Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8C-281-2013.pdf
PDF · 99.19 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/281/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou v právnej veci žalobcu Slovenskej kancelárie poisťovateľov so sídlom v Bratislave 29, Trnavská cesta 82, IČO: 36062235 právne zastúpený advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5 proti žalovaným 1/ S. I. - I., X. K. I. XX, IČO: 37342983 a 2/ H. R., trvale bytom Z. XXX, t.č. prechodne Y., W. XX, o zaplatenie 1.379,97 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 379,97 Eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 18.6.2011 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania k rukám právneho zástupcu žalobcu vo výške 698,43 Eur, v lehote 3 dní do právoplatnosti rozsudku.
Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a .
Žalovaný v 2. rade n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca podanou žalobou sa domáhal zaplatenia sumy 1.379,97 Eur istiny s príslušenstvom, t.j. s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 18.6.2011 do zaplatenia spoločne a nerozdielne žalovanými v 1., 2. rade, z titulu náhrady poistného plnenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.9.2009 spôsobil vodič - žalovaný v 2. rade motorovým vozidlom zn. VOLVO EČV Y. XXX O., ktorého držiteľom bol žalovaný v 1. rade dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej spôsobil škodu na motorovom vozidle zn. VOLVO A. XTXXXXX, ktorého držiteľom v čase nehody bola spoločnosť E. U., a.s. (ďalej len „poškodený“).
Vzhľadom na to, že v čase uvedenej dopravnej nehody nebolo na motorové vozidlo zn. VOLVO EČV Y. uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1/ zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2/ vyššie citovaného zákona povinnosť poistného plnenia poškodenému za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z poistného garančného fondu. Žalobca poskytol z poistného garančného poistného fondu poškodenému poistné plnenie dňa 9.5.2011 vo výške 1.583,03 Eur, z čoho sumu vo výške 203,06 Eur predstavoval poplatok podľa interných pravidiel, ktorú sumu si žalobca neuplatnil. Žalobca listom zo dňa 17.5.2011, ako aj listom zo dňa 30.5.2011 si uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči žalovaným v 1., 2. rade, ktorý dlh žalovaní doposiaľ neuhradili. Z toho dôvodu žalobca trval na žalobe v celom rozsahu s poukazom aj na ustanovenie § 427 a nasl. OZ voči žalovanému v 1. rade, ktorý ako prevádzateľ motorového vozidla zodpovedá za škodu, vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla,
kým žalovaný v 2. rade zodpovedá za škodu podľa § 420 ods. 1/ Obč. zákonníka, a to spôsobenú porušením právnej povinnosti. Keďže žalovaní v 1., 2. rade sa s plnením peňažného dlhu dostali do omeškania, žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne, v zmysle Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., t. j. dvojnásobok základnej úrokovej sadzby, určenej NBS, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu s účinnosťou do 31.12.2008 a s účinnosťou od 1.1.2009, kedy je výška úrokov z omeškania určená Nariadením vlády č. 87/1995 tak, že výška úrokov z omeškania je o 8 % - nych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB, platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 14Ro/11/2013 - 54 zo dňa 10.5.2013 voči žalovaným v 1. 2. rade na zaplatenie sumy 1.379,97 s príslušenstvom, ako aj na zaplatenie trov konania, v ktorom platobnom rozkaze bol nesprávne označený žalovaný v 2. rade, keď namiesto priezviska R. bol označený „S.“. Platobný rozkaz, keďže ho nebolo možné doručiť žalovanému v 2. rade, bol následne zrušený uznesením tunajšieho súdu zo dňa 04.07.2013, hlavne z dôvodu, že zo strany súdu nebolo možné predmetný platobný rozkaz doručiť žalovanému v 2. rade, a to aj pre jeho nesprávne označenie priezviska.
Súd vo veci po zrušení platobného rozkazu nariadil pojednávanie. Žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Vo svojej výpovedi zdôraznil, že dopravná nehoda, ku ktorej došlo dňa 18.9.2009 bola spôsobená vodičom, t.j. žalovaným v 2. rade s vozidlom, ktorého držiteľom bol žalovaný v 1. rade, a ku ktorému vozidlu k dátumu nehody nebolo uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a preto žalobcovi vznikla povinnosť uhradiť poškodenému poistné plnenie, čo žalobca aj realizoval z garančného fondu, keď uhradil celkovú škodu vo výške 1.583,03 Eur, z čoho suma 203,06 Eur predstavovala spracovateľský poplatok pre Českú poisťovňu, ktorá spracovávala a likvidovala predmetnú poistnú udalosť. Nárok na zaplatenie predmetného poplatku si však žalobca neuplatnil. K výške škody žalobca uviedol, že bola uhradená v zmysle vystavenej faktúry, ktorá bola preverená Českou poisťovňou, ktorá poistnú udalosť likvidovala, pričom z kontroly faktúry vyplýva, že poistné plnenie bolo nižšie ako bola celá fakturovaná suma a došlo k poníženiu škody o položky, ktoré podľa prepočtu poisťovne nesúviseli s poistnou udalosťou. Českou poisťovňou ako to uviedol žalobca, ktorá poistnú udalosť likvidovala došlo k riadnemu prevereniu výšky škody a poskytnutiu poistného plnenia len v rozsahu poškodení, súvisiacich s dopravnou nehodou. Žalovaní v 1., 2. rade napriek tomu, že boli vyzvaní k plneniu aj mimosúdne, doposiaľ dlžnú sumu neuhradili, s plnením sa dostali do omeškania, a preto si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy od 18.6.2011 do zaplatenia, t. j. po uplynutí lehoty na plnenie stanovenej v písomnej výzve, do 17.6.2011.
Žalovaný v 1. rade k návrhu nemal námietky. Potvrdil, že v čase nehody nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla k predmetnému vozidlu zn. VOLVO EČV Y., ktorým bola spôsobená nehoda žalovaným v 2. rade. Ako to vyplýva z výpovede žalovaného v 1. rade v čase nehody bol podnikateľom, podnikal ako fyzická osoba a motorové vozidlo sa využívalo na podnikateľské účely. Žalovaný v 2. rade nebol u neho zamestnaný, vykonával práce len na základe dohody a na základe dohody vykonal aj predmetnú služobnú cestu. Toho času už podnikanie ukončil, uviedol tiež, že je nezamestnaný a nemá možnosť dlžnú sumu uhradiť jednorázovo, resp. t. č. nemá možnosť uhrádzať dlh ani v splátkach z dôvodu finančnej neschopnosti.
Žalovaný v 2. rade so žalobou nesúhlasil hlavne z dôvodu, že žalovaná suma nezodpovedala spôsobenej škode a tiež z dôvodu, že ju nemá z čoho zaplatiť. Má za to, že žalovaný v 1. rade je zodpovedný za predmetnú škodu, keďže nemal uzatvorené povinné zmluvné poistenie na vozidlo, s ktorým bola spôsobená nehoda. Zároveň namietal aj samotnú výšku škody, ktorá podľa jeho názoru nezodpovedá skutočnej škode, ktorá bola spôsobená na poškodenom vozidle zn. VOLVO. Uviedol, že k nehode došlo v čase, keď vychádzal z parkoviska a návesom zachytil pravé zrkadlo na vozidle VOLVO a tiež došlo k poškodeniu, resp. natrhnutiu plachty na vozidle, preto škoda by mala byť vyčíslená len za poškodené zrkadlo a opravu plachty. Tiež potvrdil, že na mieste nehody dostal blokovú pokutu v sume 1.000,- CZK. Podľa jeho názoru nehoda bola zapríčinená aj vodičom poškodeného vozidla, ktorý neparkoval na parkovacom mieste, ale nesprávne stál na príjazdovej ceste. Žalovaný v 2. rade uviedol, že o predmetnej nehode informoval žalovaného v 1. rade. O tom, že na predmetné vozidlo nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie o tom nevedel ani nebol o tom žalovaným v 1. rade upovedomený, a to ani po nehode. Tiež zdôraznil, že neobdržal zo strany žalobcu žiadnu výzvu na plnenie, zrejme to bolo z dôvodu, že zásielka mu bola zasielaná na adresu Z., okr. J., hoci už 8 rokov tam nežije a býva v Y. a tiež bol aj nesprávne označený priezviskom „S. a správne malo byť „R.“. Na doplnenie uviedol,
že vykonáva prácu taxikára s mesačným príjmom okolo 60 - 70 Eur, žije sám v prenajatom byte, je nemajetný a z predmetného príjmu nemá možnosť uhradiť žalobcovi žalovanú sumu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie okrem výsluchu účastníkov aj dôkaznými listinami - faktúrou č. 2010405 zo dňa 22.9.2010, technickou správou - kontrolou faktúry zo dňa 12.10.2010, konečným vyúčtovaním zo dňa 4.5.2011 - interným dokladom žalobcu o poskytnutom plnení, výpisom z evidencie vozidiel, výpisom zo živnostenského registra, výpisom z účtu žalobcu zo dňa 31.5.2011, debetným avízom zo dňa 9.5.2011, e - mailovou komunikáciou žalobcu s poisťovňami o poistení vozidla, výzvami na náhradu poistného plnenia, pokusom o zmier.
Podľa ust. § 24 ods. 2/ zák. č. 381/2001 Z. z. kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu, b/ spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
Podľa ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. má kancelária právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2/ písm. a/, b/, f/, g/ na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2/ písm. c/. Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2/ písm. e/ a podľa ň 24a/ ods. 1/ písm. a/.
Podľa ustanovenia § 427 ods. 1/, 2/ OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 420 ods. 1/ OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
V zmysle § 438 ods. 1/ OZ ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu právnemu záveru, že žaloba žalobcu je opodstatnená len voči žalovanému v 1. rade. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, ako aj s poukazom na vykonané dokazovanie bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade si nesplnil svoje povinnosti
- neuhradil riadne a včas žalobcovi poistné plnenie, ktoré plnenie poskytol žalobca poškodenému v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 18.9.2009, zavinenou vodičom H. R., motorovým vozidlom žalovaného v 1. rade zn. VOLVO EČV: Y., na ktoré vozidlo nebolo uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a keďže žalobca uhradil poistné plnenie poškodenému - t. j. škodu, ktorá vznikla na vozidle v súvislosti s dopravnou nehodou vo výške 1 583,03 Eur, podľa § 24 ods. 2/ písm. b/, žalobcovi vzniklo právo uplatniť si náhradu škody od toho, za koho plnil. Takto žalovaný v 1. rade zodpovedá za škodu v zmysle § 427 ods. 1/ a 2/ OZ.
Súd má za to, že žaloba voči žalovanému v 2. rade je nedôvodná, keďže v danej veci nejde o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodenému proti tomu, kto škodu spôsobil, ani o zákonnú cessiu tohto nároku poškodeného, ale ide o zvláštny postihový nárok. Preto nie je možné v prejednávanej veci posudzovať právny vzťah, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, ako právny vzťah zodpovednosti za škodu. Podľa § 440 OZ, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih. Toto ustanovenie upravuje nárok osobitnej povahy, ktorý nie je nárokom na náhradu škody a nie je ani nárokom, vyplývajúcim z bezdôvodného obohatenia, lebo len ten, kto plnenie poskytol, bol naň zo zákona povinný, hoci škoda bola spôsobená zavinením iného. Podmienkou vzniku tohto nároku je skutočnosť, že nárok poškodeného zanikol v dôsledku plnenia osoby, ktorá tento nárok uplatňuje. Právo žalobcu na tzv. postih (regres), nie je teda nárokom na náhradu škody, ale má povahu osobitného nároku.
Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Podľa odseku 3 má poškodený právo uplatniť nárok na náhradu škody, podľa ods. 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona. Podľa ods. 5/ vety 1 tohto ustanovenia poskytuje kancelária poškodenému poistné plnenie podľa ods. 2/ za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona. Podľa ods. 7 vety 1 tohto ustanovenia má kancelária právo proti
tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ods. 2 písm. a/ a b/, na náhradu toho, čo za neho plnila. Keďže právo žalobcu na tzv. postih (regres) nie je nárokom na náhradu škody, nemožno jeho vznik odvodzovať od škodovej udalosti, ale sa odvodzuje od momentu, kedy bolo poskytnuté plnenie z garančného fondu. S poukazom na vyššie uvedené, súd je toho názoru, že právo žalobcu proti tomu, kto zodpovedá za škodu, na náhradu toho, čo za neho plnila (§ 24 ods. 2 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) je regresným právom a nie právom na náhradu škody. Na predmetné regresné právo Slovenskej kancelárie poisťovateľov sa vzťahuje aj všeobecná 3-ročná premlčacia doba, podľa § 101 OZ a nie 2-ročná, v zmysle § 106 OZ ods. 1/ t. j. práva na náhradu škody (Uznesenie NS SR z 28.10.2011 sp. zn. 4CdO/284/2010 a zbierka stanovísk NS a súdov SR 3/2013). S poukazom na vyššie citované ustanovenia, súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol ako nedôvodnú. Súd zároveň v súvislosti so žalovaným v 2. rade poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobca v tomto konaní nepredložil súdu žiadny dôkaz o tom, že predmetná nehoda bola spôsobená len žalovaným v 2. rade, nekonkretizoval akého priestupku sa mal žalovaný v 2. rade dopustiť, nepredložil súdu o tom žiadne dôkazy a doposiaľ nie je ani zrejmé, či predmetná nehoda bola spôsobená len žalovaným v 2. rade, prípadne sa na nehode podieľal aj poškodený, čo vyplýva z tvrdenia žalovaného v 2. rade, ktorý vo svojej výpovedi poukázal na to, že k nehode došlo z dôvodu, že poškodený parkoval na nesprávnom parkovacom mieste a naviac žalovaný v 2. rade sa až v tomto konaní dozvedel o predmetnej žalobe a nebol ani mimosúdne vyzvaný k plneniu, keďže žalobca ho nesprávne označil a len v priebehu konania žalobca opravil jeho priezvisko a až následnou opravou začalo voči nemu konanie. Aj vo vyššie uvedenom platobnom rozkaze bol žalovaný v 2. rade nesprávne označený a platobný rozkaz smeroval voči „H. S.“ nie „R.“ - ako mal byť správne žalovaný v 2. rade označený. Z listinných dôkazov je tiež zrejmé, že aj v uplatnení nároku bol ako vodič vozidla označený H. S. neskôr S. až v priebehu konania, po vydaní platobného rozkazu ho žalobca správne označil.
V neposlednom rade súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v súvislosti s prípadným zavinením nehody zo strany žalovaného v 2. rade, s poukazom na ustanovenie § 135 O. s. p. súd nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní, naviac, keď predmetné blokové konanie smerovalo voči H. S. a nie R.. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je zrejmé, v akej miere by prípadne zodpovedal žalovaný v 2. rade za predmetnú dopravnú nehodu a súd je toho názoru, že v tomto smere žalobca voči žalovanému v 2. rade neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ sa náhrady škody voči nemu domáha v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1/ OZ.
Súd s poukazom na vyššie cit. ustanovenia rozhodol tak, že len žalovaného v 1. rade zaviazal k zaplateniu žalovanej istiny, voči nemu súd považoval žalobu v celom rozsahu za dôvodnú a opodstatnenú a voči žalovanému v 2. rade žalobu zamietol ako nedôvodnú hlavne preto, že právo žalobcu na tzv. postih (regres) nie je nárokom na náhradu škody a naviac žalobca ani nepreukázal v súvislosti s prípadnou náhradou škody zo strany žalovaného v 2. rade, že škodu spôsobil ako vodič len žalovaný v 2. rade.
Zároveň súd zaviazal žalovaného v 1. rade aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne za obdobie od 18. 6. 2011 do zaplatenia, keďže bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade neuhradil riadne a včas žalovanú sumu a to s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1/, 2/ OZ, keď dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Podľa ods. 2/ ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Výška úrokov 9,25 % ročne je v súlade s Nariadením vlády SR č. 87/95 Zb., keď výška úrokov z omeškania je o 8 % - nych bodov vyššia ak základná úroková sadzba ECB, platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V súvislosti s pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného v 2. rade, v zmysle názoru žalobcu, keď vodič je v spore pasívne legitimovaný, pretože zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodených, v súvislosti s týmto názorom žalobcu súd poukazuje na vyššie citované novšie rozhodnutie Najvyššieho súdu z 28. 10. 2011 sp. zn. 4 Cdo 284/2010, ktorý názor najvyššieho súdu je odlišný v porovnaní s uznesením Najvyššieho súdu zo dňa 31. 8. 2010 sp. zn. 4 Cdo 134/2009, v zmysle ktorého uznesenia najvyšší súd rovnako ale zdôrazňuje, že kancelária poisťovateľov má právo postihu hlavne proti tomu, kto za škodu zodpovedá, za koho plnila, v danom prípade je to prevádzkovateľ motorového vozidla - t. j. žalovaný v 1.
rade, v zmysle § 427 OZ, ktorý porušil svoju povinnosť tým, že neuhradil zákonnú poistku na motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda.
Súd má za to, že aplikácia ustanovenia § 420 ods. 1/ OZ nie je opodstatnená voči žalovanému v 2. rade, lebo nárok žalobcu vyplýva z ustanovenia § 24 ods. 2/ písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z., v zmysle ktorého kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla za (namiesto) osoby bez poistenia zodpovednosti, ale nie za vodiča - škodcu. Na základe tohto zákonného ustanovenia vzniká právny vzťah len medzi kanceláriou a prevádzkovateľom vozidla (osobou bez poistenia zodpovednosti), od ktorého je potrebné odlíšiť vzťah medzi poškodeným a škodcom (vodičom), prípadne medzi poškodeným a prevádzateľom. Predmetom konania nebolo posúdiť zodpovednosť žalovaných v 1. a 2. rade za škodu, vzniknutú poškodenému, ale právo žalobcu na regresnú náhradu proti osobe, ktorá zanedbala povinnosť, vyplývajúcu zo zákona a to povinnosť poistiť zodpovednosť za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a nie vodiča - škodcu. Takouto osobou je v zmysle § 3 ods. 1/ zákona č. 381/2001 Z. z. len žalovaný v 1. rade. Z uvedených dôvodov preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., keď súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v celkovej sume 698,43 Eur, ktoré trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok v sume 82,50 Eur a trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu žalobcu, vyčíslené v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., v celkovej sume 615,93 Eur a to za 4 úkony právnej pomoci po 71,37 Eur za prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie návrhu na začatie konania, účasť na pojednávaniach dňa 10.10.2013 a 26.11.2013 + DPH 20 %, t. j. 57,09 Eur , ktorá odmena takto vrátane 20 % DPH predstavuje sumu 342,57 Eur, 1 x režijný paušál po 7,63 Eur a 3 x po 7,81 Eur, 20 % DPH 6,21 Eur, spolu 37,27 Eur a cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov pri použití autobusovej dopravy 1 x cesta Košice - Rožňava na pojednávanie, dňa 10.10.2013 a späť, t.j. 3,90 Eur a 3,80 Eur, spolu 7,70 Eur a podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách pri použití osobného motorového vozidla zn. U. U. S. XXX H., základná náhrada za cestu 1 x S. - Y. a späť na pojednávanie, dňa 26.11.2013, t. j. 0,183 Eur/km t. j. 136 km x 0,183,- Eur/km t. j. 24,89 Eur a náhrada za spotrebované pohonné hmoty - priemerná spotreba 5,0 l/100 km, spolu 136 km x 5,0 l/km t. j. spotrebovaných 6,81 l x 1,37 Eur/l t. j. 9,32 Eur. Takto cestovné predstavuje sumu 34,21 Eur , 20 % DPH - 6,84 Eur, spolu 41,05 Eur a cestovné spolu 48,75 Eur. Náhrada za stratu času S. - Y. - S. za vyššie uvedené pojednávania dňa 10.10.2013 a 26.11.2013, 2 x 6 začatých polhodín t. j. 12 x 13,01 Eur t. j. 156,12 Eur, 20 % DPH t. j. 31,22 Eur, spolu 187,34 Eur. Celkové trovy konania takto predstavujú sumu 698,43 Eur.
Podľa § 149 ods. 1/ O. s. p. žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť trovy konania k rukám právneho zástupcu žalobcu.
Súd žalovanému v 2. rade, ktorý bol v konaní úspešný nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že si žalovaný v 2. rade trovy konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3/ O. s. p.), uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2/ O. s. p. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu, rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.