Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_14C-167-2013.pdf
PDF · 97.02 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/167/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO:35697270, zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Dr. V. Clementisa 10, 82102 Bratislava, proti žalovanej: H. Y., A.. XX.X.XXXX, W. E. J. XXX/XX, XXXXX N. O., o zaplatenie 704,72 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 206,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 206,72 eur od 15.06.2012 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19. septembra 2013 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy 704,72 eur s príslušenstvom titulom pohľadávky pozostávajúcej z neuhradených služieb vo výške 206,72 eur a náhrady škody vo výške 498 eur. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu, na základe ktorej vypožičal žalovanej SIM kartu na využívanie ním poskytovaných telekomunikačných služieb. Dodatkom k zmluve žalobca predal žalovanej mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie zn. Huawei MediaPad za akciovú cenu 1 euro a Samsung Galaxy Mini White za akciovú cenu 1 euro, pričom žalovaná sa zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti. Podľa žalobcu si bola žalovaná vedomá, že mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie je jej predané za zvýhodnenú cenu len preto, že sa zaviazala užívať služby žalobcu po dobu viazanosti, dohodnutú v Dodatku, a nedodržanie tohto záväzku by žalobcovi spôsobilo škodu. Uplatnená náhrada škody vo výške 369 eur a 129 eur teda predstavuje rozdiel medzi bežnou trhovou cenou mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou.
Súd žalobu doručil žalovanej s výzvou podľa § 114 ods. 3 O.s.p., aby sa k nemu vyjadrila v lehote do 10 dní od doručenia. Žalovaná na výzvu súdu nijak nereagovala, k žalobe sa nevyjadrila, ostala pasívna.
Predmetom konania je suma 704,72 eur, teda suma nižšia než 1.000 eur. Podľa § 200ea Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže v konaní ide o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, podľa § 115a ods. 2 O.s.p..
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a pripojenými listinnými dôkazmi, najmä so Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20. januára 2012 (č.l. 5-7), Dodatkom k Zmluve zo dňa 20. januára 2012 (č.l. 8-12, 17-23), výzvou na plnenie (č.l. 24), priloženými faktúrami (č.l. 26-29), a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Na základe zmluvy o pripojení zo dňa 20. januára 2012 žalobca poskytoval žalovanej telekomunikačné služby podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, a v zmysle dodatku k zmluve zo dňa 20. januára 2012 jej žalobca predal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu 1 euro.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov,
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu,
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b).
Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, 20) alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania, t. j. k 15. júnu 2012 bola vo výške 1%, úroky z omeškania teda predstavujú 9 % ročne.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v časti nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných služieb vyčíslenej na sumu vo výške 206,72 eur dôvodná, nakoľko žalovaná využívala žalobcom dodané telekomunikačné služby, pričom za tieto služby nezaplatila, v rozpore s § 43 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 15. júna 2012. Súd žalobe v tejto časti vyhovel a žalobcovi zároveň priznal úrok z omeškania, ktorý si uplatnil v zákonnej výške, t. j. 9% ročne.
Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zákonných alebo zmluvných povinností. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka možno aplikovať na záväzkovú aj mimozáväzkovú zodpovednosť. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie. Škodou sa podľa súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch. Škoda sa prejavuje buď ako skutočná škoda alebo ušlý zisk. Skutočná škoda predpokladá zmenšenie existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo možné alebo účelné. Ušlý zisk predstavuje majetkovú ujmu, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať so zreteľom na obvyklý chod veci.
Povinnosť žalovanej zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo zo zmluvy o pripojení, z jeho dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny mobilného telefónu, totiž nepredstavuje škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla v súvislosti s porušením povinnosti žalovanej. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovanej pri kúpe mobilného telefónu poskytol nie je následkom porušenia povinnosti žalovanej platiť žalobcovi za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Teda k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve. Akými očakávaniami bola vôľa žalobcu pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená, teda skutočnosť, že zľavu z kúpnej ceny poskytol len z toho dôvodu, že sa žalovaná zaviazala platiť mu za služby počas celej doby viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Na formovaní vôle žalobcu ako aj žalovanej pri uzatváraní dodatku k zmluve o pripojení a teda aj pri uzatváraní kúpnej zmluvy na mobilný telefón mali určite vplyv mnohé faktory, ako sú na strane žalovanej napr. ponuky iných mobilných operátorov, jej majetkové pomery, potreba nového mobilného telefónu, predpokladaný rozsah využívania služieb mobilného operátora a na strane žalobcu snaha získať nového klienta alebo podržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho programu, atď.. Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb za poskytované služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v kúpnej zmluve odpredať žalovanej mobilný telefón so zľavou. Avšak jediným možným následkom porušenia povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytované služby by bolo nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb žalovanej za aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku žalobcu o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu takýmto následkom nie je.
Z Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb vyplýva, že žalobca na základe vlastnej a slobodnej vôle predal žalovanej telekomunikačné zariadenie za 2 x 1 euro s DPH, čo žalovaná aj zaplatila. Kúpna cena je vždy predmetom dohody kupujúceho a predávajúceho. V predmetnom Dodatku pritom žiadna iná „trhová cena“ nie je uvedená, ako ani možnosť dodatočnej úpravy ceny v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti, vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Z titulu nezaplatenia kúpnej ceny teda žalobcovi žiadna škoda nevznikla a preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
Podľa § 137 Občianskeho zákonníka, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ods. 2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď po procesnej stránke bola vo väčšom rozsahu úspešná žalovaná, v konaní jej však žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).