Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Sa/2/2022

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Štolcovou, v právnej veci žalobkyne: U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX A. K., zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Ondrejom Poništiakom, PhD., trvale bytom C. XXX, XXX XX Líbeznice, Česká republika, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: 45939-2/2021- BA zo dňa 4. októbra 2021

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 21.01.2021 doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica dňa 08.02.2021 požiadala o priznanie úrazovej renty podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o sociálnom poistení“). Žalobkyňa si uplatnila nárok z dôvodu pracovného úrazu, ktorý utrpela dňa 29.07.2016 u zamestnávateľa Slovenská pošta. K žiadosti o priznanie úrazovej renty predložila Oznámenie poistnej udalosti k úrazovému poisteniu zo dňa 02.08.2016, Záznam o registrovanom pracovnom úraze s uvedením dátumu vyšetrenia úrazu 01.08.2016, s dátumom spísania záznamu 08.02.2016 spísaným zamestnávateľom Slovenská pošta, a.s., Pracovnú zmluvu zo dňa 30. mája 2013, Dodatok k pracovnej zmluve č. 2010/2013 zo dňa 29.05.2013, Profesiogram bývalého poštového doručovateľa Pošty Stará Bystrica, Zápis o osobnom prerokovaní zmeny podľa a ponukovom konaní podľa , dohodu o skončení pracovného pomeru. Na základe žiadosti žalobkyne o priznanie úrazovej renty bol posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť Sociálnej poisťovne požiadaný o posúdenie poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty na žiadosť zo dňa 05.03.2021. Vo výroku posudku Lekárskej správy zo dňa 11. júna 2021 bolo uvedené, že žalobkyňa nie je poškodená na účely o sociálnom poistení, lebo v dôsledku pracovného úrazu nemá viac ako 40%-ný pokles pracovnej schopnosti. Miera poklesu pracovnej schopnosti (ďalej aj „MPPS“) žalobkyne bola určená v rozsahu 30%.

Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy

2. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č. 17502-5/2021-BA zo dňa 12. júla 2021 (ďalej „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy“) vo veci nároku na úrazovú rentu rozhodla tak, že žalobkyňa nemá nárok na úrazovú rentu. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na rozhodnú právnu úpravu a uviedol,

že pri posudzovaní nárokov žalobkyne vychádzal z nasledovných podkladov: Žiadosť o priznanie úrazovej renty doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica dňa 8. februára 2021, Oznámenie poistnej udalosti zo dňa 2. augusta 2016, Záznam o registrovanom pracovnom úraze spísaný dňa 2. augusta 2016, Pracovná zmluva zo dňa 30. mája 2013, Profesiogram doručený Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica dňa 1. marca 2021, Zápis o osobnom prerokovaní zmeny pracovného miesta, Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 29. novembra 2017, Lekárska správa zo dňa 11. júna 2021, Stanovisko odboru lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 9. júla 2021. Podľa Lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, vystavenej dňa 11. júna 2021, má žalobkyňa, ktorá si uplatnila nárok na úrazovú rentu podaním žiadosti doručenej Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica dňa 8. februára 2021 v dôsledku pracovného úrazu zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 30 %, v dôsledku čoho podľa § 88 zákona nespĺňa podmienku nároku na úrazovú rentu. Žalobkyňa pracovala u zodpovedného zamestnávateľa Slovenská pošta, a.s., Banská Bystrica, pracovisko Stará Bystrica od 1. júna 2013 do 30. novembra 2017 ako poštová doručovateľka. Podľa profesiogramu vykonávala preberanie poštového materiálu a triedenie zásielok podľa smeru doručovacej pochôdzky. Poštové zásielky ukladala do tašky na kolieskach, preberala od vedúcej pošty finančnú hotovosť a vykonávala námatkové prevažovanie poštového materiálu. Následne vykonávala pochôdzku v smere, ktorý je vopred určený domácim poriadkom pošty, pravidelne normovaný a ktorý je zamestnanec povinný dodržiavať. Pri doručovaní sa objem poštového materiálu úmerne s dĺžkou doručovacej pochôdzky zmenšoval. Pohybovala sa po verejných komunikáciách, počas doručovania v bytových domoch nebolo možné použitie výťahu, tzn. chodila pešo do štvrtého poschodia, pričom doručovaciu tašku na kolieskach musela zobrať so sebou. Doba doručovania závisela od poveternostných podmienok a iných činiteľov - neupravenej verejnej komunikácie, voľne pobehujúci psi a množstvo doručovaného materiálu. Počas doručovacej pochôdzky, ktorá jej z pracovnej doby zabrala najväčšiu časť, vykonávala hlavne tieto pohybové činnosti - chôdza, stúpanie a klesanie - po schodoch, pohyby na mieste, točenie sa, zdvíhanie, predklon, drep, dvíhanie rúk počas skladania doručovaných zásielok do domových listových schránok. Z uvedeného vyplýva možnosť striedania pracovných polôh, t.j. nejednalo sa o jednotvárnu činnosť a opakovane nevykonávala jednu a tú istú pracovnú činnosť. Dňa 29. júla 2016 utrpela pracovný úraz, keď sa ako poštová doručovateľka pošmykla na verejnej komunikácii pri vykonávaní pracovnej činnosti. Pri vyšetrení chirurgom mala diagnostikované poruchové poranenie nosa, brady, lakťa vpravo a členka vľavo. Od októbra 2019 do mája 2020 bola v liečbe chirurga pre ťažkosti s kolenom vľavo, podľa MR vyšetrenia kolena mala čiastočné pretrhnutie bočného postranného väzu a čiastočné pretrhnutie stredového postranného väzu, začínajúce degeneratívne zmeny stredového menisku, kompresívnu nepravidelnú zlomeninu v hornej časti píšťaly, zmnoženú tekutinu v kĺbe. Na základe posudku znalca z odboru úrazovej chirurgie utrpela zlomeninu v oblasti kostenej roviny na hornom konci píšťaly tvoriacej časť kolenného kĺbu. Po úraze má obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu ľahkého stupňa v ohnutí, na bolestivosti pri ohnutí majú podiel i chronické degeneratívne zmeny, ktoré nesúvisia s úrazom. V auguste 2020 mala koleno bez opuchu, funkčne primerané, s miernou citlivosťou vnútornej kĺbnej štrbiny. V máji 2021 absolvovala kúpeľnú liečbu. Pri svojom pracovnom zaradení má len čiastočné obmedzenie pre vykonávanie niektorých pracovných činností. Poškodená mala možnosť striedania pracovných polôh, prijateľnú pracovnú polohu a pracovné tempo si mohla voliť sama podľa potreby, nevykonávala prácu spojenú s trvale sa opakujúcimi rovnakými úkonmi, nejednalo sa jednotvárnu a opakovane vykonávanú tú istú pracovnú činnosť. Má čiastočné obmedzenie pri vykonávaní pracovnej činnosti počas chôdze po výrazne nerovnom teréne s väčšími prekážkami, resp. pri chôdzi do schodov na vyššie poschodia pri nemožnosti použitia výťahu. Poškodená môže vykonávať práce v prostredí bez nadmerného preťažovania dolných končatín, dlhej chôdze a státia, môže vykonávať fyzicky nenáročné práce s možnosťou striedania pracovných polôh. Na základe uvedeného určil posudkový lekár pokles pracovnej schopnosti poškodenej na účely úrazovej renty v rozsahu 30%.

3. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy v podaní zo dňa 16. augusta 2021 odvolanie, v ktorom uviedla, že v danom prípade bolo rozhodujúce stanovenie miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne vykonávať činnosť poštovej doručovateľky u jej predchádzajúceho zamestnávateľa Slovenská pošta. Poukázala na podstatu práce poštovej doručovateľky, a to vykonávanie doručovacej pochôdzky, ktorú potvrdzuje aj správa posudkovej lekárky, ktorá však zľahčuje význam chôdze pre danú činnosť tým, že vypočítava mnoho nepodstatných činností, ktoré majú bagatelizovať význam chôdze pre danú činnosť, pričom bez pravidelnej a dlhodobej každodennej chôdze (každý deň cca 6 hodín), ktorá opakovane výrazne zhoršovala stav ľavého kolena poškodenej, danú prácu vykonávať nemohla. Pochôdzková činnosť, ktorá je i z časového

hľadiska, ako to vyplýva z prehľadu pracovných činností pozície poštového doručovateľa, základom činnosti poštovej doručovateľky, je viac ako 75%. Súhlasila s rozhodnutím, že môže vykonávať práce v prostredí bez nadmerného preťažovania dolných končatín a bez dlhej chôdze a státia, tomu však nezodpovedá pozícia poštovej doručovateľky. Nesúhlasila so záverom správy posudkového lekára, pričom mala za to, že miera poklesu jej pracovnej činnosti vykonávať činnosť poštovej doručovateľky je s ohľadom na jej nemožnosť dlhodobej chôdze bez zhoršenia stavu jej ľavého kolena, a preto nemožno vykonávať doručovacie pochôdzky, s čím sa stotožňuje i prvostupňový správny orgán, minimálne 75%, pretože doručovacie pochôdzky sa bez pravidelnej dlhodobej chôdze nijako nezaobídu (ostatné úkony v rámci pochôdzok sú preto irelevantné) a podľa jej názoru dokonca 100%, pretože bez toho, aby poštový doručovateľ vykonával doručovacie pochôdzky, Slovenská pošta na pozíciu poštovej doručovateľky nikoho nezamestná. Ďalej namietala objektivitu a nezávislosť N. Z. pri vyhotovení správy posudkovej lekárky, ako pri jej ostatných vyjadreniach. Z dôvodu, že bola niekoľkokrát na žalobkyňu veľmi nepríjemná, okrem iného jej v rámci jedného z posudzovaní zdravotného stavu po pracovnom úraze povedala, že pokiaľ si v súvislosti s ním bude uplatňovať nejaké nároky, tak citujem „ja vám ešte ukážem“, zároveň jej raz pri vyhotovení zápisu v rámci výkonu posudkovej činnosti predložila k podpisu zápis, v ktorom bola bez upozornenia z jej strany doplnená veta o tom, že sa žalobkyňa priznáva, že si pracovný úraz vymyslela a predmetný úraz sa jej stal, ale nie pri plnení pracovných povinností v pracovnej dobe (v danom prípade nemala žalobkyňa so sebou okuliare, ktoré používa na čítanie, čo sa zrejme N. Z. snažila využiť), hoci sa o tom predtým vôbec nebavili a stanovisko žalobkyne bolo od pracovného úrazu opačné a nikdy nič iné netvrdila. Záver správy posudkovej lekárky považovala za zjavne účelový a nezmyselný. Navrhla, aby odvolací orgán doterajšie konanie doplnil a rozhodnutie zmenil.

Rozhodnutie druhostupňového orgánu verejnej správy

4. O predmetnom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 45939-2/2021 zo dňa 4. októbra 2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Žalovaný vo svojom odôvodnení stručne zhrnul priebeh administratívneho konania pred prvostupňovým orgánom verejnej správy s tým, že po podaní odvolania bol zdravotný stav poškodenej a pokles jej pracovnej schopnosti na základe žiadosti ústredia opätovne posúdený posudkovou lekárkou pobočky Čadca, ktorá nevyhovela odvolaniu poškodenej v plnom rozsahu, a preto listom č. zo dňa 24. augusta 2021 odstúpila kompletnú spisovú dokumentáciu žalobkyne posudkovej lekárke ústredia so sídlom v Žiline (ďalej len „posudková lekárka ústredia“) na ďalšie konanie. Posudková lekárka ústredia vyhotovila Lekársku správu zo dňa 17. septembra 2021, v ktorej sa stotožnila so záverom posudkovej lekárky pobočky Čadca a potvrdila ňou stanovenú mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodenej vo výške 30%. V časti s názvom „Celkový posudok“, po zhodnotení zdravotnej dokumentácie žalobkyne konštatovala, že pri ľahkom postihnutí funkcie ľavého kolena v zmysle terminálneho obmedzenia ohnutia bez dokázanej kývavosti kolena môže žalobkyňa z pôvodne vykonávaných pracovných činnosti uvedených v profesiograme vykonávať tie činnosti, ktoré sú uvedené v bodoch 1, 3, 4, 7, 8 a 9 v trvaní celkom 40 - 50 minút (bod 6 je prestávka na odpočinok), pričom činnosti uvedené v bodoch 2 a 5 môže vykonávať s čiastočným obmedzením, čo odôvodnila rovnako ako posudková lekárky pobočky Čadca. Vzhľadom na ľahké funkčné postihnutie ľavého kolena bez kývavosti nemá obmedzenie pre prevažnú časť pracovných činností vykonávaných v stoji, pri bežnej chôdzi i po mierne nerovnom teréne. Čiastočné obmedzenie je pri chôdzi po výrazne nerovnom teréne s väčšími prekážkami, resp. pri chôdzi po schodoch na vyššie poschodia pri nemožnosti použitia výťahu, teda pri činnostiach len prechodne vyžadujúcich zvýšenú jednostrannú záťaž kolena, resp. plné ohnutie v kolennom kĺbe. Pracovné činnosti uvedené v bodoch 2 a 5 trvali celkom cca 380 minút, pričom poškodená z toho cca 2/3, t.j. 253 minút môže vykonávať bez obmedzenia a cca 1/3, t.j. 127 minút môže vykonávať s obmedzením. Celkový pracovný čas predstavuje podľa profesiogramu 420 - 430 minút. Posudková lekárka ústredia určila mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne v rozsahu 30%. Druhostupňový správny orgán uviedol, že z takto zisteného skutkového medicínskeho právneho stavu vychádzal pri posudzovaní správnosti a zákonnosti postupu prvostupňového orgánu, ako i dôvodnosti podaného odvolania. K námietkam žalobkyne považoval v prvom rade za potrebné uviesť, že ani preradenie na iné miesto alebo skončenie pracovného pomeru nemá automaticky za následok stanovenie 100%-nej miery poklesu pracovnej schopnosti, čo potvrdzuje aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 19. januára 2017, ktorý okrem iného uviedol to, že je na odbornom zhodnotení konajúceho posudkového lekára, akú konkrétnu mieru poklesu pracovnej schopnosti určí v rámci zákonom stanoveného rozmedzia

0% až 100%. Spôsob určenia percentuálnej miery poklesu schopnosti v dôsledku pracovného úrazu, resp. choroby z povolania neurčuje žiaden zákon, ani iná právna norma. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne pri posudzovaní zdravotného stavu žiadateľa o úrazovú rentu vychádza z náplne práce (profesiogramu) žiadateľa, pričom využíva všetky profesionálne skúsenosti z medicínskej a posudkovej praxe, dáva do súvislosti vplyv následkov poškodenia zdravia pracovným úrazom, či chorobou z povolania na výkon doterajšej pracovnej činnosti žiadateľa ako zamestnanca a skúma aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia sa u zamestnávateľa a na trhu práce (tzv. pracovná rekomandácia). Vychádza pritom aj zo zdravotnej dokumentácie žiadateľa o úrazovú rentu, obsahujúcej predložené nálezy z vyšetrení a hospitalizácií, ako aj (ak to okolnosti dovoľujú) z objektívneho vyšetrenia zdravotného stavu žiadateľa priamo posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pričom zisťuje stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Spôsob určenia miery poklesu pracovnej schopnosti vyplýva zo samotného účelu úrazovej renty, ktorým je kompenzovať osobe poškodenej pracovným úrazom, resp. chorobou z povolania, finančnú ujmu spôsobenú tým, že ich následkom už nemôže vykonávať pôvodne vykonávanú pracovnú činnosť v takom rozsahu, v akom ju vykonávala pred jej vznikom. Vzhľadom na popísaný účel úrazovej renty pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti poškodeného je potrebné zistiť stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania a percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať a ktoré nie. Posudzovanie miery poklesu pracovnej schopnosti poškodenej nepatrí do kompetencie poškodenej, ale je na odbornom zhodnotení posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, ktorým to zveruje zákon. Ďalej v odôvodnení žalovaný uviedol, že nespochybňuje závažnosť ťažkostí udávaných poškodenou, avšak zo zdravotnej dokumentácie poškodenej, profesiogramu a totožných stanovísk posudkových lekárok Sociálnej poisťovne vyplýva, že zdravotný stav poškodenej ako následok predmetného pracovného úrazu ju obmedzuje v pracovnom zaradení poštový doručovateľ v rozsahu 30%. V tomto prípade sa posudkové lekárky Sociálnej poisťovne, ako aj OLPČ ústredia zhodli na tom, že u poškodenej v dôsledku utrpeného pracovného úrazu pretrváva obmedzenie pohyblivosti ľavého kolenného kĺbu ľahkého stupňa v ohnutí, pričom na bolestivosti pri ohnutí majú podiel aj chronické degeneratívne zmeny (poškodenie menisku a chrupavky na vnútornej strane kolena), ktoré nesúvisia s predmetným pracovným úrazom. Funkčne ide o obmedzenie v zmysle viaznutia pohybu v kolene terminálne (v koncovej fáze pohybu), vystretie kolena má plné. Kývavosť, resp. nestabilitu kolenného kĺbu nemá. V tejto súvislosti poukázal na Znalecký posudok č. 357/2020 zo dňa 16. novembra 2020, vypracovaný v rámci konania o nároku poškodenej na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, na ktorý poukazovali posudkové lekárky Sociálnej poisťovne v lekárskych správach, v ktorom MUDr. A. C., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, s poukazom na chirurgické, ortopedické a rehabilitačné nálezy konštatoval, že u poškodenej došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia v dôsledku predmetného pracovného úrazu v zmysle ľahkého obmedzenia hybnosti v kolene vľavo, pričom ide o terminálne viaznutie ohnutia „Hybnosť kolena vľavo je v natiahnutí/extenzii/plná, zohnutie kolena je s ľahkým terminálnym obmedzením s podielom bolestivosti pri ohnutí, pravdepodobne v súčinnosti s degeneratívnymi zmenami - poškodením menisku a chrupavky na vnútornej strane kolena, čo tvorí pretrvávajúcu dlhodobú bolesť a chirurgom popisované drásoty a vrzoty v kolene, s daným úrazom nesúvisiace (ide o chronické zmeny)“. U poškodenej nejde o trvalý následok v zmysle kývavosti kolena, nakoľko sa v zdravotnej dokumentácii nenachádza žiadny relevantný nález preukazujúci takéto poškodenie. Druhostupňový správny orgán dodal, že aj na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia boli následky predmetného pracovného úrazu hodnotené posudkovými lekárkami Sociálnej poisťovne ako ľahké obmedzenie hybnosti v kolene vľavo (terminálne viaznutie ohnutia), pravdepodobne v súčinnosti s degeneratívnymi zmenami. Po zhodnotení zdravotného stavu poškodenej vyplývajúcej z jej zdravotnej dokumentácie na účely úrazovej renty posudkové lekárky Sociálnej poisťovne zhodne konštatovali, že zdravotný stav v dôsledku predmetného pracovného úrazu poškodenú neobmedzuje pri výkone pracovných činností uvedených v profesiograme v bodoch 1, 3, 4, 7, 8 a 9 (príchod na prevádzku, prezlečenie sa do pracovného odevu - služobnej rovnošaty, uloženie poštových zásielok do tašky na kolieskach, prebratie finančnej hotovosti od vedúcej pošty a námatkovo prevažovanie poštového materiálu, čas na osobnú očistu po návrate z doručovacej pochôdzky, vyúčtovanie vyplatených a nevyplatených peňažných poukazov, kvitančných listov, sociálnych dávok, doručených a nedoručených oznámených zásielok a podobne, ktoré vykonáva v sede za doručovateľským stolom a počítačom, prezlečenie sa z rovnošaty do civilného oblečenia a odchod z pošty,) v trvaní celkom 40 - 50 minút, pričom činnosti uvedené v bodoch 2 a 5 môže vykonávať s čiastočným obmedzením. Predmetné ľahké postihnutie ľavého kolena bez kývavosti ju neobmedzuje pri prevažnej časti pracovných činnosti vykonávaných v stoji, pri bežnej

chôdzi i po mierne nerovnom teréne. Čiastočné obmedzenie je pri chôdzi po výrazne nerovnom teréne s väčšími prekážkami, resp. pri chôdzi po schodoch na vyššie poschodia pri nemožnosti použitia výťahu, teda pri činnostiach len prechodne vyžadujúcich zvýšenú jednostrannú záťaž kolena, resp. plné ohnutie v kolenom kĺbe. Pracovné činnosti uvedené v bodoch 2 a 5 trvali celkom cca 380 minút, pričom poškodená z toho cca 2/3, t.j. 253 minút môže vykonávať bez obmedzenia a cca 1/3, t.j. 127 minút môže vykonávať s obmedzením. Celkový pracovný čas predstavuje podľa profesiogramu 420 - 430 minút. Posudkové lekárky Sociálnej poisťovne určili mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodenej v rozsahu 30%, s ktorým záverom sa stotožnil aj OLPČ ústredia, ktorý s ohľadom na ľahký stupeň poškodenia zdravia konštatoval, že takto určená miera poklesu pracovnej činnosti poškodenej je veľmi priaznivá. K námietke, že zohľadňovať degeneratívne zmeny pri posudzovaní miery poklesu pracovnej schopnosti poškodenej na účely úrazovej renty je nesprávne a chybné, druhostupňový správny orgán uviedol, že v rámci posudzovania miery poklesu pracovnej schopnosti poškodenej na účely úrazovej renty je možné zohľadniť iba tie ťažkosti, ktoré priamo súvisia s utrpeným pracovným úrazom, nakoľko účelom úrazovej renty je zmierniť pokles zárobku poškodeného v dôsledku pracovného úrazu, resp. choroby z povolania. Na účely zabezpečenia príjmu v prípade poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu bez ohľadu na súvis s pracovným úrazom, resp. chorobou z povolania, slúži dôchodková dávka - invalidný dôchodok. Posudzovanie súvisu ťažkostí poškodenej s predmetným pracovným úrazom, resp. či udávané ťažkosti vznikli v dôsledku úrazového deja alebo na podklade degeneratívnych, vekom podmienených zmien, je na odbornom zhodnotení posudkového lekára Sociálnej poisťovne. Aj OLPČ ústredia konštatoval, že všetky zistené poškodenia ľavého kolena spôsobené či už predmetným pracovným úrazom, nepracovným úrazom alebo prítomnosťou degeneratívnych zmien majú za následok len mierne obmedzenie jedného pohybu v tomto kolene, a to ohnutia v konečnej fáze, z čoho vyplýva, že v tomto prípade zohľadnenie prítomnosti degeneratívnych zmien, v ktorých podiel na súčasných zdravotných ťažkostiach poškodenej nie je možné presne stanoviť, nemalo u poškodenej za následok určenie nižšej miery poklesu pracovnej schopnosti, naopak, takto určený pokles pracovnej schopnosti s ohľadom na ľahký stupeň poškodenia zdravia možno považovať za veľmi priaznivý. Z uvedeného druhostupňový správny orgán dospel k záveru, že nie je dôvod na spochybnenie postupu posudkových lekárov sociálneho poistenia v konaní, naopak, ich medicínske závery v nadväznosti na aplikáciu príslušných ustanovení zákona sú správne, podložené zdravotnou dokumentáciou poškodenej, závermi znalca a inými dôkazmi a v súlade s citovaným s tým, že činnosť posudkových lekárov sociálneho poistenia spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdenie zdravotného stavu poškodeného, a to na základe vyšetrenia poškodeného, doloženej zdravotnej dokumentácie, vrátane lekárskych správ a záverov odborných lekárov. V tejto súvislosti poukázal na to, že závery posudkových lekárov sociálneho poistenia sa v zmysle zákona považujú za dôkaz v konaní. Za účelom zabezpečenie nezávislého posúdenia zdravotného stavu poškodenej a poklesu jej pracovnej schopnosti, ktorého sa dožadovala poškodená v odvolaní, posudková lekárka ústredia, ako inštančne nadriadený orgán, zhodnotila zdravotnú dokumentáciu poškodenej, pričom na tom základe potvrdila závery posudkovej lekárky pobočky Čadca z Lekárskej správy zo dňa 11. júna 2021, s ktorými sa v rámci prvostupňového konania stotožnil aj OLPČ ústredia. Z uvedeného dôvodu dôkazmi nepodloženú námietku ohľadom spochybňovanej objektivity a nezávislosti posudkovej lekárky pobočky Čadca, ktorej závery žalobkyňa považovala za účelové a nezmyselné, považoval druhostupňový správny orgán za irelevantnú. Druhostupňový správny orgán konštatoval, že posudkovými lekárkami Sociálnej poisťovne stanovený pokles pracovnej schopnosti poškodenej v rozsahu 30% bol určený v súlade so zásadami jeho určenia, pričom výšku určeného poklesu dostatočne a zrozumiteľne odôvodnili. Takto určený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 30% nezakladá nárok na úrazovú rentu ( zákona), a preto nie je dôvod na zmenu rozhodnutia zo dňa 12. júla 2021. Druhostupňový správny orgán dal do pozornosti zákona s tým, že nakoľko má poškodená v dôsledku predmetného pracovného úrazu pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 30%, má možnosť požiadať o priznanie jednorazového vyrovnania. Druhostupňový správny orgán konštatoval, že poškodená nepredložila ani do odvolacieho konania žiadne dôkazy potvrdzujúce správnosť argumentácie z odvolania, túto nepreukázali ani dôkazy obstarané Sociálnou poisťovňou, a preto konštatoval, že námietky uvedené v odvolaní boli vyhodnotené ako nedôvodné a odvolaniu poškodenej nie je možné vyhovieť.

Žalobné body

5. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 6. januára 2021, doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 11.01.2022, domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Namietala, že žalovaný a Sociálna poisťovňa nezistili dostačujúcim spôsobom skutkový stav veci, ktorý sa následne premietol do chybného právneho záveru, a to do konštatovania nižšieho percentného poklesu schopností vykonávať pracovnú činnosť žalobkyne, ktorú vykonávala v čase predmetného pracovného úrazu zo dňa 29. júla 2016, a tým i do nepriznania nároku na úrazovú rentu, čo je dôvodom pre zrušenie napadnutých rozhodnutí v zmysle , , . Spor spočíva v zásade v zodpovedaní jedinej otázky, či rozsah poškodenia zdravia, ktorý žalobkyňa utrpela v dôsledku jej pracovného úrazu zo dňa 29. júla 2016, ktorý je medzi stranami v zásade nesporný, vedie k vyššiemu ako 40%-nému poklesu schopnosti vykonávať dovtedajšiu pracovnú činnosť. Žalobkyňa rozporuje spôsob, akým žalovaný na základe určeného zdravotného stavu žalobkyne po predmetnom pracovnom úraze vyhodnotil pokles jej schopnosti vykonávať dovtedajšiu pracovnú činnosť, pričom nezobral do úvahy dôležité skutočnosti, na ktoré v odvolaní poukázala. Žalobkyňa uviedla, že pracovný úraz utrpela pri výkone práce poštovej doručovateľky v starobystrickej pobočke Slovenskej pošty, a.s. dňa 29. júla 2016 cca o 10.30 hod., kedy sa počas doručovania poštových zásielok v obci Stará Bystrica v doručovacom rajóne č. 1 - časť Brehy pošmykla na ceste (ďalej len „pracovný úraz“). Po pracovnom úraze mala bolesti najmä v oblasti ľavého kolena, na ktoré ošetrujúceho chirurga predovšetkým upozorňovala, utrpela aj ďalšie poranenia uvedené v zázname z vyšetrenia. Následne sa zdravotný stav žalobkyni mierne zlepšil, hoci bolesti kolena mala naďalej. Dňa 7. septembra 2016 znova nastúpila do práce, no po nie celom mesiaci, počas ktorého viackrát čerpala dovolenku z dôvodu bolesti v ľavom kolene, na ktoré sa sťažovala, pri pretrvávajúcich ťažkostiach s kolenom, najmä pri chôdzi, nevládala pracovať a po vyšetreniach dňa 5. októbra 2016 bola znovu práceneschopná, ktorá práceneschopnosť trvala takmer rok - do 31. augusta 2017, počas ktorého obdobia sa jej zdravotný stav striedavo zlepšoval a zhoršoval, bolesti v ľavom kolene mala predovšetkým počas dlhšej chôdze (bez ohľadu na rovnosť alebo nerovnosť terénu, v ktorom sa pohybovala). V apríli roku 2017 niekoľkokrát absolvovala rehabilitácie, a pretože sa stav ľavého kolena zlepšoval, od 1. septembra 2017 ukončila DPN a nastúpila do práce u zamestnávateľa, ktorý zdravotný stav po nástupe do práce na pozíciu poštovej doručovateľky sa opäť významne zhoršoval, pričom bolo jasné, že v práci objektívne nemôže ďalej pokračovať. Pretože zamestnávateľ nemal pre žalobkyňu inú vhodnú pozíciu, dohodla sa s ním k 30. novembru 2017 na skončení pracovného pomeru a bolo jej vyplatené odstupné. Na odporúčanie ošetrujúceho chirurga MUDr. Q. K. zmenila zamestnanie na zamestnanie sedavého typu, keď aktuálne pracuje ako signalista (kancelárska práca) pre ŽSR. Liečba jej poškodeného kolena pokračuje prakticky do súčasnosti, o čom priložila kópie záznamov z viacerých vyšetrení. Dňa 12. novembra 2018 v rámci kontroly po vyšetrení ľavého kolena magnetickou rezonanciou MUDr. K. konštatoval, že naďalej pretrvávajú niektoré negatívne poúrazové poškodenia na zdraví a odporučil žalobkyni dlhodobé šetrenie zraneného kolena a jeho dlhodobé nepreťažovanie chôdzou a nosením záťaže, pričom súhrn záverov relevantných vyšetrení v predmetnom období je prehľadne uvedený na stranách 2, 4 lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, vyhotovenej posudkovou lekárkou sociálneho poistenia MUDr. N. Z. dňa 11. júna 2021 a vydanej na účely rozhodnutia 1 (ďalej len „lekárska správa“). Žalobkyňa zdôraznila dve zásadné skutočnosti, ktoré žalovaný a Sociálna poisťovňa opomínajú, resp. uvádzajú nesprávne. Obe rozhodnutia uvádzajú, že žalobkyňa má čiastočné obmedzenie pri vykonávaní pracovnej činnosti počas chôdze po výrazne nerovnom teréne s väčšími prekážkami, resp. pri chôdzi do schodov na vyššie poschodia pri nemožnosti použitia výťahu. Neúspešné snahy žalobkyne vykonávať činnosť poštovej doručovateľky po pracovnom úraze dokazujú, že nemôže po pracovnom úraze vykonávať všeobecne prácu spojenú so zaťažovaním dolných končatín (ľavého kolena). Práca poštovej doručovateľky v jej prípade totiž nebola významnejšie spojená s chôdzou po výrazne nerovnom teréne s väčšími prekážkami, ani s chôdzou do schodov na vyššie poschodia. Závery žalovaného, že pracovným úrazom bola obmedzená u žalobkyne len chôdza tohto typu, sú nesprávne a nemajú oporu v zdravotnej dokumentácii. Je pravdou, že doručovanie zásielok zaisťovala žalobkyňa i v niekoľkých bytových domoch, ale v takom prípade boli zásielky ponechávané buď v schránkach na prízemí, alebo boli o doručovaní zásielok adresáti upovedomení zvončekmi umiestnenými pri vstupných dverách do bytového domu, dostavili sa na prízemie, aby si doručovanú zásielku vyzdvihli. Chôdza v rámci výkonu pracovných povinností v jej prípade spočívala predovšetkým v každodenných niekoľkohodinových presunoch po prevažne rovnom teréne medzi jednotlivými domácnosťami v rámci obhospodarovaného vymedzeného územia obce. Po opätovných návratoch do práce to bola práve táto činnosť, ktorú žalobkyňa nebola schopná, s ohľadom na svoje poškodené koleno v dôsledku pracovného úrazu, vykonávať. Charakter terénu v rámci pracovného doručovacieho rajónu je možné overiť výsluchom bývalých kolegýň žalobkyne, a to pani B. O. a pani V. R.. To, že zdravotný stav kolena sa

vždy zhoršil po nástupe do práce na pozíciu poštovej doručovateľky po pracovnom úraze, uvedený fakt podčiarkuje. Skutočnosť, že žalobkyňa má po pracovnom úraze problém s akoukoľvek dlhšou trvajúcou chôdzou, a to i po rovnom teréne, je doložená závermi v rámci zdravotnej dokumentácie. Zdôraznila, že práca poštovej doručovateľky nie je obyčajnou chôdzou, ale chôdzou v trvaní cca 6 hodín denne počas 5 pracovných dní v týždni, pričom žalobkyňa pravidelne niesla 3 až 4 tašky plné doručovacej pošty a rôzneho propagačného materiálu. Podľa lekárskej správy, o ktorej závery sa opierajú obe rozhodnutia, má žalobkyňa v dôsledku pracovného úrazu konštatovaný pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 30%, keď žalovaný uznáva poškodenie ľavého kolena žalobkyne v dôsledku pracovného úrazu, v tom smere nie je medzi stranami spor. Sporným bodom je, do akej miery obmedzuje toto poškodenie výkon pracovných činností podľa bod 5 profesiogramu uvedeného v lekárskej správe. Ak by žalovaný vychádzal zo správneho záveru, že žalobkyňa nemôže v dôsledku pracovného úrazu vykonávať prácu spojenú so zaťažovaním dolných končatín (ľavého kolena), teda ani prácu spojenú s dlhodobou chôdzou so záťažou v podobe objemného a ťažkého doručovaného materiálu (bez ohľadu na rovnosť alebo nerovnosť terénu), musel by dôjsť k záveru, že u žalobkyne došlo k poklesu pracovnej schopnosti vykonávať činnosti poštovej doručovateľky v dôsledku pracovného úrazu o približne 75, 80%, t.j. poklesu o 1/3 činnosti podľa bodu 2. profesiogramu uvedeného v lekárskej správe (zodpovedá cca 6, 7 min. práce), v tomto bode panuje zhoda; 95% činnosti podľa bodu 5. profesiogramu uvedeného v lekárskej správe (zodpovedá cca 342 min. práce), teda k poklesu približne 348,7 minút z celkovo uvedených 460 minút dennej práce. Podstatou práce poštovej doručovateľky je totiž vykonávanie doručovacej pochôdzky (bod 5. profesiogramu lekárskej správy, z ktorého chôdza tvorí podľa žalobkyne odhadom 95% danej pracovnej činnosti). Tento záver potvrdzuje i lekárska správa. Bez pravidelnej a dlhodobej každodennej chôdze (každý deň cca 6 hodín), ktorá opakovane výrazne zhoršovala stav ľavého kolena žalobkyne, čo vyplýva z predloženej dokumentácie, danú prácu vykonávať nemohla. Nie je pravdou, že žalobkyňa mala možnosť voliť si prijateľnú pracovnú polohu či pracovné tempo, úsek, ktorý mala na starosti, tzv. doručovací rajón, musela v daný deň prejsť pešo a v stanovený čas v rámci pracovnej doby, pretože na pochôdzkovú činnosť nadväzovali ďalšie úkony, ktoré musela zabezpečiť v pracovnej dobe. Rozsah doručovacieho rajónu neumožňoval pracovné tempo žalobkyni upravovať, ale vyžadoval vysoké pracovné nasadenie každý pracovný deň, v opačnom prípade by nestihla dotknuté zásielky v danom dni doručiť. Za nesprávny považovala i záver, že sa nejedná o jednotvárnu a opakovanú činnosť. Pochôdzková činnosť, ktorá je i z časového hľadiska, ako to vyplýva z profesiogramu pozície poštového doručovateľa v lekárskej správe, základom činnosti poštovej doručovateľky s viac ako 78% (360 minút z celkovo uvedených 460 minút dennej práce) je úplne rovnaká každý deň výkonu práce poštovej doručovateľky a v žiadnom prípade sa nezaobíde bez dennodennej dlhodobej chôdze a ohýbania kolien s objemným a ťažkým nákladom, pričom táto chôdza v minulosti po pracovnom úraze pravidelne výrazne zhoršila stav ľavého kolena žalobkyne. Je pravdou, a v tomto rozsahu nie je medzi žalobkyňou a žalovaným sporné, že žalobkyňa môže vykonávať práce v prostredí bez nadmerného preťažovania dolných končatín a bez dlhej chôdze a státia (to je prípad jej súčasného zamestnania po pracovnom úraze), tomu však v žiadnom prípade nezodpovedá pozícia poštovej doručovateľky. Žalobkyňa mala za to, že miera poklesu jej pracovnej schopnosti vykonávať činnosť poštovej doručovateľky po pracovnom úraze je s ohľadom na jej nemožnosť dlhodobej chôdze (bez ohľadu na rovinatosť terénu) bez zhoršenia stavu jej ľavého kolena približne 75, 80%. Pokiaľ sa v rozhodnutí na viacerých miestach uvádzajú chronické degeneratívne zmeny kolena žalobkyne poškodeného pracovným úrazom, tak skutočnosť chronických degeneratívnych zmien žalobkyňa nerozporuje, ale poukazuje na to, že záver, ktorý podsúva žalovaný, nie je jednoznačný, keďže v Znaleckom posudku č. 357/2020 v rámci konania o nároku žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia sa uvádza, že zohnutie kolena je s obmedzením s podielom bolestivosti pri ohnutí, „pravdepodobne v súčinnosti s degeneratívnymi zmenami“, teda znalec netvrdí jednoznačne a bez pochyby, že chronické degeneratívne zmeny kolena žalobkyne poškodeného pracovným úrazom majú podiel na bolesti pri ohnutí jej kolena. Zopakovala, že pred pracovným úrazom svoju náplň práce mohla normálne vykonávať, žiadne problémy s ľavým, ani pravým kolenom, ktoré by bránili výkonu jej pracovných povinností na pozícii poštovej doručovateľky u zamestnávateľa nemala, ani z dôvodu bolesti kolena nebola práceneschopná. Naopak, jej bolesti a potiaže s ľavým kolenom začali až po pracovnom úraze a sú teda priamym následkom pracovného úrazu. Zohľadňovať chronické degeneratívne zmeny kolena žalobkyne v danej veci je preto nesprávne a neadekvátne. Pokiaľ žalovaný k námietkam žalobkyne konštatuje, že ani preradenie na iné miesto alebo skončenie pracovného pomeru nemá automaticky za následok stanovenie 100%-nej miery poklesu pracovnej schopnosti s odkazom na rozsudok Krajského súdu v Prešove, tak žalobkyňa sa len snažila poukázať na fakt, že od určitého rozsahu poklesu pracovnej schopnosti nie je praktický výkon mnohých pracovných pozícií možný (a v tomto ohľade by bolo možné uvažovať nad 100%-

ným poklesom pracovných činností), pretože žiaden rozumný zamestnávateľ zamestnanca s daným poklesom pracovnej schopnosti nezamestná. Žalobkyňa len v stručnosti zareagovala na nepravdivé informácie uvedené v rozhodnutí žalovaného, a to, že mala utrpieť aj údajný nepracovný úraz v septembri 2016, ktorý sa má prejaviť v stave jej ľavého kolena poškodeného pracovným úrazom. Skutočnosť ďalšieho (nepracovného) úrazu namietala Sociálna poisťovňa už v spore vo veci nároku na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu, pričom po tom, čo žiadny úraz žalobkyni nadväzujúci na pracovný úraz nepreukázala, pretože k žiadnemu takému úrazu nedošlo, prehrala spor so žalobkyňou pred správnym súdom v Žiline - rozsudok sp.zn. , bola nútená priznať žalobkyni nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu rozhodnutím svojej banskobystrickej pobočky č. 756-32/2020-BB zo dňa 26. mája 2020, a preto je prekvapivé, že sa na údajne vymyslený nepracovný (úraz) zo septembra 2016 odkazuje. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že posudzovanie ťažkostí poškodenej s predmetným pracovným úrazom, resp. či udávané ťažkosti vznikli v dôsledku úrazového deja alebo na základe degeneratívnych vekom podmienených zmien, je na odbornom zhodnotení posudkového lekára. Pokiaľ sú závery posudkového lekára Sociálnej poisťovne v jednoznačnom rozpore so zdravotnou dokumentáciou žalobkyne, tak ako v predmetnom spore, a to predovšetkým záver, že žalobkyňa má čiastočné obmedzenie pri vykonávaní pracovnej činnosti počas chôdze po výrazne nerovnom teréne s väčšími prekážkami, resp. pri chôdzi do schodov na vyššie poschodia pri nemožnosti použitia výťahu, čo je v rozpore so závermi uvedenými v zdravotnej dokumentácii žalobkyne, z ktorých vyplýva, že táto po pracovnom úraze nemôže vykonávať akúkoľvek prácu spojenú s dlhodobým zaťažovaním jej ľavého kolena bez ohľadu na rovnosť, resp. nerovnosť terénu, je právom a povinnosťou žalobkyne na tieto rozpory a chybné závery upozorniť. Ostatné závery a pochybenia nevyžadujú potrebu vysokého medicínskeho vzdelania. Žiadala o nariadenie pojednávania. Navrhla napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu zrušiť s priznaním nároku na náhradu trov konania.

6. K doručenej žalobe žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 20. apríla 2022 (č.l. 72

- 75 spisu). K námietkam žalobkyne žalovaný poukázal na úpravu § 88 ods. 1, 3 zákona, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. a jeho závery, z ktorých vyplýva, že skutočnosť, či žalobkyňa bola nútená ukončiť pracovný pomer, nakoľko nemohla v práci poštovej doručovateľky v dôsledku ťažkostí súvisiacich s predmetným pracovným úrazom „objektívne“ pokračovať, nie je jedinou skutočnosťou majúcou vplyv na mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne. Posudzovanie miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne je na odbornom zhodnotení posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, ktorým to zveruje zákon. Spôsob určenia percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu, resp. choroby z povolania neurčuje žiaden zákon, ani iná právna norma. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne pri posudzovaní zdravotného stavu žiadateľa o úrazovú rentu vychádza z náplne práce (profesiogramu) žiadateľa, využíva všetky profesionálne skúsenosti z medicínskej aj posudkovej praxe, dáva do súvislosti vplyv následkov poškodenia zdravia pracovným úrazom, či chorobou z povolania na výkon doterajšej pracovnej činnosti žiadateľa ako zamestnanca a skúma aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia sa u zamestnávateľa a na trhu práce (tzv. pracovná rekomandácia) a skúma ostatné posudkovo závažné skutočnosti. Vychádza pri tom aj zo zdravotnej dokumentácie žiadateľa o úrazovú rentu, obsahujúcej predložené odborné nálezy z vyšetrení a hospitalizácií, ako aj (ak to okolnosti dovoľujú) z objektívneho vyšetrenia zdravotného stavu žiadateľa priamo posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pričom zisťuje stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Spôsob určenia miery poklesu pracovnej schopnosti vyplýva zo samotného účelu úrazovej renty, ktorým je kompenzovať v osobe poškodenej pracovným úrazom, resp. chorobou z povolania, finančnú ujmu spôsobenú tým, že ich následkom už nemôže vykonávať pôvodne vykonávanú pracovnú činnosť v takom rozsahu, v akom ju vykonávala pred ich vznikom. Vzhľadom na účel úrazovej renty, pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti poškodeného je potrebné zistiť stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania a percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať a ktoré nie. Zdôraznil, že nespochybňuje závažnosť ťažkostí udávaných žalobkyňou, avšak zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, profesiogramu, totožných stanovísk posudkových lekárov Sociálnej poisťovne vyplýva, že zdravotný stav žalobkyne, ako následok predmetného pracovného úrazu, ju obmedzuje v pracovnom zaradení poštový doručovateľ v rozsahu 30%. S námietkou, že závery o tom, že v dôsledku utrpeného pracovného úrazu je u žalobkyne obmedzená len chôdza po výrazne nerovnom teréne s väčšími prekážkami, resp. chôdza do schodov na vyššie poschodia, nemajú oporu v zdravotnej dokumentácii, žalovaný nesúhlasil z dôvodu, že v tomto prípade posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, posudková lekárka ústredia ako inštančne nadriadený orgán a odbor lekárskej posudkovej

činnosti ústredia (ďalej len „OLPČ ústredia“), vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, zhodne konštatovali, že u žalobkyne v dôsledku utrpeného pracovného úrazu síce pretrváva obmedzenie pohyblivosti ľavého kolenného kĺbu, ale len ľahkého stupňa v ohnutí, čo zohľadnili pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne v dôsledku predmetného pracovného úrazu, pričom uviedli, že na bolestivosti pri ohnutí majú podiel aj chronické degeneratívne zmeny (poškodenie menisku a chrupavky na vnútornej strane kolena), ktoré nesúvisia s predmetným pracovným úrazom. Funkčne tak ide o obmedzenie v zmysle viaznutia kĺbu v kolene len v terminálnej, t.j. v koncovej fáze pohybu, vystretie kolena má plné, kývavosť, resp. nestabilitu kolenného kĺbu nemá. Nejde tak o vážny stupeň poškodenia v dôsledku predmetného pracovného úrazu, ktorý by odôvodňoval stanovenie vyššej miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne. Posudkové lekárky Sociálnej poisťovne po zhodnotení zdravotného stavu žalobkyne vyplývajúceho z jej zdravotnej dokumentácie zhodne konštatovali, že predmetné ľahké funkčné postihnutie ľavého kolena bez kývavosti žalobkyňu neobmedzuje pri prevažnej časti pracovných činností vykonávaných v stoji, pri bežnej chôdzi i po mierne nerovnom teréne. Čiastočné obmedzenie je pri chôdzi po výrazne nerovnom teréne s väčšími prekážkami, resp. pri chôdzi po schodoch na vyššie poschodia pri nemožnosti použitia výťahu, t.j. pri činnostiach len prechodne vyžadujúcich zvýšenú jednostrannú záťaž kolena, resp. plné ohnutie v kolennom kĺbe, a teda nie pri chôdzi „bez ohľadu na rovinatosť terénu“, ako namieta. Nejde totiž o tak vážny stupeň poškodenia ľavého kolena v dôsledku predmetného pracovného úrazu, ktorý by odôvodňoval stanovenie vyššej miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne. Následky predmetného pracovného úrazu žalobkyňu tak len čiastočne obmedzujú pri výkone pracovných činnosti uvedených v profesiograme doručenom pobočke dňa 1. marca 2021 v bodoch 2. a 5. v trvaní celkom 380 minút z celkového pracovného času 420 - 430 minút, pričom žalobkyňa z toho cca 2/3, t.j. 253 minút, môže vykonávať bez obmedzenia a cca 1/3, t.j. 127 minút, môže vykonávať s obmedzením (výkon pracovných činností počas chôdze na výrazne nerovnom teréne s väčšími prekážkami, resp. pri chôdzi po schodoch na vyššie poschodia pri nemožnosti použitia výťahu, teda pri činnostiach len prechodne vyžadujúcich jednostrannú záťaž kolena, resp. plné ohnutie v kolennom kĺbe). Vychádzajúc z uvedeného, posudkové lekárky Sociálnej poisťovne určili mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne v rozsahu 30%, s ktorým záverom sa stotožnil aj OLPČ ústredia, ktorý s ohľadom na ľahký stupeň poškodenia zdravia konštatoval, že takto určená miera poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne je veľmi priaznivá, ktorý záver považoval žalovaný za správny a podložený zdravotnou dokumentáciou žalobkyne. Takéto ľahké poškodenie kolena napríklad konštatoval aj MUDr. A. C. v znaleckom posudku č. 357/2020, na ktorý žalovaný poukázal už v rozhodnutí („hybnosť kolena vľavo je v natiahnutí/extenzii plná, zohnutie kolena je s ľahkým terminálnym obmedzením s podielom bolestivosti pri ohnutí, pravdepodobne v súčinnosti s degeneratívnymi zmenami - poškodením menisku a chrupavky na vnútornej strane kolena, čo tvorí pretrvávajúcu dlhodobú bolesť a chirurgom popisované drásoty a vrzoty v kolene, s daným úrazom nesúvisiace/ide o chronické zmeny/“). Ďalej žalovaný poukázal na Znalecký posudok č. 118/2020 zo dňa 12. apríla 2020, na ktorý sa odvoláva žalobkyňa, v ktorom znalec konštatoval, že ...„pokiaľ by došlo k poškodeniu vnútorného, resp. vonkajšieho postranného väzu na predmetnom úraze z 29.07.2016, je predpoklad obrazu zhojenia (natrhnutý väz sa bežne kompletne zhojí do troch mesiacov), t.j. prítomnosti väzivovej jazvy, popisované neostré kontúry a jemne rozvláknenie štruktúr nesvedčia pre traumu, považuje ich za výraz chronickej instability pri degeneratívne zmenenom kolene - artróze v rámci sekundárnych zmien“; ... ,,pokiaľ by došlo k poškodeniu predného skríženého väzu pri predmetnom úraze 29.07.2016, je predpoklad okamžitého výrazného klinického nálezu - zakrvácania do kolenného kĺbu a opuchu s obmedzením hybnosti, ktoré vyšetrujúcim lekárom nie nie možné prehliadnuť, toto u poškodenej nenachádzam“; ...,,vnútorný meniskus je jednoznačne popisovaný ako degeneratívnej etiológie, k degenerácii menisku nedochádza v priebehu 4 mesiacov, ide o dlhoročný proces, je následkom chronického opotrebovania kolena nesúvisiaceho s úrazom“; ...,,objemný opuch v oblasti burzy (anatomický preformovaný vačok) nad jabĺčkom a v burze pod m.egastrocnémius - vnútorný sval lýtkového bicepsu, zmnoženie aj tekutiny vnútri kolena, Bakerova cysta - toto sú následky artrotických - chronických degeneratívnych zmien na kolene, nemajú v žiadnom prípade súvis s úrazom, prítomná tekutina nie je výrazom traumy, ale chronického dráždenia opotrebovanej chrupavky v kolene s jej následnou produkciou...“; ...,, k poškodeniu kolena vľavo mohlo dôjsť dňa 29.07.2016 v zmysle šikmej minimálnej kompresívnej nepravidelnej zlomeniny naprieč prednou a vonkajšou časťou plateau píšťaly...“ ...,,pri vyšetrení magnetickou rezonanciou sú popísané aj ďalšie poškodenia kolena, ktoré však nesúvisia s daným úrazom, ale sú pridružené, chronického charakteru a majú podiel na pretrvávajúcej bolesti kolena“. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že väčšina ťažkostí žalobkyne s ľavým kolenom, ktoré žalobkyni nepopierateľne znepríjemňujú dlhodobú chôdzu bez ohľadu na to, či sa jedná o rovný, resp. nerovný terén, nesúvisí priamo s predmetným pracovným úrazom, ale sú podmienené degeneratívnymi zmenami, ktorých prítomnosť

bola jednoznačne preukázaná. Žalovaný dodal, že aj rozhodnutím zo dňa 26. mája 2020, bol žalobkyni priznaný nárok na náhradu za bolesť len za položku 195b s počtom 100 bodov, nakoľko bolo zistené, že ostatné poškodenia zdravia, v súvislosti s ktorým žiadala priznať nárok za náhradu za bolesť (hodnotené položkami 168, 169 a 173a), nesúvisia s predmetným pracovným úrazom, ale práve s chronickými degeneratívnymi zmenami. Uvedené rozhodnutie žalobkyňa nenapadla odvolaním, z čoho vyplýva, že s ním súhlasila, a preto nadobudlo právoplatnosť 4. júla 2020. Žalovaný ďalej uviedol, že ako bolo žalobkyni vysvetlené v rámci posudzovania miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne na účely úrazovej renty je možné zohľadniť iba tie ťažkosti, ktoré priamo súvisia s utrpeným pracovným úrazom, nakoľko účelom úrazovej renty je zmierniť pokles zárobku poškodeného v dôsledku pracovného úrazu, resp. choroby z povolania. V tomto prípade zohľadnenie prítomnosti degeneratívnych zmien, ktorých podiel na súčasných zdravotných ťažkostiach žalobkyne nie je možné presne stanoviť, nemalo u žalobkyne za následok určenie nižšej miery poklesu pracovnej schopnosti, nakoľko v rámci konania bolo zistené, ako konštatoval OLPČ ústredia, že všetky zistené poškodenia ľavého kolena spôsobené či už predmetným pracovným úrazom, údajným nepracovným úrazom alebo prítomnosťou degeneratívnych zmien majú za následok len mierne obmedzenie jedného pohybu v ľavom kolene, a preto uvedenú námietku považoval za irelevantnú. K námietke, že uvádzal nesprávne informácie o tom, že žalobkyňa utrpela údaje nepracovný úraz v septembri 2016, žalovaný uviedol, že v tomto prípade posudkové lekárky Sociálnej poisťovne, resp. samotná Sociálna poisťovňa vo svojich rozhodnutiach vo veci nároku žalobkyne na úrazovú rentu na údajný nepracovný úraz, poukazovala z dôvodu, že bol popisovaný v zdravotnej dokumentácii žalobkyne, z ktorej posudkové lekárky Sociálnej poisťovne pri posudzovaní nároku na úrazovú rentu vychádzali, nešlo tak o ich výmysel za účelom určenia nižšej miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne. Ani prípadná existencia, resp. neexistencia predmetného nepracovného úrazu, nemala u žalobkyne za následok určenie nižšej miery poklesu pracovnej schopnosti, a preto uvedenú námietku považoval za irelevantnú. Podľa žalovaného, z vyššie uvedeného nie je dôvod na spochybnenie postupu posudkových lekárov sociálneho poistenia v konaní, naopak, ich medicínske závery v nadväznosti na aplikáciu príslušných ustanovení zákona sú správne, podložené zdravotnou dokumentáciou žalobkyne, závermi znalca a inými dôkazmi. Posudkovými lekárkami Sociálnej poisťovne stanovený pokles pracovnej schopnosti žalobkyne v rozsahu 30% bol určený v súlade so zásadami jeho určenia, pričom výšku určeného poklesu dostatočne a zrozumiteľne odôvodnili a takto určený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 30% nezakladá nárok na úrazovú rentu. Žalovaný dal do pozornosti § 90 písm. a) zákona s tým, že nakoľko má žalobkyňa v dôsledku predmetného pracovného úrazu pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 30%, má možnosť požiadať o priznanie jednorazového vyrovnania. Zotrval na argumentácii prezentovanej v odôvodnení rozhodnutia a nesúhlasil, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Navrhol žalobu zamietnuť a žalobkyni náhradu trov konania nepriznať.

7. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu v podaní zo dňa 1. júla 2022. Uviedla, že nakoľko vyjadrenie len rekapituluje predchádzajúce vyjadrenia a postup Sociálnej poisťovne a jej generálneho riaditeľa a neuvádza žiadne nové relevantné závery a nevysporiadava sa s konkrétnymi výhradami žalobkyne, tak žalobkyňa odkazuje na skutočnosti uvedené v žalobe, trvá na svojich záveroch a návrhoch tam uvedených.

8. Postupom správneho súdu, a to podaním zo dňa 22.07.2022, bolo vyjadrenie žalobkyne doručené na vedomie žalovanému (doručenka na č.l. 90 spisu).

9. Krajský súd v Žiline ako správny súd na nariadenom pojednávaní podľa ust. Z.z (ďalej len „“) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, písomným vyjadrením žalobkyne, obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, vyjadreniami účastníkov na pojednávaní, a zistil, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa zamietol.

10. Krajský súd primárne konštatuje, že mal splnené podmienky na konanie, medzi ktoré patrí aj včasnosť podanej žaloby žalobkyne. Z pripojeného administratívneho spisu bolo preukázané, že rozhodnutie žalovaného bolo žalobkyni prostredníctvom zástupcu doručené dňa 12.11.2022 a k doručeniu žaloby na krajský súd s autorizáciou došlo dňa 11.01.2021, t.j. žaloba žalobkyne bola podaná v lehote podľa ust. .

11. Podľa ust. predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania.

12. Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia žalobkyňa v žalobe zo dňa 6. januára 2021 žiadala o nariadenie pojednávania vo veci a rovnako žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 20. apríla 2022 nesúhlasil s tým, aby vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania.

13. Splnomocnený zástupca žalobkyne na nariadenom pojednávaní odkázal na žalobu a jej podrobné zdôvodnenie, a to tak skutkového ako aj právneho stavu Poukázal na celý kontext daného prípadu v dôsledku úrazu, ktorý utrpela žalobkyňa 29. júla 2016. Zvýraznil, že dôsledky úrazu ľavého kolena vzhľadom na činnosť žalobkyne sa následne prejavovali, stav sa zlepšoval len počas kľudového režimu. Pokiaľ dôjde k záťaži ľavého kolena, tak žalobkyňa trpí v dôsledku utrpeného úrazu bolesťou. Zo strane žalobkyne boli aj uplatnené iné náhrady. V konaniach pred Sociálnou poisťovňou skutočnosti, ktoré neboli sporné, nikdy nerozporovali, tak pri uplatnenom nároku na bolestné a rovnako pri uplatnení nároku týkajúceho sa sťaženia spoločenského uplatnenia. Poukázal na to, že odborníci mali rozporuplné názory, v ktorej súvislosti bol aj potom následne vypracovaný znalecký posudok, ktorý priznal bolestné 105 bodov a tento znalecký posudok nebol rozporovaný. Závry predložených lekárskych správ nepovažoval za zmysluplné. Čo sa týka lekárskych správ, je zhoda na zhodnotení zdravotného stavu, avšak zvýraznil to, že pri každej dlhodobej záťaži kolena došlo k jeho zhoršeniu. Aj na závery znaleckého posudku v časti týkajúcej sa záťaže, uvádzajú, že v dôsledku úrazu je prejav bolestivosti kolena. Ak sa v znaleckom posudku hovorí o degeneratívnych zmenách, tak sa hovorí len o pravdepodobnosti. Ďalej uviedol , že prácu doručovateľky žalobkyňa vykonávala od roku 2013, ani raz nemaródila a až po pracovnom úraze sa začali prejavovať jeho následky. Predmetný spor sa v podstate týka subsumcie zdravotného stavu na profesiogram, a to hlavne na jeho bod 5., ktorý je závažný. Čo sa týka prvej a druhej lekárskej správy, tieto sú v zásade totožné a mal za to, že nešlo o relevantné posúdenie. Čo sa týka MUDr. Z., tak mal pochybnosti o jej nezaujatosti. Táto pani doktorka bola aj pri jednom vyšetrení, avšak boli tam nejaké nezrovnalosti týkajúce sa diagnózy. Sama osebe vzbudzuje pochybnosti a považujem jej zdôvodnenie za tendenčné. Nesúhlasil s určenou 30% mierou poklesu, a to hlavne pre bod 5. profesiogramu a činnosti, ktoré sú v ňom uvedené. Mal hlavne dve výhrady. Prvá výhrada je, čo sa týka doručovania, je uvedené, že sa jedná o tašku na kolieskach, čo však nie je pravdou. Doručovali sa tri, štyri ťažké tašky aj s reklamnými letákmi. Proces roznášania bol v Starej Bystrici, kde nie je rovinatý terén, ale tento terén je hornatejší a bolo to za každých poveternostných podmienok, teda i v snehu i daždi. Ak bolo aj diagnostikované mierne poškodenie ľavého kolena Sociálnou poisťovňou, tak poukázal na to, že žalobkyňa sa snažila svoj zdravotný stav vyriešiť, snažila sa opätovne pracovať na tejto pozícii, ale v dôsledku tohto poškodenia nemohla, preto následne došlo aj po dohode s jej bývalým zamestnávateľom, k ukončeniu pracovného pomeru. Pokiaľ sa v lekárskej správe uvádza rovinatý terén, tak tento rajón, je v kopcovitom teréne, často so snehovými a nepriaznivými podmienkami. Chcem poukázať na to, že v danom prípade ani nešlo o cestu do schodov. Zdravotné problémy sa prejavili už aj potom v rovinatom teréne. Podľa žalobkyne koleno opuchne vždy pri záťaži, teda aj v rovinatom teréne vykazuje bolesť a mal za to, že ide o poškodenie závažné. Z minutáže, ktorá sa týka profesiogramu, a teda hlavne bodu 5., predstavuje obmedzenie minimálne 75,80 % z pracovného času, pretože bod 5. v podstate predstavuje najvyššiu minutáž z tohto pracovného času. Ďalej uviedol, že problémy neustávajú, zo strany žalobkyne došlo aj k zmene k lekára, pretože liečba predtým nebola dostatočná, bol jej daný aj termín operácie, ktorý termín však z dôvodu iných závažných iných ťažkostí musel byť presunutý. Ak sa uvádzajú aj chronické problémy, ktorými žalobkyňa trpí, tak v dôsledku týchto chronických problémov nikdy počas trvania pracovného pomeru nebola PN, nespôsobilo to ani zhoršenie jej pracovnej výkonnosti. Toto zhoršenie nastalo až v dôsledku pracovného úrazu. Bol názoru, že v prvom rade je dôležitá liečba a miesto toho, aby bola vykonávaná dôsledná liečba postihnutia žalobkyne, tak sa vypracovávajú obsiahle lekárske správy, a to bez toho, aby bol pacient reálne a osobne vyšetrený. Práve liečba bola v danom prípade dôležitá. V celom rozsahu trval na podanej žalobe a navrhol žalobe vyhovieť.

14. Žalobkyňa sa na pojednávaní v celom rozsahu súhlasila s prednesom jej zástupcu. Len na doplnenie uviedla, že bola to práca niekoľko hodinová s tromi až štyrmi taškami a vzhľadom na utrpený úraz sa to už naďalej nedalo robiť.

15. Poverený zamestnanec žalovaného na pojednávaní žiadal uviedol, že trvá na vyjadreniach. Mal za to, že percentuálne ohodnotenie vychádza z relevantných údajov. Tieto boli objektívne zisťované posudkovými lekármi prvého a druhého stupňa. Čo sa týka MUDr. Z., táto je podrobná, objektívna,

nevynechá žiadnu vec, je detailná. Čo sa týka posudzovania posudkovými lekármi prvého a druhého stupňa, bol braný do úvahy aj znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný, ktorý konštatoval mierne poškodenie kolenného kĺbu. Aj keby boli do postihnutia zahrnuté degeneratívne zmeny, prípadne ďalšie poškodenia, aj tak by to nevychádzalo na úrazovú rentu, ak poškodenie bolo stanovené 30 %. Posúdenie úrazu, ku ktorému došlo 29.07.2016, bolo objektívne. Z uvedeného navrhol žalobu zamietnuť a trovy konania nepriznať.

16. Podľa ust. , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa ust. správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

18. Podľa ust. , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

19. Podľa ust. na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

20. Podľa ust. a , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

21. Podľa ust. správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a .

22. Podľa ust. pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

23. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

24. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bolo rozhodnuté o žiadosti žalobkyne o priznanie úrazovej renty tak, že žalobkyňa, ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 29. júla 2016 podľa , nemá nárok na úrazovú rentu.

25. Podľa ust. zákona ods. 1 v rozhodnom znení (ďalej len ,,“) pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré a) zamestnanec zamestnávateľa podľa utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, 26) b) fyzická osoba uvedená v utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.

26. Podľa ust. z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to úrazová renta. 27. Podľa ust. nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa podľa po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa ust. poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa a fyzická osoba uvedená v , ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

29. Podľa ust. poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

30. Podľa ust. pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v alebo s činnosťami uvedenými v , alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

31. Podľa ust. suma úrazovej renty sa určí ako súčin násobku sumy zodpovedajúcej 80% denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

32. Podľa ust. , , a lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť úrazového poistenia. Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti. Ak neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom 87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

33. Podľa ust. na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

34. Podľa ust. , , dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe

z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

35. Podľa ust. , , , rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

36. Podľa ust. , ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, doručuje sa písomnosť iba tomuto zástupcovi. Ak účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi s plnomocenstvom, ale aj účastníkovi konania.

37. Podľa ust. , odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

38. Správny súd uvádza, že úrazová renta predstavuje pravidelnú peňažnú dávku úrazového poistenia, ktorá má poškodenej osobe zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení do pracovného procesu a kompenzovať tak pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, t.j. činnosť vykonávanú pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Z uvedeného je zrejmé, že nárok na úrazovú rentu je bezprostredne spätý s poškodením zdravia, ktoré vzniklo v priamej príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Na úrazovú rentu ako dávku poskytovanú z úrazového poistenia má po splnení podmienok stanovaných zákonom nárok zamestnanec zamestnávateľa podľa Z.z a fyzická osoba spadajúca do osobného rozsahu úrazového poistenia podľa Z.z, ktorý v pre účely poskytovania úrazových dávok definuje túto osobu ako poškodenú, ak utrpela pracovný úraz, alebo sa u nej zistila choroba z povolania. Základnou podmienkou tak je, že pokles pracovnej schopnosti bol v priamej súvislosti s utrpeným pracovným úrazom a tento pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť je vyšší ako 40% za podmienky, že poškodený súčasne nedovŕšil dôchodkový vek, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Z Z.z vyplýva, že pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v alebo s činnosťami uvedenými v , alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.

39. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že žalobkyňa dňa 29.07.2016 utrpela pracovný úraz, v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu jej zdravia.

40. Sporné bolo medzi účastníkmi konania posúdenie súvislosti zdravotných ťažkostí žalobkyne s utrpeným pracovným úrazom, a tým percentuálne vyjadrenie poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne. Podľa žalobkyne nie je spor, že došlo k poškodeniu ľavého kolena, avšak sporným je, do akej miery obmedzuje toto poškodenie výkon pracovných činností podľa bodu 5. profesiogramu. Žalobkyňa nerozporovala skutočnosť chronických degeneratívnych zmien, avšak poukázala na to, že bolesti a potiaže s ľavým kolenom začali až po pracovnom úraze, a preto zohľadňovať tieto degeneratívne zmeny nie je správne. Mala za to, že miera poklesu jej pracovnej schopnosti vykonávať činnosť poštovej doručovateľky po pracovnom úraze je s ohľadom na jej nemožnosť dlhodobej chôdze, a to bez ohľadu na rovinatosť terénu bez zhoršenia stavu jej ľavého kolena, približne 75, 80%.

41. Správny súd poukazuje na vyššie citované ust. , ktoré vymedzuje nasledovný okruh podmienok potrebných pre vznik nároku na úrazovú rentu, a to, že: 1. poškodený musel utrpieť pracovný úraz, 2. poškodený má viac ako 40 %-ný pokles schopnosti vykonávať činnosť, 3. uvedený pokles je výslovne zapríčinený utrpeným pracovným úrazom a 4. poškodený nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

42. Pre priznanie úrazovej renty nepostačuje len tvrdenie poistenca o možnej príčinnej súvislosti medzi úrazovým dejom a ďalším následným zhoršením jeho zdravia, ale príčinná súvislosť musí byť jednoznačne preukázaná a súčasne musí byť určený pokles schopnosti vykonávať činnosť viac ako 40 %.

43. Vzhľadom na to, že posúdenie súvislosti medzi úrazovým dejom a zhoršením zdravia poistenca a stanovenie poklesu schopnosti poistenca vykonávať doterajšiu činnosť je pre účely úrazovej renty zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ich posudok vypracovaný na účely Z.z musí okrem výpočtu ochorení, ktorými poistenec trpí, obsahovať aj vyhodnotenie, t.j. či a prečo tieto ochorenia, ktoré spôsobujú zníženie jeho schopnosti vykonávať doterajšie zamestnanie, sú alebo nie sú v príčinnej súvislosti s utrpeným pracovným úrazom.

44. Pokiaľ ide o určenie percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu, resp. choroby z povolania, tak spôsob jej určenia výslovne neurčuje žiaden zákon, ani iná právna norma. Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne pri posudzovaní zdravotného stavu žiadateľa o úrazovú rentu vychádzajú z náplne práce, tzv. profesiogramu žiadateľa a využitím svojich profesionálnych skúseností z medicínskej ako aj posudkovej praxe, dávajú do súvislostí vplyv následkov poškodenia zdravia pracovným úrazom, či chorobou z povolania na výkon doterajšej pracovnej činnosti žiadateľa ako zamestnanca a skúmajú aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa a na trhu práce, tzv. pracovná rekomandácia. Pri posudkovej činnosti sa vychádza jednak zo zdravotnej dokumentácie žiadateľa o úrazovú rentu obsahujúcu odborné nálezy z vyšetrení a hospitalizácií ako aj z objektívneho vyšetrenia zdravotného stavu žiadateľa priamo, ak je to možné, pričom zisťujú stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Spôsob určenia miery poklesu pracovnej schopnosti vyplýva zo samotného účelu úrazovej renty, ktorým je kompenzovať osobe poškodenej pracovným úrazom, resp. chorobou z povolania, finančnú ujmu spôsobenú tým, že ich následkom už nemôže vykonávať pôvodne vykonávanú pracovnú činnosť v takom rozsahu, v akom ju vykonávala pred vznikom.

45. Správny súd uvádza, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu pracovnej schopnosti, ale rovnako ako žalovaný musí vychádzať z lekárskych posudkov posudkových lekárov, kde posudzuje ich presvedčivosť s prihliadnutím na všetky okolnosti danej veci, najmä však s prihliadnutím na námietky osoby uplatňujúcej svoj nárok.

46. Pre účely rozhodnutia o žiadosti žalobkyne o priznanie úrazovej renty bol posudzovaný jej zdravotný stav za účelom posúdenia poklesu jej pracovnej schopnosti pre účely úrazovej renty posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne, a to na základe doložených lekárskych nálezov a vyšetrení, so zohľadnením záverov znaleckého posudku znalca MUDr. Kovalčíka z odboru úrazová chirurgia, ktorý posudok bol vypracovaný na účely hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Z posudkov posudkových lekárov, ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 11. júna 2021 ako aj žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu zo dňa 17. septembra 2021, vyplývalo, že žalobkyňa bola posudzovaná v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s o sociálnom poistení v znení , ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Predmetom posudzovania boli lekárske správy, a to Lekárska správa z chirurgického vyšetrenia v Čadci MUDr. M. L. z 29.07.2016, Lekárska správa z neurologického vyšetrenia v GIVA , s.r.o. v Čadci MUDr. W. J. zo dňa 29.07.2016, Lekárske správy z MR vyšetrenia ľavého kolena v SPYN Ružomberok MUDr. E. C. zo dňa 22.11.2016, 21.09.2017, Lekárske správy z chirurgických vyšetrení MUDr. Q. K. zo dňa 05.10.2016, 02.11.2016, 16.11.2016, 18.09.2017, 03.10.2017, 25.10.2017, 10.10.2018, 24.05.2019, Lekárske správy z ortopedických vyšetrení MUDr. M. M. z 13.05.2019, 09.06.2020, 19.06.2020, 26.08.2020, ďalej výpis zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru úrazová chirurgia MUDr. C. zo dňa 12.04.2020. V lekárskych správach - zápisnica je na prvej

strane v časti ,,Pracovná anamnéza“ popísaná činnosť (pracovná) žalobkyne, ktorá podľa dokumentácie od 06/2013 pracovala ako poštová doručovateľka Slovenská pošta, a.s. Banská Bystrica, pracovisko Stará Bystrica do 30.11.2017, t.č. od 12/2017 pracuje ako signalistka ŽSR - pracovisko Žilina doteraz. V tejto časti pod bodmi 1 až 9 sa nachádza podrobný popis pracovných činností pred úrazom s uvedením trvania časového údaja. V časti ,,Celkový posudok“ bolo uvedené: 54-ročná navrhovateľka utrpela dňa 29. júla 2016 pracovný úraz, keď sa ako poštová doručovateľka pošmykla na verejnej komunikácii pri vykonávaní pracovných činností. Pri chirurgickom vyšetrení v deň pracovného úrazu boli diagnostikované povrchové poranenia nosa, brady, lakťa vpravo a členka vľavo. Uvedené poranenia boli konzervatívne odliečené, bez potreby ďalšieho sledovania a liečby v nasledujúcom období. Od októbra 2019 do mája 2019 bola vo vyšetrení a liečbe chirurga pre ťažkosti s ľavým kolenom. V novembri 2016 bolo realizované zobrazovacie MR vyšetrenie ľavého kolenného zhybu s nálezom čiastočného pretrhnutia postranného väzu I. - II. stupňa, čiastočného pretrhnutia stredového postranného väzu I. stupňa, potvrdené boli počínajúce degeneratívne zmeny stredového menisku s ruptúrou zadného rohu II. stupňa a šikmá, minimálne kompresívna nepravidelná zlomenina v hornej časti píšťaly, zmnožená tekutina v kĺbe i počínajúce zmeny kĺbneho spojenia (artropatia). Na zobrazovacom MR vyšetrení ľavého kolenného zhybu v septembri 2017 (t.j. vyše rok od pracovného úrazu) je na postranných väzoch nález pokročilých reparačných zmien, na zadnom rohu stredového menisku známky ruptúry II. stupňa, stav po zlomenine v oblasti anatomickej kostnej roviny na hornom konci píšťaly tvoriacej časť kolenného kĺbu (plató), ľahké zmeny na chrupavke a Bakerovu cystu v zákolennej jame. Od mája 2019 do augusta 2020 bola v liečbe ortopéda, pre postihnutie menisku a chrupavky mala podávanú analgetickú a chondroprotektívnu liečbu i injekčnú liečbu vnútrokĺbne. Pri ortopedickom vyšetrení v auguste 2020 je objektívne koleno bez opuchu, funkčne primerané s miernou citlivosťou vnútornej kĺbnej štrbiny. V máji 2021 absolvovala kúpeľnú liečbu. Ďalej bolo poukázané na to, že na základe posudku znalca z odboru úrazovej chirurgie vypracovaného na účely hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia v zmysle ľahkého obmedzenia hybnosti v kolene vľavo, ide o terminálne viaznutia ohnutia. Znalec konštatoval, že pri hodnotení je nutné zohľadniť aj podiel chronických degeneratívnych zmien na kolene (menisku chrupavky). Podľa znalca nejde o trvalý následok v zmysle kývavosti kolena, nakoľko k tomu sa v zdravotnej dokumentácii nenachádza žiadny relevantný nález.

47. Posudkovými lekármi boli posudzované pracovné činnosti vykonávané žalobkyňou v čase pracovného úrazu podľa doloženého profesiogramu. Posudkoví lekári z pracovných činností, ktoré sú uvedené pod bodmi 1 až 9 profesiogramu posúdili že pri ľahkom postihnutí funkcie ľavého kolena v zmysle terminálneho obmedzenia ohnutia bez dokázanej kývavosti kolena môže žalobkyňa vykonávať bez obmedzení pracovné činnosti pod číslom 1, 3, 4, 7, 8, 9 (číslo 6 prestávka na odpočinok), ktoré pracovné činnosti sú spolu v trvaní 40-50 minút. Berúc do úvahy ľahké funkčné postihnutie ľavého kolena bez kývavosti, zhodnotili, že žalobkyňa nemá obmedzenie pre prevažnú časť pracovných činností vykonávaných v stoji, pri bežnej chôdzi i po mierne nerovnom teréne. Má čiastočné obmedzenie pri chôdzi po výrazne nerovnom teréne s väčšími prekážkami, resp. pri chôdzi do schodov na vyššie poschodia pri nemožnosti použitia výťahu, teda pri činnostiach len prechodne vyžadujúcich zvýšenú jednostrannú záťaž kolena, resp. plné ohnutie v kolennom kĺbe. Pracovné činnosti uvedené v bode 2 a v bode 5 môže žalobkyňa vykonávať s čiastočným obmedzením vzhľadom na potvrdené ľahké obmedzenie hybnosti ľavého kolena bez kývavosti. Čiastočné obmedzenie na jednotlivé pracovné činnosti v bode 2 a v bode 5 pri ľahkom funkčnom postihnutí ľavého kolena môže prevažnú časť (t.j. 2/3 vykonávať bez obmedzenia a pre menšiu časť, t.j. 1/3 pracovných činností má obmedzenie. Pracovné činnosti v bode 2 a 5 trvali spolu 380 minút, z čoho cca 2/3, t.j. 253 minút môže vykonávať bez obmedzenia a cca 1/3, t.j. cca 127 minút môže vykonávať s obmedzením. Spolu zo všetkých činností z profesiogramu môže teda žalobkyňa vykonávať bez obmedzenia pracovné činnosti v trvaní cca 293-303 minút (253 minút z pracovných činností v bode 2 a 5 a cca 40-50 minút z pracovných činností pod číslom 1, 3, 4, 7, 8, 9 a s čiastočným obmedzením môže vykonávať práce v trvaní cca 127 minút (z pracovných činností v bode 2 a 5). Celkový pracovný čas je podľa profesiogramu v trvaní 420-430 minút, po zohľadnení ktorých skutočností bola preto miera poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne určená v rozsahu 30 %.

48. Z popisu pracovnej činnosti žalobkyne podľa zamestnávateľom žalobkyne predloženého profesiogramu a jeho jednotlivých bodov krajský súd zistil, že v rámci týždenného pracovného času žalobkyňa môže vzhľadom na funkčné obmedzenie vykonávať tieto pracovné úlohy - príchod na prevádzku, prezlečenie sa v šatni do pracovného odevu služobnej rovnošaty, uloženie poštových

zásielok: do tašky na kolieskach, poštový materiál: obyčajné listové zásielky, zapísané listové zásielky, časopisy, letákové zásielky, žreby a kvitančné listy, SIPO a podobne (5 minút), 4. preberanie finančnej hotovosti od vedúcej pošty a námatkové prevažovanie poštového materiálu, prekročenie hmotnostných limitov nebolo zistené (5 minút), 6. (prestávka na odpočinok), 7. čas na osobnú očistu po návrate z doručovacej pochôdzky (5 minút), 8. následne poštová doručovateľka vykonávala vyúčtovanie vyplatených a nevyplatených peňažných poukazov, kvitančných listov, sociálnych dávok, doručených a nedoručených oznámených zásielok a podobne, tieto úkony vykonávala v sede za doručovateľským stolom a počítačom (15-20 minút), 9. po ukončení pracovnej činnosti sa prezliekla z rovnošaty do civilného oblečenia a odchádzala z pošty (5 minút), časť bodu 5. Po úraze má žalobkyňa obmedzenie v časti bodu 2., a to pri preberaní a triedení sa robil predklon, drep, dvíhanie, ukladanie, chôdza alebo podobné pohybovanie a v časti bodu 5., z ktorého vyplýva vykonávanie doručovacej pochôdzky v smere určenej domácim poriadkom pošty, pričom najväčšiu časť pracovnej doby (cca 360 minút) zabrala doručovacia pochôdzka, v rámci ktorej sa vykonávali pohybové činnosti chôdza (dopredu, dozadu, stúpanie a klesanie po schodoch, pohyby na mieste, točenie sa, zdvíhanie, predklon, drep, dvíhanie rúk počas vkladania doručovaných zásielok do domových listových schránok, zdolávanie prekážok, napr. rozkopané cesty, chodníky), ktoré pracovné činnosti môže vykonávať s obmedzením. Posudkoví lekári náležite zdôvodnili, že vzhľadom na ľahké funkčné postihnutie ľavého kolena, bez kývavosti žalobkyňa môže po úraze stále vykonávať z pôvodného rozsahu prác činnosti 293-303 minút bez obmedzenia a s čiastočným obmedzením môže vykonávať práce v trvaní cca 127 minút. K námietke, že záver posudkových lekárov a žalovaného o tom, že sa nejednalo o jednotvárnu činnosť, o možnosti striedania polôh nie je správny, tak poukazuje správny súd práve na profesiogram, v ktorom je uvedené ...,,možnosť striedania pracovných polôh, t.j. nejednalo sa o jednotvárnu a opakovanú pracovnú činnosť počas doručovania, pričom najväčšiu fyzickú záťaž mali dolné končatiny. Prijateľnú pracovnú polohu a pracovné tempo si mohla voliť sama podľa potreby, a tým nevykonávala prácu spojenú s trvalo opakujúcimi rovnakými úkonmi“.

49. K námietke žalobkyne, že podstatou posúdenia poklesu pracovnej schopnosti musí byť vždy posúdenie, aké činnosti vykonával poškodený u konkrétneho zamestnávateľa do vzniku pracovného úrazu a v akej miere môže naďalej tieto konkrétne činnosti vykonávať aj po pracovnom úraze, odvolací súd uvádza, že žalovaný pri určovaní miery poklesu pracovnej schopnosti práve činnosti vykonávané žalobkyňou takto aj posudzoval. Pracovná náplň - popis pracovných činností žalobkyne vychádzala z doloženého profesiogramu bývalého zamestnávateľa žalobkyne, ktorý obsahoval popis činností podľa jednotlivých bodov s uvedením rozloženia denného pracovného času žalobkyne. Popis pracovnej činnosti žalobkyne - profesiogram bol v danom smere pre žalovaného záväzný a žalobkyňa ho ani kvalifikovane nespochybnila. Ak žalobkyňa tvrdila nesprávnosť záveru posudkových lekárov a žalovaného v tom, že sa nejednalo o jednotvárnu činnosť, o možnosti striedania polôh, tak poukazuje správny súd práve na profesiogram, v ktorom je uvedené ...,,možnosť striedania pracovných polôh, t.j. nejednalo sa o jednotvárnu a opakovanú pracovnú činnosť počas doručovania, pričom najväčšiu fyzickú záťaž mali dolné končatiny. Prijateľnú pracovnú polohu a pracovné tempo si mohla voliť sama podľa potreby, a tým nevykonávala práce spojenú s trvalo opakujúcimi rovnakými úkonmi“.

50. K poukazu žalobkyne na vystavenú PN, na jej následné vrátenie sa do práce a jej pracovné nasadenie v každom dni, tak krajský súd uvádza, že pre žalovanú je rozhodujúci profesiogram vypracovaný zamestnávateľom ako aj lekárske správy vypracované posudkovými lekármi sociálneho poistenia a porovnanie rozsahu pracovných úloh vykonávaných pred úrazom a po pracovnom úraze. Žalovaný nemohol prihliadať na subjektívne tvrdenie žalobkyne o jej pracovnom nasadení, keďže toto nebolo preukázané.

51. Podľa správneho súdu neobstojí námietka žalobkyne, že v dôsledku pracovného úrazu nemôže vykonávať prácu ako celok v pôvodnom pracovnom zaradení, a teda mala by jej prislúchať výrazne vyššia miera poklesu pracovnej schopnosti. V tejto súvislosti poukazuje na to, že skutočnosť, že zamestnávateľ z rôznych organizačných príčin, či z dôvodu efektivity práce žalobkyni ponúkol iné zamestnanie, resp. nemal možnosť preradiť ju na vykonávanie inej práce, nie je z posudkového hľadiska významná a ani to, že žalobkyňa odmietla jej zamestnávateľom ponúknutý iný druh práce, a táto skutočnosť sama o sebe nie je spôsobilá preukázať vyšší pokles z pracovnej schopnosti žalobkyne. Ustálenie konečnej miery poklesu pracovnej schopnosti je úlohou, ktorá je výlučne zverená posudkovým lekárom a jej výška nesmie závisieť od toho, či konkrétny zamestnávateľa vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti má možnosť dotknutého zamestnanca ďalej zamestnávať alebo ho preradí

na inú prácu. Úrazová renta totiž neslúži na kompenzáciu nemožnosti vykonávania niektorých z pôvodne vykonávaných činností spôsobenej situáciou u zamestnávateľa, resp. inými okolnosťami, než priamo úrazom. Dôležité je, či pôvodné vykonávané pracovné úlohy žalobkyňa napriek úrazu z pohľadu svojho zdravotného stavu vykonávať môže, alebo nie. Rovnako je potrebné odlišovať spôsobilosť vykonávať pôvodnú prácu na pracovno-právne účely a na účely úrazovej renty. Pokiaľ žalobkyni klesla spôsobilosť vykonávať pôvodnú prácu o akýkoľvek podiel, tak bolo povinnosťou zamestnávateľa žalobkyňu preradiť na inú pracovnú pozíciu, resp. s ňou skončiť pracovný pomer, čo aj v danom prípade nastalo. Zo strany zamestnávateľa je totiž na výkon práce potrebná úplná schopnosť vykonávať prácu. Rovnako lekári pracovného lekárstva ani nie sú povinní označiť žalobkyňu ako nespôsobilú vykonávať pôvodnú pracovnú pozíciu, ak jej spôsobilosť v akomkoľvek rozsahu klesla.

52. Správny súd považuje za potrebné dať do pozornosti aj to, že posudkoví lekári, a to tak príslušnej pobočky ako aj žalovaného pripustili len obmedzenie vykonávania činnosti žalobkyne pri dvoch činnostiach, nevyjadrili záver, že žalobkyňa nie je spôsobilá vykonávať doposiaľ vykonávanú prácu na pôvodnom pracovisku vrátane všetkých pracovných úkonov tvoriacich jej náplň, t.j. v zmysle vypracovaného profesiogramu, a to práve v zmysle posúdenia zdravotného stavu, ktorým bolo ľahké obmedzenie hybnosti v kolene vľavo, kde ide o terminálne viaznutie ohnutia, teda ľahké funkčné postihnutie ľavého kolena bez kývavosti, čo sa premietlo do zhodnotenia úkonov pod číslom 2 a 5, ktoré môže vykonávať s čiastočným obmedzením.

53. Na základe prieskumu vykonanom v súdnom konaní správny súd dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa určenia miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, či už prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného, ktorí vo svojich posudkoch zo dňa 11.06.2021 a 17.09.2021 vyhodnotili zdravotný stav žalobkyne s prihliadnutím na jej pracovnú náplň, na základe predložených odborných lekárskych vyšetrení, ktoré im boli zo strany žalobkyne ku dňu ich rozhodovania predložené. Náležitým spôsobom zdôvodnili, prečo vzhľadom na postihnutie, a to zdravotné postihnutie žalobkyne, možno určiť jej mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 30 %. Ďalej náležite zdôvodnili, ktoré zdravotné postihnutia nesúvisia s pracovným úrazom.

54. V priebehu súdneho konania nebolo zistené, že by posudkoví lekári prvého a druhého stupňa nevyhodnotili niektorú predchádzajúcu lekársku správu alebo nález, ktorá im bola predložená do času ich rozhodnutia v súvislosti so žiadosťou o úrazovú rentu. Aj pre potreby súdneho prieskumu preto správny súd vychádzal z ust. a zo skutkového stavu, ktorý bol rozhodujúci pre posúdenie nároku žalobkyne. Lekárske nálezy, ktoré boli doložené do spisu, boli podrobené posudzovaniu posudkovými lekármi a tieto vyhodnotené. V konaní ani neboli preukázané ďalšie nové skutočnosti, ktoré by príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov neboli známe a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť. Nebolo preukázané, že zdravotný stav žalobkyne (aj keď tento svoj zdravotný stav vníma subjektívne inak) odôvodňuje vyššiu mieru poklesu pracovnej schopnosti, ako bolo ustálené príslušnými posudkovými lekármi v podaných posudkoch. Je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ chcela žalobkyňa relevantným spôsobom spochybniť správnosť záverov posudkových lekárov, mala možnosť si zabezpečiť znalecký posudok, s ktorým by sa ako s dôkazom museli všeobecné súdy vysporiadať, resp. mala preukázateľne spochybniť popis jej činnosti predložený jej bývalým zamestnávateľom, k čomu zo strany žalobkyne nedošlo.

55. Správny súd preskúmaním zistil, že posudková činnosť posudkových lekárov zodpovedá ust. § 153 zákona o sociálnom poistení, ich posudky boli logické a presvedčivo objasnili záver o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a pochybeniach, ktoré by svedčili o nesprávnosti týchto záverov posudkových lekárov zistené neboli a ani dôvod na opätovné prešetrenie zdravotného stavu žalobkyne správny súd nezistil. Správny súd zároveň poukazuje aj na to, že na účely zabezpečenia príjmov v prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, v dôsledku ktorého došlo k poklesu pracovnej schopnosti, slúži dôchodková dávka invalidný dôchodok.

56. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa, teda konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s administratívnymi spismi dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je správne a zákonné. V správnom konaní

bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým správny súd súhlasí. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke, keď žalovaný sa dostatočným spôsobom vyporiadal so všetkými námietkami žalobkyne v podanom odvolaní, čo vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, citáciou dotknutých právnych noriem, ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.

57. Po vyhodnotení žalobných námietok správny súd mal za to, že rozhodnutie žalovaného je vecne správne a zákonné, a preto žalobu podľa za použitia ako nedôvodnú zamietol.

58. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa v spojení s a contrario. Žalobkyňa v konaní nebola úspešná z titulu zamietnutia žaloby, preto nemala právo na náhradu trov súdneho konania. Žalovanému voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo žiadať, a preto krajský súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.