Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-18Ro/225/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom v Bratislave, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ventúrska 16 proti odporcovi: P. D.F., N.. XX.X.XXXX, A. M. K., V.Á. X, M. konaní o zaplatenie 198,94 eur s prísl. takto

rozhodol:

Návrh zamieta.

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.6.2013 žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 198,94 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 42,04 % ročne zo sumy 184,60 eur od 16.9.2010 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 198,94 eur od 16.9.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 21.10.2009 uzavrel ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej poskytol odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 1285,97 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru a odporca sa zaviazal nahradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom formou 11 mesačných splátok vo výške 142,89 eur, t.j. celkom 1571,79 eur, so splatnosťou prvej splátky 15.11.2009. Pri uzatváraní úverovej zmluvy odporca bez výhrad súhlasil so Všeobecnými úverovými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru. Odporca svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Uhradil navrhovateľovi len časť dlžnej sumy vo výške 1428,90 eur. Dňa 15.9.2010 nastala zročnosť poslednej dohodnutej splátky, čím sa stal splatný celý dlh odporcu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam má odporca voči navrhovateľovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 198,94 eur ( 184,60 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 14,34 eur z titulu dlžných úrokov z úveru). Okrem toho je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 42,04 % ročne zo sumy 184,60 eur od 16.9.2010 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 198,94 eur od 16.9.2010 do zaplatenia.

Na pojednávanie nariadené na 13.12.2013 boli riadne a včas predvolaní navrhovateľ aj odporca. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu ospravedlnil svoju neúčasť a navrhol, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Na základe uvedeného súd podľa ust. pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník dňa 21.10.2009 uzavreli Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. V časti B zmluvy sa účastníci dohodli na poskytnutí „klasického úveru“ na nákup tovaru vo výške 1285,97 eur, pričom predajná cena tovaru bola v sume 1428,86 eur, z toho priama platba zo strany odporcu 142,89 eur. Pôžičku podľa zmluvy bol odporca povinný vrátiť v 11 mesačných splátkach po 142,89 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 15.11.2009, teda spolu vo výške 1571,79 eur. Účastníci zmluvy sa dohodli na ročnej úrokovej sadzbe 42,04 % a ročnej priemernej miere nákladov 51,17 %. (čl. 9)

Navrhovateľ potvrdením zo dňa 25.10.2013 potvrdil odfinancovanie peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade klienta - odporcu, podľa ktorého dňa 28.10.2009 poskytol v prospech odporcu sumu 1285,97 eur. (čl. 26)

Potvrdením zo dňa 25.10.2013 navrhovateľ potvrdil prijatie splátok od odporcu na rovnakom úverovom prípade za obdobie od 16.12.2009 do 3.5.2010 v celkovej výške 1428,90 eur. (čl. 27)

Navrhovateľ listom zo dňa 10.3.2011, ktorý bol odporcovi doručený dňa 14.3.2011 vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 198,94 eur, ktorá pozostáva z úverovej istiny vo výške 184,60 eur a dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 14,34 eur. ( čl.10)

Odporca na pojednávaní dňa 13.12.2013 navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť vzhľadom na neprimerane vysoký úrok z úveru vo výške 42,04 % ročne. Poukázal na to, že od navrhovateľa si požičal 1285,97 eur a vrátil spolu 1428,90 eur, a preto má za to, že celú istinu zaplatil a navyše zaplatil aj úroky.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 21.10.2009 k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. a nasledujúcich .

Podľa ust. - 4 (v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy t.j. dňa 21.10.2009), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. , neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Z vykonaného dokazovania je nesporné, že medzi účastníkmi konania bola dňa 21.10.2009 uzavretá formulárová zmluva na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku, resp. úver upravený v časti B zmluvy, označený ako „klasický úver“. Z potvrdenia navrhovateľa o odfinancovaní peňažných prostriedkov vyplýva, že odporca čerpal úver v sume 1.285,97 eur, ktorú skutočnosť potvrdil aj odporca. Z potvrdenia navrhovateľa zo dňa 25.10.2013 vyplýva, že odporca vrátil navrhovateľovi úver v celkovej výške 1428,90 eur, čo rovnako potvrdil aj odporca. Podľa zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa účastníci dohodli na ročnom úroku z úveru vo výške 42,04 % a na RPMN 51,17 %.

Súd dospel k záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je v časti dohodnutého úroku z úveru vo výške 42,04 % ročne v rozpore s dobrými mravmi a preto v súlade s ust. ustálil, že citovaná zmluva je v tejto časti absolútne neplatná, keďže ide o neprimerane vysoký dohodnutý úrok. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý nezodpovedá mravným zásadám, ktoré sú všeobecne prijímané v určitej spoločnosti a vytvára tak všeobecnú mienku o tom, čo je spoločnosťou akceptovateľné a pokladané za poctivé a slušné. K rozporu s dobrými mravmi preto dochádza vtedy, keď sa obsah právneho úkonu ocitne v rozpore s uvedenou všeobecne uznávanou mienkou, ktorá je určujúcim kritériom vo vzájomných vzťahoch pri posudzovaní toho, že aký obsah konania je z tohto hľadiska prijateľný. Dobré mravy netvoria uzavretý normatívny systém, sú akýmsi meradlom etického hodnotenia, konkrétnych situácií a ich súladu so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti a poctivého konania. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi je potrebné posudzovať v každom prípade individuálne, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania účastníkov v konkrétnom čase. Súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy bez ohľadu na to, že obsah bol výsledkom slobodnej vôle účastníkov a tiež bez ohľadu na to, kto daný rozpor s dobrými mravmi zavinil. V danom prípade dohodu účastníkov konania o úrokoch vo výške 42,04 % ročne v čase (október 2009), keď obchodné banky v SR poskytovali spotrebiteľské úvery na obdobie do jedného roka pre domácnosti za priemerné úrokové miery vo výške 6,7303 % ročne, je treba považovať za dohodu uzavretú v rozpore s dobrými mravmi. Nakoľko medzi účastníkmi konania, okrem tej dohody o úrokoch, ktorú súd považuje za absolútne neplatnú, iná dohoda uzavretá nebola, má za to, že pôžička bola poskytnutá bezúročne.

Na základe uvedeného, keďže bolo preukázané, že odporca si požičal od navrhovateľa 1.285,97 eur, z ktorej sumy odporca vrátil spolu 1428,90 eur, teda viac ako si požičal, súd návrh navrhovateľa považoval za nedôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal vzhľadom k tomu, že navrhovateľ, ktorý si náhradu trov konania uplatnil bol neúspešný a úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.