnej činnosti uvedené - získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Až po tomto úkone sa môžu realizovať ďalšie úkony exekučnej činnosti, za ktoré má súdny exekútor nárok na odmenu. V zmysle § 14 ods. 2 Vyhlášky je paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 EUR. V prípade, ak by odmena, ktorú súdny exekútor získal sčítaním jednotlivých úkonov exekučnej činnosti uvedených v § 15 ods. 1 písm. a) - j) nepresahovala sumu 33,19 EUR, potom súdnemu exekútorovi prináleží automaticky minimálna odmena vo výške 33,19 EUR. V tomto prípade poverenie na vykonanie exekúcie nebolo vydané a súd má za to, že odmena súdnemu exekútorovi za vykonávanie exekučnej činnosti, ktorú do vydania poverenia ani nemôže vykonávať, nemá byť priznaná.
Keďže návrh na vykonanie exekúcie nebol spísaný súdnym exekútorom, ale samotným oprávneným, súd v zmysle § 47 ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise, resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatňovanú náhradu hotových výdavkov spojených s výkonom exekúcie podľa § 22 vyhlášky, nakoľko v exekučnom spise sa nenachádzala žiadna doručenka preukazujúca výška výdavkov.
Súdnemu exekútorovi nebola priznaná náhrada trov exekúcie.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v časti zastavenia exekúcie nie je prípustné odvolanie (§ 44 ods. 3 Exekučného poriadku).
Odvolanie je prípustné len proti výroku o trovách exekúcie, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).