Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6CoCsp-15-2023.pdf
PDF · 112.4 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/15/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. A., B. C. XXX/XX, proti žalovanému: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, o obnovu konania, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 15.februára 2023 sp. zn. 1Csp/141/2022
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 15.februára 2023 č.k. 1Csp/141/2022-78.
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením zo dňa 15. februára 2023 č. k. 1Csp/141/2022-78 žalobu žalobcu na obnovu konania odmietol (výrok I.) a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu konania ( výrok II.).
2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne na obnovu konania, ktorú odôvodnila v zmysle § 397 písm. a/, b/ a e/ CSP. Domáhala sa zrušenia platobného rozkazu vydaného v konaní pod sp. zn. 7Csp/143/2019 zo dňa 14.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2019 a zároveň sa domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, ktorý bol právnym základom pre vydanie predmetného platobného rozkazu. Mala za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré súd pred vydaním platobného rozkazu neskúmal. Taktiež uviedla, že navrhuje zrušiť uznesenie vydané v pôvodnom súdnom konaní zo dňa 27.01.2020 o zamietnutí návrhu na odpustenie zmeškania lehoty, pretože v tom čase nemohla podať odpor kvôli mimoriadnym opatreniam v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, v dôsledku ktorej bola nakazená uvedenou chorobou a riešila jej následky vrátane kúpeľnej liečby. Z dôvodu uvedených opatrení v justícii boli zákonom č. 62/2020 Z.z. obmedzené plynutia hmotnoprávnych a procesných lehôt, teda došlo k posunu aj lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu. V ďalšom odôvodnení sa zaoberala samotnou zmluvou o úvere, jej obsahom a zmluvnými podmienkami, ktoré považovala vo viacerých ohľadoch za neprijateľné, a teda majúce vplyv na konečné rozhodnutie vo veci.
3. Po citácii ust. § 397, § 398, § 400, § 403 ods. 1, § 410, § 411 ods. 1, 2, § 413 ods. 1, 2, § 357 písm. c/ CSP súd dospel k záveru, že žaloba je neopodstatnená.
4. Predmetom tohto sporu je obnova konania vo vzťahu k platobnému rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7Csp 143/2019-31 zo dňa 14.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.12.2019. V rámci citovaného sporu bol žalovanou podaný odpor, ktorý súd uznesením sp. zn. 7Csp 143/2019-48 zo dňa 02.01.2020, právoplatným 13.01.2020 odmietol ako oneskorene podaný. Následne uznesením sp. zn. 7Csp 143/2019-56 zo dňa 27.01.2020, právoplatným 06.02.2020 súd návrh žalovanej na odpustenie
zmeškania lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu sp. zn. 7Csp 143/2019-31 zo dňa 14.11.2019 zamietol, pričom súd sa skutočnosťami, ktoré žalobkyňa namietala v návrhu na obnovu konania, zaoberal v bodoch 7 a 8 uznesenia sp. zn. 7Csp 143/2019-56 zo dňa 27.01.2020.
5. Dôvody, ktoré podľa žalobkyne mali byť spôsobilé privodiť obnovu konania v spore Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7Csp 143/2019 mali byť hmotnoprávne dôvody (kvalita spotrebiteľskej zmluvy, neuvedenie judikatúry Súdneho dvora Európskej únie), k čomu súd dodáva, že súd vydal rozhodnutie vo forme platobného rozkazu, čo je skrátená forma rozhodnutia pripustená zákonom. Samotný fakt, či vo veci mal, resp. nemal byť vydaný platobný rozkaz, nie je predmetom posudzovania v tomto spore.
6. Okrem toho žalobkyňa poukázala na zák. č. 62/2020 Z.z. z 25. marca 2020 o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý nadobudol účinnosť 27.03.2020 (obmedzenie plynutia hmotnoprávnych lehôt, obmedzenie plynutia procesných lehôt, obmedzenie konania súdnych pojednávaní, odklad exekúcie, zákaz výpovede z nájmu, predĺženie lehoty na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, prijímanie rozhodnutí mimo zasadnutia orgánov spoločnosti, dočasné obmedzenie výkonu záložného práva a zákaz dražieb, dočasná ochrana podnikateľov, obmedzenie plynutia premlčacích a prekluzívnych lehôt a pod.), čo znamená, že v tomto období žalobkyňa nemohla konať, toto jej tvrdenie v žiadnom prípade nesúvisí s predmetnou kauzou, pretože žalobkyňou namietané obmedzenia vyplývajúce zo zákona č. 62/2020 Z.z. nastali až po 27. marci 2020, t.j. po už právoplatných rozhodnutiach vydaných v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7Csp 143/2019.
7. Súd teda uzavrel, že žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná v zmysle § 413 ods. 1 písm. e/ CSP, pretože z obsahu žaloby už na prvý pohľad zjavne vyplýva, že je nedôvodná, t.j. nie sú dané dôvody na jej podanie v zmysle § 397 CSP.
8. Pre úplnosť súd dodal, že pôvodnou stranou v spore bola spoločnosť VÚB, a.s. Bratislava, pričom v spore žalobkyňa označila za žalovaného spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. bez preukázania právneho nástupníctva tejto spoločnosti, avšak táto skutočnosť nebola dôvodom pre odmietnutie žaloby.
9. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP analogicky s tým, že žalobkyňa nezavinila zastavenie konania, ale odmietnutie žaloby, avšak je zrejmé, že v tomto štádiu sporu žiadnej zo strán trovy konania nevznikli, preto právo na ich náhradu súd žiadnej zo strán nepriznal.
10.1 Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov, podľa obsahu odvolania, podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku I. zrušil, povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves sp. zn. 1Csp/141/2022 a povolil odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7Csp/143/2019 zo dňa 14.11.2019.
10.2 Žalobkyňa uviedla, že sú tu skutočnosti podľa § 357 písm. c/, § 397 písm. a/, b/, e/, f/, § 400, § 403 ods. 1, 2 CSP, ktoré bránia vykonateľnosti a má za to, že ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a nekalé ustanovenie, vtedy nemožno vydať platobný rozkaz, je vždy vecou súdu, aby posúdil, či spotrebiteľská zmluva obsahuje nekalé klauzuly, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Súd tak rozhodoval pri vydaní platobného rozkazu iba na základe účelovo podaných podkladov žalobcom, vôbec nevyhodnocoval úverovú zmluvu a vôbec mu nevzal na zreteľ. Zastáva názor, že jej žaloba splnila všetky náležitosti vyžadujúce pre žalobu obnovu konania v súlade s ustanoveniami CSP a že žaloba bola podaná včas a domáha sa v obnove konania zrušenia platobného rozkazu a určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alternatívne určenie jeho bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 7520503588 zo dňa 23.02.2016. Uviedla, že v konaní o vydanie platobného rozkazu súd vyhovel žalobe žalobcu, pričom sa nezaoberal jej námietkami, ktoré vzniesla, pričom ako priemerný spotrebiteľ nedokáže posúdiť neprijateľné zmluvné podmienky ani nekalé obchodné prakticky v zmluvách, ktoré sú právnym základom uplatňovaného nároku a nedokáže využiť procesné inštitúty na svoju obranu, s čím žalovaný aj počíta. Jej nečinnosť ako spotrebiteľa nemôže byť v takom prípade považovaná za jej konkludentný súhlas, ale je a bola prejavom len rezignácie neinformovaného spotrebiteľa, ktorý nevie o neprijateľnosti zmluvných
podmienok, ktoré napriek ich absolútnej neplatnosti žalovaný (v prípade PR ako žalobca) uplatnil. Žaloba bola podaná včas, riadne ju odôvodnila a preukázala skutočnosti, ktoré preukazujú prípustnosť žaloby na obnovu konania a to predovšetkým v týchto dôvodoch. Uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je tu absencia ústneho pojednávania vrátane jej poučenia v konaní a doručovaní podkladov a protiprávne nariadenie exekúcie, ďalej nemohla sa brániť a opísať dôvody a rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce jej tvrdenia a doložiť ich dôkazmi, poukázala na neoprávnené a protiprávne poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 12.04.2021 iba na základe podkladov dodaných žalovaným (v tej veci žalobcom), uviedla neriešenie platnosti postúpenia pohľadávky súdom, poukázala na nekalé a neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, obligatórne obsahové náležitosti zmluvy, ďalej na hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, na neriešenie súdom otázky, či konania a rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie v kontexte toho, že ani predošlé vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je prekážkou res iudicata už raz právoplatne veci rozhodnutej. Platobný rozkaz je nesúladný a v rozpore s rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ, pretože poverenie pre súdneho exekútora nemá charakter súdneho rozhodnutia. Neriešenie náležitostí spotrebiteľskej zmluvy súdom ako formulárové, štandardne používané oprávneným ako dodávateľom, porušenie Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces, neriešenie judikácie súdov, nesprávne právne posúdenie otázky res iudicata na rezignáciu na súdnu kontrolu platnosti a záväznosti titulu, porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, na doručovanie vo veci samej, atď.. V ďalšom texte odvolania poukázala na to, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý umožňuje prekonať prekážku res iudicate a znova vo veci rozhodnúť, a teda pripúšťa možnosť preskúmavania platobného rozkazu. Zastáva názor, že súd je povinný skúmať zmluvu a platobný rozkaz, či tieto nezaväzujú účastníka konania na plnenie, čo súd neurobil. Súd mal správne posúdiť predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú a posúdiť aj neprijateľné podmienky v zmluve. Ako spotrebiteľka sa nachádzala v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a v predmetnom prípade nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy o úvere ovplyvniť. Postupom súdu sa jej odňala možnosť konať pred súdom a dodala, že konane je postihnuté aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Súd bol oprávnený a mal skúmať materiálnu správnosť platobného rozkazu, aj podľa Najvyššieho súdu SR prekážku veci rozsúdenej netvorí právoplatný platobný rozkaz a to ani vtedy, ak skúma, či platobný rozkaz je materiálne vykonateľný. V ďalšom odôvodnení odvolania sa žalobkyňa zaoberala samotnou zmluvou o úvere, zmluvnými podmienkami, ktoré považuje za neprijateľné, poukázala na to, že nakoľko medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, mal byť platobný rozkaz podrobený súdnej kontrole podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej (nekalej) podmienky spotrebiteľskej zmluvy, t. j. malo byť posúdené, či začlenené podmienky štandardnej zmluvy, teda v rámci žalovaným vopred pripravených zmluvných dojednaní nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Súd mal posúdiť aj nárok na zmluvnú pokutu a vyhodnotiť ju ako neprijateľnú podmienku. Na potrebu toho, že vnútroštátne rozhodnutia musia byť v súlade s rozhodovacou líniou Súdneho dvora EÚ. 10.3 Nestotožnila sa so súdom, ktorý jej vytýkal extenzívny výklad procesných ustanovení o obnove konania, uviedla, že by nemali byť pochybnosti o tom, že neprijateľná zmluvná podmienka sa nemôže používať, a že členské štáty majú prijať účinné opatrenia, aby sa zabránilo ďalšiemu používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky, napriek zákazu ďalšieho používania neprijateľnej zmluvnej podmienky žalovaný ako žalujúca strana si plnenie z tejto problematickej klauzuly uplatnil, a preto je tu súd, ktorý mal povoliť obnovu konania a vec smerovať práve k pojednávaniu a verejnému prejednaniu veci. Žalobkyňa je spotrebiteľ, ktorej sa v základnom procese nedostalo adekvátnej a súdnym dvorom opakovane prízvukovanej ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok. Práve obnova konania predstavuje účinný efektívny prostriedok ochrany pri napĺňaní cieľa čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 Smernice 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Poukázala na návrh Krajského súdu v Prešove vo veci C-448/17 prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie, k výkladu rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-49/14, z ktorého následne rozsiahle citovala. 10.4 Na základe uvedeného preto vyslovila možnú námietku arbitrárnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý sa nevyrovnal so všetkými jej argumentmi v žalobe na obnovu konania. Právo na súdnu ochranu tak bolo podľa nej porušené a vytýka súdu, že sa nekonalo podľa platných právnych predpisov. Obnova konania predstavuje účinný (efektívny) prostriedok ochrany a ak je naplnený dôvod obnovy konania, má mať prednosť pred opatrením exekučného súdu, ktorý by nemal minimálne v časti neprijateľnej zmluvnej podmienky problematický platobný rozkaz ako exekučný titul vykonať.
V prípade pochybností otázka, či obnova konania predstavuje účinný prostriedok, či predstavuje efektívne opatrenie, poukázala na citovanú smernicu. Následne poukázala na princíp res iudicata, princíp rovnosť zbraní, na porušenie práva Európskej únie. 10.5 Vyslovila názor, že uznesenie súdu nezodpovedá požiadavkám, ako súdy sa obmedzili iba na konštatovanie, že bolo rozhodnuté právoplatne platobným rozkazom, je iluzórne, že sa súd zaoberal aj otázkou platnosti či neplatnosti zmluvy, zastáva názor, že nepreskúmateľné a nepresvedčivé je taktiež rozhodnutie súdu, ktorý sa absolútne nevyporiadal s jej námietkami, ktoré uviedla v žalobe na obnovu konania, či odporu proti platobnému rozkazu a vo svojich ďalších vyjadreniach, a to že úverové podmienky sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda aj absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou. Tiež súdy neuviedli dôvody, prečo sa týmito otázkami nezaoberali a či rozhodnutím súdu prvého stupňa bolo, respektíve nebolo porušené právo účastníka na prístup k všeobecným súdom. Postup súdu v dôsledku toho vykazuje vady konania v zmysle CSP a skutočnosťou, že v konaní došlo k procesnej vade podľa CSP je okolnosťou, pre ktorú musí súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť.
11. Opis odvolania nebol žalovanému doručovaný.
12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.
13. Uznesenie je vo výrokoch vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu, v zmysle ktorého žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná (§ 413 ods. 1 písm. e/ CSP), pretože nie sú dôvody na jej podanie v zmysle § 397 CSP, z ktorých dôvodov bolo potrebné túto žalobu odmietnuť.
16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza nasledovné:
17. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie alebo odvolacieho súdu. Je ňou prelomený princíp záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia ako jednej zo záruk právnej istoty, a preto ju zákon umožňuje len v mimoriadnych prípadoch z mimoriadnych dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v ust. § 397 CSP.
18. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní vecí alebo nesprávnosti procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávnosti slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000).
19. Žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť (§ 398 CSP).
20. Proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci (§ 397 písm. a/ CSP).
21. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že musia existovať skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré osoba oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní. Predpokladom ich uplatnenia je aj to, že pre žalobcu môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Musí ísť o také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré existovali v čase pôvodného konania, v zmysle judikatúry do vyhlásenia rozsudku. Pri rozhodnutiach sa nevyžaduje, aby existovali už v pôvodnom konaní. Môže teda ísť aj o také rozhodnutia, ktoré boli vydané až po právoplatnom skončení konania, ktoré sa napáda žalobou na obnovu konania. Súd v konaní o žalobe na obnovu konania musí skúmať aj to, prečo v pôvodnom konaní tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy predložené žalobcom neboli, a či ich teda žalobca nepredložil bez svojej viny. Pre záver, či nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy môžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, bude postačovať aj pravdepodobnosť tohto záveru.
22. Proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci (§ 397 písm. b/ CSP).
23. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o dôkazy, ktoré tu existovali už v pôvodnom konaní, ale z objektívnych dôvodov sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ide teda o situáciu, keď strana riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda riadne označila dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych dôvodov takýto dôkaz nebolo v pôvodnom konaní možno vykonať (napr. nemožnosť vykonať výsluch svedka pre jeho zdravotný stav, strata alebo zničenie listiny a pod.). Ak sa po právoplatnom skončení konania ukáže, že v pôvodnom konaní navrhnutý dôkaz už možno vykonať a zároveň je tento dôkaz spôsobilý privodiť strane oprávnenej na podanie žaloby na obnovu konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pôjde o dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. b/ CSP.
24. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že skutočnosti, ktoré osoba oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania mohla použiť v pôvodnom konaní a dôkazy o nich, ak nimi daná osoba disponovala v pôvodnom konaní avšak z určitého dôvodu ich neuplatnila, nemôžu byť dôvodom pre obnovu konania so zreteľom na ust. § 217 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia v spojení s ust. § 354 CSP, v zmysle ktorého na konanie o odvolaní sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.
25. Súd prvej inštancie dôsledne skúmal existenciu podmienok prípustnosti žaloby na obnovu konania v zmysle § 397 písm. a/, b/, e/ CSP (dôvody obnovy konania podľa § 397 písm. c/,d/, f/ tvrdené neboli
- poznámka odvolacieho súdu) a dospel k správnemu záveru, že žalobkyňou uvádzané skutočnosti a dôkazy nemožno subsumovať pod žiaden z vyššie uvedených dôvodov prípustnosti žaloby na obnovu konania z dôvodov, ako ich súd podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia.
26. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preskúmateľné, nakoľko sa súd vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobkyne, pričom svoje závery odôvodnil aj s poukazom na zistený skutkový stav a na príslušné zákonné ustanovenia, preto ho nemožno považovať za arbitrárne.
27. Procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku je podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiaden podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne, že sa nemohli vykonať dôkazy.
28. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz, existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie dôkaznej povinnosti.
29. Skutočnosti uvádzané žalobkyňou, ktoré mali pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie v pôvodnom spore, žalobkyňa uviedla už v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves sp. zn. 7Csp/143/2019, a to konkrétne v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý bol však uznesením č.k. 7Csp/143/2019-48 zo dňa 02.01.2020 odmietnutý z dôvodu, že bol podaný oneskorene. Bola to teda žalobkyňa, ktorá zavinila, že súd po včas podanom vecne odôvodnenom odpore nezrušil vydaný platobný rozkaz a neprejednal spor na pojednávaní, kde by sa súd zaoberal procesnou obranou žalobkyne (v pôvodnom konaní žalovanej) a všetkými ňou namietanými skutočnosťami. Nebola tak
splnená podmienka, že ide o skutočnosti a dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní.
30. Proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné (§ 397 písm. e/ CSP).
31. Aby bolo možné na právnu vec aplikovať dôvod uvedený v ust. § 397 písm. e/ CSP, musí byť splnený predpoklad uvedený v danom ustanovení, a to, že rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, na ktoré poukazuje žalobkyňa, musí byť pre strany sporu záväzné. Právna úprava nepovoľuje obnoviť konanie pre rozpor s akýmkoľvek rozhodnutím, ale len s takým, ktoré je pre strany záväzné. Odvolací súd konštatuje, že vychádzajúc z citovaného ustanovenia je nutná vecná a personálna súvislosť medzi rozsudkom Európskeho súdneho dvora a napádaným rozhodnutím.
32. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.februára 2018, sp. zn. 2Cdo/148/2017 kde NS SR vyslovil názor, že ustanovenia § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p. (teraz § 397 písm. c/ CSP) by sa malo vykladať reštriktívne a jeho použitie je možné len pri veciach, ktoré s ňou vecne i personálne súvisia. Dôvodom na obnovu konania sú len také dôkazy, skutočnosti, rozhodnutia, trestné činy, či rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré majú priamy, vecný i personálny súvis s napadnutým rozhodnutím. Niet preto rozumného argumentu, prečo by sa práve písmeno e/ tohto zákonného ustanovenia malo od tohto systému odkláňať a umožňovať obnovu konania aj z dôvodov, ktoré nemajú ani s účastníkmi ani s predmetom sporu nič spoločné. Rozpor sa musí prejaviť v konkrétnom posúdení, t. j. ak je konkrétne posúdenie vnútroštátnym súdom v rozpore s konkrétnym posúdením Súdnym dvorom EÚ, či iného orgánu EÚ. Poukázal na časový aspekt, keď okresný súd argumentoval rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ vydanými ešte pred právoplatným skončením pôvodného konania. Žalobca sa teda nimi mohol brániť už v pôvodnom konaní. Upriamil pozornosť na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 345/2017 zo 16. mája 2017, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že zásadný vplyv na posudzovanie návrhu na obnovu konania uplatneného podľa § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p. má aj rozsudok Súdneho dvora C -234/04 zo 16. marca 2006 vo veci Rosmarie Capférer proti Schlang & Schick GmbH, v ktorom Súdny dvor uviedol, že úniové právo neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby preskúmaval a rušil právoplatné rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ak sa aj ukáže, že je v rozpore s právom Európskeho spoločenstva. Týmto rozhodnutím Súdny dvor zdôraznil dôležitosť zásady res iudicata (jedinou výnimkou, keď Súdny dvor zakotvil povinnosť prelomiť túto zásadu, je situácia, keď vnútroštátny súd rozhodne vec, ktorá nepatrí do jeho kompetencie ale do kompetencie orgánov Európskej únie). Obnova konania nemá byť nariadená pre rozpor pôvodného rozhodnutia s akýmkoľvek rozhodnutím Súdneho dvora. Rozhodnutie Súdneho dvora zakladá dôvod prípustnosti obnovy konania len vtedy, keď sa týka rovnakej veci ako obnovou napadnuté rozhodnutie alebo ak odlišne, hoci vo veci inej rieši otázku, majúcu na spôsob právneho posúdenia veci v pôvodnom konaní dosah. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadnej nesprávnosti procesnej povahy. Aj keby sa súd pri vydaní platobného rozkazu prijateľnosťou dohodnutej zmluvnej podmienky vôbec nezaoberal, alebo keby sa ňou zaoberal, ale s nesprávnym záverom, nemôže ísť o rozpor s európskou judikatúrou.
33. V prejednávanom spore sa nejedná o prípad, kde by bola preukázaná vecná a personálna súvislosť medzi rozsudkom Európskeho súdneho dvora a napádaným rozhodnutím, nakoľko žalobkyňa neuviedla žiadne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, ktoré by bolo záväzné pre strany tohto sporu.
34. Odvolací súd poznamenáva, že žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní vecí alebo nesprávnosti procesnej povahy, nakoľko na nápravu týchto nesprávnosti slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky.
35. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení, odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie o odmietnutí návrhu žalobkyne na povolenie obnovy konania, vrátane výroku o náhrade trov konania.
36. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto nárok na
náhradu trov odvolacieho konania a vznikla jej povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému žalovanému. Nakoľko žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).