Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-67-2013.pdf
PDF · 86.15 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/67/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176 so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpený Advokátska kancelária Korytár, s.r.o. so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava proti odporcovi: E. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. XX, H., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Cifrom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec o zaplatenie 395,11 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 151,39 eur, ktoré je povinný zaplatiť advokátovi vedľajšieho účastníka a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa prostredníctvom advokáta návrhom doručeným súdu dňa 25.9.2013 domáhal proti odporcovi zaplatenia 395,11 eur a náhrady trov konania, a to na základe toho, že odporcovi na základe zmluvy o úvere poskytol úver, no odporca tento úver riadne nesplatil.
Odporca sa k návrhu vyjadril svojím podaním doručeným súdu dňa 31.10.2013, v ktorom požiadal o splatenie dlhu v splátkach, pričom tento istý deň súhlasil so vstupom vedľajšieho účastníka na svoju stranu. Do konania na strane odporcu vstúpil dňa 8.10.2013 vedľajší účastník, ktorý sa k návrhu vyjadril svojím podaním doručeným súdu dňa 5.11.2013, v ktorom žiadal návrh zamietnuť tvrdiac, že medzi účastníkmi nebola riadne uzavretá zmluva o úvere, ide o neplatný právny úkon a keďže navrhovateľ odporcovi poskytol peňažné plnenie vo výške 3.369,49 eur a odporca mu zaplatil vyššiu čiastku 4.632,18 eur je návrh nedôvodný.
Súd vykonal dokazovanie všetkými navrhovateľom navrhnutými listinnými dôkazmi, a to zmluva o úvere (čl. 4 - 7), splátkový kalendár (čl. 8 - 16), dodatok k zmluve o úvere (čl. 17 - 18), výzva na úhradu (čl. 19
- 20), výpis z účtu (čl. 21), z ktorých mal s ohľadom na tvrdenia účastníkov zistený nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 16.3.2006 úverovú zmluvu, ktorá sa vzťahovala k poskytnutiu iného úveru ako toho, z ktorého sa navrhovateľ domáhal plnenia v tomto konaní, pričom táto zmluva o úvere obsahovala okrem dojednania podmienok iného úveru krátke dojednanie, podľa ktorého navrhovateľ a odporca uzavierajú záväzkový vzťah podľa Hlavy 12 úverových podmienok. Odporca a navrhovateľ podpismi tejto úverovej zmluvy súčasne uzavierajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, a to s úverovým rámcom a s pravidelnými splátkami vo výške
dohodnutej v hlave 8. a 9. úverových podmienok, pričom na základe takto uzavretej zmluvy vzniká odporcovi právo na poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 8. až 11. úverových podmienok, v ktorých bola dohodnutá výška úverového rámca na 15.000,- Sk, pričom hlavou podmienkou poskytnutia tohto úveru odporcovi bolo to, aby odporca dodržiaval svoje povinností týkajúce sa splácania úveru.
Na základe tohto dojednania navrhovateľ odporcovi zaslal úverovú kartu, pričom v liste, s ktorým mu bola táto karta zaslaná boli uvedené údaje o výške úverového rámca, ktorý sa mu poskytuje, spolu s výškou splátok a ďalších údajov týkajúcich sa poskytnutého úveru. S takto zaslanými podmienkami úveru vyjadril odporca svoj súhlas telefonicky, jeho úverová karta bola navrhovateľom aktivovaná, pričom mu bol poskytnutý úverový rámec vo výške 30.000,- Sk, z ktorého odporca v období od 16.10.2006 do 28.6.2011 celkom čerpal výbermi z bankomatov a platbami na platobných termináloch čiastku 3.369,50 eur a navrhovateľovi zaplatil na vrátenie týchto prostriedkov čiastku 4.632,18 eur.
Podľa § 4?ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 4?ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ a odporca neuzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere písomne na jednej listine, ale odporca podpísal navrhovateľom predformulované do zmluvy o inom úvere zakomponované dojednanie, podľa ktorého odporca a navrhovateľ podpismi tejto úverovej zmluvy súčasne uzavierajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, a to s úverovým rámcom a s pravidelnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8. a 9. úverových podmienok, pričom na základe takto uzavretej zmluvy vzniká odporcovi právo na poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 8. až 11. úverových podmienok, v ktorých bola dohodnutá výška úverového rámca na 15.000,- Sk. Uvedené dojednanie nemožno považovať za platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže toto dojednanie neobsahovalo žiadne individualizované údaje úveru, a to nielen podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, keď v zmluve absentoval údaj o ročnej percentuálnej miere nárokov, ale ani podľa Obchodného zákonníka, keď v dojednaniach účastníkov absentoval údaj o úrokovej sadzbe alebo inom spôsobe určenia úroku, pričom takýto údaj dokonca nevyplynul ani z vykonaného dokazovania a prednesov účastníkov. Takýto právny úkon nemožno posúdiť ako riadne uzavretie úverovej zmluvy a obdobné dojednanie treba posúdiť ako neplatné pre jeho neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Na základe tohto neplatného dojednania navrhovateľ odporcovi zaslal úverovú kartu, pričom v liste, s ktorým mu bola táto karta zaslaná, boli uvedené údaje o výške úverového rámva, ktorý sa mu poskytuje, spolu s výškou splátok a ďalších údajov týkajúcich sa poskytnutého úveru. S takto zaslanými podmienkami úveru vyjadril odporca svoj súhlas telefonicky, jeho úverová karta bola navrhovateľom aktivovaná, pričom mu bol poskytnutý úverový rámec nie v pôvodne dohodnutej výške 15.000,- Sk, ale vo výške 30.000,- Sk. Z uvedeného je zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá navrhovateľom a odporcom nemala byť uzavretá štandardným spôsobom predpokladaným § 4 ods. 1 o spotrebiteľských úveroch, ale mala byť uzavretá až tak, že navrhovateľ poskytne odporcovi úverový rámec vo výške 15.000,- Sk. Zaslanie listu navrhovateľa spolu s úverovou kartou odporcovi nemožno posúdiť ako prijatie návrhu zmluvy, keďže tento list obsahoval iné ako odporcom žiadané podmienky v časti týkajúcej sa výšky úverového rámca. Preto nešlo o prijatie návrhu, ale nový návrh, ktorý však už odporcom písomne prijatý nebol. Takto uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere treba preto pre nedostatok písomnej formy považovať podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch za neplatnú, keďže prejavy vôle účastníkov uzavrieť zmluvu určitého obsahu neboli zachytené na obsahovo zhodnej listine, pričom je zrejmé, že konečný obsah zmluvy nezávisle od pôvodných dojednaní, ktoré odporcovi písomne predformuloval navrhovateľ, určil navrhovateľ, ktorý v procese uzavretia zmluvy modifikoval aj tie dojednania, ktoré odporcovi podsunul v jeho pôvodnej zmluve týkajúcej sa celkom iného úveru. Takto navrhovateľom modifikované zmluvné podmienky a podmienky, z ktorých by bolo možné určito identifikovať záväzok odporcu, neboli odporcom písomne prijaté, pričom čerpanie úveru spojené s predchádzajúcou písomnou komunikáciou zo strany navrhovateľa a následnú telefonickú komunikáciu odporcu s navrhovateľom nemožno považovať za úkon, ktorým by došlo k akceptácii zmenených podmienok ohľadne výšky úverového rámca alebo ktorým by došlo k riadnemu písomnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
K tomu treba uviesť, že navrhovateľ procesom uzavretia zmluvy obchádzal základný obchodný účel kreditnej karty, ktorý spočíva v tom, že kreditná karta nie je nástrojom poskytovania úveru, ale nástrojom na zabezpečenie platobného styku. Podstatou kreditnej karty je to, že dlžník spotrebiteľ využíva kreditnú kartu na uhrádzanie svojich výdavkov z prostriedkov veriteľa a následne takto veriteľom poskytnuté peňažné prostriedky naraz v pravidelných mesačných intervaloch veriteľovi vracia bez toho, aby vôbec okrem poplatku za takýto platobný nástroj, platil akýkoľvek úrok. Kreditná karta slúži na poskytnutie krátkodobého, rýchlo splatného neúročeného úveru. Táto podstata kreditnej karty bola akceptovaná vo všeobecných podmienkach, ktoré odporcovi umožňovali vykonávať platby v ňom zvolenej výške, teda až do výšky celkom za mesiac čerpaných prostriedkov. V ostatnom však zmluvné dojednania zásadne vytvárali priestor pre čo najdlhšie poskytnutie peňažných prostriedkov za pomerne vysokú úrokovú sadzbu. Inak povedené odporca nemal v procese uzavierania zmluvy pri svojich rozhodnutiach, a to najprv pri podpise zmluvy s náhodným dojednaním o uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere a následne pri doručení kreditnej karty písomne k dispozícií všetky tie údaje, ktoré predpokladá § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, čo bolo spôsobené nerešpektovaním požiadavky zákona o spotrebiteľských úveroch na formu a obsah zmluvy. Práve tento nedostatok informácií bol spôsobilý vyvolať u odporcu omyl pri jeho ekonomicky zjavne nesprávnom rozhodnutí o čerpaní úveru od navrhovateľa.
V tejto súvislosti neboli dôvodné repliky navrhovateľa proti námietkam vedľajšieho účastníka, podľa ktorých bola zmluva uzavretá s odkladacou podmienkou, keďže odkladacou podmienkou možno odložiť len vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností a nie určitosť právneho úkonu, resp. odložiť zákonom predpísanú formu uzavretia zmluvy.
Navrhovateľ v neplatnom vzťahu s odporcom poskytol odporcovi peňažné plnenie celkom vo výške 3.369,50 eur, pričom odporca mu zaplatil celkom 4.632,18 eur. Preto si odporca voči navrhovateľovi splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 457 Občianskeho zákonníka, keďže navrhovateľovi vrátil všetky peňažné prostriedky, ktoré dostal na základe neplatne uzavretej zmluvy. Preto súd návrh navrhovateľa zamietol.
Vzhľadom na zamietnutie návrhu súd o náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že náhradu trov konania priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorému vznikli trovy konania jeho právnym zastúpením vo výške 151,39 eur určené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to (i) tarifná odmena za úkon právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 28,22 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur; (ii) tarifná odmena za úkon právnej služby písomné podanie vo veci
samej - vyjadrenie k návrhu podľa § 14 ods. 1 písm. b) vo výške 28,22 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur; (iii) tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 16.12.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vo výške 28,22 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur, náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky za osem začatých polhodín strávených cestou motorovým vozidlom z Lučenca do Prievidze a späť vo výške 8 x 13,01 eur, čo je 104,08 eur/4, čo je 26,02 eur, náhrada za cestu motorovým vozidlom z Lučenca do Prievidze a späť vo výške 69,12 eur/4, čo je 17,28 eur (náhrada za použitie motorového vozidla: 0,183 eur x 240 km = 43,92 eur a náhrada za pohonné hmoty pri priemernej spotrebe benzínu 7 l x 240km/100km x priemerná cena benzínu vo výške 1,50 eur = 25,20 eur). Navrhovateľ je povinný náhradu trov konania zaplatiť advokátovi vedľajšieho účastníka podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.