Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_10C-266-2013.pdf
PDF · 87.44 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/266/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Vankovou v právnej veci navrhovateľa: TT- KOMFORT s.r.o., IČO 36 277 215, so sídlom Františkánska 16, Trnava, proti odporcom: 1. S. G., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX/X, G., 2. F. G., narodená X.X.XXXX, trvale bytom F. N. XXXX/ XX, G., obaja odporcovia zastúpení opatrovníčkou pre konanie: W.. Z. W., zamestnankyňa Okresného súdu Piešťany, o zaplatenie 1.805,28 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd ruší platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 19Ro/160/2012-14 zo dňa 7.11.2012.
Odporcovia 1., 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.706,94 eura troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa konanie zastavuje.
Odporcovia 1., 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 102 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 4.10.2012 doručeným súdu dňa 25.10.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcom 1., 2. povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 1.805,28 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.805,28 eura od podania návrhu na súd do zaplatenia.
Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 19Ro/160/2012-14 zo dňa 7.11.2012, ktorý platobný rozkaz nebolo možné odporcom 1., 2. doručiť do vlastných rúk.
Uznesením tunajšieho súdu č. k. 10C/266/2013-63 zo dňa 23.8.2013 bola odporcom 1., 2. ustanovená podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku opatrovníčka, nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť súčasný pobyt odporcov 1., 2..
Podľa ustanovenia § 173 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené. Ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz
týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.
Platobný rozkaz č. k. 19Ro/160/2012-14 zo dňa 7.11.2012 sa nepodarilo doručiť odporcom 1., 2. do vlastných rúk, preto súd rozhodol o zrušení platobného rozkazu v plnom rozsahu.
Podaním zo dňa 4.12.2013 doručeným súdu dňa 9.12.2013 navrhovateľ vzal návrh späť v časti o zaplatenie sumy 98,34 eura a o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.805,28 eura od podania návrhu do zaplatenia.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s Návrhom zo dňa 4.10.2012, s Podaním navrhovateľa zo dňa 4.12.2013, výsluchom zástupkyne navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä s Návrhom na súdne vymáhanie pohľadávky zo dňa 15.8.2012, so Zmluvou o nájme bytu zo dňa 9.10.1997, s Predpismi mesačnej úhrady za plnenia za užívanie bytu platné od 1.12.2010, od 1.4.2012, s Vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu od 1.10.2010 do 31.12.2010 zo dňa 13.5.2011, s Vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu od 1.1.2011 do 31.12.2011 zo dňa 24.5.2012, so Sumárnou analýzou platieb za obdobie od 1.12.2010 do 31.7.2012, so Sumárnou analýzou platieb za obdobie od 1.12.2010 do 31.7.2012, s obsahom celého spisu, keď pojednával v neprítomnosti opatrovníčky odporcov 1., 2. podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a zistil nasledovný skutkový stav:
Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa ustanovenia § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Vzhľadom na späťvzatie návrhu zo strany navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 98,34 eura a o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.805,28 eura od podania návrhu do zaplatenia, súd konanie v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona v predmetnej časti zastavil.
Zástupkyňa navrhovateľa v konaní uviedla, že odporcovia 1., 2. ako manželia užívali jednoizbový byt číslo XX na H. XX v G. na základe nájomnej zmluvy so vznikom nájmu dňa 9.10.1997 a skončením nájmu dňa 30.5.1998. Po skončení nájmu odporcovia 1., 2. užívali byt bez právneho dôvodu do mája 2013, kedy bol celý obytný dom zbúraný. Vlastníkom obytného domu bolo Mesto Trnava a správcom navrhovateľ. Navrhovateľ si v konaní uplatňuje skutočné náklady spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.12.2010 do 30.6.2012, ktoré náklady vyplývajú z ročných vyúčtovaní. Výška bezdôvodného obohatenia odporcov 1., 2. tak predstavuje sumu 1.827,14 eura, z ktorej sumy odporcovia 1., 2. zaplatili dňa 17.5.2011 sumu 120,20 eura.
Predmetom konania je po čiastočnom zastavení nárok na zaplatenie sumy 1.706,94 eura.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Vychádzajúc zo skutkových zistení bolo v prejednávanej veci nesporné, že Mesto Trnava bolo vlastníkom bytového domu súpisné nachádzajúceho sa na ulici H. XX v G., v ktorom sa na prvom poschodí nachádzal byt číslo XX pozostávajúci z jednej izby, kuchyne a príslušenstva. Uvedený obytný dom bol v máji 2013 zbúraný. Správu bytového domu, ako i bytov v ňom nachádzajúcich, vykonáva navrhovateľ, ktorý bol zriadený pre výkon správy majetku Mesta Trnava, s poukazom na čo je navrhovateľ v predmetnom spore aktívne legitimovaný. Odporcovia 1., 2. užívali predmetný byt titulom nájmu od 9.10.1997 na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 9.10.1997, ktorý nájom skončil uplynutím doby trvania nájmu dňa 30.5.1998. Odporcovia 1., 2. po skončení nájmu užívali byt bez právneho dôvodu. Náklady za služby poskytované s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 predstavovali sumu 993,19 eura, za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 predstavovali sumu 1.297,77 eura a za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 predstavovali sumu 898,41 eura. Navrhovateľ žiadal o zaplatenie nákladov za služby poskytované s užívaním bytu za obdobie 1.12.2010 do 30.6.2012 v sume 1.706,94 eura.
Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Odporcovia 1., 2. užívali predmetný byt bez právneho dôvodu, ktorým užívaním nehnuteľnosti - predmetného bytu vlastnícky patriacemu Mestu Trnava bez toho, aby s ním, resp. s navrhovateľom vykonávajúcim správu majetku Mesta Trnava, mali uzatvorenú nájomnú, či inú zmluvu, získali odporcovia 1., 2. bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie spočívalo v poskytovaní služieb spojených s užívaním bytu v období od 1.12.2010 do 30.6.2012. V prejednávanej veci ide tak o prípad získania bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu s tým, že samotné plnenie, ktorým tak došlo k presunu majetkovej hodnoty z majetkovej sféry navrhovateľa do sféry odporcov 1., 2., spočívalo v užívaní služieb poskytovaných spolu s užívaním predmetného bytu a nedostatok právneho dôvodu na plnenie spočíval v tom, že navrhovateľ plnil neexistujúci záväzok voči odporcom 1., 2., nakoľko navrhovateľ nebol k odporcom 1., 2. v žiadnom právnom vzťahu, rovnako nekonal za iného. Získaním neoprávneného majetkového prospechu odporcami 1., 2. na úkor navrhovateľa vznikol občianskoprávny zodpovednostný vzťah medzi odporcami 1., 2. a navrhovateľom z bezdôvodného obohatenia, obsahom ktorého zodpovednostného vzťahu je povinnosť odporcov 1., 2. vydať získané bezdôvodné obohatenie a oprávnenie navrhovateľa ako subjektu, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané, požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. Predmetom konania je tak nárok navrhovateľa na zaplatenie náhrady za užívanie služieb spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.12.2010 do 30.6.2012, keď navrhovateľ požadoval jej zaplatenie vo výške skutočných nákladov vynaložených na poskytovanie služieb vychádzajúc z ročných vyúčtovaní. Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní služieb poskytovaných s užívaním predmetného bytu bez existencie platnej nájomnej, či inej zmluvy, alebo iného titulu, resp. bez právneho dôvodu, súd určil peňažnou čiastkou, ktorá zodpovedá čiastke vynaloženej navrhovateľom na poskytnuté služby v rozhodnom období. Náklady za služby poskytované s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 predstavovali sumu 993,19 eura a z toho pomerná časť za obdobie od 1.12.2010 do 31.12.2010 je suma 82,77 eura, za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 predstavovali sumu 1.297,77 eura a za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 predstavovali sumu 898,41 eura a z toho pomerná časť za obdobie od 1.1.2012 do 30.6.2012 je suma 446,60 eura. Celková výška nákladov za služby poskytované s užívaním bytu predstavovala v období od 1.12.2010 do 30.6.2012 sumu 1.827,14 eura, z ktorej sumy odporcovia 1., 2. zaplatili navrhovateľovi dňa 17.5.2011 sumu 120,20 eura. Výška bezdôvodného obohatenia odporcov 1., 2. tak predstavuje sumu 1.706,94 eura (1.827,14
- 120,20). S prihliadnutím k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam súd návrhu v časti o zaplatenie sumy 1.706,94 eura vyhovel, keďže považoval uplatnený nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia za dôvodný vychádzajúc tak zo všeobecne platnej právnej zásady, že nikto sa nemá bez právneho dôvodu obohacovať na úkor iného a rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia podľa ustanovenia § 142 ods. 3 v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, keďže návrhu v časti o zaplatenie sumy 1.706,94 eura vyhovel a konanie v časti o zaplatenie sumy 98,34 eura a o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.805,28 eura od podania návrhu do zaplatenia bolo zastavené vzhľadom na správanie sa navrhovateľa, ktorý navrhovateľ s podaným návrhom disponuje a návrh vzal v uvedenej časti späť a týmto späťvzatím z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania v uvedenej časti. Neúspech navrhovateľa v časti zastaveného konania považoval súd za nepatrný a priznal navrhovateľovi právo
na plnú náhradu trov konania v sume 102 eur, čo predstavuje náhradu sumy vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu po čiastočnom zastavení (t. j. zo sumy 1.706,94 eura).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.