Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9C-290-2013.pdf
PDF · 97.12 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/290/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45535108, zast. AK SOUKENíK-ŠTRPKA,s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, proti odporkyni: Q. C., bytom S. K. XXXX, o zaplatenie sumy 870,76 eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 92,98 € s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 32,10 € od 19.1.2010 do zaplatenia, zo sumy 30,44 € od 19.2.2010 do zaplatenia, zo sumy 30,44 € od 19.3.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Odporkyni súd nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu sumy 870,76 eur s prísl. a to z titulu neuhradených súm v čase postúpenia pohľadávky v zmysle faktúr špecifikovaných v návrhu. V návrhu uviedol, že odporkyňa uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom v zmysle § 43 z.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa a odporca sa zaviazal odoberať službu a platiť za ňu včas poplatky. Pre prípad nedodržania zmluvných povinností bolo povinnosťou odporcu uhradiť zmluvnú pokutu dohodnutú v zmluve/dodatku o pripojení.
Právny zástupca navrhovateľa ani odporkyňa sa na pojednávanie nedostavili, preto súd pojednával podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v ich neprítomnosti .
Súd doplnil dokazovanie tým, že oboznámil zmluvu o pripojení, faktúry, protokol o odovzdaní postúpených pohľadávok, zmluvu o kúpe PC, tarifu na poskytovanie verejnej telekomunikácie internet, cenový výmer a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru.
Odporkyňa uzatvorila s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o pripojení zo dňa 12.10.2009 k vysokorýchlostnému internetu, na základe ktorej sa zaviazal právny predchodca navrhovateľa poskytovať odporcovi služby s dobou viazanosti 24 mesiacov, s tým že odporca obdržal za kúpnu cenu 1 € notebook. Faktúrou č.2710417596 splatnej dňa 18.1.2010, bola odporcovi fakturovaná suma 32,10 eur za zúčtovacie obdobie od 1.12.2009 do 31.12.2009, č.1711439419 splatnej dňa 18.2.2010, bola
odporcovi fakturovaná suma 30,44 eur za zúčtovacie obdobie od 1.1.2010 do 31.1.2010, č.3712467354 splatnej dňa 18.3.2010, bola odporcovi fakturovaná suma 30,44 eur za zúčtovacie obdobie od 1.2.2010 do 28.2.2010 , č.1713473813 splatnej dňa 17.4.2010, bola odporcovi fakturovaná suma 672,11 eur za zúčtovacie obdobie od 1.3.2010 do 31.3.2010 titulom 3 x pokút za Magio internet Security, za Magio internet Solo, za notebook.
Právny zástupca navrhovateľa oznámil súdu, že v danom prípade zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh odporcu ale benefity, ktoré poskytol právny predchodca navrhovateľa a to z titulu telekomunikačného zariadenia notebook za cenu 1 € s DPH, pričom jeho cena v čase uzatvorenia zmluvy bola 550,99, eur a teda navrhovateľ požaduje pre prípad nepriznania zmluvnej pokuty náhradu škody zodpovedajúcej hodnote dotácie do poskytnutého zariadenia 549,99 € a na program služieb 406,08 € , taktiež program služieb vysokorýchlostný 4G internet Turbo 3 Solo za zľavnený mesačný poplatok 27,95 € , pričom štandardná cena bez zľavy bola 44,87 €.
Podľa Zmluvy o pripojení bod3b v prípade porušenia povinnosti za nedodržanie doby viazanosti 24 mesiacov sa uplatňuje zmluvná pokuta vo výške 360€ a za nedodržanie viazanosti pred uplynutím 18 mesiacov za magio internet Turbo 3 Solo 116,11 €.
Podľa ust. § 43 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného do 31. 10. 2011 zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarify.
Podľa § 42 ods. 1 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného do 31. 10. 2011 podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatní pri vyúčtovaní predpísaných služieb.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 44 ods. 1 Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ust. § 78 ods. 9 Zák. č. 351/ 2011 Z.Z. o elektronických komunikáciách zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ svoj návrh v časti uplatneného nároku 672,11 € skutkovo vymedzil tak, že uviedol, že škodu v tejto výške mu odporkyňa spôsobila tým, že získala notebook za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom zmluvy sa zaviazala používať služby navrhovateľa a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na poškodenom, v danom prípade navrhovateľovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.
Vo vzťahu k prvému predpokladu navrhovateľ uvádzal, že odporca porušil záväzok vyplývajúci zo zmluvy, konkrétne Dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ bližšie nerozlišuje, ktorú z uvedených dvoch povinností odporca porušil, či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z ostatného skutkového vymedzenia ako aj predložených listinných dôkazov však mal súd preukázané, že odporca porušil povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď navrhovateľovi neuhradil faktúry, ktorými mu túto vyfakturoval. Navrhovateľ neuvádzal žiadne skutočnosti a ani z listinných dôkazov ním predložených nevyplynulo, že by bol odporca porušil povinnosť upravenú v prísl. bodoch dodatku t.j. zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu, napr. tým, že by bol zmluvu o pripojení vypovedal, odstúpil od nej pred dohodnutou dobou viazanosti alebo si zmenil účastnícky program na program s nižšou cenou ako bol ten, na ktorom sa navrhovateľ s odporcom dohodli pri podpise dodatku. Z listinných dôkazov nevyplýva a navrhovateľ to vo svojom návrhu ani netvrdil, že vôbec došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu s odporcom a ak k nemu došlo, či tomu tak bolo pred ukončením doby viazanosti upravenej v dodatku.
Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku navrhovateľa (poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej povinnosti odporcu.
Otázkou teda zostáva, či suma 672,11 € ako zľava z kúpnej ceny, ktorú navrhovateľ odporcovi poskytol pri kúpe notebooku predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporkyne platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby navrhovateľa po celú dobu viazanosti dohodnutú v zmluve. Zmluva o pripojení je podľa svojho obsahu kombinovaným právnym úkonom. Je v nej upravená dohoda strán o aktivácii účastníckeho programu a v súvislosti s ňou sú tu upravené práva a povinnosti navrhovateľa a odporkyne pri využívaní určitého programu internet. Okrem toho sú v nej upravené aj podmienky kúpy koncového telekomunikačného zariadenia/PC. To že k splneniu povinností oboch zmluvných strán z kúpnej zmluvy došlo nie je v konaní sporné a túto skutočnosť nikto nenamietal.
Taktiež je zrejmé, že zo zmluvy, nevyplýva povinnosť odporkyne vrátiť navrhovateľovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny notebooku v prípade, že odporkyňa poruší povinnosti, ktoré mu zo zmluvy vyplývajú (teda povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom počas celej doby viazanosti alebo povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby). Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny notebooku nebolo zo strany navrhovateľa v kúpnej zmluve ani viazané na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene.
Povinnosť odporkyne zaplatiť, alebo vrátiť navrhovateľovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo zo zmluvy alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny notebooku, totiž nepredstavuje škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla v súvislosti s porušením tejto povinnosti odporkyne. Zmenšenie majetku navrhovateľa o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú odporkyni pri kúpe zariadenia poskytol nie je následkom porušenia povinnosti odporkyne platiť navrhovateľovi za poskytované služby, ale následkom vôle navrhovateľa (ako výsledku jeho myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané, k zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti odporkyne platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len a len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve. Akými očakávaniami bola vôľa navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená, teda že, ako uviedol, odporcovi poskytol zľavu z kúpnej ceny len z toho dôvodu, že sa tento zaviazal platiť mu za služby počas celej doby viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Na formovaní vôle navrhovateľa ako aj odporcu pri uzatváraní zmluvy o pripojení a teda aj pri uzatváraní kúpnej zmluvy na notebooku mali určite vplyv mnohé faktory ako sú na strane odporkyne napr. ponuky iných operátorov, jeho majetkové pomery, potreba koncového zariadenia, predpokladaný rozsah využívania služieb operátora a na strane navrhovateľa snaha získať nového klienta alebo podržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného programu, atď.. Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb za poskytované služby po dobu viazanosti urobil navrhovateľ rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v kúpnej zmluve odpredať odporkyni notebook so zľavou. Avšak jediným možným následkom porušenia povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytované služby by bolo nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb odporkyne za aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku navrhovateľa o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny notebooku takýmto následkom nie je.
Pre prípad porušenia povinnosti odporkyne riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas celej doby viazanosti si navrhovateľ a odporca v zmluve dohodli zmluvnú pokutu. Situáciu, v ktorej zmluvná pokuta bola v obdobných prípadoch niekoľkými okresnými súdmi (nielen jedným ako to uvádza navrhovateľ) vyhlásená za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a plnenie z takejto zmluvnej podmienky už súd nemôže navrhovateľovi ani v iných obdobných konaniach priznať, si zavinil on sám, keďže povinnosť odporkyne platiť zmluvnú pokutu formuloval práve on. Takúto situáciu nemôže navrhovateľ úspešne sanovať tým, že nárok na zmluvnú pokutu, ktorý by mu, nebyť vyššie uvedenej vady, sa bude snažiť pretvoriť taký iný právny nárok, ktorým tento nie je.
Však aj keby súd mal preukázané splnenie vyššie uvedených predpokladov vzniku škody, musel by v danom prípade konštatovať, že navrhovateľ v konaní dostatočne nepreukázal výšku uplatňovanej škody v sume 672,11 €. Škoda podľa tvrdenia navrhovateľa mala predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou notebooku a zľavou na program služieb unternet a jeho akciovou cenou, za ktorú bol notebook odporkyni skutočne odpredaný. Navrhovateľ ako listinný dôkaz o tom, že predajná cena notebooku odpredaného odporkyni bola v čase uzavretia zmluvy nepreukázal. Taktiež je zrejmé, že keďže odporkyňa za služby navrhovateľa od uzavretia zmluvy o pripojení riadne uhrádzala ceny za poskytované služby vrátene platieb za zvolený účastnícky program , tvrdená škoda (ak by sa o škodu skutočne jednalo) nemohla navrhovateľovi vzniknúť v takej istej výške ako by tomu bolo, keby navrhovateľ neuhrádzal platby za poskytované služby už od začiatku zmluvného vzťahu založeného zmluvou. Výška takejto tvrdenej škody by logicky musela by byť nižšia. Navrhovateľ nepredložil súdu ním uvádzanú faktúru č. 4709402589 na sumu 105,67 €, preto nárok z nej vyplývajúci nebol preukázaný.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd jeho návrh v časti 672,11 e a 105,67 € € s prísl. 9 % úrokom z omeškania zamietol.
Neuhradením ceny za poskytnuté telekomunikačné služby v lehote splatnosti faktúry vystavenej navrhovateľom sa odporkyňa dostala do omeškania so splatením tohto svojho peňažného dlhu voči navrhovateľovi, preto je povinná mu za čas omeškania platiť v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania z dlžnej sumy v zákonnej výške podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/ 1995 v znení účinnom do 31. 1. 2013, teda 9% ročne. Úrok z omeškania súd navrhovateľovi priznal od ním žiadaným dátumom, nakoľko k týmto dňom už odporkyňa bola v omeškaní s plnením svojho dlhu.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ si v konaní uplatňoval nárok v celkovej výške 387,19 €. Súd mu vyhovel v sume 92,98 €, čo10 % uplatneného nároku. Vo zvyšnej časti 90 % bol navrhovateľ neúspešný. Odporkyňa bola teda v konaní úspešnejšia v pomernej časti 80 %, preto by jej v tejto časti patrila náhrada trov konania. Nakoľko si však odporkyňa trovy v konaní neuplatnila a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.