Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_24S-76-2013.pdf
PDF · 115.87 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/76/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Milana Segeča v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom Suché Mýto 19, 811 03 Bratislava, IČO: 42 268 559, zast. spoločnosťou Bardač s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Búdková č. 4, 811 04 Bratislava, IČO: 47 243 252 proti žalovanému: Obec Vysoká, so sídlom Vysoká 2, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 321095 o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou 29.04.2013 domáhal, aby súd zrušil prvostupňové fiktívne rozhodnutie žalovaného, doručené žalobcovi dňa 09.03.2013, ktorým žalovaný odmietol prístup k informáciám požadovaným žalobcom, ako aj odvolacie fiktívne rozhodnutie žalovaného, doručené žalobcovi dňa 07.04.2013 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 275,94 Eur. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovanému, ako povinnej osobe podľa § 2 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 211/2000 Z.z.“) zaslal e-mailom žiadosť podpísanú zaručeným elektronickým podpisom dňa 22.02.2013, v ktorej žiadal sprístupnenie nasledovných informácií:
1. údaj o počte obyvateľov obce k 31.12.2011 a k 31.12.2012,
2. údaj o rozlohe obce,
3. údaj o počte a zoznam území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000, nachádzajúcich sa na území obce (v členení na osobitne chránené územia - Special Protection Areas a osobitné územia ochrany - Special Areas of Conservation). Žalovaný v zákonom stanovenej 8-dňovej lehote od doručenia žiadosti (t.j. najneskôr do 06.03.2013) požadované informácie žalobcovi nesprístupnil, ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí prístupu k týmto informáciám. V zmysle § 18 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z. preto podľa žalobcu došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia. K doručeniu prvostupňového rozhodnutia v zmysle zákona došlo 09.03.2013. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie e-mailom dňa 21.03.2013, pričom aj toto podanie bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Odvolací orgán obce v 15-dňovej lehote od doručenia odvolania o tomto odvolaní nerozhodol, preto sa má podľa § 19 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z. za to, že žalovaná obec vydala fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila (§ 19 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z.). Za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje deň 07.04.2013. Žalobca v žalobe uviedol, že má za to, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a to tým, že žalovaná odmietla žalobcovi prístup k informáciám bez toho, aby mala na to zákonnú oporu. Žalobca ako hlavný dôvod
nezákonnosti uviedol skutočnosť, že žalovaná obec v napadnutých rozhodnutiach vec nesprávne právne posúdila a že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Informácie požadované žalobcom nespadajú do rámca § 8 až § 11 zák. č. 211/2000 Z.z., pretože nešlo o utajované skutočnosti týkajúce sa osobnosti a osobných údajov, obchodné tajomstvo, či niektoré ďalšie informácie, ku ktorým možno prístup obmedziť podľa § 11 zák. č. 211/2000 Z.z.. Žalobca tvrdil, že z týchto dôvodov sú napadnuté rozhodnutia v rozpore s § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z., keďže žalovaná obec požadovanými informáciami disponuje a súčasne neexistuje žiaden zákonný dôvod pre ich nesprístupnenie. Z uvedeného dôvodu je preto podľa žalobcu daný dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov odôvodnil žalobca tým, že ak mala žalovaná obec za to, že je daný dôvod pre odmietnutie prístupu k požadovaným informáciám, mala o tom vydať rozhodnutie, ktoré by obsahovalo odôvodnenie podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) umožňujúce žalobcovi oboznámiť sa s dôvodmi pre odmietnutie prístupu k informáciám. To sa však nestalo, pretože došlo k vydaniu fiktívnych rozhodnutí v oboch stupňoch podľa § 18 ods. 3, resp. § 19 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z.. Z uvedených dôvodov sú podľa žalobcu splnené predpoklady pre zrušenie napadnutých rozhodnutí podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p..
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.05.2013 uviedol, že dňa 22.02.2013 bol zaslaný e- mail od: T. A., predmet: žiadosť (BS). Tento e-mail sa žalovanému nedal otvoriť, nakoľko bol zablokovaný a žalovanému nebolo známe, o čo žalovaného p. T. A. žiada. Dňa 21.03.2013 bol žalovanému znovu doručený e-mail od: T. A. - predmet: odvolanie (BS). Tento e-mail sa rovnako ako predchádzajúci nedal otvoriť, a preto nebolo možné jeho žiadosti vyhovieť. Žalovaný uviedol, že nemá problém so zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, a preto považuje žalobu a následne náhradu trov konania za neopodstatnenú.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a
§ 246a ods.1 O.s.p. so súhlasom účastníkov konania prejednal vec bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom z dôvodu, že nebolo vydané.
Podľa § 244 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. (ďalej len O.s.p.) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej aj „zákon o slobode informácií“) osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon
zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
Podľa § 14 zákona o slobode informácií (1) Žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. (2) Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. (3) Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží. (4) Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. (5) Na žiadosť povinná osoba písomne potvrdí podanie žiadosti a oznámi predpokladanú výšku úhrady za sprístupnenie informácie.
Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( § 17).
Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 28)
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 215/2002 Z.z. v znení účinnom do 31. októbra 2013 tento zákon upravuje vzťahy vznikajúce v súvislosti s vyhotovovaním a používaním elektronického podpisu a elektronickej pečate, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri používaní elektronického podpisu a elektronickej pečate, hodnovernosť a ochranu elektronických dokumentov podpísaných elektronickým podpisom alebo opatrených elektronickou pečaťou.
Podľa § 2 zákona č. 215/2002 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie a) dokumentom ľubovoľná konečná neprázdna postupnosť znakov, d) podpísaným elektronickým dokumentom elektronický dokument, pre ktorý bol vyhotovený elektronický podpis, ak je tento elektronický dokument dostupný spolu s elektronickým podpisom daného dokumentu, e) súkromným kľúčom tajná informácia, ktorá slúži na vyhotovenie elektronického podpisu elektronického dokumentu, i) prostriedkom na overenie elektronického podpisu technické zariadenie alebo programové vybavenie, alebo algoritmy, alebo ich kombinácia, ktorých prostredníctvom môže overovateľ na základe podpísaného elektronického dokumentu a verejného kľúča patriaceho k súkromnému kľúču, ktorý bol použitý na vyhotovenie elektronického podpisu, overiť správnosť elektronického podpisu, y) elektronickou podateľňou technické zariadenie slúžiace najmä na prijímanie, odosielanie a potvrdzovanie prijatia elektronických dokumentov, elektronických dokumentov podpísaných elektronickým podpisom a elektronických dokumentov podpísaných zaručeným elektronickým podpisom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 215/2002 Z.z. elektronický podpis je informácia pripojená alebo inak logicky spojená s elektronickým dokumentom, ktorá musí spĺňať tieto požiadavky:
a) nemožno ju efektívne vyhotoviť bez znalosti súkromného kľúča a elektronického dokumentu, b) na základe znalosti tejto informácie a verejného kľúča patriaceho k súkromnému kľúču použitému pri jej vyhotovení možno overiť, že elektronický dokument, ku ktorému je pripojená alebo s ním inak logicky spojená, je zhodný s elektronickým dokumentom použitým na jej vyhotovenie, c) obsahuje údaj, ktorý identifikuje podpisovateľa.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 215/2002 Z.z. podpisovateľ vyhotoví elektronický podpis elektronického dokumentu tak, že na základe svojho súkromného kľúča a elektronického dokumentu vyhotoví nový údaj, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 1.
Podľa § 4 zákona č. 215/2002 Z.z.. (1) Zaručený elektronický podpis je elektronický podpis, ktorý musí spĺňať podmienky podľa § 3 a zároveň a) je vyhotovený pomocou súkromného kľúča, ktorý je určený na vyhotovenie zaručeného elektronického podpisu; súkromný kľúč je uložený na bezpečnom zariadení na vyhotovenie elektronického podpisu, ktoré je certifikované úradom, b) možno ho vyhotoviť len s použitím bezpečného zariadenia na vyhotovovanie elektronického podpisu, c) spôsob jeho vyhotovovania umožňuje spoľahlivo určiť, ktorá fyzická osoba zaručený elektronický podpis vyhotovila, d) na verejný kľúč patriaci k súkromnému kľúču použitému na vyhotovenie zaručeného elektronického podpisu je vydaný kvalifikovaný certifikát. (2) Zaručený elektronický podpis je platný, ak a) existuje kvalifikovaný certifikát verejného kľúča patriaceho k súkromnému kľúču použitému pri vyhotovení daného elektronického podpisu, b) je preukázateľné, že kvalifikovaný certifikát podľa písmena a) bol platný v čase vyhotovenia daného elektronického podpisu, c) elektronický dokument, ku ktorému je zaručený elektronický podpis pripojený alebo s ním inak logicky spojený, je zhodný s dokumentom použitým na jeho vyhotovenie, čo sa overilo použitím verejného kľúča uvedeného v kvalifikovanom certifikáte podľa písmena a). (3) Podpisovateľ vyhotoví zaručený elektronický podpis elektronického dokumentu tak, že na základe svojho súkromného kľúča a daného elektronického dokumentu vyhotoví pomocou bezpečného zariadenia na vyhotovenie elektronického podpisu nový údaj, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 1. (4) Formát a spôsob vyhotovovania zaručeného elektronického podpisu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad. (5) Verejný kľúč patriaci k súkromnému kľúču určenému na vyhotovovanie zaručeného elektronického podpisu úradu je zverejnený spôsobom, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad. (6) Zaručený elektronický podpis úradu je platný, ak elektronický dokument, ku ktorému je zaručený elektronický podpis pripojený alebo s ním inak logicky spojený, je zhodný s dokumentom použitým na jeho vyhotovenie, čo sa overilo použitím verejného kľúča úradu zverejneného spôsobom podľa odseku 5.
Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 215/2002 Z.z. ústredným orgánom štátnej správy pre elektronický podpis je úrad.
Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 215/2002 Z.z.. Úrad a) vykonáva kontrolu dodržiavania tohto zákona (§ 11), b) posudzuje žiadosti certifikačných autorít pôsobiacich na území Slovenskej republiky o akreditáciu, udeľuje a odníma certifikačným autoritám akreditáciu a vydáva osvedčenia o akreditácii, c) vydáva certifikáty verejných kľúčov podľa § 6 ods. 8 ním akreditovaným certifikačným autoritám, d) zverejňuje vlastný verejný kľúč podľa § 4 ods. 5 a vydáva certifikát svojho vlastného verejného kľúča podľa § 6 ods. 10, e) vydáva certifikáty verejných kľúčov poskytovateľom certifikačných služieb podľa § 17 ods. 3 písm. a) a c), f) eviduje certifikačné autority pôsobiace v Slovenskej republike, g) vedie zoznam akreditovaných certifikačných autorít pôsobiacich na území Slovenskej republiky a zoznam certifikačných autorít, ktorým odňal akreditáciu; tento zoznam úrad zverejňuje na svojom webovom sídle, h) zrušuje certifikát, ktorý vydal akreditovanej certifikačnej autorite, ak akreditovanej certifikačnej autorite odníme akreditáciu alebo ak táto ukončí svoju činnosť, i) certifikuje produkty, najmä bezpečné zariadenia na vyhotovovanie elektronického podpisu, bezpečné zariadenia na vyhotovovanie elektronickej pečate a bezpečné zariadenia na vyhotovovanie časovej pečiatky, vydáva odporúčania a štandardy z oblasti elektronického podpisu, j) plní ďalšie úlohy, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona; na plnenie svojich úloh môže požiadať o spoluprácu aj iné štátne orgány a ďalšie fyzické osoby a právnické osoby, k) poskytuje akreditované certifikačné služby podľa § 2 písm. p) prvého bodu vybraným orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov,2e) l) vedie zoznam všetkých vydaných kvalifikovaných certifikátov spolu s informáciami o ich platnosti zaslaných podľa § 14 ods. 3 písm. f) a poskytuje z neho informácie, m) vydáva certifikáty ním akreditovaným certifikačným autoritám pre službu časovej pečiatky podľa § 2 písm. p) tretieho bodu, n) vytvára, vedie a zverejňuje zoznam dôveryhodných poskytovateľov certifikačných služieb podľa osobitného predpisu, 2f) o) poskytuje Európskej komisii informácie o akreditácii podľa § 13, o certifikácii produktov podľa § 24 a zoznam dôveryhodných poskytovateľov certifikačných služieb podľa osobitného predpisu, 2f) p) vedie zoznam elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci, ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle, q) vedie
zoznam oprávnení a register kvalifikovaných systémových certifikátov orgánov verejnej moci (ďalej len "register systémových certifikátov").
Podľa § 25a zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise orgány verejnej moci sú povinné bezodkladne oznamovať úradu elektronickú adresu umiestnenia elektronickej podateľne, na ktorej prijímajú podania vo forme elektronických dokumentov podpísaných elektronickým podpisom alebo elektronických dokumentov podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a každú zmenu jej umiestnenia.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 275/2006 Z.z. za vytváranie, správu a rozvoj informačného systému verejnej správy zodpovedá povinná osoba, ktorá je správcom, zabezpečujúca výkon verejnej správy na určenom úseku verejnej správy podľa osobitného predpisu. 1)
Podľa § 3 ods. 6 písm. e) zákona č. 275/2006 Z.z. povinné osoby sú ďalej povinné zverejniť adresu elektronickej podateľne na svojom webovom sídle, ak ho majú zriadené a ak využívajú elektronickú podateľňu.
Súd zo žalobcom predložených dôkazov zistil, že T. A. z adresy a@b.c <mailto:a@b.c> 22. februára 2013 elektronicky zaslal žalovanému elektronickú poštu s textom: Dobry den, v prilohe Vám posielam ziadost o informacie, podpisanú zarucenym elektronickym podpisom. S pozdravom. T. A.. Pocet priloh: 2 CEI_BB_priloha.zep 150K a CEI_BB_ziadost.zep 49K. Ďalej poštu z adresy a@b.c <mailto:a@b.c> s predmetom odvolanie (BR) zo dňa 21. marca 2013 bez textu s prílohou CEI_BB_odvolanie.zep 48K. Žalobca k žalobe, ktorú podal elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom pripojil aj súbory, ktoré mali tvoriť uvedené prílohy k žiadosti a to žiadosť o sprístupnenie informácií spolu s rozdeľovníkom, v ktorej žiada informácie a údaje o počte obyvateľov k 31. decembru 2011 a k 31. decembru 2012, rozlohe obce, počte a zozname území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000 nachádzajúcich sa na území obce (v členení na osobitne chránené územia - Special Protection Areas a osobitné územia ochrany - Special Areas of Conservation. Žiadal ich sprístupniť v elektronickej podobe na e-mailovú adresu žiadateľa: a@b.c <mailto:a@b.c>. Ďalej pripojil aj text odvolania proti fiktívnemu rozhodnutiu spolu s rozdeľovníkom, komu bolo takéto odvolanie zo dňa 21. marca 2013 elektronickou poštou odosielané.
Žalovaný v konaní nenamietal skutočnosť, že je povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 zák.č. 211/2000 Z.z. a že má e-mailovú adresu, prostredníctvom ktorej komunikuje. Nepoprel ani skutočnosť, že mu T. A. doručil oznámenie, že v prílohe mu zasiela žiadosť o informácie podpísanú zaručeným elektronickým podpisom. Nepotvrdil však, že by mal zriadenú elektronickú podateľňu, ktorá by mu umožňovala komunikovať s odosielateľom správ zasielaných elektronicky na adresu elektronickej podateľne, a preto obsah žiadostí o poskytnutie informácií, ktorá bola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom nepoznal, pretože elektronickú podateľňu nemá zriadenú a z uvedeného dôvodu prílohy zaslaných e-mailov nebolo možné otvoriť, keďže boli zablokované.
Medzi účastníkmi bolo sporné, či žalobca podal žalovanému žiadosť o sprístupnenie informácií tak, ako to tvrdí v žalobe a či jeho žiadosť bola podaná tak, ako to upravuje § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.. Podľa žalobcom predložených dôkazov bola elektronická správa odoslaná žalovanému 22. februára 2013 p. T. A. z jeho e-mailovej adresy. Táto obsahovala dve prílohy podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Prvá z nich mala obsahovať plnú moc, ktorú žalobca udelil kancelárii A. s.r.o. 19. februára 2013 a druhá mala byť žiadosť, ktorú v mene žalobcu podala advokátska kancelária A. s.r.o. a v ktorej žalobca žiadal poskytnúť informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z..
Žalovaný nepotvrdil, že mu žalobca oznámil žiadosť o sprístupnenie konkrétnych informácií. Potvrdil len to, že mu bola doručená správa p. T. A. o tom, že mu v prílohe zasiela žiadosť o informácie podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Pokiaľ žalovaný nepotvrdil, že mu bola oznámená žalobcova žiadosť o poskytnutie informácií, nie je možné so žalobcom navrhnutých a predložených dôkazných
prostriedkov dokázať, že sa tak stalo. To znamená stotožniť obsah príloh e-mailu p. A. žalovanému len podľa názvu príloh s obsahom príloh žaloby, medzi ktorými bola aj žiadosť o poskytnutie informácií podpísaná zaručeným elektronickým podpisom žalobcu a plná moc podpísaná zaručeným elektronickým podpisom žalobcom. Je tomu tak práve z dôvodu, že ako dôkaz oznámenia žiadosti žalovanému žalobca predkladá e-mail p. A. týmto osobám s označením názvov príloh. Žalobca v zmysle § 14 ods. 2 zák. č.211/2000 Z.z. musí preukázať, že žiadosť bola povinnej osobe oznámená, nakoľko až od oznámenia žiadosti začnú povinnej osobe plynúť lehoty na vydanie rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaný vydal zamietavé fiktívne rozhodnutie, nakoľko nebolo preukázané, že mu bola oznámená žiadosť žalobcu o poskytnutie konkrétnych informácií podľa zák. č. 211/2000 Z.z..
Z vyššie citovaných ustanovení zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám vyplývajú podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám, pričom oprávnená osoba v zmysle § 3 ods. 1 cit. zákona - žiadateľ o poskytnutie informácie môže požiadať o sprístupnenie informácií povinnú osobu spôsobom upraveným v § 14 a nasl. zák. č. 211/2000 Z.z.. Toto ustanovenie upravuje spôsob a formu podania žiadosti o sprístupnenie informácií, pričom z ods. 1 cit. ustanovenia vyplýva, že žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Náležitosti žiadosti sú upravené v § 14 ods. 2 cit. zákona, pričom podľa § 14 ods. 4 cit. zákona je žiadosť podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca nepodal povinnej osobe svoju žiadosť spôsobom, ktorý je upravený v citovanom § 14 zák. č. 211/2000 Z.z.. Je nepochybné, že toto ustanovenie zákona obsahuje úpravu žiadosti o sprístupnenie informácií a preto sa na toto podanie podľa citovaného § 22 ods. 1 zák.č. 211/2000 Z.z. nevzťahuje správny poriadok. Ten sa vzťahuje len na postup, ktorý nie je osobitne upravený v zákone o slobode informácií. Postup pri podávaní žiadosti o poskytnutie informácií, spôsob jej podania, ako aj náležitosti sú predmetom špeciálnej úpravy obsiahnutej vo vyššie citovanom § 14 zák.č. 211/2000 Z.z.. Na takúto žiadosť sa preto nevzťahuje § 19 správneho poriadku, z ktorého žalobca odvodzuje svoje právo urobiť podanie voči povinnej osobe aj elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom. Treba uviesť, že ak účastník správneho konania má v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní právo obrátiť sa na správny orgán s podaním urobeným elektronicky s elektronicky zaručeným podpisom, potom tomuto právu na strane správneho orgánu zodpovedá povinnosť takéto elektronické podanie prijať (viď napr. nález Ústavného súdu SR II.ÚS 150/08 z 24.6.2008). To sa však nevzťahuje na tento prípad, nakoľko žalovaný v tomto konaní vystupuje ako povinná osoba v zmysle zákona o slobode informácií, pričom na žiadosť sa vzťahuje výlučne ustanovenie § 14 zák.č. 211/2000 Z.z.. V zmysle tohto zákona žiadateľ nie je oprávnený podávať žiadosti podpísané elektronicky zaručeným podpisom, a preto povinné osoby nie sú povinné zriadiť elektronickú podateľňu za účelom, aby mohli čítať žiadosti podané takýmto spôsobom. Žiadosť je v zmysle § 14 ods. 4 podaná vtedy, keď bola oznámená povinnej osobe. Podľa § 14 ods. 2 žiadateľ tak môže urobiť rôznymi spôsobmi, pričom pre prípad elektronickej komunikácie s povinnou osobou zákon zvolil ten najjednoduchší spôsob elektronickej komunikácie tým, že nevyžaduje, aby boli žiadosti podpísané elektronickým podpisom a ani aby boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Zákon pritom medzi náležitosťami žiadosti nevyžaduje, aby bola podpísaná žiadateľom. Stačí, ak má tie náležitosti, ktoré uvádza ods. 2 citovaného § 14 zák.č.211/2000 Z.z.. Zákon totiž nekladie zbytočné prekážky vyžadovaním zložitých postupov pri uplatňovaní práva na informácie, ktoré je zaručené Ústavou Slovenskej republiky práve z dôvodu, že ide o právo, ktoré patrí každému. Žalobca tvrdí, že žiadosť podal v elektronickej forme podpísanej zaručeným elektronickým podpisom pre vylúčenie pochybností. V konaní podľa zákona o slobode informácií však nemôžu vzniknúť pochybnosti o tom, kto je žiadateľom práve z toho dôvodu, že stačí, aby bol žiadateľ v žiadosti identifikovaný svojimi identifikačnými údajmi. Nevyžaduje sa jeho podpis na žiadosti a ani len to, aby v prípade podávania žiadostí elektronickou formou túto žiadateľ podal zo svojej vlastnej e-mailovej adresy. Samozrejme, v prípade sporu či žiadosť podal, musí byť spôsobilý preukázať, že žiadosť bola povinnej osobe oznámená. Na webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľní orgánov verejnej moci podľa § 10 ods. 2 písm. p/ zák. č. 215/2002 Z.z. bolo možné zistiť, že žalovaná obec je orgánom verejnej moci, ktorý nemá zriadenú elektronickú podateľňu a zákon č. 211/2000 Z.z. mu ako povinnej osobe v súvislosti s plnením povinností v zmysle tohto zákona neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ bolo žalovanému odoslané elektronické podanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom na inú e-mailovú adresu ako adresu elektronickej podateľne, nie je možné takúto žiadosť považovať za žiadosť podanú v súlade s § 14 zák.č.211/2000 Z.z.. Podanie žalobcu, ktoré mohol urobiť elektronicky,
alebo technicky vykonateľným spôsobom, preto nemohlo mať za následok doručenie obsahu takéhoto podania žalovaným, keďže žiadosť o poskytnutie informácií je podľa § 14 ods. 4 zák. č. 211/2000 Z.z. podaná až dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Nepostačuje preto, aby sa povinná osoba dozvedela o podaní takejto žiadosti, pretože z ust. § 14 ods. 4 cit. zákona vyplýva, že žalovanému by musela byť takáto žiadosť oznámená, čo predpokladá, že povinná osoba musela poznať obsah takejto žiadosti. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal, že žiadosť o sprístupnenie informácií oznámil žalovanému a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v konaní nepreukázal, že žalobca požiadal o sprístupnenie informácií žalovaného a že tak urobil spôsobom stanoveným v zák. č. 211/2000 Z.z.. Preto žalovanému nevznikla povinnosť postupovať podľa zákona o slobode informácií a teda neplatí právna domnienka, že existuje rozhodnutie podľa § 18 ods. 3 zák.č.211/2000 Z.z.. Nemohla nastúpiť fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla sprístupniť informácie. Z citovaného § 14 ods. 1 zák.č.211/2000 Z.z. vyplýva, že zákon ako alternatívu k spôsobu podania žiadostí, medzi ktoré menovite stanovil: 1. podanie žiadosti prostredníctvom faxu a 2. elektronickou poštou, stanovil každý iný spôsob, ktorý je technicky vykonateľný. Vzhľadom na stanovenú formu podania, ktorá môže byť tak ústna ako aj písomná, potom iný technicky vykonateľný spôsob môže byť napr. podanie žiadosti prostredníctvom poštových služieb, t.j. listom, služieb mobilných operátorov, t.j. SMS správou, telefonicky. Zákon z možností elektronickej komunikácie vybral ako spôsob podania žiadosti jednoduchú elektronickú komunikáciu a teda nie zabezpečenú elektronickú komunikáciu. Preto komunikácia zabezpečená elektronickým podpisom alebo elektronickým zaručeným podpisom nie je alternatívou k elektronickej komunikácii len z dôvodu, že ide o technicky vykonateľný spôsob.
Vykonaným dokazovaním, ktoré súd vykonal na zistenie existencie podmienok tohto konania súd zistil, že žalobca nepreukázal, že žalovanému oznámil obsah žiadosti o poskytnutie informácií, nakoľko žiadosť nepodal žiadnym zo spôsobov stanovených v § 14 ods. 1 zák.č.211/2000 Z.z.. V tomto konaní sa teda nepreukázalo, že bolo vydané rozhodnutie, ktorého zrušenia sa žalobca v žalobe domáhal. Rozhodnutie, o ktorom v konaní nebolo preukázané, že bolo vydané, nemôže byť predmetom preskúmania, čím je naplnený dôvod na zastavenie konania uvedený v § 250d ods. 3 O.s.p..
Neexistencia rozhodnutia je zároveň takým nedostatkom podmienok konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý nemožno odstrániť a preto súd konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. zastavil.
Na záver súd uvádza, že na rozdiel od rozhodnutí vydaných v konaniach o obdobných žalobách žalobcu sp. zn. 24S/71/2013 a 24S/79/2013, v ktorých bolo na základe vyššie uvedenej argumentácie rozhodnuté meritórnym rozhodnutím (žaloby boli zamietnuté) práve z dôvodu, že medzi účastníkmi bolo sporné, či bolo vydané napadnuté rozhodnutie, súd akceptoval právny názor vyslovený v obdobnej veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky v konaní č. 7Sži/7/2013, podľa ktorého neexistencia rozhodnutia, ktoré má byť predmetom preskúmania podľa piatej časti O.s.p. je neodstrániteľnou prekážkou konania.
Žalobca podal žalobu podľa piatej časti O.s.p., preto súd o trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v zmysle tohto ustanovenia v konaní podľa piatej časti O.s.p. pri preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov má žalobca právo na náhradu trov konania len v prípade, že je celkom alebo sčasti úspešný. Toto rozhodnutie je zároveň aj rozhodnutím o návrhu na náhradu trov konania, ktorý podal žalovaný 2/. Osobitná úprava náhrady trov konania obsiahnutá v piatej časti O.s.p. pre konania pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov nepriznáva právo na náhradu trov konania správnemu orgánu v žiadnom prípade, teda ani v prípade, kedy žalobca nie je úspešný. Takáto úprava potom neodrádza žalobcov od uplatňovania svojich práv pokiaľ sa domnievajú, že boli porušené ich práva nezákonnosťou postupov a rozhodnutí správnych orgánov, že v prípade že nebudú úspešní, budú musieť hradiť správnemu orgánu jeho trovy. Výnimku z tohto pravidla tvorí úprava náhrady trov obsiahnutá v § 250h ods. 2 O.s.p. a to v prípade, že žalobca zoberie svoju žalobu späť pred rozhodnutím súdu a žalovanému správnemu orgánu medzitým vzniknú trovy konania. V takom prípade súd rozhodne o ich náhrade.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.