Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoP-2-2023.pdf
PDF · 94 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoP/2/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v právnej veci navrhovateľky: G. H., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX J., proti odporcovi: N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX J., právne zastúpený advokátom JUDr. Michalom Maškulíkom, AK Mierová 33/2, 072 22 Strážske, o určenie manželského výživného, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 07.09.2022 č. k. 3Pc/28/2020 - 219, takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozhodol, cit. : „I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke manželské výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX po 50,- euro mesačne a za obdobie od XX.XX.XXXX platiť navrhovateľke mesačné výživné po 100,- euro vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľky s tým, že dlžné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške 500,- euro a za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške 1.100,- euro je p o v i n n ý odporca zaplatiť navrhovateľke spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 50,- euro mesačne až do zaplatenia pod následkami straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. II. Súd návrh navrhovateľky čo do zvyšku z a m i e t a . III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.“
2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že navrhovateľka návrhom zo dňa XX.XX.XXXX sa domáhala určenia manželského výživného vo výške 300 eur mesačne. Skorším rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa XX.XX.XXXX č. k. 3Pc/28/2020 - 125 bol odporca zaviazaný platiť navrhovateľke manželské výživné po 250 eur mesačne, vždy do 20. dňa toho, ktorého mesiaca, počnúc dňom XX.XX.XXXX s tým, že dlžné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume 2.500 eur, je odporca povinný zaplatiť spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 50 eur, až do zaplatenia, pod následkami straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti bol návrh navrhovateľky zamietnutý. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č. k. 21CoP/10/2022 - 173 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V intenciách zrušujúceho uznesenia súd prvej inštancie vyzval účastníkov, aby predložili rozpis príjmov a výdavkov za rozhodné obdobie, t.j. od XX.XX.XXXX do rozhodnutia súdu, za účelom preukázania, či životná úroveň manžela je vyššia ako manželky. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8P/192/2020 (o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej H. a maloletej C., pochádzajúcich z manželstva účastníkov), z ktorého zistil od zamestnávateľa navrhovateľky, že jej príjem za rozhodné obdobie predstavoval mesačne 668,67 eur a podľa výpisov z účtu odporcu v peňažnom ústave, za obdobie posledných 6 mesiacov v roku 2022, priemerná mesačná mzda vložená na účet odporcu predstavovala 1.324 eur. Za obdobie od januára do apríla 2021 bol odporcov priemerný mesačný vklad na účet 1.843,43 eur. Ďalej zo spisu mal súd za preukázané, že výdavky na strane odporcu predstavujú nájomné za byt 500 eur, stravné 250 eur, hygienické potreby 40 eur, mobil 30 eur, splátky pôžičky 110 eur, výživné na deti 200 eur, odvody živnostníka 180,99 eur, sociálna a zdravotná poisťovňa 76,44 eur mesačne. Výdavky na strane navrhovateľky, predstavujú náklady spojené s užívaním bytu 205 eur, inkaso 46 eur, káblová televízia + internet 26 eur, stravné 250 eur, hygienické potreby 50 eur, telefón 40 eur. Súd uzavrel, že vychádzajúc z dokladov, ktoré predložili účastníci, na strane odporcu je za rozhodné obdobie príjem na úrovni 1.300 eur mesačne a príjem navrhovateľky na úrovni 650 eur mesačne.
3. S poukazom na ust. § 71 ods. 1, § 75 ods. 1 zákona o rodine súd konštatoval, že životná úroveň odporcu je vyššia ako u navrhovateľky, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že odporca po odchode zo spoločnej domácnosti si dovolí prenajímať byt za 500 eur mesačne, pričom ide o dvojizbový byt o výmere XX m2 a v tejto súvislosti musí platiť aj ďalšie poplatky súvisiace s užívaním bytu, v ktorom býva sám. Takéto konanie odporcu dokazuje, že je v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať vyšší príjem ako má navrhovateľka. Preto súd určil odporcovi platiť manželské výživné pre navrhovateľku za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX po 50 eur mesačne s tým, že za uvedené obdobie dlžné výživné predstavuje 500 eur a do budúcna, počnúc od XX.XX.XXXX súd určil manželské výživné po 100 eur mesačne s tým, že dlžné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX predstavuje 1.200 eur, ktoré dlžné výživné je odporca povinný zaplatiť spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 50 eur až do zaplatenia, pod následkami straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v okolnostiach prípadu, ako aj v tom, že obaja účastníci sú manželia, a súd vo veci rozhodol tak, aby ich životná úroveň bola rovnaká.
5. Proti rozsudku obidve strany podali odvolanie. Navrhovateľka namietala, že súd nepostupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a neporovnal príjmy oboch účastníkov, konkrétne neuviedol, z akých dôvodov nepriznal navrhovateľke vyššie výživné po 250 eur mesačne, ani neuviedol skutočnosti, ktoré ho viedli k stanoveniu výživného za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX po 50 eur mesačne a od XX.XX.XXXX do budúcna po 100 eur mesačne. Nevzal do úvahy, že navrhovateľka uvádzala zvýšené výdavky na výživu maloletých detí. Tiež nezohľadnil, že v byte, za ktorý odporca platí mesačnú úhradu 500 eur nebýva sám, ale s inou ženou. Sťažuje sa na nedostatok peňazí, čo mu však nebráni zúčastňovať sa koncertov, o čom navrhovateľka ako dôkaz predložila zverejnené fotografie odporcu s priateľkou z rôznych koncertov a akcií. Okrem toho odporca na svojej facebookovej stránke zverejnil, že je usporiadateľom koncertu, ktorý sa uskutočnil XX.XX.XXXX v D.. Odporca svoje príjmy míňa na hobby, nakupuje platne, CD, tričká, mikiny, čoho dôkazom sú výpisy z bankového účtu odporcu. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, určil manželské výživné po 250 eur mesačne, alternatívne navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Odporca odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že napriek zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu a opakovanej apelácií zo strany právneho zástupcu odporcu, súd prvej inštancie nerozlišuje u osoby odporcu ako živnostníka pojmy príjem a zisk, považuje ich za totožné, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. V rozhodnutí sa neuvádza ako súd zistil príjmy a výdavky, ale uvádza nepravdivý údaj o zisku a príjme odporcu za rozhodné obdobie, ktorú skutočnosť považuje za nedostatočne zistenie skutočného stavu veci. Ďalším dôvodom je počítanie zisku odporcu za rok 2020, keď súd bez akéhokoľvek logického vysvetlenia svojvoľne a nepreskúmateľne určil jeho zisk 1.200 eur pri príjme 1.300 eur, čo znamená, že náklady na podnikanie podľa súdu predstavujú 100 eur. V tejto súvislosti odporca uvádza, že len minimálne odvody sa v daný rok pohybovali vo výške cca 230 eur a podľa výpočtu súdu odporca býval v mieste výkonu podnikateľskej činnosti zadarmo a
ani nepotreboval žiadne výdavky na jedlo. Tiež nezohľadnil skutočnosť, že výživné na maloleté deti a manželské výživné sú dva samostatné právne inštitúty, a preto nemožno nahrádzať plnenie jedného inštitútu druhým. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.
7. Navrhovateľka k odvolaniu odporcu uviedla, že na svojich odvolacích dôvodoch trvá a navrhuje, aby záverečný návrh odporcu uvedený v odvolaní nebol akceptovaný.
8. Odvolací súd, vzhľadom na včas podané odvolanie oboch účastníkov, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a § 379 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP. Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke súdov SR. Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k názoru, že odvolaniu navrhovateľky, ani odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť.
9. Podľa § 71 ods. l Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadne súd na starostlivosť o domácnosť.
10. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a je viazaná na právnu existenciu manželstva. Zánikom manželstva zaniká aj vyživovacia povinnosť medzi manželmi zo zákona. Pokiaľ v priebehu konania dôjde k rozvodu manželstva, súd môže priznať výživné do času zániku manželstva. Uzavretím manželstva vzniká medzi manželmi aj bezpodielové spoluvlastníctvo, ktoré vyjadruje hospodársku stránku rovnakého právneho postavenia manželov, t. j. spoločné hospodárenie. V rámci spoločného hospodárenia by si mali manželia organizovať a zabezpečiť všetky svoje osobné potreby, spoločne uhrádzať náklady na veci spojené s ich užívaním a udržiavaním. Bežné veci môže vybavovať každý z manželov. Z princípu rovnosti manželov vyplýva aj zákonný znak vzájomnosti tohto druhu vyživovacej povinnosti, to znamená, že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený a povinný na jej plnenie. Rozsah vyživovacej povinnosti je spolu s výživným dieťaťa najväčší. Týka sa všetkých potrebných osobných potrieb, predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia. Východiskom je v zásade rovnaká životná úroveň manželov. Zásadne rovnaká životná úroveň znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Vždy treba vziať do úvahy osobitosti, vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov. Zásada zásadnej rovnosti životnej úrovne je naplnená vtedy, ak manželia budú mať približne rovnakú možnosť zabezpečovať si svoje základné potreby s prihliadnutím na uvedené osobitosti.
11. Súd prvej inštancie správne zistil podklady pre zistenie rovnakej životnej úrovne oboch účastníkov, pričom vychádzal z dôkazov, ktoré sú obsahom spisu. Z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, pokiaľ ustálil výšku výživného pre manželku za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX po 50 eur mesačne a od XX.XX.XXXX do budúcna vo výške po 100 eur mesačne. Pri zohľadnení príjmu odporcu i príjmu navrhovateľky v rozhodnom období, správne vychádzal sud prvej inštancie z obsahu spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8P 192/2020 a z dôkazov, ktoré účastníci súdu predložili.
12. Zásadná odvolacia námietka odporcu v odvolaní spočíva v tom, že súd v nedostatočnom rozsahu preskúmal príjmové a výdavkové pomery účastníkov konania. Navrhovateľka namietala, že súd neporovnal príjmy oboch účastníkov a neuviedol dôvody, pre ktoré nepriznal manželské výživné vo výške 250 eur mesačne. Odporca žiadal, aby jeho príjmy a výdavky za rozhodné obdobie boli ďalším dokazovaním zisťované a preukázané, nakoľko súd v rozhodnutí vychádzal z nepravdivého údaju o príjme a zisku odporcu, čo znamená, že súd nedostatočne zistil skutočný stav veci.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že obidvaja účastníci konania boli súdom prvej inštancie poučení o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania v mimosporovom konaní (č. listu 6 - 9 spisu), doručenom navrhovateľke dňa XX.XX.XXXX a odporcovi dňa XX.XX.XXXX, o dôkaznej povinnosti,
o povinnosti tvrdenia i označení dôkazov a o tom, že súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 35 CMP). Súd prvej inštancie podľa tvrdení účastníkov konania a podľa nimi predložených dôkazov vo veci realizoval aj dokazovanie a správne dospel k záveru, že príjem dosahovaný odporcom a príjem dosahovaný navrhovateľkou nepochybne umožňuje odporcovi platiť manželské výživné vo výške určenej súdom prvej inštancie. Keďže manželstvo účastníkov naďalej trvá, životná úroveň oboch manželov má byť v zásade rovnaká, a preto pokiaľ si odporca túto povinnosť neplní, bolo potrebné rozhodnúť o vyživovacej povinnosti medzi manželmi.
14. V konaní bolo preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX a z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, H. H., nar. XX.XX.XXXX a C. H., nar. XX.XX.XXXX, ktoré bývajú v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, ktorú odporca opustil dňa XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8P/192/2020 boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej H. po 150 eur mesačne a na výživu maloletej C. po 120 eur mesačne, počnúc mesiacom novembrom 2020. Keďže manželstvo účastníkov doposiaľ trvá, účastníci majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť ako manželia, pričom v zásade má byť životná úroveň oboch manželov rovnaká. Navrhovateľka má príjem zo zamestnania vo výške 650 eur mesačne a tento príjem nepokryje všetky jej náklady. Z hľadiska zárobkových a majetkových pomerov odporcu, po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, tento zostal nečinný, preto súd prvej inštancie vychádzal z dôkazov nachádzajúcich sa v spise, t.j. výpis transakcií z bankového účtu odporcu, za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, daňové priznanie odporcu za rok 2021, tiež vychádzal z príjmov odporcu, ktoré mal preukázané zo spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8P/192/2020. Na základe takto zisteného skutočného stavu veci súd ustálil, že za posledných 6 mesiacov v roku 2022 ( do rozhodnutia súdu prvej inštancie) mal odporca mesačný príjem vo výške 1.324 eur, v roku 2021 vklad na účte odporcu predstavoval od januára do apríla 2021 mesačne 1.843,43 eur. Pokiaľ ide o výdavky, súd vychádzal z tvrdení účastníkov konania s tým, že na strane navrhovateľky, výdavky predstavujú náklady za užívanie bytu vo výške 200 eur, inkaso 46 eur, káblová televízia + internet 26 eur, stravné 250 eur, hygienické potreby 50 eur a telefón 40 eur mesačne. Spolu takto výdavky, ktoré má navrhovateľka na zabezpečenie svojich životných potrieb sú na úrovni 620 eur. Pokiaľ ide o výdavky odporcu, vychádzal z tvrdení odporcu, že jeho výdavky predstavujú náklady súvisiace s nájmom bytu 500 eur, stravné 250 eur, hygienické potreby 40 eur, mobil 38 eur, odporca spláca pôžičku 110 eur, platí výživné na dve maloleté deti vo výške 270 eur, ako aj odvody živnostníka 180 eur mesačne.
15. V prejednávanej veci je potrebné upriamiť pozornosť na to, že návrh na platenie manželského výživného bol podaný XX.XX.XXXX na súde, takže od toho dátumu sa odvíja možnosť riešiť otázku platenia výživného odporcom. Súd prvej inštancie vychádzajúc z dôkazov predložených v konaní, správne zistil podklady pre zistenie rovnakej životnej úrovne oboch účastníkov za čas od podania návrhu do budúcna a z vykonaného dokazovania vyvodil aj správny právny záver, pokiaľ ustálil výšku manželského výživného za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX po 50 eur mesačne a za obdobie od XX.XX.XXXX do budúcna po 100 eur mesačne. Pri zohľadnení príjmu odporcu a príjmu navrhovateľky v rozhodnom období, považuje odvolací súd súdom prvej inštancie určenú výšku výživného pre navrhovateľku na zabezpečenie jej osobných potrieb za primeranú, zabezpečujúcu v zásade rovnakú životnú úroveň oboch manželov. Jedinou výnimkou, pre ktorú by nebolo možné priznať navrhovateľke výživné by bol rozpor s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 Zákona o rodine). Priznanie tohto oprávnenia vo vzťahu k navrhovateľke nie je v rozpore s dobrými mravmi, keďže k prerušeniu manželského spolužitia došlo v dôsledku nadviazania mimomanželskej známosti odporcom.
16. Ak navrhovateľka v odvolaní argumentuje zvýšenými nákladmi na výživu maloletých detí pochádzajúcich z manželstva účastníkov, uvedený stav je potrebné riešiť v inom konaní a nie v konaní o určenie manželského výživného. Pokiaľ výdavky na maloleté deti, vzhľadom na ich vek narastajú, navrhovateľka je oprávnená podať návrh na zvýšenie výživného, pretože meritom súdneho prieskumu v konaní o zvýšenie výživného na maloleté deti je riadne uspokojovanie potrieb dieťaťa a nie vyrovnanie životnej úrovne manželov. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že ďalšími odvolacími námietkami sa vysporiadal už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd odkazuje a s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
17. Z vyššie uvedených dôvodov pre splnenie podmienok stanovených v zákone, odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP s tým, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konanie nepriznáva, pokiaľ ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).