Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-792-2012.pdf
PDF · 69.7 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/792/2012
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: J. A., M.. XX.XX.XXXX, Q. W. X, P. Y., proti povinnému: S. Š., M.. XX.XX.XXXX, S.. XX.XX.XXXX, M. Q. Š., vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Jakubec, Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30, Bratislava, o vymoženie uloženej povinnosti zaostalé výživné v sume 9.583,15 EUR, bežné výživné od júla 2012 v sume 99,58 EUR a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e. II. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným pôvodnému súdnemu exekútorovi dňa 10.07.2012 sa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému z exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 39P 49/04-37, zo dňa 14.06.2004.
2. Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal dňa 02.08.2012 pod. č. k. 5Er/792/2012-8 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril súdneho exekútora vymožením predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.
3. Tunajší súd šetrením zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel.
4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení - Ex. por.) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa ustanovenia § 9a Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa ustanovenia § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
7. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
8. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka /veta prvá/ spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením, pričom smrťou táto spôsobilosť zanikne.
9. Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do (absolútnych) majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu (alebo iného orgánu). Je však nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí. Exekučné konanie sa môže preto vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného.
10. Tunajší súd pri oboznámení sa so spisovým materiálom zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel, pričom jeho úmrtím došlo aj k zániku pohľadávky na výživnom, vymáhanej v tomto konaní. Inštitút výživného je majetkovým vzťahom, ale môže vzniknúť len medzi rodičom a dieťaťom, ktorý je s ním súvisiacim vzťahom osobným. Vyživovacie vzťahy sú vzťahmi majetkovými, avšak toho typu, že vznikajú a trvajú nie medzi kýmkoľvek, t.j. medzi ktorýmikoľvek občanmi, ale len medzi niektorými členmi rodiny. Sú to vzťahy, ktoré teda nevznikajú samostatne alebo nezávisle od iných vzťahov (nie sú primárne, určujúce, prípadne izolované), ale konkrétne nadväzujú na rodinné pomery a sú nimi podmienené tak pri svojom vzniku, ako aj vo svojom trvaní. Výživné nie je občianskoprávny záväzok v zmysle obligačných ustanovení o záväzkoch podľa Občianskeho zákonníka. Právo na výživné je osobným právom dieťaťa, môže vzniknúť len medzi rodičom a dieťaťom, je upravené v Zákone o rodine, ktorý je zákonom samostatne upravujúcim rodinnoprávne vzťahy, a preto nie je možná použiteľnosť Občianskeho zákonníka a ani dlžné výživné (zaostalé výživné) nie je dlhom podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že úmrtím pôvodného povinného pohľadávka vymáhaná v tomto konaní zanikla, preto súd v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku exekúciu zastavil.
11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal, nakoľko si ich súdny exekútor neuplatnil napriek tomu, že mal dostatočný časový priestor na uplatnenie si trov exekúcie.
Poučenie:
Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.
Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 Civilného sporového poriadku).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 Civilného sporového poriadku).