Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_9C-47-2013.pdf
PDF · 148.78 KB
No categories available
9C/47/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Evou Triznovou v právnej veci žalobcu S. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, XXX XX V., zastúpený Consilior luris s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava, IČO: 47 231 157 proti žalovanému Slovenská republika, zastúpená Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, v konaní o zaplatenie 21.089,11 Eur, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.089,11 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku po výšku 19.000,- Eur žalobu žalobcu proti žalovanému z a m i e t a.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca podal na Okresnom súde Lučenec dňa 29.05.2013 žalobu o zaplatenie 21.089,11 Eur. Uviedol, že dňa 08.10.2012 podal na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, žiadosť o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci - rozhodnutím o priestupku č.: ORP-45/DI-SK-P-2008 zo dňa 19.03.2008 vydaným Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Lučenec, Okresným dopravným inšpektorátom, Kanadská 229, Poltár. Dňa 19.03.2013 bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu odpoveď Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, v ktorej uviedlo, že predmetnej žiadosti o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nemožno vyhovieť.
Vyššie uvedeným rozhodnutím o priestupku bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písmeno b), h), zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov a bola mu uložená sankcia, ktorá spočívala v uloženej pokute vo výške 5.000,- Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobca bol v čase spáchania a prejednávania priestupku mladistvý. Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 Zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania priestupku horná hranica pokuty sa u mladistvých znižuje na polovicu; nesmie byť pritom vyššia ako 4.000,- Sk a v blokovom konaní nesmie byť vyššia ako 500,- Sk“. Podľa ustanovia § 19 ods. 4 Zákona o priestupkoch „zákaz činnosti možno mladistvému uložiť najdlhšie na jeden rok“. Orgán, ktorý rozhodoval o priestupku nepostupoval v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou a jeho rozhodnutie o priestupku je nezákonné. Rozhodnutie nebolo riadne doručené a nie je teda právoplatné. V rozhodnutí o priestupku bolo len v poslednej vete pod textom konštatované, že písomné rozhodnutie žalobca, ako aj jeho zákonná zástupkyňa doručiť nežiadajú. Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine zastupujú maloleté dieťa jeho rodičia. S otcom žalobcu, teda s jeho druhým zákonným zástupcom správny orgán v priestupkovom konaní vôbec nekonal. Opomenutý bol aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorému nebolo doručované rozhodnutie o priestupku. Text zápisnice, podľa
ktorého obvinený ani zákonná zástupkyňa nežiadajú doručenie rozhodnutia, nie je nimi podpísaný a nie je naň možno prihliadať, teda obvinenému z priestupku ešte zákonným spôsobom nezačala plynúť lehota na podanie odvolania. Rozhodnutie o priestupku je nevykonateľné, pretože z jeho výrokovej časti nie je možno určiť osobu, ktorej sa rozhodnutie týka. Riadne označenie účastníka konania vo výroku rozhodnutia, je nevyhnutnosťou pre jeho vykonateľnosť. Tým, že rozhodnutie nebolo doručované v súlade so zákonom, bolo porušené ústavné právo žalobcu na súdnu ochranu, na spravodlivý proces, pretože mu v rozpore s ustanovením § 81 Zákona o priestupkoch bolo odňaté právo na riadny opravný prostriedok. Keby sa aj mladistvý a jeho zákonní zástupcovia vzdali práva na odvolanie, čo však v tomto prípade neurobili, orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately priznáva ustanovenie § 81 Zákona o priestupkoch právo odvolať sa proti rozhodnutiu v prospech mladistvého. Navrhované rozhodnutie je nezákonné v celom rozsahu.
Dňa 31.08.2011 zástupca žalobcu podal v priestupkovej veci odvolanie, v ktorom bolo uvedené, že rozhodnutie o priestupku je nezákonné, pretože jeho vydaním boli porušené ustanovenia § 19 ods. 3 Zákona o priestupkoch, ustanovenie § 19 ods. 4 Zákona o priestupkoch, ustanovenie § 74 ods. 2 Zákona o priestupkoch, ustanovenie § 81 Zákona o priestupkoch, § 3 SP, § 4 ods. 2 SP. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Lučenci, Okresný dopravný inšpektorát v Poltári, Kanadská 229, Poltár, na odvolanie reagoval tak, že zaslal upovedomenie o zastavení konania. Zastavanie konania v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 písmeno f) Zákona o priestupkoch, ustanovenie § 20 Zákona o priestupkoch zdôvodnil tým, že do dnešného dňa rozhodnutie zo dňa 19.03.2008 nenadobudlo právoplatnosť a preto dňa 07.03.2010 zanikla zodpovednosť za priestupok.
Žalobca zaplatil uloženú pokutu vo výške 165,97 Eur (5.000,- Sk), vznikli mu v príčinnej súvislosti s predmetným priestupkovým konaním trovy spočívajúce v zaplatených trovách správneho konania vo výške 16,60 Eur (500,- Sk) a príslušenstvo tejto pohľadávky (nároku na náhradu škody), to jest náklady spojené s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vo výške 906,64 Eur (prevzatie a príprava zastupovania podľa § 14 ods. 1 písmeno a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a vypracovanie podania vo veci samej podľa § 14 ods. 1 písmeno b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).
V súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia bol žalobca ukrátený o možnosť viesť motorové vozidlo, mal záznam v registri priestupkov. Prihlásil sa ako žiadateľ o vodičské oprávnenie do autoškoly K.. Y. H.. Počas prípravy na získanie vodičského preukazu vykonával praktické jazdy na osobných motorových vozidlách v Lučenci. Dňa 23.10.2009 bol žalobca obvinený a bolo voči nemu začaté trestné stíhanie za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa ustanovenia § 348 ods. 1 písmeno d) Trestného zákona. Predmetné trestné stíhanie bolo skončené oslobodzujúcim rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 2T/259/2010-44 zo dňa 01.03.2011, nakoľko prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby.
Žalobcovi vznikla nemateriálna ujma spočívajúca v nemožnosti viesť motorové vozidlo. Na základe nezákonného rozhodnutia o priestupku zo dňa 19.03.2008 sa začalo voči nemu trestné konanie za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, ktoré trvalo od 23.10.2009 do 01.03.2011. Musel sa zúčastňovať pojednávaní, mal záznam v registri priestupkov, v dôsledku čoho nemohol viesť plnohodnotný život mladého človeka, cítil sa okolím odcudzovaný, ukazovali na neho ako na mladého kriminálnika, čím jeho povesť a dobré meno, dôležité pri vstupe mladého človeka na prahu dospelosti do života, boli vážne poškodené. V dôsledku toho nie je dostatočným zadosťučinením za ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci len samotné konštatovanie porušenia práva a preto si nárokuje na nemajetkovú ujmu v peniazoch, a to vo výške 20.000,- Eur.
Žalovaný žiadal žalobu o náhradu škody vo výške 21.089,11 Eur v celom rozsahu zamietnuť. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Lučenec, Okresný dopravný inšpektorát Poltár vydal rozhodnutie o priestupku dňa 19.03.2008 pod č.p. ORP-45/DI-SK-P-2008, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písmeno b), h) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, a bola mu uložená pokuta vo výške 165,97 Eur (5.000,- Sk) a zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov, od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 31.08.2011, pričom žiadal konanie o priestupku zastaviť. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Lučenec, Okresný dopravný inšpektorát Poltár spísal záznam o zastavení konania o priestupku dňa 03.10.2011 pod číslom č.p.: ORP-45/DI-SK-P-2008, ktorým podľa § 76 ods. 1 písmeno i) zákona o priestupkoch zastavil konanie proti žalobcovi. V odôvodnení uvedeného záznamu je konštatované, že rozhodnutie o priestupku nenadobudlo právoplatnosť a dňa 07.03.2010 zanikla zodpovednosť za priestupok, a preto bolo konanie zastavené. O zastavení konania bol žalobca upovedomený Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Lučenec, Okresným dopravným inšpektorátom Poltár, a to listom zo dňa 03.10.2011. Neboli preukázané predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, tak ako ich uvádza zákon č. 514/2003 Z.z.. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Z uvedených skutočností vyplýva, že nevznikla zodpovednosť za škodu aj z dôvodu, že nie je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, na základe akých skutočností dospel k výške nemajetkovej ujmy 20.000,- Eur. Preukázanie nemajetkovej ujmy zaťažuje žalobcu.
Dňa 10.11.2010 bola Okresnou prokuratúrou v Lučenci podaná obžaloba na žalobcu z dôvodu, že od 13.05.2009 do 08.06.2009 ako žiadateľ o vodičské oprávnenie v Autoškole K.. Y. H., Lučenec vykonal počas prípravy na získanie vodičského preukazu praktické jazdy na osobných motorových vozidlách v Lučenci a okolí, pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že rozhodnutím OR PZ ODI v Poltári, sp. zn. ORP-45/DI-SK-P-08 zo dňa 19.03.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.03.2008 bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písmeno b), h) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola uložená sankcia, a to pokuta vo výške 5.000,- Sk, ako aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov, a teda maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti. Rozsudkom zo dňa 01.03.2011 bol žalobca oslobodený spod obžaloby prokurátora, nakoľko na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.03.2011 prokurátor ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2 Trestného poriadku.
Od 01.01.2013 je účinný zákon č. 412/2012 Z.z. z 27.11.2012, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z.z., zo znenia ktorého vyplýva, že podľa § 4 ods. 1 písmeno b) a c) „vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. Z vyššie uvedeného zákona vyplýva, že ak prokurátor zamietol sťažnosť žalobcu v prípravnom konaní a podal v trestnej veci obžalobu, tak v občiansko-súdnom konaní o náhradu škody v zmysle uvedenej novely, v mene štátu koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a nakoľko v zákone č. 412/2012 Z.z. chýbajú prechodné ustanovenia, možno aplikovať tento zákon aj na konania začaté pred 01.01.2013. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov: ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. V danej veci neboli zistené skutočnosti, ktoré by potvrdzovali, resp. preukazovali nesprávny úradný postup vyšetrovateľa, dôsledkom ktorého bolo vydané predmetné rozhodnutie. Vyšetrovateľ Policajného zboru nemal inú zákonnú možnosť na postup v predmetnej trestnej veci. Podľa § 231 písmeno a) Trestného poriadku len prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní podať obžalobu. Až po podaní obžaloby povinnosť rozhodovať samostatne všetky otázky súvisiace s ďalším konaním prechádza na štát. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nie
je orgán oprávnený konať za štát vo veciach náhrady škody v prípadoch ak trestné konanie skončilo oslobodením od obžaloby.
Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vypočul účastníkov konania, svedkov, vykonal dokazovanie, prečítaním pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/259/2010, priestupkového spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Lučenec, Okresný dopravný inšpektorát Poltár č. ORP-P-144/PT-2008, listinných dôkazov, ktoré preukazujú výšku vecnej škody, listinných dôkazov - vysvedčenia, správy Strednej odbornej školy hotelových služieb a dopravy N., správy, ktorú vypracovala Telovýchovná jednota F. V., na základe čoho bol zistený nasledovný skutkový stav:
Dňa 19.03.2008 pod sp. zn. ORP-45/DI-SK-P-2008 Okresný dopravný inšpektorát Poltár spísal zápisnicu z ústneho pojednávania o priestupku, o ktorom konal Okresný dopravný inšpektorát Poltár, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Lučenec ako správny orgán. Na ústne pojednávanie sa dostavil mladistvý S. Q., W.. XX.XX.XXXX a zákonná zástupkyňa A. Q.. Priestupku sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 07.03.2008 o 21.55 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky OPEL ASTRA evidenčné číslo T. po miestnej komunikácii za obcou Kalinovo v smere do časti Petrovec, kde bol zastavený policajtom Obvodného oddelenia PZ, ktorý zistil, že vedie osobné motorové vozidlo i napriek tomu, že nevlastní príslušné vodičské oprávnenie. Podrobil sa vyšetreniu na zistenie alkoholu dychovou skúškou prístrojom ALCO TEST - 7410, e.č. ARJJ-0551, ktorým bola nameraná hodnota 0,72 Mg/l miligramov etanolu na liter vydychovaného vzduchu v čase o 21,59 hod.. Žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 5.000,- Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. V čase prejednávania priestupku bol žalobca mladistvý. Zo zápisnice o prejednaní priestupku bolo preukázané, že text zápisnice, podľa ktorej žalobca ani jeho matka nežiadajú doručenie rozhodnutia, nie je nimi podpísaný.
Okresný dopravný inšpektorát Poltár, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Lučenci rozhodnutím zo dňa 03.10.2011 spisová značka ORP-45/DI-SK-P-2008 zastavil konanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky - § 22 ods. 1 písmeno b), h) Zákona o priestupkoch účinného v čase spáchania, zo spáchania ktorého bol obvinený S. Q., W.. XX.XX.XXXX. V odôvodnení sa konštatuje, že pri ukladaní sankcie bolo porušené ustanovenie § 19 ods. 3 zákona č. 372/1990, podľa ktorého horná hranica pokuty sa u mladistvých znižuje na polovicu; nesmie byť pritom vyššia ako 4.000,- Sk a blokovom konaní nesmie byť vyššia ako 500,- Sk. Pretože dňa 03.10.2011 rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a dňa 07.03.2010 zanikla zodpovednosť za priestupok v zmysle § 76 ods. 1 písmeno f) Zákona o priestupkoch, bolo rozhodnuté tak, že konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky voči S. Q. bolo zastavené.
Ministerstvo vnútra podaním zo dňa 12.10.2012 SLV-PS-932/2012 žiadal Okresný dopravný inšpektorát v Poltári, Kanadská 229, Poltár o zaslanie stanoviska a celého spisu, ktorý sa týka S. Q., na ktoré podanie odpovedal Okresný dopravný inšpektorát Poltár listom zo dňa 02.11.2012 tak, že predchádzajúci vedúci kpt. F.. U. Y., ktorý rozhodoval v uvedenej veci, nedodržal zákonný postup priestupkového konania, pretože S. Q. bol v čase prejednávania priestupku mladistvý a podľa § 74 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. ak je obvineným z priestupku mladistvý, upovedomí správny orgán o nariadenom ústnom pojednávaní, aj zákonného zástupcu mladistvého a orgán starostlivosti o dieťa; im sa tiež oznamuje rozhodnutie o priestupku. V tomto prípade nebol o nariadenom ústnom pojednávaní upovedomený zákonný zástupca mladistvého, ani orgán starostlivosti o dieťa a nebolo im ani oznámené rozhodnutie o priestupku. Rozhodnutie o priestupku nebolo doručené zákonným zástupcom, ani Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec. Keďže v uvedenom priestupkovom konaní bol obvinený mladistvý, podľa § 81 ods. zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov, v jeho prospech sa môže odvolať aj jeho zákonný zástupca a orgán starostlivosti o dieťa, ktorým však rozhodnutie nebolo doručené, čím im neboli poskytnuté procesné práva. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a dňa 07.03.2010 zanikla zodpovednosť za priestupok, v zmysle § 76 ods. 1 písmeno f) Zákona o priestupkoch, bolo konanie zastavené.
Z pripojeného spisu sp. zn. 2T/259/2010 Okresného súdu Lučenec bolo preukázané, že dňa 11.11.2010 bola doručená obžaloba na obvineného S. Q. na tom skutkovom základe, že od 13.05.2009 do
08.06.2009 ako žiadateľ o vodičské oprávnenie v Autoškole K.. Y. H. vykonal počas prípravy na zistenie vodičského preukazu praktické jazdy na osobných motorových vozidlách v Lučenci a v okolí, pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že rozhodnutím ORPZ, ODI v Poltári sp. zn. ORP-45/ DI-SK-P-08 zo dňa 19.03.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.03.2008 bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písmeno b), h) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola uložená sankcia, a to pokuta vo výške 5.000,- Sk, ako aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov.
Rozsudkom č.k. 2T/259/2010-44 zo dňa 01.03.2011 Okresný súd Lučenec rozhodol tak, že žalobcu S. Q. oslobodil, nakoľko prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2 Trestného poriadku.
Svedkyňa pani A. Q. - matka žalobcu vypovedala tak, že syn je spoločenský, takže veľmi zle znášal správanie občanov obce V., potom ako začalo voči priestupkové konanie. Niektorí rodičia jeho priateľov zakazovali stretávanie sa s ním.
Zhodne vypovedal svedok R. Q. - otec žalobcu. Zdôraznil, že polícia veľmi často prichádzala do ich domu, čo malo vplyv na správanie občanov v mieste ich bydliska.
Svedkyňa Y. E. vypovedala tak, že so žalobcom sa pozná dlhú dobu. V posledných troch rokoch žijú spolu. Pravdou je, že správanie niektorých kamarátov sa voči žalobcovi zmenilo.
Tieto skutočnosti potvrdil svedok R. T., svedok Y. Y.. Svedkovia vypovedali tak, že žalobca zmenil svoje správanie, nechodil do spoločnosti.
Stredná odborná škola N. vypracovala správu, z ktorej vyplýva, že žalobca bol žiakom školy od 09.09.2008 v učebnom odbore čašník. Zo štúdia bol vylúčený k 22.01.2009.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, pracovisko Poltár vo svojej správe uviedol, že žalobca je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, počnúc od 05.09.2011.
Telovýchovná jednota F. V. vo svojej správe uvádza, že S. Q. bol hráčom TJ F. V. v rokoch 2000-2004. Patril k menej aktívnym hráčom.
Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil
štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení od 01.01.2013 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1) 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, 2) b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch pri posudzovaní priestupku osoby, ktorá v čase jeho spáchania dovŕšila pätnásty rok a neprekročila osemnásty rok svojho veku (ďalej len "mladistvý"), sa prihliada na osobitnú starostlivosť, ktorú venuje spoločnosť mládeži.
Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch horná hranica pokuty sa u mladistvých znižuje na polovicu; nesmie byť pritom vyššia ako 4 000 Sk a v blokovom konaní nesmie byť vyššia ako 500 Sk. V blokovom konaní možno uložiť mladistvému pokutu do 1 000 Sk, ak podľa tohto zákona alebo iného zákona možno uložiť v blokovom konaní pokutu vyššiu ako 1 000 Sk.
Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch zákaz činnosti možno mladistvému uložiť najdlhšie na jeden rok, ak nebráni výkon tejto sankcie jeho príprave na povolanie.
Podľa § 74 ods. 2 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch ak je obvineným z priestupku mladistvý, upovedomí správny orgán o nariadenom ústnom pojednávaní aj zákonného zástupcu mladistvého a orgán starostlivosti o dieťa; im sa tiež oznamuje rozhodnutie o priestupku.
Podľa § 76 ods. 1 písmeno f) zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že zodpovednosť za priestupok zanikla.
Vyššie citované zákonné ustanovenia súd aplikoval na zistený skutkový stav.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a uviedol požadovanú výšku úhrady skutočnej škody. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky žalobcovi oznámilo, že žiadosti nemôže vyhovieť.
Zákon č. 514/2003 Z.z. upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri jej výkone, ak sú splnené podmienky tejto zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Vznik zodpovednosti štátu predpokladá a) nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, b) existenciu škody, c) príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a existenciou škody. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je príčinná súvislosť medzi ujmou poškodeného, ako i následkom a rozhodnutím, ktoré bolo zrušené pre nezákonnosť, nie medzi ujmou a skutočnosťou, ktorá bola dôvodom zrušenia rozhodnutia. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci má povahu objektívnej zodpovednosti (bez zreteľa na zavinenie). Zákon nepozná žiadny liberačný dôvod, na základe ktorého by sa bolo možné zbaviť tejto zodpovednosti. Podmienkou zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je okolnosť, že toto rozhodnutie bolo príslušným orgánom zrušené pre nezákonnosť. Tento záver je v súlade s hmotným právom aj ustálenou judikatúrou súdov vyšších stupňov a zodpovedá princípu prezumcie správnosti rozhodnutia, podľa ktorého nie je súd v konaní o zodpovednosti štátu za škodu oprávnený sám posudzovať zákonnosť rozhodnutia vydaného v inom konaní, ale je zrušovacím alebo meniacim rozhodnutím viazaný v zmysle ustanovenia § 135 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Z pripojeného spisu Okresného dopravného inšpektorátu Poltár, Okresné riaditeľstvo PZ Lučenec bolo preukázané, že tento správny orgán dňa 19.03.2008 obvinil S. Q., nar. 19.04.1991 z porušenia ustanovenia § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písmeno b), § 4 ods. 3 písmeno b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, v znení neskorších predpisov účinného v čase spáchania priestupku pre to, že dňa 07.03.2008 o 21.55 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky Opel Astra evidenčné číslo T. po miestnej komunikácii za obcou V. v smere do časti T., kde bol zastavený policajtom Obvodného oddelenia PZ, ktorý zistil, že vedie osobné motorové vozidlo i napriek tomu, že nevlastní príslušné vodičské oprávnenie. Na výzvu policajta sa podrobil vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu dychovou skúškou - prístrojom ALCO TEST - 7410, e.č. ARJJ-0551, ktorým bola nameraná hodnota 0,72 mg/l miligramov etanolu na liter vydychovaného vzduchu v čase o 21,59 hod. dňa 07.03.2008. Žalobca - S. Q. bol v čase prejednávania priestupku mladistvý a podľa § podľa § 74 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb., ak je obvineným z priestupku mladistvý, upovedomí správny orgán o nariadenom ústnom pojednávaní, aj zákonného zástupcu mladistvého a orgán starostlivosti o dieťa; tomuto orgánu sa tiež oznamuje rozhodnutie o priestupku. V tomto prípade nebol o nariadenom ústnom pojednávaní upovedomený zákonný zástupca mladistvého - otec, ani orgán starostlivosti o dieťa a nebolo im ani oznámené rozhodnutie o priestupku. Zo zápisnice o prejednaní priestupku je zrejmé, že text zápisnice, podľa ktorého obvinený, ani zákonná zástupkyňa - matka, nežiadajú doručenie rozhodnutia, nie je nimi podpísaný a nie je naň možné prihliadať, teda obvinenému z priestupku ešte zákonným spôsobom nezačala plynúť lehota na odvolanie. Rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Dňa 07.03.2010 zanikla zodpovednosť za priestupok v zmysle § 76 ods. 1 písmeno f) Zákona o priestupkoch. Z toho dôvodu potom Okresný dopravný inšpektorát Poltár rozhodnutím zo dňa
03.10.2011 zastavil konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, z ktorého bol obvinený S. Q.. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát Poltár vo svojom rozhodnutí zo dňa 03.10.2011 sp. zn. ORP-45/DI-SK-P-2008 konštatuje, porušenie ustanovenia § 74 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb., porušenie ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. v znení zákona č. 479/2008 Z.z., podľa ktorého horná hranica pokuty sa u mladistvých znižuje na polovicu; nesmie byť pritom vyššia ako 4.000,- Sk.
Aj keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, treba mať na zreteli, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nezákonným zásahom štátu bola odčinená. Rovnaký význam ako zrušenie nezákonného rozhodnutia zo dňa 19.03.2008 má rozhodnutie OR PZ, ODI Poltár zo dňa 03.10.2011 spisová značka ORP-45/DI-SK- P-2008, v ktorom sa konštatuje konkrétne porušenie procesných, ale aj hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 372/1990 Zb. Toto nezákonné rozhodnutie zo dňa 19.03.2008 je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy.
Žalobcovi vznikla škoda tým, že zaplatil uloženú pokutu 165,97 Eur (5.000,- Sk). Vznikla mu škoda v súvislosti s tým, že zaplatil trovy správneho konania 16,60 Eur (500,- Sk) a náklady spojené s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vo výške 906,64 Eur: prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písmeno a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a vypracovanie podania vo veci samej podľa § 14 ods. 1 písmeno b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Výšku škody žalobca preukázal listinnými dôkazmi, z ktorých je zrejmé, že dňa 14.04.2008 zaplatil 5.000,- Sk Krajskému riaditeľstvu PZ Banská Bystrica, dňa 14.04.2008 zaplatil 500,- Sk Krajskému riaditeľstvu PZ Banská Bystrica. Za právne služby Consilior luris s.r.o., Advokátka kancelária Bratislava vyfakturovala faktúrou č. 271/2012 pre S. Q. sumu 906,65 Eur. Faktúra sa stala splatná dňa 23.10.2012. Podľa výpovede zástupcu žalobcu bola faktúra žalobcom zaplatená (§ 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.).
V prípade ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho doterajších život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy nie je možné určiť exaktnú metódu výpočtu. Stanovenie výšky náhrady je vecou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť odôvodnená a musí mať svoj základ v zistenom skutkovom stave, ohľadom zákonných kritérií rozhodných v súlade s § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Základným a určujúcim hľadiskom pri určení týchto meradiel musí byť hľadisko závažnosti a intenzity zásahu do práv patriacich do súkromnej sféry jednotlivca, dotýkajúcich sa samotnej podstaty ľudskej dôstojnosti.
Žalobca utrpel závažnú ujmu, keď Okresné riaditeľstvo PZ Lučenec, Okresný dopravný inšpektorát Poltár nedodržal zákonný postup priestupkového konania. O prejednávaní priestupku neboli upovedomení obidvaja zákonní zástupcovia žalobcu a príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Rozhodnutie nebolo doručené všetkým účastníkov priestupkového konania. Rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Dňa 07.03.2010 potom zanikla zodpovednosť za priestupok podľa § 76 ods. 1 písmeno f) Zákona o priestupkoch a muselo byť zastavené. Pre žalobcu mali porušenia Zákona o priestupkoch závažné následky, ktoré skutočnosti boli preukázané z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/259/2010, kedy bolo začaté trestné stíhanie pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písmeno d) Trestného zákona uznesením zo dňa 23.10.2009 spisová značka ČVS:ORP-156/DI-LC-2009. V priebehu trestného stíhania bol žalobca v zahraniční v Anglicku, kde vycestoval za prácou. Musel sa vrátiť na územie Slovenskej republiky. Dňa 11.11.2010 bola doručená
na Okresný súd Lučenec obžaloba na tom skutkovom základe, že od 13.05.2009 do 08.06.2009 ako žiadateľ o vodičské oprávnenie v Autoškole K.. Y. H., Lučenec vykonal počas prípravy na získanie vodičského preukazu praktické jazdy na osobných motorových vozidlách v Lučenci a v okolí, pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že rozhodnutím OR PZ ODI v Poltári sp. zn. ORP-45/ DI-SK-P-08 zo dňa 19.03.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.03.2008 bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písmeno b), h) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola uložená sankcia, a to pokuta vo výške 5.000,- Sk, ako aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 2T/259/2010-44 zo dňa 01.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.03.2011 bol žalobca oslobodený, nakoľko prokurátor ustúpil od obžaloby, avšak závažným spôsobom boli porušené práva žalobcu v dôsledku nezákonného rozhodnutia policajného orgánu, keď sa musel podrobiť ďalšiemu trestnému stíhaniu. Musel sa vrátiť z cudziny, kde mal prácu, znížená bola jeho vážnosť v obci V. v okruhu jeho najbližších rodinných príslušníkov, priateľov, ktoré skutočnosti boli potvrdené výpoveďami svedkov na pojednávaní. Naviac nemohol pokračovať v príprave na získanie vodičského oprávnenia. Napriek všetkým týmto skutočnostiam, ktoré súd konštatuje, musel zohľadniť, aj osobu poškodeného. Nepochybné je, že dňa 07.03.2008 jazdil na motorovom vozidle značky Opel Astra 1.7 TV, evidenčné číslo T. bez vodičského oprávnenia vo veku, keď mal sedemnásť rokov a naviac požil alkoholické nápoje, čím vystavil nebezpečenstvu svoj život, ale aj život iných užívateľov cestnej premávky. Nielen tieto okolnosti mali vplyv na výšku nemajetkovej ujmy. Žalobca bol žiakom Strednej odbornej školy Q. L. E. H. U. N. v školskom roku 2008/2009, nevenoval príprave na svoje budúce povolanie zodpovedajúcu pozornosť, o čom svedčí priemer známok 3,60. Vylúčený bol zo štúdia k 22.01.2009. Pretože výška nemajetkovej umy sa určuje aj s prihliadnutím na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, súd sa postavil na to stanovisko, že primeraná ujma, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi činí 1.000,- Eur.
Nezákonné rozhodnutie Policajného orgánu je v priamej príčinnej súvislosti s vecnou škodou, ktorá žalobcovi vznikla a nemajetkovou ujmou, preto bolo rozhodnuté tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamietol, pretože nemateriálna ujma tak ako ju žalobca vyčíslil 20.000,- Eur je neprimerane vysoká, pretože predmetom ochrany bolo meno, česť, dôstojnosť, súkromie žalobcu. Avšak primeraným zadosťučinením, vzhľadom na osobu žalobcu, okolnosti jeho konania je suma, ktorú mu súd priznal.
Podľa § 4 ods. 1 písmeno a), b) zákona č. 514/2003 Z.z. v znení od 01.01.2013 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti, vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.
Súd sa postavil na to stanovisko, že pasívne legitimovanou je jednoznačne Slovenská republika. Žalobca určil zastupujúci orgán - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Správne bol označený ako zastupujúci orgán Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, pretože škoda bola žalobcovi spôsobená nepochybne konaním priestupkového orgánu a vydaním nezákonného rozhodnutia zo dňa 19.03.2008 v priestupkovej veci vedenej proti žalobcovi sp. zn. ORP-18/DI-SK-P-2008, kedy boli porušené závažné ustanovenia zákona č. 372/1990, a to § 74 ods. 2 tohto zákona. Porušené boli ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. v znení zákona č. 479/2008. Porušenie procesných predpisov malo za následok, že rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a dňa 07.03.2010 zanikla zodpovednosť za priestupok v zmysle § 76 ods. 1 písmeno f) Zákona o priestupkoch, čo konštatovalo Okresné riaditeľstvo
Policajného zboru Lučenec v rozhodnutí o zastavení konania o priestupku, takže je daná zodpovednosť Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.
Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.
Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách konania súd rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.