Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/35/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mészárosa a sudcov JUDr. Dušana Eckera a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obžalovanému U. V., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1,2 písm. d) Tr. zák. s poukázaním na ust. § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného U. V. proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 29. novembra 2012, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. decembra 2013 v Trenčíne, takto

rozhodol:

Podľa , , zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa sa obžalovaný U. V., nar. XX.XX.XXXX

o d s u d z u je

podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 40 (štyridsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 29.11.2012, sp. zn. , bol obžalovaný U. V. uznaný vinným pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1,2 písm. d) Tr. zák. s poukázaním na ust. § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na skutkovom základe, že dňa 8. septembra 2011 asi o 13.30 hod. pri predajni potravín na ulici D. mieru v P., pod vplyvom alkoholu, najskôr pristavil maloletých - L. H., nar. XX.X.XXXX, U. U., nar. XX.X.XXXX a R. X., nar. XX.X.XXXX, od ktorých pýtal cigarety alebo peniaze na jednu cigaretu vo výške 0,20 Eur po čom mu mal. L. H. túto sumu dal a keď chceli všetci traja maloletí z miesta činu odísť, obžalovaný V. na nich skríkol, že kam idú a vzápätí sa za nimi rozbehol, následne dobehol za obytným domom číslo XXXX na tej istej ulici D. mieru P. mal. L. H., pýtal od neho opäť peniaze a keď mu tento povedal, že už žiadne nemá, rukou ho chytil okolo krku, pritisol si ho o svoje telo a skríkol na neho, aby mu peniaze dal, lebo inak ho zbije, po čom sa tejto vyhrážky maloletý viditeľne zľakol a následne mu obžalovaný prehľadal vrecká nohavíc a z nich mu zobral 5,- Eur bankovku, po čom ho pustil a z miesta činu odišiel, čím spôsobil zákonnému zástupcovi maloletého - L. H. st., nar. X.X.XXXX, bytom P., P. XXXX/XX, škodu vo výške 5,20 Eur. Mal. L. H. neutrpel týmto konaním žiadne zranenie.

Za to bol odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 39 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák., § 42 ods. 1, 2 Tr. zák. na súhrnný trest

7 rokov odňatia slobody, za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Považská Bystrica, zo dňa 07.10.2011, sp. zn. , právoplatný dňa 26.10.2011, na trest šesť mesiacov odňatia slobody podmienečne na osemnásť mesiacov. Zároveň podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa Tr. zák., Tr. zák. bolo obžalovanému uložené aj ochranné ústavné protialkoholické liečenie a podľa bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenému mal. L. H. zastúpenému zákonným zástupcom - otcom L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., D. mieru XXXX/X, vo výške 5,20 Eur.

Proti tomuto rozsudku ihneď po vyhlásení podal odvolanie obžalovaný U. V. smerujúce čo do výroku o uloženom treste odňatia slobody. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný uviedol, že uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov považuje za veľmi prísny poukazujúc na tú skutočnosť, že svoje konanie úprimne oľutoval a začal žiť životom riadneho človeka, o čom priložil aj prehlásenie svojej matky R. V., z ktorého vyplýva, že býva s ňou v spoločnej domácnosti, prispieva jej na náklady na bývanie a stravovanie a pomáha pri domácich prácach.

Krajský súd v Trenčíne vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti poškodeného zákonného zástupcu L. H., ktorý mal riadne vykonané upovedomenie o termíne verejného zasadnutia dňom 28.11.2013.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedla, že považuje trest za primeraný a zákonný, poukázala na to že bol ukladaný za použitia asperačnej zásady, vyjadrenej v § 41 ods. 2 Tr. zák. a navrhla preto odvolanie obžalovaného zamietnuť. Pokiaľ odvolací súd príde k inému záveru, že neprichádza do úvahy použitie asperačnej zásady navrhla, aby bol zrušený napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody podľa ustanovenia § 188 ods. 2 Tr. zák. na dolnej hranici tam stanovenej trestnej sadzby.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste odňatia slobody s tým, že pokiaľ ide o odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. , toto odsúdenie podľa jeho názoru spadá do amnestie prezidenta republiky s účinkami zahľadenia odsúdenia a preto navrhol obžalovanému potom uložiť trest odňatia slobody nie súhrnný ale iba za trestný čin lúpeže, pričom dal na zváženie či pri použití ustanovenia § 39 Tr. zák. nie je možné obžalovanému uložiť trest podmienečného charakteru s uložením probačného dohľadu.

Obžalovaný U. V. v konečnom návrhu uviedol, že ľutuje toho čo spravil. Trest sedem rokov odňatia slobody považuje za strašne prísny trest pre neho a ostatkom sa pripojil tak ako to povedal jeho obhajca.

Krajský súd na verejnom zasadnutí v zmysle doplnil dokazovanie prečítaním trestného rozkazu Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. , právoplatným 26.10.2011.

Krajský súd na podklade odvolania obžalovaného U. V. preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku okresného súdu v časti o uloženom treste odňatia slobody, proti ktorému podal odvolanie a takto zistil, že jeho odvolanie je dôvodné.

Odvolací súd v rámci svojej prieskumnej povinnosti, ako súd druhého stupňa konajúc o odvolaní obžalovaného preskúmal len výrok o uloženom treste a jemu predchádzajúce konanie. Ostatné výroky rozsudku mu neprislúchalo preskúmavať z dôvodu vyhlásenia obžalovaného v zmysle , že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je uvedený v obžalobe, na poklade ktorého okresný súd prijal podľa , vyhlásenie obžalovaného U. V.. Vo vzťahu k tomuto vyhláseniu obžalovaného na súde prvého stupňa krajský súd konštatuje, že v rámci podaného odvolania nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa a z týchto dôvodov odvolací súd preskúmaval napadnutý rozsudok len v časti výroku o uloženom treste odňatia slobody.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo vzťahu k rozhodovaniu o treste vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré vyhodnotil jednotlivo, i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladajú ustanovenia , Pokiaľ ide o rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 29.11.2012 vo vzťahu k jeho odsudzujúcej časti, okresný súd ukladal trest v súlade s tam vyjadrenými príslušnými ustanoveniami osobitnej ako aj všeobecnej časti , pričom však vo výroku opomenul uviesť ustanovenie Tr. zák. (asperačná zásada),

tak ako to vyplýva z písomných dôvodov tohto rozsudku. V čase rozhodnutia v súlade so zákonom obžalovanému uložil podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 39 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák., § 42 ods. 1, 2 Tr. zák. (s opomenutím § 41 ods. 2 Tr. zák.), súhrnný trest nepodmienečného odňatia slobody vo výmere 7 rokov (ktorý trest na podklade odvolania obžalovaného odvolací súd považuje za neprimerane prísny s poukazom na nižšie uvedené skutkové závery), za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 07.10.2011, sp. zn. , právoplatným dňa 26.10.2011, ktorým mu bol uložený trest 6 mesiacov odňatia slobody podmienečne na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Tiež správne zaradil obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd na verejnom zasadnutí oboznámil trestný rozkaz Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 07.10.2011, sp. zn. , ktorý bol doručený obžalovanému U. V. 17.10.2011. Uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 26.10.2011 a týmto trestný rozkazom mu bol uložený trest podmienečného charakteru vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov, ktorá skúšobná doba uplynula dňom 26.04.2013. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že okrem vyššie citovaného odsúdenia nemá ďalší záznam, t. j. bol odsúdený iba jedenkrát. Vo vzťahu k tomuto odsúdeniu krajský súd v rámci riešenia predbežnej otázky v zmysle dospel k záveru, že pri odsúdení obžalovaného Okresným súdom Považská Bystrica trestným rozkazom, sp. zn. zo 07.10.2011 sa na menovaného vzťahuje článok I rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 2. januára 2013 o amnestii s účinkom, že sa na neho hľadí, ako by nebol odsúdený. Tento právny záver má význam potom vo vzťahu k ďalšiemu ukladaniu trestu odňatia slobody obžalovanému v tom, že krajský súd musel prisvedčiť dôvodnosti odvolania obžalovaného, nakoľko s poukazom na túto skutočnosť neprichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu odňatia slobody a tiež použitia asperačnej zásady v zmysle ustanovenia , Tr. zák. a Tr. zák.

Podľa § 188 ods. 1 kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Ods. 2 Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

za a) a bezprostredne ním ohrozí život alebo zdravie viacerých osôb, b) a spôsobí im väčšiu škodu, c) závažnejším spôsobom konania, d) na chránenej osobe, alebo e) z osobitného motívu.

Krajský súd na základe týchto skutočností, predovšetkým hodnotiac osobu obžalovaného, na ktorého sa hľadí, ako by nebol odsúdený a tiež jeho osobný prejav účinnej ľútosti vo vzťahu k spáchanej trestnej činnosti, pre ktorú bol obžalovaný dospel k záveru, že v danom prípade aj pokiaľ by mu bol uložený trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby ustanovenia § 188 ods. 2 Tr. zák., t. j. vo výmere 7 rokov nepodmienečne je tento trest pre neho neprimerane prísny, nevyvážený a nezohľadňuje všetky základné zásady ukladania trestov v zmysle Tr. zák. s tým, že je možné u neho použiť ustanovenie Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Na základe týchto skutkových a právnych záverov krajský súd podľa , , zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a podľa obžalovaného U. V. odsúdil podľa Tr. zák. s použitím , Tr. zák., , Tr. zák. a , Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 40 (štyridsať) mesiacov, na výkon ktorého podľa Tr. zák. ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.