Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19C-148-2003.pdf
PDF · 136.35 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/148/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou v právnej veci navrhovateľa: Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska, Nábr. arm. gen. L. Svobodu 1, Bratislava zastúpená: JUDr. Peter Vačok, advokát, Vazovova ul. 9/A, Bratislava proti odporcovi: Slovenská demokratická a kresťanská únia
- Demokratická strana, Šancova 70, Bratislava, zastúpená: Ing., JUDr. Vojtech Keselý, CSc., advokát, Miletičova 7, Bratislava o zaplatenie 35.384,71 eur s príslušenstvom rozhodol
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 31.534,22 eur s 11% úrokom z omeškania p.a. od 8.4.2004 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku súd návrh zamieta. III. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným konajúcemu súdu 5.9.2003 sa navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu domáhal zaplatenie 1.066.000,- Sk s príslušenstvom titulom náhrady škody. Svoj návrh odôvodnil tým, že účastníci konania uzatvorili Zmluvu o spoločnom predvolebnom postupe vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002. Zmluva špecifikovala zásady spoločnej účasti v parlamentných voľbách prostredníctvom kandidátky Demokratickej strany. Odporkyňa napriek existencii zmluvy z navrhovateľkou, bez toho aby zmluvu s navrhovateľkou vypovedala, uzatvorila dňa 14.9.2002 zmluvu o spolupráci s iným politickým subjektom, Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou. Obsah tejto zmluvy bol v príkrom rozpore s obsahom zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania. Odporkyňa sa SDKÚ zaviazala, že vezme späť svoju kandidátnu listinu bez ohľadu na okolnosť, že 50% percent kandidátov tvorili nezávislí kandidáti a kandidáti navrhovaní navrhovateľkou. Navrhovateľka poskytla odporkyni na účel účasti vo voľbách v roku 2002 finančnú čiastku 1.000.000,- Sk ako aj vynakladala prostriedky na svojho zamestnanca, ktorý sa na tejto činnosti podieľal, a to vo výške 66.000,- Sk. Je toho názoru, že odporkyňa nerešpektovala zmluvnú povinnosť voči navrhovateľke, ktorá svojim postupom zmarila zmluvu o spolupráci DS - DÚ vo voľbách v roku 2002 napriek tomu, že na túto spoluprácu získala do navrhovateľky uvedené finančné prostriedky, ktoré navrhovateľke nevrátila. Odporca žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že zmluva, na ktorú sa navrhovateľ odvoláva je nulitná, pretože jej chýbajú podstatné náležitosti potrebné pre vznik zmluvy. V prvom rade ide o nedostatočné označenie zmluvných strán, z ktorého nie je možné zistiť totožnosť. V zmluve chýba dátum a podpis, nie je opatrená dokumentmi o jej schválení príslušnými orgánmi účastníkov konania. Dokument je podpísaný nečitateľnými podpismi, neidentifikovateľných osôb. Ak by nečitateľný podpis na zmluve za DÚ mal patriť X. O., domnieva sa, že zmluva bola podpísaná osobou, ktorá v čase podpisu zmluvy nebola členom DÚ, a teda nemohol podpisovať za navrhovateľa žiadne dokumenty. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že zmluva je platná, má za to, že odporca splnil všetky svoje záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy. Dňa 17.7.2002 odporca podal Ústrednej volebnej komisii SR
samostatnú kandidátnu listinu Demokratickej strany a v súlade so zmluvou boli na kandidátnej listine uvedení kandidáti navrhovateľa a osoby politicky nezávislé. Týmto aktom boli zo strany odporcu splnené všetky záväzky, ku ktorým ho zmluva zaväzovala. Zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie, z ktorých by pre odporcu vyplýval akýkoľvek záväzok spojený so zárukami úspešnosti vo voľbách. Všetci kandidáti navrhovateľa, vrátane X. O., kandidovali na kandidátnej listine ako občiansky kandidáti, ktorí nie sú členmi žiadnej politickej strany. Pokiaľ navrhovateľ vynakladal finančné prostriedky na volebnú kampaň, tieto vynaložil v prospech občianskych kandidátov. Namietal, že ani jeden z predložených dokumentov nedokazuje, že by navrhovateľ poskytol žalovanému akúkoľvek finančnú čiastku. Rozhodnutím zo dňa 16. 11. 2005 vo veci rozhodol prvostupňový súd tak, že návrhu v podstatnej časti vyhovel, zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu 1. 000. 000,- Sk s 11% úrokom z omeškania ročne od 08. 04. 2004 do zaplatenia, vo zvyšku návrh zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že Zmluva o spoločnom predvolebnom postupe vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002 je platná a že v danom prípade sú splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Zo strany odporcu došlo k porušeniu povinnosti podľa čl. 2 Zmluvy o spoločnom predvolebnom postupe vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002 a to tým, že dňa 14. 09. 2002 uzatvoril s SDKÚ zmluvu o spolupráci, kde sa zaviazal, že vezme späť svoju kandidátnu listinu a vyzve svojich voličov a sympatizantov, aby vyjadrili svoju podporu SDKÚ. V príčinnej súvislosti s týmto porušením zmluvnej povinnosti odporcom navrhovateľ nemohol kandidovať prostredníctvom občianskej kandidátky Demokratickej strany vo voľbách a vznikla mu tým škoda vo výške 1. 000 000,- Sk, ktorá suma predstavuje čiastku vynaloženú navrhovateľom na volebnú kampaň v roku 2002. Súd mal za to, že návrh v časti zaplatenia náhrady škody vo výške 1.000 000,- Sk je dôvodný, výšku škody mal súd preukázanú príkazmi na úhradu v Ľudovej banke, a.s. zo dňa 21. 06. 2002 a zo dňa 15. 08. 2002, ako aj príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 15. 08. 2002. Vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol s odôvodnením, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že mzdové náklady vo výške 66. 000,- Sk boli vyplatené zamestnancovi navrhovateľa Vladimírovi Zajačikovi. Proti uvedenému rozsudku v jeho vyhovujúcej časti podal odvolanie odporca, keď podľa jeho názoru súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že text dokumentu nazvaného Zmluva o spoločnom predvolebnom postupe vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002 parafovali štatutárni zástupcovia navrhovateľa a odporcu, v dokumente neboli riadne identifikované zmluvné strany a do dokumentu nebol zapracované pozmeňovacie návrhy schválené Republikovou radou Demokratickej strany. Finančné prostriedky poskytnuté navrhovateľom neboli určené odporcovi a tento ich na svoju volebnú kampaň nepoužil. Zmluva, o ktorú opiera navrhovateľ svoje nároky, patrí do kategórie politických dohôd, čím nevznikol medzi navrhovateľom a odporcom záväzkový vzťah. Parafovaný dokument neobsahuje žiadne záväzky odporcu, ktoré by ho obmedzovali v nakladaní s kandidátnou listinou, žiadne záväzky spojené s výsledkom volieb ani žiadne záväzky, ktoré by odporcu zaväzovali k úhrade nákladov, ktoré na volebnú kampaň vynaložil navrhovateľ. Keďže odporca neporušil žiadny právny predpis ani zmluvný záväzok, nie je splnený predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorým je porušenie právnej povinnosti. Odvolací súd uznesením zo dňa 30. 01. 2007 zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa bol nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia, keď súd prvého stupňa neodôvodnil riadne a presvedčivo svoj záver o platnosti zmluvy s tým, podľa akého ustanovenia túto zmluvu posúdil, z odôvodnenia nevyplýva, akú povinnosť odporca porušil v súvislosti s uzavretím zmluvy zo dňa 14. 09. 2002 s SDKÚ, až po preukázaní porušenia povinnosti zo strany odporcu bolo potrebné zaoberať sa splnením ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, vznikom samotnej škody, jej výškou, príčinnou súvislosťou medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, vrátane zavinenia. Po vrátení veci súdu prvého stupňa tento rozhodol medzitýmnym rozsudkom, ktorým rozhodol, že základ práva je daný titulom vydania bezdôvodného obohatenia, s tým, že jeho výška bude predmetom ďalšieho dokazovania. Uvedený medzitýmny rozsudok bol odôvodnený tým, že Zmluva o spoločnom predvolebnom postupe vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002 je absolútne neplatný právny úkon, odporujúci ust. § 39 v spojení s § 37 Občianskeho zákonníka. V zmluve nie sú riadne označené subjekty zmluvy, nie je datovaná, v závere zmluvy, kde sú vyznačené miesta na podpis, nie je podpísaná. Ide o neurčitý a zmätočný právny úkon. Zo skutkovej situácie je zrejmé, že obe zmluvné strany podľa uvedenej neplatnej zmluvy plnili, preto nastupuje povinnosť vrátenia si poskytnutého plnenia, ktorého výška bude predmetom ďalšieho dokazovania.
Proti medzitýmnemu rozsudku podali odvolanie navrhovateľ i odporca prostredníctvom svojich právnych zástupcov. Odvolací súd uznesením zo dňa 23. 11. 2009 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom rozsudok preskúmaval iba na základe odvolania odporcu a to s poukazom na ust. § 205 ods. 3 O.s.p., keď navrhovateľ nedoplnil odvolanie proti rozhodnutiu do uplynutia lehoty na odvolanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzitýmnym rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o nároku, o ktorom nežiadal rozhodnúť žiaden účastník konania, či už samotným návrhom, alebo jeho zmenou navrhnutou navrhovateľom, prípadne vzájomným návrhom odporcu. Došlo tak k vážnemu porušeniu procesných ustanovení, ktoré spôsobili tú skutočnosť, že účastníkom konania bola odňatá možnosť riadne konať pred súdom. Uložil súdu prvého stupňa zvážiť, či v konaní nastali podmienky na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom, prípadne, či v ďalšom konaní bude riadne pokračovať vo veci samej a rozhodne vo veci o celej prejednávanej veci.
Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to so Zmluvou uzatvorenou medzi Demokratickou stranou a Demokratickou úniou o spoločnom predvolebnom postupe zo dňa 22.6.2002, Zmluvou o spolupráci uzatvorenej medzi Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou a Demokratickou stranou zo dňa 14.9.2002, príkazom na úhradu v Ľudovej banke zo dňa 21.6.2002, 15.8.2002, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 15.8.2002, Štatútom politickej rady DS - DÚ, podaním kandidátnej listiny DS Ústrednej volebnej komisii zo dňa 17.7.2002, kandidátnou listinou pre voľby do NR SR, občianska kandidátka Demokratická strana
- Demokratická únia, späťvzatie kandidátnej listiny zo dňa 16.9.2002, čestným vyhlásením X.Á. O. zo dňa 10.7.2002 o tom, že nie je členom žiadnej politickej strany, poverením V. Z., zastupujúceho predsedu DÚ pre X. O., zápisnicou z predsedníctva LDÚ zo dňa 21.6.2002, zápisnicou z predsedníctva DÚ zo dňa 17.7.2002, Stanovami Liberálnodemokratickej únie, zápis z 1. riadneho stretnutia politickej rady DS - DÚ zo dňa 26.7.2002, zápis z riadneho stretnutia politickej rady DS - DÚ, zápisnicou s predsedníctva DÚ zo dňa 12.7.2002, zápisnicou z Republikovej rady DS zo dňa 22.6.2002, doplnil dokazovanie opätovným výsluchom štatutárneho zástupcu navrhovateľa, vyjadreniami právnych zástupcov oboch účastníkov, výsluchom svedkov V.. Q.. X. Š., H.. B. R., Y.. V. W., V.. H.. U.. Š. Š.J. U. X.. V. Z.. Z listu zo dňa 17. 07. 2002 adresovaného Ústrednej volebnej komisii súd zistil, že Demokratická strana doručila Ústrednej volebnej komisii kandidátnu listinu Demokratickej strany s príslušnými prílohami. Prílohou uvedeného listu je kandidátna listina s logom Demokratickej strany a Demokratickej únie, s označením " Občianska kandidátka ", na ktorej sú uvedení kandidáti, členovia DS a kandidáti, ktorí nie sú členmi politickej strany alebo hnutia. Z príkazu na úhradu Ľudovej banke a.s. zo dňa 21.6.2002 bolo zistené, že čísla účtu XXXXXXXXXX/ XXXX na číslo účtu XXXX-XXX/XXXX bol daný príkaz na prevod peňažných prostriedkov vo výške 100.000,- Sk. Z príkazu na úhradu Ľudovej banke a.s. z čísla účtu platiteľa XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.8.2002 súd zistil, že bol daný príkaz na úhradu finančnej čiastky 850.000,- Sk na číslo účtu príjemcu XX-XXXXXXXX/ XXXX. Z príjmového pokladničného dokladu Demokratickej strany súd zistil, že X. O. zaplatil 50.000,- Sk dňa 15.8.2002. Zo zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou a Demokratickou stranou súd zistil, že v čl. 2 predmetnej zmluvy sa DS zaväzuje, že vezme späť svoju kandidátnu listinu a vyzve svojich voličov a sympatizantov aby vo voľbách do NR SR vyjadrili svoju podporu SDKÚ. DS poskytne všetok reklamný priestor, ktorý má zabezpečený v hromadných oznamovacích prostriedkoch SDKÚ. Zmluva bola uzatvorená dňa 14.9.2002. Z potvrdenia Ľudovej banky zo dňa 18.1.2005 bolo zistené, že Liberálnodemokratická únia, IČO: 3180652 má v Ľudovej banke a.s. vedený bežný účet XXXXXXXXXX/XXXX. Z poverenia V. Z., zastupujúceho predsedu DÚ, súd zistil, že poveril X. O. a X. Š. s prerušením výkonu funkcie výkonom všetkých úloh súvisiacich s účasťou DÚ v politickej koalícii DS - DÚ, vrátane účasti v politickej rade koalície. Zo zápisnice z predsedníctva LDÚ zo dňa 21.6.2002 súd zistil, že predsedníctvo poverilo X. O. prevodom sumy 100.000,- Sk z účtu DÚ na spoločný účet zriadený X. O. a Ľ. S. na cieľ volebnej kampane 2002. Súčasne bol X. Budaj poverený aby podpísal dohodu o spolupráci DÚ - DS vo voľbách 2002. Zo zápisnice z predsedníctva DÚ zo dňa 17.7.2002 súd zistil, že predsedníctvo DÚ rozhodlo, že X. O. môže z účtu strany vykonávať platby v prospech DS, a to striktne na účel súvisiaci s voľbami, pričom celkové platby nesmú prekročiť 1.000.000,- Sk na účet zriadený v prospech volieb 2002. Predsedníctvo DÚ rozhodlo, že v období, keď X. O. členom DÚ nebude naďalej bude disponovať účtom DÚ.
Zo zápisnice z predsedníctva DÚ zo dňa 12.7.2002 súd zistil, že predsedníctvo prerokovalo a schválilo používanie loga DÚ na volebných materiáloch na volebných materiáloch DS ako podpory kandidátky DS pre parlamentné voľby 2002, financovanie volebnej kampane DS zo strany DÚ a poradie kandidátov odporúčaných DÚ. Zo zápisnice Republikovej rady DS konanej dňa 22.6.2002 súd zisti, že Republiková rada DS schválila zmluvu o predvolebnej spolupráci s DÚ. Z výsluchu svedka V.. Q.. X. Š., P.. súd zistil, že pred parlamentnými voľbami roku 2002 prebiehali rokovania medzi DÚ a DS o spoločnej kandidátke vo voľbách v roku 2002. O stiahnutí kandidátky predsedom DS H.. S. sa svedok dozvedel z televíznych správ pravdepodobne v ten deň, na druhý deň sa o uvedenom dozvedel od pána O.. O finančných prostriedkoch vynaložených na kampaň a o ich výške nemá informácie. Svedok uviedol, že v roku 2002 sa vzdal členstva v DÚ a to v súvislosti s kandidatúrou na funkciu prezidenta, členstvo v DÚ si neobnovil. Svedok si pamätá, že politická rada DÚ a DS bola zriadená, zúčastnil sa jedného rokovania na pôde predsedníctva DS, pokiaľ si pamätá, nehovorilo sa o financovaní predvolebného postupu ani o kandidátke, hovorilo sa možno o spoločnom programe. Svedok si pred parlamentnými voľbami členstvo v DÚ formálne neobnovil, prakticky pôsobil v predsedníctve. Svedok uviedol, že nemá vedomosť o vystúpení členov predsedníctva z DÚ ani o tom, že pred voľbami v roku 2002 sa vytvorilo nové predsedníctvo. Svedok nemá vedomosť o tom, aká bola dohoda medzi DÚ a DS o financovaní predvolebnej kampane. Pokiaľ ide o financovanie predvolebnej kampane kandidátov DÚ, každý kandidát si sám financoval svoju predvolebnú kampaň, plagáty, tlačoviny, predpokladá, že billboard DÚ a DS, kde boli zobrazení predsedovia strán, bol financovaný z prostriedkov DÚ, možno DS. Svedok sa nezúčastnil rokovaní o zmluve o spoločnom predvolebnom postupe v roku 2002. Pamätá si, že vo voľbách roku 2002 mali DS a DÚ spoločnú kandidátku. Z výsluchu svedka H.. B. R. súd zistil, že svedok bol pred parlamentnými voľbami v roku 2002 členom a funkcionárom DS. DÚ a DS sa dohodli, v záujme zvýšenia volebného potenciálu, na predvolebnej spolupráci. Dohodli sa, že na volebnej kandidátke DS budú aj kandidáti DÚ, ktorí dočasne prerušili členstvo v DÚ. Uvedený postup bol schválený všetkými orgánmi DS. Kandidátku schvaľovala Republiková rada DS, takto schválená kandidátka bola odovzdaná ústrednej volebnej komisii, ktorá ju zaregistrovala, nikto volebnú kandidátku nespochybnil. DÚ a DS uzatvorili dohodu o spoločnej predvolebnej kampani ako aj o jej financovaní. Súčasťou dohody o financovaní bolo, že DÚ vloží do spoločnej kampane svoje finančné prostriedky, išlo o 1 milión korún. Ďalšie prostriedky vkladali kandidáti na svoje individuálne predvolebné aktivity. DS tiež vložila do predvolebnej kampane svoje finančné prostriedky. Po ukončení volebnej kampane, vystúpil v priamom televíznom prenose predseda DS pán S. a ohlásil, že DS odstupuje z volieb a vyzval voličov DS a DÚ, aby volili SDKÚ na čele s Q. P.. Tento postup predsedu DS bol v rozpore so stanovami DS, neschválili ho orgány DS. Nebol informovaný predvolebný partner, DÚ. Predseda DS konal v rozpore s písomnými a ústnymi dohodami uzatvorenými medzi DÚ a DS. Uvedeným postupom bola zmarená účasť DÚ vo voľbách. V čase predvolebnej kampane roku 2002 bol svedok predsedom Okresnej rady DS Bratislava III, bol prizývaný na zasadnutia Mestskej rady DS, kde bol podrobne informovaný o činnosti ústredného orgánu DS. Svedok nebol na rokovaní Republikovej rady DS, keď sa schvaľovala zmluva o spoločnom predvolebnom postupe, nebol pri podpise zmluvy. Nemá vedomosť o tom, že keď republiková rada posudzovala zmluvu, schválila ju s pripomienkami. Svedok nemá vedomosť o spôsobe vloženia finančných prostriedkov zo strany DÚ, vie, že vložené finančné prostriedky boli použité na financovanie volebnej kampane. Z výsluchu svedka Y.. V. W. súd zistil, že svedok má vedomosť o tom, že DÚ poskytla finančné prostriedky vo výške 1 milióna korún na podporu kampane do volieb pre DS. Podstatou dohody medzi DÚ a DS bolo, že DS dá na svoju kandidátku v spoločnosti známe a dôveryhodné osoby, ktoré neboli členmi ani jednej strany. Finančné prostriedky boli poskytnuté na základe dohody, ktorá bola schválená v príslušnom grémiu DÚ. Svedok bol pred parlamentnými voľbami v roku 2002 členom DÚ a zúčastnil sa rokovania strany v grémiu. Predmetnú dohodu svedok videl, vzhľadom na odstup času si podrobnosti nepamätá, základnou myšlienkou bolo poskytnutie prostriedkov, ktoré sa mali strane DÚ po voľbách vrátiť. Konkrétna suma bola schválená v grémiu. Ako štatutár bol pán O. oprávnený nakladať s finančnými prostriedkami. Svedok má vedomosť o tom, že reklamné pútače boli vyrobené, svedok sám roznášal plagáty, finančná spolupráca sa uskutočnila. Ústredná volebná komisia zaregistrovala kandidátku DS, na ktorej boli aj nezávislé osobnosti - bývalí členovia DÚ. Tesne pred voľbami predseda DS pán S. túto kandidátku stiahol. Prostriedky DÚ poskytnuté DS pred parlamentnými voľbami v roku 2002 slúžili na propagáciu kandidátov na kandidátke DS. Po stiahnutí kandidátky DS nemohli byť kandidáti na nej uvedení, volení. Svedok ako člen grémia sa zúčastnil rokovaní grémia o predvolebnej spolupráci. Pri podpise zmluvy svedok nebol. Pred voľbami roku 2002 si svedok pozastavil členstvo v DÚ. Kampaň celej kandidátky DS bola financovaná združenými prostriedkami DÚ a DS.
Z výsluchu svedka V.. H.. U.. Š. Š. súd zistil, že svedok nebol členom DÚ pred parlamentnými voľbami v roku 2002. V parlamentných voľbách roku 2002 bol zapísaný na kandidátnej listine DS a to za DÚ. Svedok nemá vedomosť o zmluve o predvolebnej spolupráci uzatvorenej medzi DÚ a DS, nemá vedomosť, kto financoval jeho volebnú kampaň, osobne ju nefinancoval, predpokladá, že túto financovala DÚ. Do parlamentných volieb 2002 išli DS a DÚ spoločne. Nakoniec išla DS do volieb v koalícii s SDKÚ, svedok si nepamätá, či sa DÚ zúčastnila volieb, má dojem, že áno. Z výsluchu svedka X.. V. Z. súd zistil, že na kandidátke DS v parlamentných voľbách roku 2002 boli okrem členov DS aj ľudia z DÚ, sympatizanti a osobnosti spoločenského života. Predseda DS pán S. stiahol kandidátku DS v parlamentných voľbách v roku 2002, podporil vo voľbách SDKÚ. Svedok nemá vedomosť o financovaní volebnej kampane v parlamentných voľbách roku 2002. Svedok mal vedomosť o tom, že medzi DÚ a DS bola uzatvorená dohoda o spoločnom volebnom postupe, ktorá bola zo strany DS schválená. Na základe zisteného skutkového a právneho stavu rozsudkom zo dňa 15.12.2010 žalobu vo veci samej zamietol z dôvodu, že nebol naplnený jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd konštatoval, že zmluva o spoločnom predvolebnom postupe v parlamentných voľbách roku 2002 bola účastníkmi konania fakticky plnená, keď predovšetkým DS predložila Ústrednej volebnej komisii kandidátnu listinu DS, na ktorej boli uvedení ako kandidáti aj nečlenovia DS, (X. O., V.. X. Š.B., V.. Š. Š. a ďalší) a DÚ poskytla za účelom financovania spoločnej predvolebnej kampane DS finančné prostriedky. Na základe uvedených skutočnosti súd ustálil, že zmluva medzi DÚ a DS bola uzatvorená ústne, v súlade s ust. § 51 Občianskeho zákonníka. Obsah tejto ústne uzatvorenej zmluvy, vychádzajúc z konania účastníkov zmluvy, bol totožný s obsahom zmluvy o predvolebnom spoločnom postupe doloženej do spisu navrhovateľom. Tvrdenia odporcu o neplatnosti zmluvy súd považoval v tomto smere za účelové. Pokiaľ ide o argument odporcu, týkajúci sa neplatnosti uvedenej zmluvy pre rozpor s ust. § 41 ods. 2 písm. b) zákona č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady súd poukázal na to, že kandidátna listina DS ako výsledok dohody DS a DÚ o spoločnom predvolebnom postupe vo voľbách roku 2002 predložená Ústrednej volebnej komisii dňa 17. 07. 2002 bola Ústrednou volebnou komisiu riadne zaregistrovaná a súd v tomto konaní nie je oprávnený správnosť, resp. súlad tejto registrácie so zákonom ďalej skúmať. Následne sa súd zaoberal otázkou vzniku zodpovednosti za škodu na strane odporcu v kontexte s ustanovením § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Kandidátku listinu aj stiahnuť. Prišiel k záveru, že odporca svojim konaním neporušil zmluvnú povinnosť, zmluva uzatvorená medzi DÚ a DS neobsahuje explicitne zmluvný záväzok, podľa ktorého bola DS obmedzená vo svojom zákonnom práve nakladať s kandidátnou listinou a teda túto kandidátnu listinu aj stiahnuť. Odporca teda neporušil svoju zmluvnú povinnosť a nemohol spôsobiť navrhovateľovi škodu. Voči označenému rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Voči rozsudku namietal, že subjekty spoločnej kandidátky s konaním odporcu napriek existencii spoločnej dohody nemohli zúčastniť volieb do NR SR byť tak zvolení do Národnej rady SR. Navrhovateľ má za to, že odporca porušil právnu povinnosť spočívajúcu v povinnosti zúčastniť sa volieb, kandidovať vo voľbách, ktorá bola explicitne vyjadrená v čl. 2 odseku 1 zmluvy o spoločnom predvolebnom postupe. Za záväzku kandidovať jednoznačne vyplýva povinnosť zúčastniť sa volieb. Vzatie kandidátnej listiny je v priamom rozpore s týmto záväzkom. Navrhovateľ má teda za to, že v konaní bolo preukázané nielen porušenie právnej povinnosti, ale takisto boli splnené i ostatné podmienky pre priznanie uplatneného nároku na náhradu škody. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.02.2013 bol rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 15.12.2010 zrušený. V rozhodnutí odvolací súd vyslovil právny názor, že medzi DS a DÚ nedošlo platne k uzatvoreniu písomnej Zmluvy o spoločnom predvolebnom postupe. Napriek tejto skutočnosti účastníci túto zmluvu uzatvorili konkludentne, čo mal odvolací súd za preukázané z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z vedenia spoločnej predvolebnej kampane pred voľbami do NR SR v roku 2002. Odvolací súd mal za preukázané, že navrhovateľ a odporca konali v presvedčení, že sú viazaní písomnou Zmluvou o spoločnom predvolebnom postupe a že táto bola medzi nimi uzatvorená platne. Odvolací súd totožne s názorom súdu prvého stupňa mal za preukázané, že svojim konaním konkludentne uzatvorili ústnu zmluvu o spoločnom predvolebnom postupe s totožným obsahom ako Zmluva o spoločnom predvolebnom postupe. Odporca sa na písomnú zmluvu odvolával aj v liste zo dňa 21.11.2002, v ktorom uvádza, že v otázke financovania odporca konal v súlade so zmluvou, ktorú neporušil. Odporca sa v písomnej komunikácii s odporcom zmieňuje o kandidátoch nominovaných odporcom, pričom poukazuje na naplnené ciele volebnej kampane a to spoluprácu DS-DU v rámci zmluvy o predvolebnej spolupráci, pričom navrhoval pokračovanie zmluvnej spolupráce so zachovaním obsahu a zmyslu pôvodnej zmluvy (čl. 51). V súvislosti s kandidatúrou pôvodných členov DÚ na kandidátke odporcu ako nezávislých kandidátov a s tým spojenú námietku odporcu absolútnej neplatnosti zmluvy o spoločnom volebnom
postupe s odkazom na §17 ods. 2 volebného zákona odvolací súd poukázal na závery nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. PL ÚS 15/1998. Odvolací súd mal ďalej za preukázané, že finančné prostriedky vo výške 100.000,- Sk, 850.000,- Sk boli z účtu vedeného na Ľudovodemokratickú úniu poskytnuté v prospech účtu Demokratickej strany a dňa 15.08.2002 bola vykonaná platba v hotovosti v prospech odporcu od X. O.. Finančné prostriedky boli poskytnutú za účelom financovania nákladov na volebnú kampaň DS s kandidátkou zloženou aj z kandidátov, ktorí boli pôvodne členmi DÚ, a to v intenciách konkludentnej zmluvy o spoločnom predvolebnom postupe. Odvolací súd mal ďalej za preukázané, že právny predchodca odporcu dňa 14.09.2002 uzatvoril so Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou Zmluvu o spolupráci. Odporca sa v čl. II zmluvy zaviazal, že podľa §20 zákona č. 80/1992 Zb. o voľbách do NR SR vezme svoju kandidátnu listinu späť a vyzve svojich voličov a sympatizantov, aby vo voľbách vyjadrili svoju podporu SDKÚ. Právny predchodca odporcu následne vzal kandidátnu listinu späť. Odvolací súd zaujal názor, že právny predchodca odporcu svojim konaním , kedy vzal kandidátnu listinu späť spôsobil následnú nemožnosť plnenia zmluvy a zmaril jej účel, ktorým bola účasť v parlamentných voľbách do NR SR 2002. Právny predchodca odporcu bol síce podľa vtedajšieho zákona o voľbách č 80/1990 Zb. oprávnený vziať kandidátnu listinu späť, navrhovateľ a odporca však postupne vykonávali jednotlivé úkony a plnili jednotlivé záväzky, ktoré im vyplývali zo zmluvy a to predovšetkým záväzky spojené s predvolebnou kampaňou, či kreovaním spoločných orgánov, zaujímaním spoločných stanovísk a vystupovaním navonok. Právny predchodca odporcu sa v zmluve zaviazal kandidovať v predmetných parlamentných voľbách prostredníctvom občianskej kandidátky DS-DU, ktorú podá DS. Odvolací súd má za to, že odporca svojim konaním a to vzatím kandidátnej listiny spôsobil čiastočnú nemožnosť plnenia zmluvy o spoločnom predvolebnom postupe, pričom vzhľadom na povahu plnenie zmluvy a jej účelu je zrejmé, že splnenie ostatných záväzkov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy nemá bez kandidatúry vo voľbách žiaden hospodársky význam. Odporca tak svojim konaním spôsobil navrhovateľovi škodu, ktorá spočíva v márne a neúčelne vynaložených prostriedkov na predvolebnú kampaň. Odvolací súd súdu prvého stupňa uložil povinnosť skúmať v akej výške a na aký účel boli vynaložené vyššie uvedené finančné prostriedky a to na účely zistenia výšky spôsobenej škody. Navrhovateľ sa predmetným návrhom domáhal náhrady škody spôsobenej odporcom porušením zmluvnej povinnosti vyplývajúcej z dohody o spoločnom predvolebnom postupe, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom pred voľbami roku 2002, konkrétne čl. 2 ods. 1 a článku 1 ods. 2. Škoda spôsobená navrhovateľovi spočíva v úbytku majetku vo výške 33 193,92 EUR, ktorú navrhovateľ vynaložil na účel dohodnutý v zmluve za účelom zúčastniť sa vo voľbách roku 2002. Príčinnú súvislosť medzi škodou a konaním odporcu vidí navrhovateľ v tom, že štatutárny zástupca odporcu svojim konaním znemožnil dosiahnuť účel dohodnutý v tejto zmluve a to účasť vo voľbách, keď v rozpore so zmluvou a bez predošlého prerokovania v orgáne na to určenom - v politickej rade zobral späť kandidátnu listinu a tak zmaril účel, na ktorý boli navrhovateľom vynaložené finančné prostriedky v žalovanej výške. Zavinenie odporcu je podľa navrhovateľa zrejmé. V konaní bolo ustálené, že v júni 2002 bola medzi účastníkmi konania parafovaná zmluva o Spoločnom predvolebnom postupe na voľbách do NR SR 2002, ktorá v konečnom znení nebola písomne uzatvorená. Obsah predložených listín tejto zmluvy však parafoval za navrhovateľa X. O., za odporcu Ľ. S.. Zo vzájomných prejavov jej účastníkov počas predvolebnej kampane bolo zjavné, že sa zmluva reálne začala plniť. Strany sa vzájomne zaviazali, že budú v parlamentných voľbách kandidovať prostredníctvom Občianskej kandidátky DS - DÚ, ktorú podá DS. Občianska kandidátka DS - DÚ bude viesť spoločnú predvolebnú kampaň pre parlamentné voľby. Náklady na spoločnú volebnú kampaň sa hradia v pomere 2:1. Demokratická strana doručila Ústrednej volebnej komisii kandidátnu listinu Demokratickej strany s príslušnými prílohami. Prílohou uvedeného listu je kandidátna listina s logom Demokratickej strany a Demokratickej únie, s označením " Občianska kandidátka ", na ktorej sú uvedení kandidáti, členovia DS a kandidáti, ktorí nie sú členmi politickej strany alebo hnutia. Ľ. S. vo svojej výpovedi pred súdom dňa 26.09.2005 vypovedal, že nespochybňuje, že boli poskytnutú peňažné prostriedky na účel predvolebnej kampane, ani jej výšku. Vypovedal tiež že volebná kampaň bežala, existovala, každé použitie finančných prostriedkov bolo vynaložené len na túto kampaň a neboli použité nanič iné. Na účel, na ktorý na základe dohody mali vyť vynaložené aj vynaložené boli. Z výsluchu navrhovateľ súd zistil, že v rámci volebnej kampane nemali s odporcom dohodnutý mechanizmus kontroly hospodárenia s poskytnutými finančnými prostriedkami na účel spoločnej kandidátky a žiadne účtovné doklady týkajúce sa kampane navrhovateľ neparafoval. Oficiálne vyúčtovanie nákladov volebnej kampane od odporcu nikdy nedostali, napriek tomu že o to požiadali. Odporca naďalej zotrval na tom, že nárok žalobcu neuznáva, má za to , že sa jednalo o „volebný biznis“, v rozpore so zákonom o voľbách. Peniaze poskytnuté na volebnú kampaň Demokratickej strane neboli poskytnuté odporcom, ale fyzickými osobami - nezávislými kandidátmi.
Súd za účelom zistenia konkrétnej výšky škody v zmysle intencii uznesenia KS BA zo dňa 28.02.2013 (s poukazom na ustanovenie § 226 O.s.p.) doplnil dokazovanie zabezpečením ďalších listinných dôkazov, a to daňového priznania demokratickej strany na rok 2002, Výročnej finančnej správy politickej strany Demokratická strana za rok 2002, Súvaha - výkaz ziskov a strát k roku 2002, bankový výpisy z účtov Demokratickej strany vedených vo VÚB, a.s. od roku 2003 až 2009. Pre uplynutie zákonnej 5 ročnej a 10 ročnej archivačnej lehoty však ďalšie listiny nebolo možné získať. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonník, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 575 ods. 1 0Z ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. Podľa § 575 ods. 3 OZ ak sa nemožnosť týka len časti plnenia, zanikne povinnosť, len pokiaľ ide o túto časť, veriteľ má však právo ohľadne zvyšujúceho plnenia od zmluvy odstúpiť. Ak však z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia , ktorý bol dlžníkovi známy v čase uzavretia zmluvy vyplýva, že plnenie zvyšku záväzku nemá pre veriteľ žiaden hospodársky význam, zaniká záväzok v celom rozsahu, ibaže veriteľ bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nemožnosti časti pnenia dozvedel, oznámi dlžníkovi, že na zvyšku plnenia trvá. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 490 OZ vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky sa spravuje ustanoveniami § 43 a nasl. pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak. Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvyk rôznych zmlúv. Podľa § 493 OZ záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 494 OZ z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. Ustanovenie § 420 je ustanovenie o všeobecnej zodpovednosti za škodu fyzických ako aj právnických osôb. Je to ustanovenie všeobecné, generálne, ktoré sa použije do vtedy, pokiaľ škodová udalosť nespadá pod niektorý z iných prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a)porušenie právnej povinnosti b)existencia škody c)príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou d)zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať (napr. interné bezpečnostné predpisy, stanovy, pracovné poriadky a pod), zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Súčasťou náhrady škody sú však aj nemajetkové ujmy na základe výslovného znenia zákona (ide o bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, strata na zárobku, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti a po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite.). Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčina a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade preukázaná, nemožno ju len predpokladať. S ohľadom na skutočnosť, že vznik škody nemá spravidla len jednu príčinu, treba rozlišovať medzi hlavnými príčinami a príčinami vedľajšími, pričom ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti, protiprávny úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Na rozdiel od predchádzajúcich troch zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré majú objektívny charakter, zavinenie má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa § 121 O.s.p. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie. Podľa § 123 Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Podľa § 125 za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Z vykonaného dokazovania, ako aj s odkazom na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu Bratislava zo dňa 28.02.2013 vyplýva, že zmluva o spoločnom predvolebnom postupe vo voľbách do NR SR v roku 2002 uzatvorená medzi účastníkmi konkludentne sa začala reálne napĺňať zaregistrovaním kandidátnej listiny ústrednou volebnou komisiou podľa § 19 zákona č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady až do momentu podpísania Zmluvy o spolupráci medzi odporcom a Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou dňa 14.9.2002, na základe ktorej sa odporca zaviazal, že podľa §20 zákona č. 80/1990 Zb. o voľbách do SNR vezme svoju kandidátnu listinu späť a následne vyzve svojich voličov a sympatizantov, aby vo voľbách do NR SR vyjadrili podporu SDKÚ. Uvedený záväzok voči SDKÚ odporca krátko pred termínom konania volieb splnil. Týmto úkonom odporcu došlo fakticky ku skončeniu vzájomnej volebnej spolupráce dojednanej medzi navrhovateľom a odporcom zmluvou o spoločnom predvolebnom postupe a k zmareniu účelu zmluvy o spoločnom predvolebnom postupe. Za účelom naplnenia tejto zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi plnenie v sumu 950.000,- Sk, čiastku 50.000,- poskytol priamo X. O., čo vyplýva z vyššie označených bankových dokladov. Vzatím kandidátky odporcom došlo k zmareniu dojednaného účelu zmluvy a k márnemu vynaloženiu finančných prostriedkov na predvolebnú kampaň, pretože nezávislí kandidáti nominovaní navrhovateľom v rámci zaregistrovanej kandidátky sa volieb do NR SR v roku 2002 nakoniec nemohli zúčastniť. V danom prípade sú splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Zo strany odporcu došlo k porušeniu povinnosti v zmysle čl. 2 zmluvy o spoločnom predvolebnom postupe vo voľbách do NR SR v roku 2002 (konkrétne vzájomného záväzku, že zmluvné strany budú v parlamentných voľbách kandidovať prostredníctvom občianskej kandidátky DS-DU, ktorú podá DS) tým, že dňa 14.9.2002 uzatvoril zo Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou zmluvu o spolupráci, kde sa zaviazal svoju kandidátku vziať späť. Vzhľadom na uvedené mal súd zato, že návrh je v časti zaplatenia náhrady škody vo výške 950.000,-Sk dôvodný. Výšku škody mal súd preukázanú Príkazom na úhradu Ľudovej banke a.s. zo dňa 21.6. 2002., Príkazom na úhradu Ľudovej banke a.s. zo dňa 15.8. 2002. Odporca bol v konaní ohľadom otázky výšky škody nečinný, nepredložil súdu žiadne relevantné listinné dôkazy preukazujúce ako, kedy a na aký konkrétny účel vynaložil finančné prostriedky poskytnuté na jeho účet navrhovateľom a toto sa súdu nepodarilo dohľadať doplnením dokazovania vykonaným nad rámec účastníkmi navrhnutých dôkazov (§120 ods. 1 O.s.p.). Z pohľadu navrhovateľa tak škoda predstavuje 950.000,- Sk, t.j. 31.534,22 eur. Účel a výšku finančných prostriedkov nakoniec nespochybnil ani sám odporca (s poukazom na vyššie citovanú výpoveď H.. S.). Vzhľadom na uvedené závery súd zaviazal odporcu k úhrade tejto čiastky s poukazom na ustanovenie § 575 ods. 3 OZ a§ 420 ods. 1 OZ. K námietkam odporcu ohľadom pozície nezávislých kandidátov je potrebné dodať, že sa jedná výlučne o vzťah politickej strany Demokratická únia Slovenska, t. j. navrhovateľa a týchto kandidátov s poukazom na skutočnosť, že odporcom podaná kandidátna listina bola v zmysle § 18zákona č. 80/1990 Zb. ústrednou volebnou komisiou preskúmaná a podľa § 19 cit. zákona aj zaregistrovaná . Vo zvyšku súd návrh ako bezdôvodný zamietol. Zamietnutá časť žalobného návrhu predstavuje sumu 66.000,-Sk, ktorá mala predstavovať mzdové náklady zamestnanca navrhovateľa B. G. za obdobie mesiacov jún až september 2002. Navrhovateľ, na ktorom je v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. dôkazná
povinnosť, žiadnym spôsobom nepreukázal, že uvedené prostriedky boli menovanému zamestnancovi vyplatené, resp. že menovaný bol zamestnaný u navrhovateľa a predovšetkým, že bol zamestnaný len v súvislosti s prípravou na voľby do NR SR v roku 2002, a teda že v tejto časti došlo ku škode a tiež sumy 50.000,- Sk, ktorá bola na účet odporcu poukázaná priamo hotovostným vkladom fyzickej osoby X. O. dňa 15.08.2002, nie však samotným navrhovateľom. O úrokoch z omeškania súd rozhodol v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní a ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ktorých výšku ustanovuje vykonávací predpis. Týmto predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., pričom podľa § 3 citovaného predpisu výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že od 8.4.2004 / prvý deň omeškania, keďže s poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka sa za výzvu považuje aj návrh na začatie konania a dlh sa stal splatný deň po doručení návrhu odporcovi - návrh mu bol doručený 7.4.2004 / je diskontná sadzba 5,5%, navrhovateľ preto má právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 11 %. Z tohto dôvodu súd aj vo zvyšku návrh ohľadne zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 18% od 14.9.2002 do 7.4.2004 ako bezdôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. a to z dôvodu zložitosti prípadu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. v znení neskorších zmien a noviel.