Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7CoP-388-2013.pdf
PDF · 77.94 KB
Case nature
Subarea
7CoP/388/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú V. W., nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov V. W.G., nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v C. na C. ul. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčíovou ml., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a M. W., nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v C. na I. ul. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Tokárom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Werferovej ul.č. 1, v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, na návrh matky, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 23P 189/2013-72 zo dňa 07.10.2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia.
V zákonom stanovenej lehote podala proti uzneseniu matka odvolanie z dôvodu, že napadnuté uznesenie je nepresvedčivé, nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Namietala, že súd prvého stupňa sa nijakým spôsobom nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré uviedla v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Uviedla, že proti otcovi maloletej bolo vznesené obvinenie pre podozrenie zo spáchania zločinu sexuálneho násilia podľa ust. § 241 ods. 2 Trestného zákona. Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. 0Tp37/2013 rozhodol o návrhu prokurátora na vzatie otca maloletej do väzby tak, že nahradil väzbu prijatím písomného sľubu za súčasného uloženia primeraných obmedzení pre otca, ktoré spočívajú v realizácii styku otca s maloletou na nestrannom mieste za asistencie psychológa. Poukázala na skutočnosť, že trestný súd a poručenský súd upravili styk otca s maloletou rozporuplne. Sudca v rámci trestného konania upravil styk otca s maloletou podstatne prísnejšie a v obmedzenejšom rozsahu ako sudca v rámci konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Zastávala názor, že vznesenie obvinenia voči otcovi je dostatočnou a závažnou skutočnosťou odôvodňujúcou nariadenie predbežného opatrenia, keďže k vzneseniu obvinenia môže dôjsť až vtedy, ak zistené skutočnosti preukazujú, že trestný čin spáchala určitá osoba. Uviedla, že záujem dieťaťa a jeho zdravý fyzický a psychický vývoj majú byť uprednostnené pred pravidelným kontaktom rodiča s dieťaťom. Maloletá V. v súčasnosti podstupuje terapiu u psychologičky Mgr. L., ktorá jej má pomôcť eliminovať všetky negatívne zážitky s otcom, preto nie je vhodné, aby sa maloletá stýkala s otcom, keďže by to u nej mohlo vyvolať oživenie traumatizujúcich zážitkov. Súčasne namietala, že súd sa nevysporiadal so závermi znaleckého posudku a lekárskymi správami, ktoré priložila k návrhu. Bola toho názoru, že v danom prípade je nevyhnutný zásah súdu do pomerov účastníkov, ktorých práva a oprávnené záujmy sú ohrozené. Navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a nariadiť predbežné opatrenie, ktorým súd uloží otcovi zdržať sa styku s maloletou až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že tvrdenia matky o ubližovaní maloletej sa nezakladajú na pravde, pričom majú za cieľ donútiť ho k vzájomnému majetkovému vyporiadaniu podľa predstáv matky. Poukázal na návrh matky, ktorým sa domáhala určenia výživného pre maloletú vo výške 2 000 Eur mesačne a tvorbu úspor taktiež vo výške 2 000 Eur mesačne. Uviedol, že od posledného rozhodnutia súdu o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia nedošlo k takej zmene pomerov oproti pôvodným okolnostiam, ktoré by odôvodňovali nariadenie predbežného opatrenia. Ani skutočnosť, že matka maloletej nie je s rozhodnutím súdu spokojná nemôže byť dôvodom pre zmenu rozhodnutia. Podotkol, že matka mu nezákonne bráni v styku s maloletou a ignoruje všetky jeho návrhy, aby sa styk uskutočnil za účasti nestranného psychológa. Uviedol, že dňa 19.11.2013 podal na matku maloletej trestné oznámenie pre spáchanie trestného činu krivého obvinenia. Zastával názor, že maloletá V. je konaním matky spočívajúcom v podstupovaní rôznych vyšetrení a terapie u psychologičky traumatizovaná. Poukázal na závery znaleckých posudkov č. 27/2013 PhDr. C. O. z odboru psychológie a znalca Prof. MUDr. Q. U., CSc. z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia gynekológie, ktoré sa nachádzajú v spise sp. zn. OTp37/2013, ktoré nijakým spôsobom nepotvrdzujú obvinenia matky o sexuálnom zneužívaní maloletej. Taktiež poukázal na závery psychologičky Mgr. L., ktorá jednoznačne nepotvrdila ani nevylúčila sexuálneho agresora, pričom podotkol, že uvedená psychologička ho za účelom vyšetrenia nekontaktovala. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa považoval za vecne správne.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa ust. § 102 ods. 1 vety prvej O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a na zdôraznenie jeho správnosti len dodáva, že predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré vyžaduje okamžitý zásah súdu. V danom prípade však matka žiadnym spôsobom nepreukázala, že bez okamžitého zásahu súdu by bol ohrozený život, zdravie alebo iný dôležitý záujem maloletej V.. Z obsahu spisu vyplýva, že styk otca s maloletou bol predbežne upravený uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 45P 133/2013-71 zo dňa 27.09.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP 338/2013-129 zo dňa 12.09.2013 tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou V. každú párnu nedeľu v mesiaci v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky s tým, že matka je povinná maloletú v uvedených termínoch na styk riadne pripraviť. Vzhľadom na to, že podľa predmetného rozhodnutia sa má styk otca s maloletou realizovať výlučne za prítomnosti matky, zastáva odvolací súd názor, že maloletej V. nehrozí aj s poukázaním na rozsah a frekvenciu styku akákoľvek ujma zo strany otca, na ktorú poukazuje matka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v podanom odvolaní. Navyše z listinných dôkazov predložených matkou a zo záverov vyšetrenia psychologičky Mgr. L. L. nevyplýva, že by sa maloletá otca bála resp. k nemu mala negatívny vzťah. Práve naopak, maloletá sa styku s otcom dožadovala a opakovane uviedla, že otec jej chýba, preto odvolací súd považuje za neopodstatnenú odvolaciu námietku matky, že u maloletej by styk s otcom vyvolal oživenie traumatizujúcich zážitkov s ťažko napraviteľnými dôsledkami. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že uloženie povinnosti otcovi zdržať sa styku s maloletou by nebolo v záujme maloletej, nakoľko úplná absencia otca pri výchove maloletej by vzhľadom na vek maloletej mohla mať za následok odcudzenie a narušenie vzájomného vzťahu medzi otcom a dcérou. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že voči otcovi bolo vznesené obvinenie za spáchanie trestného činu sexuálneho zneužívania, ktoré však nie je právoplatným rozhodnutím o vine a treste, a preto je potrebné s poukázaním na zásadu prezumpcie neviny považovať otca za nevinného, kým sa mu nepreukáže vina. Len samotné vznesenie obvinenia voči otcovi maloletej nemôže byť za nezmenených pomerov od poslednej predbežnej úpravy styku otca s maloletou dôvodom pre ingerenciu súdu do pomerov účastníkov formou predbežného opatrenia. V tomto smere je aj táto odvolacia námietka matky nedôvodná. Z obsahu spisu je zrejmé, že podania oboch rodičov maloletej obsahujú protichodné tvrdenia, resp. hodnotenia tých istých situácií, ich vzťahy sú narušené, o čom svedčí aj podávanie trestných oznámení voči sebe navzájom, avšak dôsledné skúmanie týchto vzťahov si vyžaduje rozsiahle a časovo náročné dokazovanie presahujúce rámec konania o nariadenie predbežného opatrenia. Z tohto dôvodu sa opodstatnenosťou skutočností uvádzaných účastníkmi konania bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie o úprave styku otca s maloletou V., pričom konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej je vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 45P 133/2013. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Pri tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.