Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/151/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, T., v 2. rade D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX/X, J.. I. I. F., S., v 3. rade Š. A.,nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, T., v 4. rade D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, T., v 5. rade C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, T., v 6. rade Ľ. J.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, T., všetci zastúpení advokátskou kanceláriou Bukovinský & Chlipala, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Svätoplukova 30, Bratislava, IČO: 35 918 098, proti odporcom: v 1. rade Š. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, T., zast. Mgr. Martinom Černákom, advokátom so sídlom Špieszova 7, Bratislava, v 2. rade Q. A., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XX, T., o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e právo spoločného nájmu navrhovateľky v 1. rade a odporcu v 1. rade k bytu č. XX, na X. poschodí (X. nadzemné podlažie), vo vchode č. X bytového domu v T., na ulici E., orientačné čísla X,X,X I. X so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemku parcelné číslo XXXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 335 m?, na pozemku parcelné číslo XXXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 345 m?, pozemku parcelné číslo XXXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 345 m?, na pozemku parcelné číslo XXXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 353 m?, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a pozemku zastavanom bytovým domom vo veľkosti XXXX/XXXXXX, nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX - čiastočný, katastrálneho úradu v T., Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko T. O., pre okres: T. O., obec: T. - S., katastrálne územie: S., byt bude naďalej užívať ako nájomca navrhovateľka v 1. rade.

Odporca v 1. rade je p o v i n n ý byt vypratať do 30 dní po zabezpečení náhradného ubytovania navrhovateľkou v 1. rade.

Návrh navrhovateľov v 2., 3., 4., 5., 6. rade súd z a m i e t a.

Súd konanie proti odporkyni v 2. rade z a s t a v u j e.

Súd vzájomný návrh odporcu v 1. rade z a m i e t a.

O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovatelia v 1. až 4. rade sa návrhom doručeným súdu dňa 10.08.2010 domáhali voči odporcom v 1. a 2. rade zrušenia práva spoločného nájmu k bytu č. XX, na X. poschodí (X. nadzemné podlažie), vo vchode č. X bytového domu v T., na ulici E., orientačné čísla X,X,X I. X so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku parcelné číslo XXXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o

výmere 335 m?, na pozemku parcelné číslo XXXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 345 m?, pozemku parcelné číslo XXXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 345 m?, na pozemku parcelné číslo XXXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 353 m?, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a pozemku zastavanom bytovým domom vo veľkosti XXXX/XXXXXX, zapísaných na LV č. XXXX Okresným úradom Bratislava O., katastrálny odbor, pre katastrálne územie S. (ďalej ako "byt").

Návrh odôvodnili tým, že počas manželstva navrhovateľky v 1. rade a odporcu v 1. rade, nadobudli navrhovateľka v 1. rade a odporca v 1. rade k predmetnému bytu právo spoločného užívania bytu manželmi po starej matke navrhovateľky v 1. rade, ktoré sa priamo zo zákona pretransformovalo na právo spoločného nájmu bytu manželmi. Z manželstva sa navrhovateľke v 1. rade a odporcovi v 1. narodil syn Š. (navrhovateľ v 3. rade) a syn D. (navrhovateľ v 4. rade). Manželstvo navrhovateľky v 1. rade a odporcu v 1. rade bolo rozvedené rozsudkom bývalého Obvodného súdu Bratislava II zo dňa 31.05.1996, č.k. XXC/XXX/XX-XX, právoplatným dňa 20.07.1996. Odporca v 1. rade v roku 2005 dobrovoľne opustil spoločnú domácnosť, z bytu si vzal všetky veci, nijakým spôsobom sa o byt nezaujímal, nemal záujem byt odkúpiť do vlastníctva v roku 1998, neplatil za byt nájomné, ani úhrady do fondov údržby a opráv bytu, ani neprispieval na drobné opravy v byte ani na žiadne rekonštrukčné práce. Nakoľko odporca v 1. rade a odporkyňa v 2. rade uzatvorili dňa 2.4.2005 na Miestnom úrade Bratislava II manželstvo, podľa majú navrhovatelia za to, že odporkyni v 2. rade vznikol spoločný nájom k bytu uzatvorením tohto manželstva. Navrhovatelia nie sú schopní dohodnúť sa s odporcami nielen na užívaní bytu, ale ani na podieloch na platbách nájomného, energií a služieb a existuje nesporná nezhoda o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločného nájmu bytu. Navrhovatelia poukazujú na skutočnosť, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa, a že existuje nimi nezavinený stav, ktorý bráni spoločnému užívaniu bytu spoločnými nájomcami, preto by mal súd spoločný nájom bytu zrušiť.

Odporcovia v 1. a 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedli, že v byte nezotrvávajú nie z dôvodu vlastnej vôle, ale z dôvodu, že im je toto právo protiprávnym konaním navrhovateľov dlhodobo upierané. Požadovať od odporcov plnenie povinnosti podieľať sa na nájomnom ako aj na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu za takejto situácie by bolo nespravodlivé a dobrým mravom odporujúce. Odporcovia nikdy neprejavili vôľu trvalo opustiť spoločnú domácnosť. Práve navrhovatelia trvalo bránia odporcom vo výkone ich nájomných práv, urážajú ich a vyhrážajú sa im, odmietajú sa s nimi dohodnúť na akomkoľvek riešení vzniknutej situácie. Z tohto dôvodu požiadali, aby súd návrh navrhovateľov zamietol ako nedôvodný alebo aby zrušil spoločný nájom bytu a súčasne určil, že byt budú ďalej užívať ako spoloční nájomcovia výlučne odporcovia.

Uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 16.03.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.05.2011, súd pripustil vstup C. A. do konania ako navrhovateľky v 5. rade a vstup Ľ. J. do konania ako navrhovateľky v 6. rade.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä návrhom, výsluchom účastníkov konania, prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, prednesom právneho zástupcu odporcu v 2. rade, sobášnym listom navrhovateľky v 1. rade a odporcu v 1. rade, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXC/XX/XX-XXX zo dňa 31.03.2008, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa 11.02.2010, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, nájomnou zmluvou k bytu zo dňa 10.8.1994, nájomnou zmluvou k bytu zo dňa 23.07.1997, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, výpisom z platieb nájomného, darovacou zmluvou uzatvorenou medzi odporcom v 1. rade a W. T., spisom tunajšieho súdu sp.zn. XXC/XX/XXXX, spisom tunajšieho súdu sp.zn. XXD/XXX/XXXX ako aj ostatnými listinami založenými v spise, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Manželstvo navrhovateľky v1. rade a odporcu v 1. rade trvalo od 17.07.1971 do 20.07.1996, kedy bolo rozvedené rozsudkom bývalého Obvodného súdu Bratislava 2 v Bratislave zo dňa 31.05.1996 č.k. XXC/ XXX/XXXX-XX.

Za trvania manželstva navrhovateľky v 1. rade a odporcu v 1. rade prešlo na navrhovateľku v 1. rade právo osobného užívania 3-izbového bytu, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na E. K. Č.. X R. T., súp. číslo XXXX, a to po trvalom opustení predmetného bytu predchádzajúcou užívateľkou D. Z. ( v spojení s v znení účinnom do 31.12.1991). Na základe tejto skutočnosti vzniklo navrhovateľke v 1. rade a odporcovi v 1. rade právo spoločného užívania bytu manželmi, ktoré sa dňom

01.01.1992 pretransformovalo na spoločný nájom bytu manželmi ( v znení účinnom od 01.01.1992 v spojení s , v znení účinnom do 31.12.1991).

Podľa písomného podania Miestneho úradu mestskej časti T. - S. R. T. zo dňa 10.08.1994 č.j. T. XXX/ X-XXXX/XX- U. a písomnej nájomnej zmluvy k bytu uzavretej dňa 10.8.1994 medzi navrhovateľkou v 1. rade ako nájomníčkou a T. H. E.. Č.. T. - Ružinov ako prenajímateľom vyplýva, že došlo k prechodu nájmu bytu na navrhovateľku v 1. rade dňa 10.08.1994 ( v spojení s ).

Dňa 29.12.1998 sa navrhovateľka v 1. rade a odporca v 1. rade ako rozvedení manželia a spoloční nájomcovia predmetného bytu dohodli na tom, že pri prevode bytu do vlastníctva sa jediným jeho vlastníkom stane navrhovateľka v 1. rade, odporca v 1. rade s touto skutočnosťou výslovne súhlasil s tým, že sa v jeho prospech zriadi bezodplatné právo doživotného bývania a užívania bytu. O uvedenej skutočnosti svedčí notárska zápisnica sp.zn. F. XXX/XX, F. XXX/XX, spísaná dňa 29.12.1998 notárkou JUDr. Katarínou Pohronskou.

V rovnaký deň, t.j. 29.12.1998 uzavrelo Hlavné mesto SR Bratislava s navrhovateľkou v 1. rade ako nadobúdateľkou písomnú Zmluvu č. XX X XXXX XX o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva predmetného bytu, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu a na pozemku do výlučného vlastníctva navrhovateľky v 1. rade. Vklad výlučného vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam bol povolený katastrálnym odborom bývalého Okresného úradu Bratislava II v Bratislave dňa 04.10.2000 pod číslom R.-XXX/XX. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.08.2008 č.k. XXC/XX/XXXX-XXX, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.02.2010, č.k. XCo/XXX/ XXXX-XXX dňa 25.03.2010, bola predmetná zmluva určená neplatným právnym úkonom. Z uvedeného treba vyvodiť, že spoločný nájom predmetného bytu navrhovateľky v 1. rade a odporcu v 1. rade naďalej trval.

Právny zástupca navrhovateľov zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že je nepredstaviteľné, aby jeden byt užívalo 8 ľudí. Navyše vzťahy sú tam veľmi komplikované, pretože byt užívajú bývalí manželia so svojimi novými partnermi ako aj synmi bývalých manželov s manželkami. Po rozvode navrhovateľka v 1. rade umožnila odporcovi v 1. rade zdržiavať sa v tomto byte, pokiaľ si vyrieši svoju bytovú situáciu. V roku 2005 kedy odporca v 1. rade bol násilný a požíval alkohol, navrhovateľka v 1. rade sa dohodla s odporcom v 1. rade, že ten opustí svoj byt. Od roku 1998 do roku 2005, kedy sa odporca v 1. rade zdržiaval v byte, neprispieval žiadnymi čiastkami na nájomné a služby spojené s bývaním. Všetky platby súvisiace s užívaním bytu ako aj náklady na zhodnotenie bytu a jeho rekonštrukciu hradili a aj stále hradia navrhovatelia v 1. až 4. rade.

Navrhovateľka v 1. rade pri svojej výpovedi uviedla, že s odporcom v 1. rade uzatvorila manželstvo dňa 17.07.1971. Z manželstva na narodili dve deti. Pôvodne byt nadobudla od svojej starej mamy D. Z.. Starej mame prekážali hádky a pitie odporcu v 1. rade, tak sa presťahovala do družstevného bytu v H.. Ešte pred rozvodom nadviazala známosť s navrhovateľom v 2. rade. Presťahovala sa do Rakúska, kde si našla prácu, do bytu chodila dvakrát do mesiaca za deťmi. V roku 1996 uzatvorila manželstvo s navrhovateľom v 2. rade, býva s manželom striedavo v Rakúsku a na Slovensku. V Rakúsku býva s navrhovateľom v 2. rade v prenajatom byte, tento byt je však viazaný na výkon práce navrhovateľa v 2. rade. Pokiaľ by bol nezamestnaný, byt by museli vrátiť. Pokiaľ ide o byt, ktorý je predmetom sporu, nevie si predstaviť, kde inde by býval navrhovateľ v 3. rade s manželkou. Ona sa do tohto bytu chce presťahovať s manželom ako dôchodkyňa.

Navrhovateľ v 2. rade pri výpovedi pred súdom uviedol, že s navrhovateľkou v 1. rade spočiatku bývali v byte dva roky, potom obaja pracovali v Rakúsku, a v období rokov 2004-2005 bývali opäť v byte. Nájomné a všetky poplatky s tým súvisiace platil s manželkou v tom období, kedy v byte bývali, keď pracovali v Rakúsku, poplatky za užívanie bytu uhrádzali deti navrhovateľky v 1. rade, teda navrhovatelia v 3. a 4. rade. Odporca v 1. rade sa nepodieľal na úhradách týchto poplatkov. V období roku 2004-2005 odporca v 1. rade nadviazal známosť s odporkyňou v 2. rade, ktorá sa taktiež nasťahovala do bytu. Obaja odporcovia zaobchádzali so synmi navrhovateľky zle, chceli ich vyhodiť z bytu, preto sa s navrhovateľkou v 1. rade vrátili do bytu. Ich vzájomné konflikty sa neustále vyhrocovali, v dôsledku čoho vymenili zámok na vchodových dverách. Odporca v 1. rade si prišiel po osobné veci a dobrovoľne z bytu odišiel.

Navrhovateľ v 3. rade pri svojej výpovedi uviedol, že v byte s navrhovateľkou v 1. rade a s odporcom v 1. rade býval od svojich 8 rokov. Odporca v 1. rade často požíval alkohol, býval agresívny, hľadal zámienky na hádky, toto ho spolu s bratom traumatizovalo, chodili do škody nepripravení. Kvôli hádkam a nepokojom sa prababička D. Z. odsťahovala a zadovážila si družstevný byt v Palárikove. V roku 1991 sa vrátil zo základnej vojenskej služby a zamestnal sa. Do domácnosti prispieval len on a navrhovateľka v 1. rade. Odporca v 1. rade bol nezamestnaný, za byt neplatil. Po tom, ako si odporca v 1. rade do bytu nasťahoval odporkyňu v 2. rade, dochádzalo medzi nimi k väčším konfliktom a nedorozumeniam, čo vyústilo do toho, že z bytu na výzvu navrhovateľky v 1. rade odišla odporkyňa v 2. rade. Potom byt opustil aj odporca v 1. rade, i keď s tým nesúhlasil. Odporca v 1. rade viac do bytu nechodil, asi len dvakrát si prišiel po poštu, prišiel aj na jeho svadbu. Odporca v 1. rade v byte nebýva, býva tam on s manželkou, navrhovateľkou v 5. rade. Odporca v 1. rade sa mu žiadnym spôsobom nepripomína, neprispieva žiadnymi čiastkami na byt, vôbec sa spolu nestretávajú.

Navrhovateľ v 4. rade pred súdom uviedol, že v byte býval od detstva. Obdobne ako navrhovateľ v 3. rade uviedol, že odporca v 1. rade na byt neprispieval. S manželkou navrhovateľkou v 6. rade musel zaplatiť vysoký dlh na byte z dôvodu neuhrádzania nájomného z roku 2005. Nevie si vysvetliť ako k tomu došlo, pretože navrhovateľka v 1. rade dávala peniaze na nájom odporcovi v 1. rade. Odporca nebol v takej situácií, že by bol úplne bez peňazí. O to, aby mali strechu nad hlavou, sa nestaral, jeho to nezaujímalo, videl, že o všetko sa stará navrhovateľka v 1. rade, a to mu stačilo.

Právny zástupca odporcu v 1. rade žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na to, že odporca v 1. rade neužíva byt, ktorý je predmetom sporu z dôvodu, že užívacie právo mu je zo strany navrhovateľov odopierané. Vyjadrenia navrhovateľov sú podľa neho rozporuplné a účelové. O tom, že odporca v 1. rade neodišiel z bytu dobrovoľne svedčí nielen tá skutočnosť, že navrhovateľka v 1. rade vymenila zámku na vstupných dverách, ale aj tá skutočnosť, že odporca v 1. rade sa svojich práv riadne domáhal v konaní pred súdom, dlhé roky byt neužíval, užívala ho výlučne navrhovateľka v 1. rade v domnení, že je výlučnou vlastníčkou tohto bytu, hoci ňou nikdy nebola. Informácie o tom, že odporca v 1. rade sa žiadnym spôsobom nepodieľal na nájomnom a úhradách spojených s užívaním bytu od roku 1996 do roku 2005 sú zavádzajúce. V tomto období bol systém platenia týchto plnení rozdelený tak, že ich platil odporca v 1. rade so svojimi synmi, každý v podiele 1/3, a takto určené prostriedky boli odvádzané na účet navrhovateľky v 1. rade. Právny zástupca ďalej namietol aktívnu legitimáciu navrhovateľov v 2. až 6. rade v konaní, nakoľko z ust. jednoznačne vyplýva, že jedinou osobou, ktorá sa môže domáhať zrušenia spoločného nájmu bytu je výlučne jeden z bývalých manželov.

Odporca v 1. rade pred súdom uviedol, že po rozvode s navrhovateľkou v 1. rade sa nedohodli na spôsobe užívania bytu, navrhovateľka v 1. rade odišla do Rakúska kvôli práci, v byte zostal bývať spolu so synmi. Navrhovateľka do roku 1994 posielala peniaze na obživu, a nájomné, on sa mal starať o rodinu, čo aj robil. Po rozvode spolu všetci celkom dobre vychádzali. Problémy nastali, keď sa zoznámil s odporkyňou v 2. rade. Navrhovatelia sa s ňou nepohodli. V roku 2005 vymenila navrhovateľka v 1. rade zámku na vchodových dverách bytu, išiel teda bývať k odporkyni v 2. rade. V súčasnosti býva v prenájme u J. Q.. Domovú nehnuteľnosť v P. F., ktorú vlastnil po smrti odporkyne v 2. rade, daroval W. T., ktorá mu poskytla peniaze na vyplatenie dlžôb.

Podľa , ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

Podľa , ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

V konaní bolo preukázané, že manželstvo navrhovateľky v 1. rade a odporcu v 1. rade trvalo od 17.07.1971 do 20.07.1996. Rovnako mal súd preukázané, a ani to nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že predmetný byt na E. Č.. X R. T. bol pridelený do osobného užívania starej matke

navrhovateľky v 1. rade D. Z.. Navrhovateľka v 1. rade, odporca v 1. rade a ich synovia, teda navrhovatelia v 3. a 4. rade bývali v danom byte spolu s D. Z. od roku 1979.

Z výpovedí navrhovateľky v 1. rade, navrhovateľov v 3. a 4. rade bolo preukázané, že užívateľka bytu D. Z. trvale opustila byt okolo roku 1982, kedy sa odsťahovala do družstevného bytu v H.. Na základe tejto skutočnosti sa stala užívateľkou bytu navrhovateľka v 1. rade. K prechodu užívacieho práva k bytu na navrhovateľku v 1. rade došlo zo zákona, po splnení podmienok uvedených v ustanoveniach v spojení s (v znení účinnom do 31.12.1991) a nie na základe právneho úkonu uzatvoreného medzi navrhovateľkou v 1. rade a vlastníkom bytu. Listina Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava

- Ružinov v Bratislave zo dňa 10.08.1994 označená ako "Prechod nájmu bytu" a nájomná zmluva uzatvorená dňa 10.08.1994 medzi navrhovateľkou v 1. rade ako nájomníčkou a Bytovým podnikom m.č. Bratislava - Ružinov ako prenajímateľom teda nemali žiaden vplyv na trvanie práva nájmu, resp. užívacieho práva navrhovateľky v 1. rade k uvedenému bytu, ale len deklarovali už existujúci stav.

Pretože v roku 1982, kedy navrhovateľka v 1. rade nadobudla právo užívať uvedený byt, boli navrhovateľka v 1. rade a odporca v 1. rade manželmi a trvale spolu žili v spoločnej domácnosti v byte na E. Č.. X R. T., boli splnené všetky zákonné podmienky pre vznik ich práva spoločného užívania bytu manželmi ( , v znení účinnom do 31.12.1991), ktoré právo sa dňom 01.01.1992 zo zákona zmenilo na spoločný nájom bytu manželmi ( v spojení s v znení účinnom od 01.01.1992).

Manželstvo navrhovateľky v 1. rade a odporcu v 2. rade bolo rozvedené rozsudkom bývalého Obvodného súdu Bratislava 2 č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 31.05.1996, právoplatným dňa 20.07.1996.

Výsluchom účastníkov konania mal súd preukázané, a ani to nebolo sporné, že po rozvode manželstva navrhovateľky v 1. rade a odporcu v 1. rade, odporca v 1. rade býval v danom byte spolu so synmi, navrhovateľmi v 3. a 4. rade do roku 2005. Navrhovateľka v 1. rade žila a pracovala v Rakúsku, do bytu sa vracala za účelom návštev synov, pričom v danom čase prispievala na nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu. V roku 2005, keď si odporca v 1. rade do bytu priviedol odporkyňu v 2. rade, začali sa medzi účastníkmi konania vyhrocovať ich vzájomné nezhody a ich spolužitie sa tak stalo neúnosným. Odchodom odporcu v 1. rade z bytu, potom ako navrhovateľka v 1. rade dala vymeniť zámku na vstupných dverách, a odsťahovaním sa k sestre a potom k odporkyni v 2. rade, podľa názoru súdu, nezaniklo nájomné právo odporcu v 1. rade, nakoľko odporca v 1. rade neopustil natrvalo spoločnú domácnosť spôsobom tak, ako to predpokladá ust. .

Opustenie spoločnej domácnosti v zmysle musí byť výrazom slobodnej vôle toho z manželov, ktorý domácnosť opúšťa a nesmie vzbudzovať pochybnosti o jeho úmysle natrvalo opustiť domácnosť. Samotné opustenie bytu (odsťahovanie osobných vecí) preto nemožno bez ďalšieho posudzovať ako trvalé opustenie spoločnej domácnosti. V danom prípade mal súd preukázané, že odporca v 1. rade neopustil byt v roku 2005 dobrovoľne a so zámerom zrušiť a neobnovovať spoločnú domácnosť. K opusteniu bytu z jeho strany došlo na základe konfliktov s navrhovateľmi a po vymenení zámku na vchodových dverách. O tom, že odporca v 1. rade neodišiel z bytu dobrovoľne svedčí žaloba, ktorú podal dňa 05.04.2006 na tunajší súd o určenie neplatnosti zmluvy č. XX X XXXX XX o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva uzatvorenej dňa 29.12.1998 medzi navrhovateľkou v 1. rade a Hlavným mestom SR Bratislava. V konaní vedenom pod sp.zn. XXC/XX/XXXX bol odporca v 1. rade úspešný, nakoľko súd rozsudkom č.k. XXC/XX/XX-XXX zo dňa 31.03.2008, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. XCo/XXX/XXXXX-XXXX zo dňa 11.02.2008, vyššie označenú zmluvu o prevode vlastníctva bytu určil za neplatnú.

Pretože rozvedení manželia sa dosiaľ nedohodli o nájme bytu, a s poukazom na uvedené k predmetnému bytu dosiaľ trvá právo spoločného nájmu navrhovateľky v 1. rade a odporcu v 2. rade, vychádzajúc z ustanovenia bolo potrebné zrušiť toto právo spoločného nájmu bytu a určiť, ktorý z účastníkov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

Pri rozhodovaní o ďalšom nájme (nájomcovi) bytu, súd zobral na zreteľ najmä tú skutočnosť, že v danom byte žila navrhovateľka v 1. rade už pred uzatvorením manželstva s odporcom v 1. rade, a to so svojou starou mamou D. Z., ktorá získala byt do užívania, starala sa o navrhovateľku v 1. rade a vychovávala ju, a tiež jej umožnila bývať v byte aj po uzatvorení manželstva s odporcom v 1. rade. Ako uviedli

navrhovatelia v 1., 3. a 4. rade, stará mama navrhovateľky v 1. rade sa z bytu odsťahovala v dôsledku správania odporcu v 1. rade, pričom byt prenechala navrhovateľke v 1. rade ako svojej vnučke. Po rozvode manželstva navrhovateľky v 1. rade a odporcu v 1. rade navrhovateľka pracovala v Rakúsku, a ako vo svojej výpovedi uviedol sám odporca v 1. rade, navrhovateľka posielala peniaze na nájomné a stravu, čiže si riadne plnila povinnosti nájomníčky. Súd vzhliadol, že pre ďalšie účelné využitie bytu je potrebné ako nájomcu po zániku spoločného nájmu bytu určiť navrhovateľku v 1. rade, ktorá nemá zabezpečené vlastné bývanie, má záujem v byte bývať, pričom v súčasnosti prenecháva byt svojim synom - navrhovateľovi v 3. rade a v 4. rade s manželkami, ktorí vlastné bývanie nemajú, a preto sú na navrhovateľke v 1. rade do istej miery čo do uspokojenia bytových potrieb odkázaní. Na tomto mieste súd poukazuje, že vzťahy medzi navrhovateľkou v 1. rade a navrhovateľmi v 3. až 6. rade nie sú nijakým spôsobom narušené konfliktami a nedorozumeniami, tak ako to je vo vzťahu medzi nimi a odporcom v 1. rade, preto pre usporiadané užívanie bytu a jeho postupné zveľaďovanie je opodstatnené rozhodnutie o tom, že nájomníčkou predmetného bytu vo výlučnej podobe v ďalšom období bude navrhovateľka v 1. rade. Dôležitou okolnosťou pre takéto rozhodnutie je tiež skutočnosť, že navrhovateľka v 1. rade sa pričinila o nadobudnutie bytu ako aj o jeho zveľadenie a vylepšenie.

Súd poznamenáva, že dôvodom, pre ktorý za výlučného nájomcu bytu neurčil odporcu v 1. rade, je skutočnosť, že odporca v 1. rade sa v byte dlhodobo nezdržia, nepreukázal, že v čase, keď v byte býval, platil pravidelne nájomné (súd mal preukázané len čiastočné úhrady), nepreukázal, že by sa niekedy finančne podieľal na rekonštrukčných prácach na byte. V konaní nebolo ďalej preukázané, že odporca v 1. rade má k svojim deťom - navrhovateľovi v 3. a 4. rade vybudovaný taký vzťah, aby ich spolužitie v byte mohlo byť dlhodobo usporiadané. Súdu sa skôr javí, že takého spolužitie by pre vyhrotené vzťahy bolo vylúčené. Je potrebné uviesť aj to, že odporca v 1. rade sa po smrti odporkyne v 2. rade stal spoluvlastníkom v podiele ? obytného domu v obci P. F., okres P., pričom vlastníctvo previedol darovacou zmluvou zo dňa 25.04.2013 na obdarovanú W. T.. Súd toto konanie odporcu v 1. rade považuje za účelové. Tvrdenia odporcu v 1. rade, že mu obdarovaná W. T. dala nejaké finančné prostriedky na vyplatenie dlhov nebolo preukázané. Súd túto jeho argumentáciu považoval za účelovú. Odporca v 1. rade síce súdu predložil doklady o úhrade nedoplatkov po odporkyni v 2. rade, avšak tieto dlhy neboli v takom rozsahu, aby ich odporca v 1. rade nedokázal postupne splatiť zo svojej pravidelnej mzdy a úspor.

Podľa , bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.

Podľa , náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.

Podľa , nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.

Podľa prvá veta , ak ide o prípady podľa a druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie.

Podľa o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v znení neskorších predpisov, bytovú náhradu alebo prístrešie zabezpečí ten, v prospech koho sa byt vypratáva.

Podľa o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v znení neskorších predpisov, zabezpečením bytovej náhrady je pre účely tohto zákona predloženie písomného vyhlásenia osoby, ktorá poskytne

náhradný byt alebo náhradné ubytovanie, o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme bytu s osobou, ktorá má vypratať byt.

Rozhodnutie o bytovej náhrade pre odporcu v 1. rade, ktorou súd podmienil povinnosť odporcu v 1. rade sa z bytu vysťahovať, založil súd na tom základe, že sú tu také dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých odporcovi postačí náhradné ubytovanie. Súd dôvodmi hodných osobitného zreteľa vzhliadol najmä skutočnosť, že odporca mal zabezpečené vlastné bývanie v bytovom dome v P. F. R. P., ktorého sa podľa názoru súdu účelovo zbavil. V súčasnosti má odporca v 1. rade svoju bytovú otázku vyriešenú nájmom, žije sám, nie sú na neho odkázané deti či iné blízke osoby, jeho sociálna situácia sa súdu javí ako priaznivá, preto súd dospel k záveru, že bytová náhrada vo forme náhradného ubytovania je v danom prípadne adekvátna.

Vzhľadom k tomu, že podľa , môže návrh na zrušenie práva spoločného nájmu bytu podať jeden z rozvedených manželov, navrhovatelia v 2. až 6. rade v danom konaní nie sú aktívne legitimovaní, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a návrh navrhovateľov v 2. až 6. rade zamietol.

Podľa spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať ( podmienky konania ).

Podľa ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa , ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.

Vzhľadom k tomu, že odporkyňa v 2. rade v priebehu konania zomrela, čím stratila spôsobilosť byť účastníkom konania, súd vzhľadom na povahu prejednávanej veci (nejde o majetkovú vec) rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a konanie voči odporkyni v 2. rade zastavil.

Podľa , odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom.

Počas konania odporca v 1. rade vzniesol vzájomný návrh, a žiadal, aby súd určil, že byt bude užívať ako výlučný nájomca s tým, aby mu súd uložil povinnosť zabezpečiť navrhovateľke v 1. rade náhradné ubytovanie.

Vzhľadom na právny názor súdu vyjadrený vyššie, súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, a vzájomný návrh odporcu v 1. rade ako nedôvodný zamietol.

Podľa , v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

S poukazom na citované zákonné ustanovenie súd o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v siedmich vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona( veta prvá ).