Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2To-35-2013.pdf
PDF · 79.22 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/35/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mészárosa a sudcov JUDr. Dušana Eckera a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obžalovanému U. V., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1,2 písm. d) Tr. zák. s poukázaním na ust. § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného U. V. proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 29. novembra 2012, sp. zn. 2T/207/2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. decembra 2013 v Trenčíne, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1písm. d), e), ods. 2 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný U. V., nar. XX.XX.XXXX
o d s u d z u je
podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 40 (štyridsať) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 29.11.2012, sp. zn. 2T/207/2012, bol obžalovaný U. V. uznaný vinným pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1,2 písm. d) Tr. zák. s poukázaním na ust. § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na skutkovom základe, že dňa 8. septembra 2011 asi o 13.30 hod. pri predajni potravín na ulici D. mieru v P., pod vplyvom alkoholu, najskôr pristavil maloletých - L. H., nar. XX.X.XXXX, U. U., nar. XX.X.XXXX a R. X., nar. XX.X.XXXX, od ktorých pýtal cigarety alebo peniaze na jednu cigaretu vo výške 0,20 Eur po čom mu mal. L. H. túto sumu dal a keď chceli všetci traja maloletí z miesta činu odísť, obžalovaný V. na nich skríkol, že kam idú a vzápätí sa za nimi rozbehol, následne dobehol za obytným domom číslo XXXX na tej istej ulici D. mieru P. mal. L. H., pýtal od neho opäť peniaze a keď mu tento povedal, že už žiadne nemá, rukou ho chytil okolo krku, pritisol si ho o svoje telo a skríkol na neho, aby mu peniaze dal, lebo inak ho zbije, po čom sa tejto vyhrážky maloletý viditeľne zľakol a následne mu obžalovaný prehľadal vrecká nohavíc a z nich mu zobral 5,- Eur bankovku, po čom ho pustil a z miesta činu odišiel, čím spôsobil zákonnému zástupcovi maloletého - L. H. st., nar. X.X.XXXX, bytom P., P. XXXX/XX, škodu vo výške 5,20 Eur. Mal. L. H. neutrpel týmto konaním žiadne zranenie.
Za to bol odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 39 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák., § 42 ods. 1, 2 Tr. zák. na súhrnný trest
7 rokov odňatia slobody, za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Považská Bystrica, zo dňa 07.10.2011, sp. zn. 2T/199/2011, právoplatný dňa 26.10.2011, na trest šesť mesiacov odňatia slobody podmienečne na osemnásť mesiacov. Zároveň podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. bolo obžalovanému uložené aj ochranné ústavné protialkoholické liečenie a podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenému mal. L. H. zastúpenému zákonným zástupcom - otcom L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., D. mieru XXXX/X, vo výške 5,20 Eur.
Proti tomuto rozsudku ihneď po vyhlásení podal odvolanie obžalovaný U. V. smerujúce čo do výroku o uloženom treste odňatia slobody. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný uviedol, že uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov považuje za veľmi prísny poukazujúc na tú skutočnosť, že svoje konanie úprimne oľutoval a začal žiť životom riadneho človeka, o čom priložil aj prehlásenie svojej matky R. V., z ktorého vyplýva, že býva s ňou v spoločnej domácnosti, prispieva jej na náklady na bývanie a stravovanie a pomáha pri domácich prácach.
Krajský súd v Trenčíne vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti poškodeného zákonného zástupcu L. H., ktorý mal riadne vykonané upovedomenie o termíne verejného zasadnutia dňom 28.11.2013.
Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedla, že považuje trest za primeraný a zákonný, poukázala na to že bol ukladaný za použitia asperačnej zásady, vyjadrenej v § 41 ods. 2 Tr. zák. a navrhla preto odvolanie obžalovaného zamietnuť. Pokiaľ odvolací súd príde k inému záveru, že neprichádza do úvahy použitie asperačnej zásady navrhla, aby bol zrušený napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody podľa ustanovenia § 188 ods. 2 Tr. zák. na dolnej hranici tam stanovenej trestnej sadzby.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste odňatia slobody s tým, že pokiaľ ide o odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 2T/199/2011, toto odsúdenie podľa jeho názoru spadá do amnestie prezidenta republiky s účinkami zahľadenia odsúdenia a preto navrhol obžalovanému potom uložiť trest odňatia slobody nie súhrnný ale iba za trestný čin lúpeže, pričom dal na zváženie či pri použití ustanovenia § 39 Tr. zák. nie je možné obžalovanému uložiť trest podmienečného charakteru s uložením probačného dohľadu.
Obžalovaný U. V. v konečnom návrhu uviedol, že ľutuje toho čo spravil. Trest sedem rokov odňatia slobody považuje za strašne prísny trest pre neho a ostatkom sa pripojil tak ako to povedal jeho obhajca.
Krajský súd na verejnom zasadnutí v zmysle § 295 ods. 2 Tr. por. doplnil dokazovanie prečítaním trestného rozkazu Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 2T/199/2011, právoplatným 26.10.2011.
Krajský súd na podklade odvolania obžalovaného U. V. preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku okresného súdu v časti o uloženom treste odňatia slobody, proti ktorému podal odvolanie a takto zistil, že jeho odvolanie je dôvodné.
Odvolací súd v rámci svojej prieskumnej povinnosti, ako súd druhého stupňa konajúc o odvolaní obžalovaného preskúmal len výrok o uloženom treste a jemu predchádzajúce konanie. Ostatné výroky rozsudku mu neprislúchalo preskúmavať z dôvodu vyhlásenia obžalovaného v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je uvedený v obžalobe, na poklade ktorého okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného U. V.. Vo vzťahu k tomuto vyhláseniu obžalovaného na súde prvého stupňa krajský súd konštatuje, že v rámci podaného odvolania nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a z týchto dôvodov odvolací súd preskúmaval napadnutý rozsudok len v časti výroku o uloženom treste odňatia slobody.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo vzťahu k rozhodovaniu o treste vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré vyhodnotil jednotlivo, i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10, 12 Tr. por. Pokiaľ ide o rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 29.11.2012 vo vzťahu k jeho odsudzujúcej časti, okresný súd ukladal trest v súlade s tam vyjadrenými príslušnými ustanoveniami osobitnej ako aj všeobecnej časti Trestného zákona, pričom však vo výroku opomenul uviesť ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. (asperačná zásada),
tak ako to vyplýva z písomných dôvodov tohto rozsudku. V čase rozhodnutia v súlade so zákonom obžalovanému uložil podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 39 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák., § 42 ods. 1, 2 Tr. zák. (s opomenutím § 41 ods. 2 Tr. zák.), súhrnný trest nepodmienečného odňatia slobody vo výmere 7 rokov (ktorý trest na podklade odvolania obžalovaného odvolací súd považuje za neprimerane prísny s poukazom na nižšie uvedené skutkové závery), za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 07.10.2011, sp. zn. 2T/199/2011, právoplatným dňa 26.10.2011, ktorým mu bol uložený trest 6 mesiacov odňatia slobody podmienečne na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Tiež správne zaradil obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Krajský súd na verejnom zasadnutí oboznámil trestný rozkaz Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 07.10.2011, sp. zn. 2T/199/2011, ktorý bol doručený obžalovanému U. V. 17.10.2011. Uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 26.10.2011 a týmto trestný rozkazom mu bol uložený trest podmienečného charakteru vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov, ktorá skúšobná doba uplynula dňom 26.04.2013. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že okrem vyššie citovaného odsúdenia nemá ďalší záznam, t. j. bol odsúdený iba jedenkrát. Vo vzťahu k tomuto odsúdeniu krajský súd v rámci riešenia predbežnej otázky v zmysle § 7 ods. 1 Tr. por. dospel k záveru, že pri odsúdení obžalovaného Okresným súdom Považská Bystrica trestným rozkazom, sp. zn. 2T/199/2011 zo 07.10.2011 sa na menovaného vzťahuje článok I rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 2. januára 2013 o amnestii s účinkom, že sa na neho hľadí, ako by nebol odsúdený. Tento právny záver má význam potom vo vzťahu k ďalšiemu ukladaniu trestu odňatia slobody obžalovanému v tom, že krajský súd musel prisvedčiť dôvodnosti odvolania obžalovaného, nakoľko s poukazom na túto skutočnosť neprichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu odňatia slobody a tiež použitia asperačnej zásady v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1, 2 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák.
Podľa § 188 ods. 1 kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Ods. 2 Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
za a) a bezprostredne ním ohrozí život alebo zdravie viacerých osôb, b) a spôsobí im väčšiu škodu, c) závažnejším spôsobom konania, d) na chránenej osobe, alebo e) z osobitného motívu.
Krajský súd na základe týchto skutočností, predovšetkým hodnotiac osobu obžalovaného, na ktorého sa hľadí, ako by nebol odsúdený a tiež jeho osobný prejav účinnej ľútosti vo vzťahu k spáchanej trestnej činnosti, pre ktorú bol obžalovaný dospel k záveru, že v danom prípade aj pokiaľ by mu bol uložený trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby ustanovenia § 188 ods. 2 Tr. zák., t. j. vo výmere 7 rokov nepodmienečne je tento trest pre neho neprimerane prísny, nevyvážený a nezohľadňuje všetky základné zásady ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. zák. s tým, že je možné u neho použiť ustanovenie § 39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Na základe týchto skutkových a právnych záverov krajský súd podľa § 321 ods. 1písm. d), e), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného U. V. odsúdil podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 40 (štyridsať) mesiacov, na výkon ktorého podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.