Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Er-380-2012.pdf
PDF · 79.11 KB
Case nature
Subarea
10Er/380/2012
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: VB LEASING SK, spol. s r.o., Košická 49, Bratislava, IČO:31 378 528, právne zastúpený: JUDr. Anna Bujalková, advokátka, AK Bratislava, Vazovova 20 proti povinnému: M. W., nar. X.X.XXXX, bytom N. D., G. A. XXXX/XX o zaplatenie 11 133,45€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť poverenému súdnemu exekútorovi Mgr. Miroslavovi Luptákovi, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Riečna 2 náhradu trov exekúcie vo výške 56,15 €.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie znejúcej na sumu 11 133,45 € s príslušenstvom.
Poverením tunajšieho súdu 10Er/380/2012-10 zo dňa 22.3.2012 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor Mgr. Miroslav Lupták, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Riečna 2 (ďalej len exekútor).
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.10.2013 exekútor navrhol zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nie je predpoklad vymoženie pohľadávky pre nemajetnosť povinného. Súčasťou podania bol i súhlas oprávneného so zastavením. Zároveň vyčíslil trovy exekúcie vo výške 133,72 €.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V danom prípade súd zastavil exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko mal zo spisu súdneho exekútora EX 131/2012 preukázané, že povinný nemá dostatok majetku, ktorý by postačoval aspoň na náhradu trov exekúcie. Z pripojeného spisu, zo šetrení exekútora súd zistil, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku na území Slovenskej republiky. Vykonanie exekúcie zrážkami z účtu v banke bolo neúspešné. Nie je vlastníkom motorových vozidiel. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, z ktorých je zrejmé vyvodiť nemajetnosť povinného a súhlasu oprávneného súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
V podaní exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie zároveň vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: odmenu podľa § 14 ods. 1 v spojení s § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov /ďalej len citovanej vyhlášky/ vo výške 66,40 € (20 úkonov: získanie poverenia, 2x doručenie upovedomenia, 11x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 2x zisťovanie majetku, zisťovanie platiteľa mzdy, zisťovanie účtu povinného, zisťovanie pobytu povinného, zisťovanie totožnosti manželky povinného), náhradu hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške 38,40 € (poštovné), vo výške 6,64 (tlač, telefón, papier) a DPH vo výške 22,28 €. Následne dňa 26.11.2013 zaslal tunajšiemu súdu faktúru za zapožičanie spisu v zmysle § 21 písm. c) citovanej vyhlášky vo výške 3,98 €. Celkovo tak súdnym exekútorom vyčíslené trovy predstavujú sumu 137,70 €.
Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže v danom prípade povinný bol vymazaný z obchodného registra, teda neexistuje a logicky nemôže uhradiť trovy exekúcie, musel súd skúmať, či je daný dôvod pre uloženie povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému. Súd preto skúmal, či zastavenie konania zavinil oprávnený, a teda či sú naplnené okolnosti predpokladané v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom súd je toho názoru, že aplikácia daného ustanovenia na tento prípad nie je možná, nakoľko oprávnený nevyvinul žiadne také konanie, ktoré by malo za následok to, že by prišlo k zastaveniu konania. Súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko príčinou zastavenia, ako to vyplýva z predošlej časti odôvodnenia je nemajetnosť povinného, teda tá skutočnosť, že majetok povinného nestačil ani na náhradu trov exekúcie.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení v spojení s § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky vo výške 33,19 € (paušálna náhrada, nakoľko súd priznal iba: získanie poverenia, 1x doručenie upovedomenia, 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 2x zisťovanie majetku, zisťovanie platiteľa mzdy, zisťovanie účtu povinného, zisťovanie pobytu povinného, teda 8x 3,32 € čo je menej ako 33,19 € a z toho titulu exekútorovi prináleží odmena vo výške 33,19 €). Ďalej priznal náhradu hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške 13,60 € (poštovné za: žiadosť MÚ NZ, žiadosť DÚ NZ, žiadosť DI, upovedomenie povinný, oprávnený, doručenie príkazu na zač. exekúcie SLSP, a.s., žiadosť REGOB, návrh na zastavenie, každé doručenie á 1,70 €, teda 8x1,70 ) a DPH vo výške 9,36 € (20% zo sumy 46,79 €). Celkovo tak priznal sumu 56,15 €. Súd iba poznamenáva, že odmena vo výške 33,19 € je paušálnou odmenou exekútora, minimálnou odmenou, ktorá mu prináleží v tom prípade, ak jednotlivé úkony, ktoré vykoná a sú odmeňované podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky a odmena za tieto nepresiahne sumu 33,19 €. Ďalej súd poznamenáva, že suma 1,70 € za doručenie jednotlivých písomností je súdu známa z jeho rozhodovacej činnosti.
Z vyčíslenej odmeny exekútorom (viď odôvodnenie vyššie) súd exekútorovi nepriznal odmenu za úkon zisťovanie totožnosti manžela, keďže tento nie je úkonom, ktorý možno odmeniť v zmysle § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky, nakoľko tento paragraf predpisuje taxatívny výpočet úkonov, ktoré možno odmeniť sumou 3,32 € a úkon zisťovanie totožnosti manželky odporcu sa tam nenachádza a nie je ho možné ani pod žiaden úkon subsumovať.
Ďalej súd nepriznal exekútorovi odmenu za 10x doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky a 1x doručenie upovedomenia. Uvedené nepriznal z toho dôvodu, že exekútor si nemôže v rámci odmeny podľa § 15 ods. 1 písm. b), c), citovanej vyhlášky uplatňovať náhradu za každé jedno
doručenie, nakoľko sa jedná iba o jednorázovú paušálnu náhradu. Ak by mal zákonodarca na mysli odmenu za každé jedno doručenie predmetných písomností, upravil by výslovne tento svoj zámer v citovanom ustanovení podobne ako to upravil v § 15 ods. 1 písm. g) až j) citovanej vyhlášky, kde je táto skutočnosť vyjadrená slovom „každé“. Je potrebné poukázať i na tú skutočnosť, že všetky príkazy na začatie exekúcie ako i samotné upovedomenie (ďalej len príkaz) sú zhodné a jediné čo exekútor musel v jednotlivom prepísať je označenie inštitúcie resp. osoby, ktorej bolo adresované. Nebolo by teda správne priznať náhradu všetkých príkazov, nakoľko ich tvorba nemohla trvať viac ako 10 min a priznanie náhrady za jeden príkaz je postačujúcou finančnou náhradou. Súd ďalej poukazuje i na tú skutočnosť, že exekútor zbytočne umelo navýšil trovy exekúcie, keď príkaz na začatie exekúcie doručoval naraz všetkým peňažným inštitútom. Je nesporné, že exekútor rozoslaním príkazov zvolil lacnejšiu alternatívu, ako najskôr zisťovať u bánk, či povinný má niekde vedený účet, nakoľko tieto služby sú finančne náročné, avšak mohol a mal postupovať obozretnejšie a to tým spôsobom, že mal zasielať príkazy bankám postupne, a tým nenavyšovať trovy exekúcie. Mohol a mal zaslať príkazy peňažným inštitútom, u ktorých je najväčší predpoklad, že povinný by mohol mať na účtoch nimi vedenými peňažné prostriedky a až v prípade negatívnej odpovede z týchto bánk, mal zasielať príkazy ďalším.
Ďalej súd nepriznal náhradu poštovného (okrem vyššie priznaného), nakoľko zo spisu EX 131/2012 vyplýva že exekútor doručoval písomnosti z viacerých konaní jednou doručenkou. V spise pri písomnostiach (napr. žiadosť o udelenie poverenia, príkazy na začatie exekúcie) absentujú originály doručeniek, ktoré by boli opatrené odtlačkom pečiatky poštového doručovateľa, ale sú tu iba fotokópie doručeniek, ktoré obsahujú čísla ďalších EX konaní, za náhradu ktorých si exekútor bude nárokovať odmenu v tom konaní, v ktorom sa nachádza originál doručenky, tak ako to bolo i v tomto prípade, kedy mu bola priznaná náhrada poštovného i napriek tomu, že jednou obálkou doručoval viac písomností naraz. Súd taktiež nepriznal náhradu za tlač, telefón a papier, nakoľko zo spisu exekútora EX 131/2012 žiadnym spôsobom nevyplýva, že by exekútorovi tieto výdavky a v takejto výške vôbec vznikli. Taktiež je súd toho názoru, že náhrada spotrebného materiálu (papier, tlač) nie je položkou, ktorá v zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku tvorí trovy exekúcie, nakoľko ju nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 22 citovanej vyhlášky a nie je ho možné vykladať tak široko, že by sa pod toto ustanovenie mali zahŕňať i také výdavky, ktoré sú súčasťou každej administratívnej práce a bez ktorých by administratívne práce (úkony) nemohli byť realizované.
Napokon súd nepriznal odmenu za manipuláciu so spisom, konkrétne za zapožičanie spisu oprávneným osobám, nakoľko na túto odmenu nemá exekútor nárok od exekučného súdu, ktorý exekútora poveril výkonom exekúcie a vykonáva akúsi funkciu dozoru nad priebehom celej exekúcie a rozhoduje zásadné veci v priebehu exekúcie, na rozhodnutie ktorých je potrebné i zapožičanie spisu od exekútora. Exekučný súd je pri zastavení exekúcie povinný a zároveň oprávnený požadovať od exekútora zapožičanie spisu, aby mohol vyhodnotiť celkovú činnosť exekútora a rozhodnúť o priznaní alebo nepriznaní odmeny a taktiež aby prehodnotil jej výšku požadovanú exekútorom, a v neposlednom rade prezistil činnosť exekútora v celom priebehu exekúcie a vykonal potvrdenie alebo vyvrátenie stavu nemajetnosti povinného. Z týchto dôvodov je nutnosť zapožičania spisu, ktorá je vzhľadom k exekučnému súdu bezplatná.
O trovách konania účastníkov exekúcie súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku k § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v 4 vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.