Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-572-2013.pdf
PDF · 73.97 KB
Case nature
Subarea
11CoP/572/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti o maloletú C. S.Á., N.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, dieťa rodičov: matka
- Q.. P. S., A. A., M. X, zast. JUDr. Petrom Bilkovičom, advokáto, AK Bratislava, Strojnícka 8, a otec - J.. V.. Š. S., A. A., M.P. X, zast. JUDr. Radoslavou Slávikovou Geržovou, advokátkou, AK Bratislava, Radlinského 2, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P 292/2013-10 zo dňa 02.10.2013, jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
Týmto sa mení uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P 326/12-15 zo dňa 14.09.2012.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím upravil styk otca s maloletou C., N.. XX.XX.XXXX, každú sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky, pričom za miesto prevzatia a odovzdania dieťaťa určil budovu Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí v Bratislave. Matke uložil povinnosť maloletú na styk riadne pripraviť a otcovi ju na určenom mieste odovzdať a po realizácii styku ju od neho aj prevziať.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie zdôvodnil právne ust. § 102 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, O.s.p., a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre zmenu pôvodne nariadeného predbežného opatrenia. Je v záujme maloletej, aby sa stretávala aj s otcom, súd prvého stupňa nepovažoval za vhodné, aby sa styk maloletej realizoval za prítomnosti matky, keďže rodičia maloletej sú proti sebe nastavení konfrontačne a panuje medzi nimi značná animozita, čím musí byť nesporne ovplyvňovaná aj kvalita doposiaľ určeného styku.
Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletej. Nesúhlasila s takto nariadeným predbežným opatrením, ktoré nie je v záujme maloletého dieťaťa. Súd prvého stupňa si osvojil len tvrdenia v návrhu, pričom sa neoboznámil so spisom, ktorý sa týka ich rozvodu manželstva, z ktorého jednoznačne vyplýva, že styk otca s maloletou nie je v jej záujme. Poukázala aj na stanovisko V.. Y. C. z psychologickej ambulancie v Malackách. Súd prvého stupňa nedostatočne tieto skutočnosti vyhodnotil. Maloletá odmieta styk s otcom, pričom ona ako matka nemá problém tento styk umožniť, ani nemá problém otca informovať o maloletej, pretože sama nemá rada takúto patovú situáciu. Žiadala zrušiť predbežné opatrenie.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniu matky nie je možné vyhovieť.
Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver, pričom zákon umožňuje súdu posudzovať okolnosti dôležité pre nariadenie predbežného opatrenia podľa obsahu návrhu. Súd sa môže s týmto stručnosťami stotožniť. Odvolací súd vzhľadom na námietky matky sa oboznámil s obsahom spisu o rozvode manželstva účastníkov, z ktorých nevyplynuli skutočnosti tvrdené matkou, naopak možno sa domnievať, že matka má záujem na tom, aby sa maloletá s otcom nestretávala.
Účelom inštitútu predbežného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať právo a záujmy účastníkov. Pre nariadenie predbežného opatrenia musia byť splnené zákonné podmienky. Pre nariadenie predbežného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je potrebné preukázanie a zdôvodnenie potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v jeho záujme. Predbežné opatrenie v starostlivosti súdu o maloletých by mal byť krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Je potrebné tiež zdôrazniť, že pri nariaďovaní predbežných opatrení v konaniach starostlivosti súdu o maloletých od 1. januára 2012 nie je potrebné zdôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje zdôvodnenie potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v jeho záujme. Uvedenú skutočnosť mal súd prvého stupňa dostatočne preukázanú. Styk dieťaťa s druhým rodičom je právom dieťaťa, ako aj právom tohto rodiča. Najideálnejším riešením otázky styku rodiča s dieťaťom je úprava dohodou rodičov. Pokiaľ rodičia nie sú schopní sa na stretávaní dohodnúť, rozhodne autoritatívne súd s tým, že presne vymedzí čas a miesto odovzdania a prevzatia dieťaťa oprávneným rodičom a povinnosť druhého rodiča dieťa na stretávanie riadne pripraviť. Súd musí upraviť styk autoritatívne vždy, ak z okolností prípadu usúdi, že medzi rodičmi stále trvajú negatívne emócie, ktoré môžu v budúcnosti ohroziť realizáciu stretávania, ak má byť ponechané na dohodu rodičov. Riešenie, ktoré by mohlo v budúcnosti vytvoriť podmienky na vznik a eskaláciu napätia medzi rodičmi a tým sťažiť situáciu dieťaťu nie je v súlade so záväzkami, ktoré pre všetky štátne orgány vyplývajú z čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Striktná vykonateľná úprava stretávania eliminuje ďalšie potenciálne dohadovanie medzi rodičmi, ktoré by zbytočne zaťažovalo dieťa. Súdy sú povinné všetkými zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady na urovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi v emocionálne vypätých situáciách rodičia často zabúdajú na dieťa a neuvedomujú si, čo mu spôsobujú.
V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že je daná potreba dočasnej úpravy styku otca s dieťaťom. Podľa konania matky sa javí, že jej záujem je aby bol styk maloletej s otcom obmedzovaný a až sa neuskutočňoval. Snaha ktorú matka deklaruje sa javí účelová a neúprimná, matka neurobila nič preto, aby k realizácii styku dochádzalo. Matka ani neinformuje otca o tom, kde sa maloletá nachádza a o iných podstatných skutočnostiach, ktoré sa maloletej týkajú. Rodičia uviedli maloletú do postavenia, kde ona sama má rozhodnúť o veciach, o ktorých nie je spôsobilá rozhodovať a toto ju zbytočne zaťažuje a nie je to v jej záujme. Ak je matka dominantná a rozhodujúca pri výchove dcéry, je jej povinnosťou dieťa na styk pripraviť, vychovávať dieťa k úcte, k druhému rodičovi a povzniesť sa nad nezhodami, ktoré medzi ňou a otcom sú a tieto riešiť iným spôsobom, ako prostredníctvom dieťaťa. Akékoľvek aj oprávnené výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera nemôže byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom. Takisto nemôže byť dôvodom na obmedzenie styku len ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa, najmä vtedy ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného rodiča s cieľom vyvolať takéto správanie dieťaťa. Aj deti sú k svojim rodičom povinné úctou a rešpektom a táto povinnosť nemôže bezdôvodne zanikať, a to ani pri rešpektovaní všetkých práv dieťaťa. Ak teda súd nezistí také okolnosti v správaní sa oprávneného rodiča, ktoré by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, nemôže byť odmietnutie dieťaťa samé o sebe dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku. Práve naopak v takomto prípade musí súd zvážiť širší záujem dieťaťa, ktorým naplňuje cieľ jeho riadnej výchovy a robí všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa narušený vzťah medzi rodičom a dieťaťom obnovil. Z obsahu spisu neboli zistené žiadne závadné skutočnosti, ktoré by otec voči maloletej vykonával a nebol dôvod na to, aby sa styk s maloletou neupravil. Je však na otcovi, aby sa k maloletej správal empaticky a citlivo, aby sa taktiež zdržal akýchkoľvek komentárov na matku maloletej, pretože je to pre ňu mimoriadne citlivá záležitosť, ktorá vzťah medzi ním a maloletou môže pokaziť. Taktiež je potrebné, aby aj osoby žijúce s ním v spoločnej domácnosti sa vyvarovali takýchto negatívnych stanovísk. Už samotná skutočnosť, že otec sa môže s maloletou stretávať v obmedzenom čase znamená obmedzenie styku otca s dieťaťom. V danom prípade predbežným opatrením možno len takouto obmedzenou formou upraviť styk, pretože predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že nie je vhodné obmedzovať tento
styk ešte aj prítomnosťou matky maloletej. Za situácie keď sú vzťahy medzi rodičmi kontroverzné až nepriateľské, obmedzenie stretávania prítomnosťou druhého rodiča nie je vhodným riešením. Rodičia sú pri výkone svojich práv a povinností zásadne rovnoprávni a takéto rozhodnutie je voči oprávnenému rodičovi diskriminujúce. Pokiaľ má povinný rodič dostatok vlastného priestoru na to, aby na dieťa samostatne výchovne pôsobil, má oprávnený rodič minimálne rovnaké právo okrem toho ak by existovali okolnosti, ktoré by odôvodňovali kontrolu, takéto skutočnosti však neboli zistené. Aj len priemerne empatické dieťa sa za prítomnosti dvoch nepriateľských rodičov nemôže cítiť dobre a jeho nechuť ublížiť čo i len jednému z milovaných rodičov kladie na jeho psychiku ďalšie neúmerne požiadavky. Stretnutia za takýchto podmienok nemôžu byť dieťaťu na prospech. Skutočným záujmom dieťaťa je jeho riadna výchova, dieťa sa nemôže pri úprave stretávania naučiť, že agresivitou, klamstvom a manipuláciou dosiahne výsledok pokiaľ budú dostatočne vytrvalé a bezohľadné. So psychikou dieťaťa vždy aktívnejšie manipuluje preferenčný rodič. Ani z obsahu vykonaného znaleckého dokazovania neboli zistené žiadne skutočnosti, pre ktoré by sa maloletá s otcom nemohla stretávať. Odvolací súd opätovne apeluje na matku, aby vhodným výchovným postupom pôsobila na maloletú, vysvetlila jej pozíciu otca pri jej výchove a takto napomáhala v záujme maloletej na úprave vzťahov medzi ňou a otcom. Dokazovanie vo veci bude vykonané v konaní vo veci samej, pretože v konaní o nariadenie predbežného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, vychádza sa z obsahu spisu návrhu, prípade už vykonaného dokazovania.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p..
Keďže týmto predbežným opatrením boli nanovo upravené pomery maloletej, odvolací súd zmenil týmto rozhodnutím pôvodne nariadené predbežné opatrenie.