Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_2Co-428-2012.pdf
PDF · 78.75 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/428/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Gizely Majerčákovej v právnej veci navrhovateľky: O.. D. J., T. F. J. Č.. XXX/ XX R. Č., toho času F. D. Č.. XX/XX R. Ž., zast. JUDr. Janou Šándorovou, advokátkou, so sídlom na Mlynárskej č. 19 v Košiciach, proti odporcovi: O.. D. J.Á., T. F. J. Č.. XXX/XX R. Č., zast. Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom, AK so sídlom na Žižkovej č. 6, v Košiciach, v konaní o vrátenie daru, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie, č.k. 14C/217/2008-239 a uzneseniu z č.l. 251 zo dňa 13.11.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo veci samej.
Z r u š u j e rozhodnutie vo výroku o trovách prvostupňového konania a uznesenie z č.l. 251 a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom návrh zamietol a navrhovateľku zaviazal nahradiť odporcovi 100 % trov konania, ktoré budú vyčíslené v osobitnom uznesení po právoplatnosti rozsudku. Rozsudok odôvodnil tým, že sa navrhovateľka podaným návrhom domáhala vrátenia daru, a to ideálneho podielu 1/polovice z celku nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, okr. P.-Z., obec Č., kat.územia Č., a to parcelné číslo 948 vo výmere 408 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo 949/1, vo výmere 410 m2 - záhrady, parcelné číslo 949/2 vo výmere 99 m2 - záhrady a domu súp. č. 270, stojaceho na parcele 948 a zároveň žiadala uložiť odporcovi povinnosť vypratať tieto nehnuteľnosti. Pri rozhodnutí súd prvého stupňa vychádzal z ustanovení § 628 ods. 1 a § 630 OZ. Uviedol, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ťažko možno považovať správanie sa jedného z účastníkov konania k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď druhý účastník svojím konaním tiež dáva príčinu na konflikty. V takom prípade možno len konštatovať, že ide o ich spôsob komunikácie. Vo vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom ako bývalými manželmi možno na základe vykonaného dokazovania konštatovať obojstrannú a vzájomnú konfliktnosť, ktorá je zrejmým dôsledkom rozvratu manželstva účastníkov a ich následným rozvodom. Navrhovateľkou nebolo preukázané žiadne také správanie odporcu, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka na jednej strane tvrdila, že manželstvo s odporcom bolo dobré po dobu 4 až 5 rokov a potom už bolo narušené a rozvrátené, pretože odporca ju sústavne verbálne aj fyzicky napádal. Toto jej tvrdenie je v rozpore s jej výzvou na vrátenie daru z 11.3.2008, ktorú zaslala odporcovi, kde uviedla, že v posledných 2-roch sa správa voči nej tak, že tým narušuje dobré mravy, to znamená, že tieto konflikty medzi účastníkmi vznikli v rokoch 2006 - 2008 a nakoniec vyústili až do rozvodu manželstva účastníkov. Tiež navrhovateľka nepreukázala, že by ju odporca fyzicky napádal a z toho dôvodu mala modriny po celom tele, pretože ani jeden z vypočutých svedkov túto skutočnosť nepotvrdil. Naopak správanie sa navrhovateľky bolo preukázané výpoveďou syna účastníkov H. J., ktorý s nimi žil v spoločnej domácnosti, ktorý uviedol, že jeho rodičia sa hádali už aj v čase, keď boli manželmi a iniciátorom týchto hádok bola stále jeho matka - navrhovateľka, ktorá si stále niečo vymýšľala. Poprel, že by bol otec niekedy matku fyzicky napadol. Ani z výsluchu ďalších svedkov po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu nebolo jednoznačne preukázané, že by došlo k fyzickým útokom zo strany odporcu, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, pretože z výpovede samotnej navrhovateľky vyplýva, že keď bol odporca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolužitiu, takto konal v hádke s ňou pri vzájomnej komunikácii, preto po zohľadnení všetkých dôkazov vykonaných v tomto konaní, súd dospel k záveru, že sa nejedná o takú intenzitu porušenia dobrých mravov, ktorá by odôvodňovala vrátenie daru, preto návrh na vrátenie daru zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 7 O.s.p.. Toto rozhodnutie však bližšie neodôvodnil.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Žiadala zmeniť napadnutý rozsudok a návrhu vyhovieť. V dôvodoch odvolania poukázala na to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôvodoch poukázala na skutočnosť, že súd prvého stupňa mal vypočuť psychiatričku E.. W. Z. a preskúmať psychické útoky odporcu, ktoré vyústili do jej odchodu zo spoločnej domácnosti. Tiež sa súd nevysporiadal so skutočnosťou, že v roku 2008 bola na pokyn odporcu opakovane sledovaná predchádzajúcim právnym zástupcom odporcu. Ďalej uviedla, že súd keď neveril jej tvrdeniam, tak mal ustanoviť znalca z odboru psychológie za účelom posúdenia hodnovernosti jej alebo synovej výpovede a posúdenia toho, či on alebo syn majú sklon pravdivo popisovať prežité udalosti. Ďalej uviedla, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy výpoveď Mgr. T., ktorá potvrdila, že bola odporcom manipulovaná, takže nešlo o vzájomnú konkfliktnosť, pretože ona vždy ustúpila odporcovi. Súd neprihliadol ani na dôkaz, keď svedkyne Ing. U. a Mgr. O.Á. vypovedali o situácii, keď počuli ako jej odporca vulgárne nadával v práci v prítomnosti maloletého syna.
Odporca navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Vyčíslil trovy, ktoré uplatnil v odvolacom konaní. Poukázal na to, že sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa v zmysle ktorého za hrubé porušenie dobrých mravov nemožno považovať také správanie sa dotknutých subjektov, kde konanie jedného účastníka k druhému dáva príčinu na konflikt, ktoré medzi nimi vznikajú. Odporca nepopiera, že medzi ním a navrhovateľkou boli hlboko narušené citové a komunikačné väzby, v konečnom dôsledku to bolo dôvodom rozvodu ich manželstva. Takisto sa správne vyporiadal súd aj s riešením priestupkového konania, keď vychádzal zo zásady vzájomnosti. Pokiaľ išlo o tvrdenia svedkov vypočutých v konaní, títo poznali len verziu navrhovateľky o tom, ako sa k nej mal odporca správať.
Uznesením z č.l. 251 súd prvého stupňa vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku z odvolania v sume 165,97 €.
Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala toto uznesenie zrušiť a poukázala na to, že uznesením zo dňa 28.1.2009 jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov nad sumu 165, 97 €, preto súdny poplatok bol vyrubený nesprávne, keďže jej bol vyrubený poplatok nad uvedenú sumu, ktorú už zaplatila za podanie návrhu.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a uznesenie z č.l. 251 a zistil, že pokiaľ išlo o rozhodnutie vo veci samej, neboli dôvody ani pre zmenu, ani pre zrušenie rozsudku.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia a konštatuje správnosť týchto dôvodov. Aj podľa odvolacieho súdu v konaní nebolo jednoznačne preukázané také správanie sa odporcu vo vzťahu k navrhovateľke, ktoré by bolo dôvodom pre vrátenie daru podľa § 630 OZ. Nebolo preukázané, že by sa obdarovaný správal k navrhovateľke alebo k členom jej rodiny tak, že porušuje dobré mravy. Ich vzájomná komunikácia skutočne bola veľmi zlá. Dochádzalo medzi nimi k hádkam a vzájomným nadávkam, čo bolo v konaní preukázané výpoveďou samotných účastníkov, aj synom účastníkov, čo nepopieral ani odporca. Takáto hrubá komunikácia však ešte nie je dôvodom vrátenia daru, pokiaľ je vzájomná, čo bolo v tomto prípade preukázané. Súd prvého stupňa vykonal dôkazy, ktoré mali potvrdiť fyzické a psychické útoky zo strany odporcu, ktoré navrhla vykonať navrhovateľka po zrušení prvostupňového rozsudku odvolacím súdom. Súd vykonal tieto dôkazy, ale tieto nepriniesli zmenu v skutkových zisteniach. Išlo o dôkazy, ktoré vychádzal len zo sprostredkovaných tvrdení navrhovateľky pred svedkyňami, z čoho súd prvého stupňa potom vyvodil správny právny záver. Navrhovateľka na strane ktorej bola dôkazná povinnosť nepreukázala ani psychické útoky zo strany navrhovateľa takej intenzity, ktoré by porušovali dobré mravy. Správne to súd prvého stupňa skonštatoval v odôvodnení, keď uviedol, že išlo o obojstrannú a vzájomnú konfliktnosť, ktorá bola aj zrejmým dôsledkom rozvratu manželstva, aj ich následným dôvodom pre rozvod. Zo skutočnosťami uvedenými a namietanými v odvolaní sa súd prvého stupňa vyporiadal vo svojom rozhodnutí a pokiaľ išlo o ustanovenie znalca z odboru psychológie, takýto návrh pred súdom prvého stupňa nebol zo strany navrhovateľky na vykonanie dokazovania predložený. Preto odvolaciemu súdu neostávalo iné ako potvrdiť napadnutý rozsudok vo veci samej.
Preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.
Odvolací súd zrušil aj uznesenie z č.l. 251, lebo v uznesení č.l. 27 zo dňa 28.1.2009 bolo navrhovateľke priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, sčasti nad sumu 165,97 €. Podľa odvolacieho súdu potom nie je zrejmé akú výšku súdneho poplatku má navrhovateľka zaplatiť, keď už zaplatila súdny poplatok z návrhu v sume 165,97 €. Z prvého odvolania súdny poplatok nezaplatila, ani nebola naňho vyzvaná, preto teraz nie je zrejmé, či ju súd vyzval správne na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý nepresahuje sumu 165,97 €.
Odvolací súd zrušil aj rozsudok vo výroku o trovách konania, pretože súd prvého stupňa rozhodnutie o trovách zdôvodnil len citovaním ustanovenia, podľa ktorého postupoval, ale neuviedol dôvody, pre ktoré tak vykonal, okrem toho neskúmal existenciu dôvodov podľa § 150 ods. 1 O.s.p. prihliadajúc na okolnosti tohto prípadu, aj na pomery navrhovateľky, ktorá podľa uvedeného uznesenia č.l. 27 bola čiastočne oslobodená od súdnych poplatkov, preto sa rozhodnutie v tejto časti stalo nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania a súdnom poplatku z odvolania a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.