Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-5Er/2285/2009

Uznesenie

Okresný súd Veľký Krtíš vo veci exekučného konania oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martin Máčaj, AK so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: K., pre vymoženie pohľadávky vo výške 815,89 Eur s prísl. a trov exekúcie, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, pod spis. zn. EX 5442/09, takto

rozhodol:

Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú .

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

odôvodnenie:

Dňa 12.11.2013 doručil povinný tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie. Návrh povinný odôvodnil tým, že exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn.: SR 02519/09, ktorý vydal dňa 27.05.2009 JUDr. Miroslav Rác, rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len "rozhodcovský rozsudok"). Oprávnený a povinný uzavreli Zmluvu o úvere, ktorú mali vysporadúvať v mesačných splátkach. Na základe všeobecných podmienok poskytnutia úveru si upravili vzájomné riešenie sporov, a to rozhodcovskú doložku tak, že spory bude riešiť Stály rozhodcovský súd a.s. Bratislava. Povinný si neplnil riadne a včas povinnosť zo zmluvy, k dnešnému dňu zaplatil povinnému (pravdepodobne chyba v písaní - oprávnenému) 1 480,- Eur, čo predstavuje ďaleko viac ako je istina. Povinný sa domnieva, že zmluva uzavretá medzi ním a oprávneným je spotrebiteľská zmluva, pretože sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu a prípadný režim sa spravuje ustanoveniami a nasl. o ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne, preto došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, v neprospech povinného, a preto je takáto doložka podľa povinného neplatná a žiada, aby bola predmetná exekúcia zastavená a trovy exekúcie hradil oprávnený. Povinný ďalej vo svojom vyjadrení zo dňa 09.12.2013 uviedol, že peniaze z úveru použil v domácnosti na platenie elektrickej energie, palivového dreva, stravy a ďalších bežných výdavkov pre seba a svojich rodinných príslušníkov. Predmetný úver nezaevidoval do účtovníctva, a preto nemožno hovoriť, že by ho použil na podnikanie. Oprávnený trval na tom, aby som zmluvu podpísal ako fyzická osoba - podnikateľ a v tom čase si to ani neuvedomoval.

Oprávnený sa k návrhu povinného vyjadril podaním zo dňa 06.12.2013, doručeným súdu dňa 09.12.2013, v ktorom uviedol, že poskytuje úvery klientom na základe zmlúv o úvere uzatváraných podľa a nasl. . Tento druh zmluvy má charakter spotrebiteľskej zmluvy, avšak uvedenú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, účinnom v čase uzavretia zmluvy, nakoľko: 1. Oprávnený síce poskytuje klientom peňažné prostriedky síce dočasne, ale na základe zmluvy o úvere v zmysle a nasl. , nakoľko predmetná zmluva o úvere má všetky podstatné náležitosti zmluvy ustanovené v . Strany si vo Všeobecných podmienkach

v bode 19. dohodli, že v zmysle sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať . 2. Z zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že spotrebiteľ sa zaväzuje vrátiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Klienti oprávneného neuhrádzajú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, ale iba časť týchto nákladov, z ktorých 1/3 je dohodnutý úrok a 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. 3. Z zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má mať náležitosti. Z predmetného ustanovenia a z jeho gramatického výkladu vyplýva, že okrem všeobecných náležitostí má mať aj náležitosti vymenované v predmetnom ustanovení zákona. Nakoľko predmetom úverov poskytovaných zo strany oprávneného klientom sú peňažné prostriedky, teda nie tovar alebo služba, zmluvy o úvere zo strany oprávneného nemôžu obsahovať náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch (opis tovaru alebo služby, cenu tovaru alebo služby, adresu predávajúceho, na ktorej možno uplatniť reklamáciu, atď.) Vzhľadom na uvedené a na charakter činnosti oprávneného, nie je možné, aby poskytoval úvery na základe zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko činnosť oprávneného nepatrí do pôsobnosti zákona. Zo zmluvy o úvere ďalej zo dňa 24.01.2008 vyplýva, že povinný je živnostníkom zapísaným v živnostenskom registri, a teda je podnikateľom v zmysle . Z uvedeného je evidentné, že zmluvu o úvere nie je možné podriadiť pod režim spotrebiteľských úverov. Oprávnený odkazuje na zmluvu o úvere č. 1232821, ktorá má v časti identifikácie dlžníka (povinného) uvedené okrem iného obchodné meno a IČO dlžníka, preto teda oprávnený uzavrel zmluvu o úvere s fyzicky podnikajúcou osobou, ktorej boli poskytnuté peňažné prostriedky k výkonu podnikateľskej činnosti. Skutočnosť na čo konkrétne bol úver použitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho nepodstatná informácia. K rozhodcovej doložke, uvedenej vo Všeobecných ustanoveniach v bode 17., oprávnený uvádza, že je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania, teda nevyžaduje, aby sa spory riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. Ide teda o alternatívnu rozhodcovskú doložku, ktorá je právne prípustná, jednak v zmysle vnútroštátneho ako aj európskeho práva. V zmysle smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu, čo nie je daný prípad, keďže rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený dodáva, že rozhodcovské konanie prebiehalo písomne, a teda vzdialenosť sídla rozhodcovského súdu od bydliska účastníkov konania nemala žiaden relevantný význam pre výsledok konania, resp. možnosť uplatnenia procesných práv účastníka. Na základe vyššie uvedených skutočností, navrhuje oprávnený návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietnuť.

Z pripojených listinných dôkazov, najmä rozhodcovského rozsudku, Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 24.01.2008 a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a podaní účastníkov súd zistil nasledovné: Rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 815,89 Eur spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 489,96 Eur od 26.11.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 223,75 Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Oprávnený a povinný uzavreli dňa 24.01.2008 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 331,93 Eur. Poskytnutý úver sa povinný zaviazal splatiť v 12 mesačných splátkach po 54,43 Eur, počnúc dňom 28.03.2008. Bod 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru upravuje riešenie sporov - rozhodcovskú doložku tak, že : "Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnenie zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len "rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ).Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu."

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje v ustanovení . V zmysle tohto ustanovenia v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Špeciálna úprava spotrebiteľských zmlúv je obsiahnutá v o spotrebiteľských úveroch, ktorým bol zrušený predtým platný o spotrebiteľských úveroch. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa uvedeného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa uvedeného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce, akou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, ale dôležitá je kauza, t.j. že sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Ňou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Z tvrdení povinného, ktoré uviedol vo svojom podaní zo dňa 09.12.2013 vyplýva, že Zmluvu o úvere neuzavrel ako podnikateľ, a teda nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ale ako fyzická osoba - spotrebiteľ, za účelom platenia bežných výdavkov pre seba a príslušníkov svojej rodiny. Oprávnený ukončil svoju podnikateľskú činnosť ku dňu 27.04.2009. Zmluva, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach a nasl. . Na zmluve o úvere č. XXXXXXX, ktorá je písaná na vopred predtlačenom formulári, je v časti identifikácie dlžníka (povinného) uvedené meno a priezvisko, bydlisko, rodné číslo, číslo OP, čo sú identifikačné znaky pre fyzickú osobu. Je pravda, že na predmetnej zmluve je ďalej uvedené aj obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živn. reg. dlžníka, no vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, je zrejmé, že povinný uzavieral zmluvu ako spotrebiteľ, a nie ako fyzická osoba - podnikateľ, ktorý v tom čase síce vykonával podnikateľskú činnosť, a vzhľadom na to svoje údaje, týkajúce sa jeho podnikania, do formulárovej zmluvy, v časti označujúcej identifikáciu podnikateľa (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského oprávnenia), aj vpísal.

Na základe uvedených skutočností možno posudzovať vzťah medzi povinným a oprávneným ako vzťah spotrebiteľský a aplikovať na neho ustanovenia spotrebiteľského práva. Z povahy zmluvných strán (podnikateľ vs. fyzická osoba nepodnikateľ - nakoľko povinný neuzavrel zmluvu o úver v rámci podnikateľskej činnosti), predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a v konečnom dôsledku aj z

obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, a teda o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej v zmysle a nasl. .

Zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne uvádza, na ktoré zmluvy (pokiaľ spĺňajú uvedené podmienky) sa nevzťahuje. To znamená vyníma zo svojej povinnosti určité úverové zmluvy, ktoré presne špecifikuje v § 1 ods. 2 a 3. Úverová zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným nie je ani jednou zo zmlúv uvedených v Zákona o spotrebiteľských úveroch. To znamená, že predmetná Zmluva o úvere je úverovou zmluvou, na ktorú sa cit. Zákon o spotrebiteľských úveroch vzťahuje v plnom rozsahu. Úverové zmluvy sa v zmysle riadia , avšak neobsahuje žiadnu úpravu spotrebiteľských vzťahov, a preto sa na spotrebiteľské vzťahy v zmysle vzťahujú predpisy občianskeho práva, tak Zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj .

Súd má teda za to, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou. Pri spotrebiteľskej zmluve ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť Pohotovosť s.r.o., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej Zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa. Prípadná klauzula o aplikácii , alebo označenie Zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu podľa teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia a nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä , ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Návrh spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o úvere, je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o úvere, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku.

Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje , umožňuje exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. V ustanovení obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje v aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z článku 144 ods. 1 SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi nimi sa bod 1 písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je "neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane".

V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej ESD) "povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, teda odôvodňujú to, že vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C 240/98 až C 244/98, Zb. s. I 4941). Ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, C 473/00, Zb. s. I 10875)".

Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení smernica je priamo vykonateľným prameňom komunitárneho práva aj v dôsledku nedostatočnej alebo neúplnej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky (viď ustanovenia v a nasl. v čase uzatvorenia úverovej zmluvy medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na súčasný stav upravený v zmysle judikatúry ESD). Exekučný súd je preto povinný aplikovať jej ustanovenia na prebiehajúce exekučné konanie ex offo zohľadňujúc ich prioritu pred vnútroštátnou úpravou spotrebiteľských vzťahov v , resp. zákone o spotrebiteľských úveroch.

Európsky súdny dvor v rozsudku Océano Grupo Editorial (citovaný už vyššie) judikoval, že podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s

obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z písmena q) bodu 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej obtiažnym.

Rozhodcovská doložka v zmluve o úver nie je dojednaná individuálne, čo vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Spôsob akým bola koncipovaná formálne napĺňa podmienku uvedenú v citovanom písm. q) bodu 1 Prílohy ku smernici. Rozhodcovské konanie síce nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy o úvere (viď aj ustanovenie v súčasnom znení) je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka, zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Vychádzajúc z uvedených ustanovení je zrejmé, že veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou, napriek jej formálnemu zneniu, reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii nemá právo relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť, resp. sa zúčastniť konania či už pred rozhodcovským súdom alebo v občianskom súdnom konaní. V konečnom dôsledku k takémuto závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v smernici dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde, domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.

Vloženie neprijateľnej podmienky do spotrebiteľskej zmluvy, a teda porušenie zákona o tom, že spotrebiteľská zmluva nesmie neprijateľné podmienky obsahovať, spôsobuje v zmysle , účinného v čase uzatvárania zmluvy, právne následky. Takýmto právnym následkom je neplatnosť ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré takúto neprijateľnú podmienku obsahuje. Jedná sa tu o absolútnu neplatnosť neprijateľnej podmienky, keďže tento dôvod neplatnosti nie je zaradený medzi taxatívne vymedzené prípady relatívnej neplatnosti právneho úkonu uvedené v . Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd z úradnej povinnosti, bez toho, že by niekto neplatnosť právneho úkonu namietal. Absolútna neplatnosť neprijateľnej podmienky, v tomto prípade uzavretej rozhodcovskej doložky, nastáva priamo zo zákona. Rozhodcovská doložka absolútne neplatná, a to o od ex tunc, od okamihu od ktorého vznikla. Na takúto rozhodcovskú doložku sa hľadí, akoby vôbec nebola uzavretá, a preto v danom prípade neexistuje dohoda medzi stranami zmluvy o úvere, ktorá by zakladala právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporov vzniknutých z tejto zmluvy. Vzhľadom na to, že neexistuje v zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní dohoda strán zmluvy o úvere o tom, že na riešenie sporov z nej vzniknutých bude príslušný rozhodcovský súd, rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci sporu vychádzajúceho zo zmluvy o úvere konať ani vydať rozhodnutie, ktoré je v predmetnom konaní exekučným titulom. Na rozhodovanie o spore zo zmluvy o úvere je príslušný výlučne súd v zmysle ustanovení . Keďže rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého sa uskutočňuje exekúcia, nebol vydaný subjektom na to oprávneným, nie je formálne ani materiálne vykonateľný.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení (ďalej len ""), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že rozhodcovská doložka v Zmluve bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola od počiatku neplatnou v zmysle účinného v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Podľa judikatúry ESD je povinnosťou členských štátov a ich orgánov zabezpečiť, aby nekalé podmienky v zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov a prihliadajúc ex offo k ich neplatnosti dosiahnuť odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu ich používania zo strany predajcov alebo dodávateľov. V dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie, preto zmysle exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o zastavení a trovách exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, na tunajší Okresný súd Veľký Krtíš, písomne v troch vyhotoveniach.