Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-65-2013.pdf
PDF · 91.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-24C/65/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou v právnej veci navrhovateľa: A. V., nar. XX.X.XXXX, bytom v K., K. 9, zast. Hodor, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hlavná 77, IČO: 47 240 849, proti odporcovi: Mária E., nar. X.X.XXXX, bytom v K., M. XX, v konaní o zaplatenie 200,- eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke 200,- eur s 9,5 % úrokmi z omeškania ročne od 25.7.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 99,69 eur, to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.1.2013 žiadala, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke 200,- eur s 9,5 % úrokmi z omeškania ročne od 25.7.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že na základe Pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 28.12.2009 pracovala ako zamestnankyňa pre odporkyňu ako zamestnávateľa od 1.1.2010 v pracovnej pozícii predavačka. Pracovný pomer bol skončený dohodou k dňu 26.7.2010. V pracovnej zmluve neboli uvedené mzdové podmienky, k pracovnému miestu navrhovateľka nepriradila stupeň náročnosti, tak ako to vyžadujú príslušné ustanovenia Zákonníka práce, odporkyňa nevyplácala navrhovateľke mzdu vo výške minimálnej mzdy pre príslušný druhý stupeň náročnosti pracovného miesta, nezabezpečila navrhovateľke stravovanie a neposkytla jej príspevok na stravovanie, nevyplatila navrhovateľke náhradu príjmu za prvých 10 dní dočasnej pracovnej neschopnosti v mesiaci máj 2010. Preto odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 12.1.2011 vyzvala odporkyňu na zaplatenie doplatku mzdy v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre 2. stupeň náročnosti patriaci k pracovnému miestu navrhovateľky za celú dobu trvania pracovného pomeru, príspevku za stravovanie za dobu trvania pracovného pomeru ako aj náhrady príjmu za prvých 10 dní dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľky v mesiaci máj 2010. Na výzvu reagovala odporkyňa oznámením doručeným právnemu zástupcovi navrhovateľky dňa 21.2.2011, v ktorom oznámila, že dňa 14.2.2011 poukázala v dvoch čiastkach vyrovnanie s navrhovateľkou a to čiastku 142,56 eur, titulom náhrady za stravné lístky a čiastku 480,04 eur ako rozdiel vo vyplatenej mzde navrhovateľky a doplatku ku mzde podľa koeficienta 1,2 násobku hodnoty minimálnej mzdy, pričom súčasťou tohto doplatku bola aj náhrada za dočasnú pracovnú neschopnosť v trvaní 10 dní. Dňa 16.2.2011 poukázala odporkyňa na účet právneho zástupcu navrhovateľky sumu 142,56 eur a sumu 280,04 eur. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa písomne potvrdila oprávnenosť peňažných nárokov navrhovateľky v celkovej výške 622,60 eur, ale uhradila svoj dlh len vo výške 422,60 eur, navrhovateľka ju opakovane vyzvala dňa 3.5.2011 a 14.7.2011 k doplateniu sumy 200,- eur, ktorú odporkyňa nezaplatila. Odporkyňa sa dostala do omeškania so zaplatením svojho dlhu najneskôr 25.7.2011 a preto navrhovateľke vznikol nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy.
Okresný súd Košice II platobným rozkazom č. 29Ro/21/2013 zo dňa 13.3.2013 návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel.
Proti platobnému rozkazu podala odporkyňa včas odpor, ktorý odôvodnila tým, že navrhovateľka nastúpila do pracovného pomeru 1.1.2010. Poslednýkrát bola v zamestnaní 20.5.2010, kedy sa robila inventúra predajne, dňa 24.5.2010 do práce nenastúpila. Pri ukončení pracovného pomeru si dohodli termín na vyrovnanie všetkých finančných záležitostí týkajúcich sa pracovného pomeru, na ktorý sa navrhovateľka nedostavila. Doporučeným listom bola dvakrát vyzvaná, aby si prišla prevziať financie, ale navrhovateľka sa nedostavila. Prostredníctvom spoločnosti DAS navrhovateľke poukázali čiastku 142,56 eur ako náhradu za stravné lístky v počte odpracovaných 96 dní a čiastku 280,04 eur, ktorá činí rozdiel vo vyplatenej mzde a doplatku ku mzde podľa koeficienta minimálnej mzdy 1,2 násobku a zároveň zástupcu navrhovateľky upozornili, že navrhovateľka si nevysporiadala s odporkyňou schodok na inventúre a práceneschopnosť nebola vyplatená z dôvodu porušenia liečebného režimu. Sumu 200,- eur nedoplatila po dohode s navrhovateľkou, keďže nárokovaná suma zo schodku vo výške 560 eur bola vyššia ako suma, ktorú mala navrhovateľke uhradiť odporkyňa. Ak by nedošlo k dohode, zo strany odporkyne by bolo podané trestné oznámenie. Na základe týchto skutočností navrhla návrh ako nedôvodný zamietnuť. (čl. 24)
Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odporu podanému odporkyňou uviedla, že odporkyňa v odpore žiadnym spôsobom nespochybnila nárok navrhovateľky na doplatenie sumy 200 eur. Nedoplatenie požadovanej sumy 200 eur odporkyňa odôvodnila uzatvorením dohody s navrhovateľkou, ale navrhovateľka s odporkyňou neuzatvorila žiadnu dohodu, predmetom ktorej by malo byť finančné vysporiadanie vzájomných nárokov, konkrétne nároku navrhovateľky na doplatenie sumy 200 eur. Navrhovateľka nie je si vedomá toho, že spôsobila škodu odporkyni a neuznáva jej nárok na náhradu škody, schodok vo výške 780 eur a poškodenie tovaru vo výške 340 eur, preto ani nemala dôvod uzatvoriť dohodu o finančnom vyrovnaní a preto trvá na svojom návrhu. (čl. 33)
Na pojednávanie nariadené na 13.12.2013 boli riadne a včas predvolaní navrhovateľka aj odporkyňa. Navrhovateľka svoju neúčasť ospravedlnila prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý súhlasil s tým, aby súd pojednával a rozhodol bez prítomnosti navrhovateľky. Preto súd podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
Odporkyňa ako zamestnávateľ a navrhovateľka ako zamestnanec dňa 28.12.2009 uzatvorili Pracovnú zmluvu, na základe ktorej navrhovateľka nastúpila do práce dňa 1.1.2010 ako predavačka na dobu neurčitú (čl. 8)
Účastníci konania dňa 23.7.2010 uzatvorili dohodu o skončení pracovného pomeru k 26.7.2010. (čl.9)
Navrhovateľka listom zo dňa 12.1.2010 (správne malo byť 2011) vyzvala odporkyňu na zaplatenie doplatku v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu za celú dobu trvania pracovného pomeru, náhrady mzdy za čerpanú dovolenku v mesiaci júl 2010, príspevku na stravovanie za celý čas trvania pracovného pomeru od 1.1.2010 do 26.7.2010, náhrady príjmu za prvých 10 dní dočasnej pracovnej neschopnosti v máji 2010. Zároveň poukázala na to, že listom zo dňa 9.8.2010 odporkyňa oznámila navrhovateľke, že pri vykonaní inventúry bol zistený schodok na tovare v sume 780 eur a poškodený tovar v hodnote 340 eur, pričom odporkyňa navrhovateľke v čase, keď bola zamestnaná u odporkyne neoznámila vznik žiadneho schodku na tovare, a to ani pri podpísaní dohody o skončení pracovného pomeru a navyše nie je si ani vedomá spôsobenia akéhokoľvek schodku, resp. škody na tovare. Okrem uvedeného navrhovateľka s odporkyňou nikdy neuzavrela dohodu o hmotnej zodpovednosti. (čl.10)
Odporkyňa v liste, ktorý bol doručený právnemu zástupcovi navrhovateľky dňa 21.2.2011 oznámila, že dňa 14.2.2011 poukázala na účet právneho zástupcu čiastku 142,56 eur ako náhradu za stravné lístky v počte odpracovaných 96 dní a sumu 480,04 eur, ktorá činí rozdiel vo vyplatenej mzde a doplatku ku mzde podľa koeficienta minimálnej mzdy 1,2 násobku. Súčasťou toho doplatku je aj náhrada za
dočasnú pracovnú neschopnosť v trvaní 10 dní, pričom ale má za to, že náhrada za dočasnú pracovnú neschopnosť bola navrhovateľke zaplatená neoprávnene, pretože navrhovateľka dňa 28.5.2010 porušila liečebný režim. Zároveň odporkyňa v tomto liste oznámila, že náhradu škody za vzniknutý schodok vo výške 780 eur a za poškodený tovar v hodnote 340 eur bude od navrhovateľky súdne vymáhať, a to aj z toho dôvodu, že s navrhovateľkou má podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti. (čl.12)
Z výpisu z účtu zástupcu navrhovateľky - D.A.S. poisťovňa právnej ochrany, a.s. vyplýva, že dňa 16.2.2011 boli zo strany odporkyne poukázané dve sumy 142,56 eur a 280,04 eur. (čl.14)
Navrhovateľka listami zo dňa 3.5.2011 a 14.7.2011 vyzvala odporkyňu na doplatenie sumy 200 eur. (čl.15, 16)
Podľa výpisu zo živnostenského registra zo dňa 11.11.2013 podnikateľ podnikajúci pod obchodným menom V. - V., IČO: 32 473 391, ukončil svoju činnosť k 31.5.2013. Miesto takto pôvodne označeného odporcu, súd konal s Máriou Chomovou ako fyzickou osobou nepodnikateľom. (čl.53)
Navrhovateľka podaním zo dňa 12.12.2013 oznámila, že ňou uplatňovaná suma 200 eur pozostáva zo sumy 161,85 eur, ktorá predstavuje náhradu mzdy navrhovateľky za dovolenku za mesiac júl 2010 a zo sumy 38,15 eur, ktorá predstavuje neuhradený nedoplatok za dočasnú pracovnú neschopnosť za časť mesiaca máj 2010 a za mesiac jún 2010. (čl.62)
Podľa výplatného lístka navrhovateľky vyhotoveného odporkyňou ako zamestnávateľom za mesiac máj 2010, náhrada príjmu za nemoc bola vo výške 48,92 eur, za jún 2010 náhrada príjmu za nemoc vo výške 15,38 eur a za júl 2010 náhrada mzdy za dovolenku vo výške 161,85 eur. (čl. 68,69,70)
Odporkyňa vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 13.12.2013 uviedla, že proti nároku navrhovateľky uplatnenému v tomto konaní nemá žiadne výhrady, avšak tvrdí, že navrhovateľka v čase keď bola zamestnaná u nej ako predavačka a mala uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti, spôsobila schodok vo výške vyššej ako je 200 eur, preto má za to, že došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok a z uvedeného dôvodu navrhla návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedla, že doklady preukazujúce ňou tvrdené skutočnosti a to dohodu o hmotnej zodpovednosti, zápis o vykonaní inventúry, zápis o výške schodku súdu predložiť nevie, a teda tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nevie preukázať aj z toho dôvodu, že medzičasom skončila s podnikaním. S navrhovateľkou sa však ústne dohodli, že tých zvyšných 200 eur si od nej nebude nárokovať z dôvodu, že zavinila schodok. Odporkyňa ďalej uviedla, že celkový nárok navrhovateľky vo výške 480,04 eur nespochybňuje. Z tejto sumy zaplatila navrhovateľke sumu 280,04 eur, ktoré poukázala s určením účelu, na ktorý sa má táto suma započítať - na náhradu mzdy za dovolenku za júl 2010 vo výške 161,85 eur, za dočasnú pracovnú neschopnosť 64,30 eur a zvyšok vo výške 53,80 eur zaplatila ako časť zo sumy 253,89 eur, ktorá vznikla ako nedoplatok titulom rozdielu koeficientov náročnosti práce, čiže zvyšných 200 eur, ktoré sú predmetom tohto konania je podľa nej zostávajúca časť, ktorá vznikla rozdielom koeficientov náročnosti práce.
Podľa výpisu z účtu právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 16.2.2011 odporkyňa poukázala na účet sumu 142,56 eur titulom stravného a 280,04 eur titulom doplatku mzdy. (čl.14)
Podľa ust. § 7 zák. č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca v znení neskorších predpisov, náhradu príjmov poskytuje zamestnávateľ. Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti najdlhšie do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Podľa ust. § 116 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku z úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že nárok navrhovateľky v žalovanej výške 200 eur je dôvodný. Navrhovateľka tvrdila, že 200 eur si od odporkyne uplatňuje titulom neuhradenej náhrady mzdy za dovolenku za mesiac júl 2010 v sume 161,85 eur a titulom neuhradenej časti nedoplatku za dočasnú pracovnú neschopnosť za čas mesiaca máj 2010 a za mesiac jún 2010 v sume 38,15 eur, čo je spolu 200 eur, a to vzhľadom k tomu, že zvyšné nároky jej odporkyňa zaplatila pred podaním tohto návrhu na začatie konania. Odporkyňa tvrdila, že tie mzdové nároky, ktoré si uplatňuje navrhovateľka už zaplatila navrhovateľke a že suma 200 eur je zostatok doplatku mzdy, ktorý vznikol titulom rozdielu koeficienta náročnosti práce. Tiež tvrdila, že keď čiastočne plnila navrhovateľke, poukazovanú sumu vo výške 480,04 eur (z celkovej sumy 680,04 eur) účelovo určila a teda časť 280,04 eur poukazovala na náhradu mzdy za dovolenku za júl 2010 vo výške 161,85 €, na náhradu mzdy za dočasnú pracovnú neschopnosť vo výške 64,30 eur a zvyšok vo výške 53,89 eur zaplatila ako časť doplatku mzdy, ktorá vznikla titulom rozdielu koeficientov. Z výpisu z účtu právneho zástupcu navrhovateľky, na ktorý účet odporkyňa posielala uvedenú sumu vyplýva, že dňa 16.2.2011 poukázala na účet 142,56 eur, čo označila ako stravné a sumu 280,04 eur, ktorú označila ako doplatok mzdy (čl.14). Z uvedeného mal súd preukázané, že odporkyňa uhradením sumy 280,04 eur pred začatím tohto konania zaplatila navrhovateľke doplatok mzdy, ktorý vznikol rozdielom koeficientov náročnosti práce vo výške 253,89 eur a vo zvyšku navrhovateľka túto platbu započítala, keďže nebol ďalší účel určený zo strany odporkyne, na časť náhrady mzdy za dočasnú pracovnú neschopnosť vo výške 26,15 eur z celkovej sumy 64,30 eur. Na základe uvedených skutočností a predovšetkým vzhľadom k tomu, že výška nároku navrhovateľky vo vzťahu k odporkyni nebola sporná medzi účastníkmi konania súd rozhodol tak, že odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke istinu vo výške 200 eur.
Navrhovateľka si uplatnila aj nárok na zákonné úroky z omeškania od XX.X.XXXX, teda od nasledujúceho dňa po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie poskytnutej navrhovateľkou odporkyni vo výzve na zaplatenie zo dňa 14.7.2011 (čl.16). Keďže bolo nepochybne preukázané, že odporkyňa sa dostala do omeškania od 1.9.2010 avšak navrhovateľka žiadala úroky z omeškania až od 25.7.2011, kedy zákonná výška úrokov z omeškania bola 9,5 % ročne súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže v tomto konaní bola navrhovateľka v celom rozsahu úspešná, súd odporkyňu zaviazal na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci: 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 6.11.2013, 2. účasť na pojednávaní dňa 12.11.2013, 3. účasť na pojednávaní dňa 13.12.2013, t.j. 3 x 19,92 eur + 3 x režijný paušál 7,81 eur, spolu vo výške 83,19 eur, spolu trovy konania predstavujú 99,69 eur. Súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov za 1 úkon právnej pomoci a to podanie vo veci samej zo dňa 12.12.2013, a to vzhľadom k tomu, že súd toto podanie právneho zástupcu navrhovateľky nepovažoval za podanie vo veci samej, pretože obsahovalo skutočnosti, ktoré len upresňovali samotný návrh na začatie konania a mali byť už obsahom návrhu na začatie konania. Navrhovateľka si uplatnila titulom náhrady hotových výdavkov sumu 50 eur, ktorú mala zaplatiť spoločnosti ABITUM s.r.o. dňa 26.12.2013 na základe faktúry č. 2013018 zo dňa 12.12.2013 za prepočet rozdielu mzdového nároku medzi koeficientom 1 a 1,2 a vyčíslenie náhrady príjmu počas pracovnej neschopnosti podľa navrhovateľkou predložených dokladov. Z uvedenej faktúry vyplýva, že k poskytnutiu tejto služby došlo až 12.12.2013, pričom návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 25.1.2013 kedy už navrhovateľka presne mala svoj nárok vyčíslený, a teda podľa názoru súdu tieto hotové výdavky boli vynaložené neúčelne a zbytočne, keďže týmto výpočtom neboli zistené žiadne nové skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci samej, preto jej náhradu hotových výdavkov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.