Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/126/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloletého J. H. nar. X.X.XXXX a maloletého E. H., nar. X.X.XXXX, zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Y., deti rodičov J. H., bytom N. XXXX/XX, X. a O. H., bytom R. X/X, Y. za účasti: 1/ I. so sídlom ul. V. A. XXX/XX, Y., 2/ E. Y., riaditeľka materskej školy, so sídlom ul. L.. A. XXX/XX, Y., 3/ R. Q., triedna učiteľka X.P. triedy materskej školy, so sídlom ul. L. XXX/XX, Y., 4/ F. K., učiteľka materskej školy, so sídlom ul. L.D. XXX/XX, Y., 5/ D. Q., bytom R. X/X, Y., o dodržiavanie uznesenia Krajského súdu v Trenčíne a o zákaze styku maloletých detí so starou matkou D. Q. , o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 02. júla 2013, č.k. -128 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie voči zúčastnenej osobe 1/ Riaditeľstvo materskej školy v Y. podľa veta prvá v spojení s zastavil z dôvodu, že subjekt ako ho označil otec v návrhu, a to Riaditeľstvo Materskej školy v Y. na ul. L. XXX/XX, nie je subjektom s právnou subjektivitou, ktorý by bol spôsobilý na práva a povinnosti, a tým i účastníkom konania. V zmysle Zriaďovacej listiny Mesta Y. zo dňa 28.08.1992 školským zariadením je len subjekt s názvom Materská škola, ul. L. č. XXX/XX Y.. Riaditeľstvo ako také nie je žiadnou právnickou osobou s právnou subjektivitou, ani žiadny orgán školského zariadenia. Návrh otca maloletých detí o dodržiavanie uznesenia Krajského súdu v Trenčíne a o zákaz styku mal. detí so starou matkou D. Q. zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že otec mal. detí podal na tamojšom súde dňa 14.09.2012 návrh doplnený podaním zo dňa 28.09.2012, ktorým sa proti zúčastneným stranám v 1. až 4. rade domáhal dodržiavania uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 2.1.2012 č.k. -132, konkrétne časti jeho odôvodnenia na strane č. 5 - „...rodič, ktorý nemá dieťa vo svojej starostlivosti, má právo participovať na jeho výchove formou styku s dieťaťom. Do doby, kým bude definitívne upravený výkon rodičovských práv k maloletým deťom, je v záujme detí, aby sa s otcom stretávali pravidelne, aby sa neprerušili ich vzájomné citové väzby“. Návrh odôvodnil tým, že riaditeľka materskej školy, triedna učiteľka a učiteľka materskej na základe nepravdivého oznámenia matky maloletých detí o zákaze stretávania sa navrhovateľa s deťmi, odmietli navrhovateľovi vydávať maloleté deti z materskej školy. Maloleté deti však pravidelne odovzdávajú ich starej matke, ktorá maloleté deti nemá zverené do starostlivosti. Riaditeľka materskej školy s navrhovateľom odmieta komunikovať a neposkytuje mu informácie o jeho synoch. Zároveň žiadal, aby súd zakázal styk detí so starou matkou D. Q. z dôvodu, že ich týra. Uznesením č.k. -11 zo dňa 05.11.2012 súd pribral do konania ako účastníkov konania maloletého E. a J. H. a ich matku O. H., nakoľko v konaní sa má konať aj o ich právach a povinnostiach. Vychádzal zo zistenia, že predbežným opatrením Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 10.11.2011 súd zveril maloleté deti H.: J., E. narodené XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Otcovi nariadil platiť výživné v nevyhnutnej miere pre mal. J. mesačne sumou 50,- eur, pre maloletého E. mesačne sumou 50,- eur, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky mesačne vždy vopred najneskôr do 5. dňa v mesiaci. Bol upravený styk otca s maloletými deťmi tak, že otec detí je oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi každú párnu sobotu v mesiaci od 14:00 hod do 19:00 hod. a každú párnu nedeľu od 9:00 hod. do 19:00 hod. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.01.2012. Uznesenie súdu prvého stupňa bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 02.01. 2012 s tým, že odvolací súd rozhodol o ponechaní detí v osobnej starostlivosti matky až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vo veci samej bolo rozhodnuté dňa 11.12.2012 tak, že mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke , odporca bol zaviazaný plnením si vyživovacej povinnosti voči mal. deťom vo výške 60 eur na každé dieťa od 01.10.2011 do 31.08.2012 a v sume 80 eur na každé dieťa od 01.09.2012. Zameškané výživné od 01.10.2011 do vyhlásenia rozhodnutia vo výške 715,51 eur súd povolil otcovi mal. detí splatiť v 30 eurových splátkach spolu s bežným výživným, a bol upravený styk otca s maloletými tak, že otec je oprávnený stretnúť sa s nimi každý párny týždeň v roku v piatok od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý týždeň v roku v stredu od 18 00 hod do štvrtka do 8.00 hod. s tým, že si maloletých vyzdvihne a vráti pred bytom v mieste bydliska matky. Súd upravil styk otca s deťmi počas prázdnim od 01.07. od 09:00 hod. do 14.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 9.00 hod do 14.08. do 18.00 hod, počas Vianoc každý párny rok od 24.12. 12:00 hod. do 25.12. 18:00 hod. a každý nepárny rok od 25.12. 9:00 hod. do 26.12. 18:00 hod. a každý nepárny rok od 31.12. 9:00 hod. do 01.01. 18:00 hod. nasledujúceho roku s tým, že otec si maloletých prevezme v čase určenom ako začiatok styku pred bytom matky. Uvedené rozhodnutie z dôvodu podaného odvolania otcom mal. detí nenadobudlo právoplatnosť a v súčasnej dobe sa spis nachádza na odvolacom súde. Z písomných záznamov kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov v rodine matky /č.l. 116 - 123 spisu/ vyplýva, že v starostlivosti matky o deti neboli zistené žiadne nedostatky, naopak styk sa realizuje v zmysle rozhodnutia súdu a vždy po realizácii styku matka navštívi úrad pre spísanie úradných záznamov o priebehu styku. Maloleté deti majú so starou matkou vytvorené veľmi úzke citové vzťahy, naopak matka sa svojím postojom snaží uchrániť detí od riešenia konfliktných situácii s otcom. Podľa zistení úradu zdravý psychický vývin detí ohrozuje skutočnosť, že medzi rodičmi prebiehajú viaceré súdne konania vyvolané otcom detí a zo strany otca sú vťahované do týchto problémov. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci považoval súd oba návrhy otca za nedôvodné, a preto ich zamietol. Pokiaľ sa otec podaným návrhom domáhal uloženia povinnosti riaditeľke materskej školy, triednej učiteľke, ako aj učiteľke materskej školy dodržať uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 02.01. 2012, predovšetkým súd uviedol, že keďže ide o konanie, v ktorom sa malo konať a rozhodovať o právach a povinnostiach k maloletým deťom, súd musel uzavrieť okruh účastníkov, preto pribral do konania matku ako i maloleté deti, pretože namietaná povinnosť zo strany otca sa týkala realizácie jeho rodičovského práva vo vzťahu k deťom. Otec svoj návrh odôvodňoval časťou odôvodnenia citovaného uznesenia odvolacieho súdu, v rámci ktorej odvolací súd konštatoval, že rodič, ktorý nemá dieťa vo svojej starostlivosti, má právo participovať na jeho výchove formou styku s dieťaťom. Do doby, kým bude definitívne upravený výkon rodičovských práv k maloletým deťom, je v záujme detí, aby sa s otcom pravidelne stretávali, aby sa neprerušili ich vzájomné citové väzby. V tejto súvislosti súd uviedol, že práve takýmto odôvodnením odvolací súd podporil dôvodnosť predbežného opatrenia, ktorým bolo rozhodnuté o úprave styku. Nesprávne si vykladá otec uvedené odôvodnenie tak, že ho nezaväzuje úprava styku v zmysle predbežného opatrenia práve s poukazom len na vytrhnutú časť tohto odôvodnenia. Otca jednoznačne zaväzuje výrok právoplatného uznesenia súdu o úprave styku, ktorý má jasne vymedzený v konkrétnych dňoch a konkrétnom čase. V žiadnom prípade sa nemôže domáhať iného styku zvlášť za stavu, že s matkou majú výrazne narušené vzťahy a neprichádza do úvahy žiadna dohoda o inom styku s deťmi. V zmysle zaväzuje výrok uznesenia súdu o predbežnom opatrení účastníkov konania, preto pokiaľ sa otec domáhal uloženia povinnosti aj iným subjektom ako účastníkom konania, aby rešpektovali odôvodnenie druhostupňového uznesenia súdu, je takýto návrh nedôvodný, pretože je v rozpore s uvedeným procesným ustanovením. Nemožno požadovať od predškolského zariadenia, aby riešilo konflikty a nezhody medzi rodičmi, resp. ostatnými príbuznými zo strany matky, pretože uvedené patrí len do právomoci súdu. Z tohto dôvodu nemožno takúto navrhovanú povinnosť ukladať v zmysle návrhu otca riaditeľke predškolského zariadenia, ako i triednej učiteľke a učiteľke školského zariadenia, pretože súd môže uložiť povinnosť účastníkovi konania len v zmysle zákona alebo v medziach zákonnej úpravy. Z nijakého zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť školských alebo predškolských zariadení riešiť konflikty medzi rodičmi a vykladať rozhodnutie súdu v prospech jedného z rodičov. Rovnako nie je zaväzujúce uznesenie ani vo vzťahu k starej matke, ktorá účastníkom konania o úpravu styku nebola, preto nie je možné od nej vyžadovať splnenie povinnosti - rešpektovať uznesenie súdu. Vo vzťahu k matke a maloletým deťom bol návrh taktiež nedôvodný. Matka uznesenie súdu o predbežnom opatrení o úprave styku rešpektuje, riadi sa ním okrem situácii, keď sú maloleté detí choré. Naopak otec svojím konaním neustále nerešpektuje uznesenie súdu o predbežnom opatrení týkajúce sa úpravy styku, ktoré si účelovo vykladá inak v tom zmysle, že predbežným opatrením nemá nijako obmedzený styk s deťmi, z čoho vyplývajú konflikty, ktoré vyvoláva nielen v školskom zariadení, ktoré deti navštevujú ale i v širšom okolí. Pokiaľ sa otec domáhal v priebehu konania uložiť starej matke zákaz styku s maloletými deťmi, súd predovšetkým uviedol, že styk starej matky s deťmi upravený doposiaľ súdnym rozhodnutím nebol. Je však preukázané z výsluchu matky, starej matky, zistení kolízneho opatrovníka, z vyjadrenia riaditeľky, triednej učiteľky maloletých detí, že stará matka deti netýra, má s nimi blízki citový vzťah, je s deťmi v každodennom kontakte, deti ju majú radi a stará matka pomáha matke pri starostlivosti o maloleté deti napríklad aj tak, že ich vodí a prevezme zo školského zariadenia, čo matka riadne riešila splnomocnením predloženým školskému zariadeniu. Nakoniec otcom vyvolané trestné stíhanie voči starej matke z dôvodu tvrdeného týrania blízkej a zverenej osoby bolo zastavené uznesením ČVS N. zo dňa 20.05.2013, a to z dôvodu, že skutok sa nestal, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. /č.l. 107 spisu/. Záverom súd konštatoval, že práve pre pretrvávajúce konflikty otca s matkou detí bola situácia riešená vydaním predbežného opatrenia, pretože bolo potrebné okamžite dočasne upraviť pomedzi medzi otcom a maloletými deťmi. Túto úpravu dlhodobo nerešpektuje a narúša otec, ktorý vyvoláva protiprávny stav, preto nemožno za žiadnych okolností hovoriť o nezhode rodičov o výkone rodičovských práv, pretože otec súdom upravené rodičovské právo svojvoľne nerešpektuje. Pritom opakované tvrdenia otca o tom, že deti sú matkou, starou matkou týrané sú zjavne nepravdivé, ničím nepodložené, čomu nakoniec nasvedčuje aj rozhodnutie vo veci samej, ktorým boli deti zverené do starostlivosti matke a bol upravený styk otca s deťmi. Ani v tomto konaní nebolo preukázané nepravdivé tvrdenie otca o týraní detí.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal. detí, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že intergerálnou práva na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý, nestranný a spravodlivý sudca. Mal za to, že vec prejednávajúca sudkyňa J.. R. Q. Y.. nebola nestranná, nezávislá a spravodlivá, ba naopak, používala proti jeho osobe vo veľkom odiaznosť, imputácie a obštrukcie, marila jeho obhajobu, čo je v rozpore s ust. Pokiaľ sa týka odôvodnenia napadnutého rozsudku, nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že spis sp. zn. -486 sa nachádza na Krajskom súde v Trenčíne a bude rozhodované o právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Prievidza. Ďalej uviedol, že nie je pravdou, že proti tomuto rozsudku podal odvolanie len on, odvolala sa proti nemu aj matka detí. Taktiež súd prvého stupňa nemal správne zistené, že trestné stíhanie proti starej matke mal. detí bolo zastavené, predmetné trestné stíhanie prešetruje toho času Generálna prokuratúra SR v Bratislave. Poukázal na to, že na mal. deti má právo zo zákona, tohto práva sa nechce vzdať. Za jeho právom stojí aj Zákon o rodine, ktorý súd spolu s kolíznym opatrovníkom beztrestne porušujú. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa nerozhodol správne, nakoľko pri pojednávaní tohto prípadu mu nedal priestor na jeho obhajobu a sudkyňa ho vždy zahriakla, keď chcel povedať niečo v danej veci. Za ovplyvňovanie osoby sudkyne zo strany kolízneho opatrovníka považoval tú okolnosť, že po pojednávaní kolízny opatrovník ostal v súdnej sieni spolu so sudkyňou. Vytýkal súdu prvého stupňa, že v odôvodnení rozsudku na strane 6 súd znevažuje jeho osobu, čo je v rozpore s ust. Obč. zák. v platnom znení, a čo naplňuje skutkovú podstatu zneužitia konania verejného činiteľa, t.j. sudkyne. Mal za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti jasne ukazuje, že sudkyňa mala už dopredu prichystané, ako zneváži a poníži jeho osobu a ako surovým spôsobom poruší článok č. 36 ods. 1 Listiny základných ľudských práv a slobôd, voči ktorému nemá ako sudca žiadnu úctu a nerešpektuje ho. Ďalej namietal, že zo strany súdu bol zámerne porušený , keď sa nemohol vyjadriť k tvrdeniam ostatných účastníkov konania, čím súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto doteraz zistený skutkový stav neobstojí a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň uviedol, že Krajský súd v Trenčíne odkazuje na jeho list zo dňa 17.06.2013, ktorý je súčasťou spisu.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že s otcom mal. detí sú v rozvodom konaní a do dnešného dňa nie sú rozvedení a nie je rozhodnuté ohľadom zverenia mal. detí do výchovy, a to aj „vďaka“ otcovým prieťahom v súdnych sporoch, ktoré sám navrhuje a vyvoláva. Proti každému súdnemu rozhodnutiu, ktoré neskončilo v jeho prospech podal odvolanie. Poukázala na to, že otec vo všetkých veciach namieta súdnych znalcov, sudkyne, sociálne kurátorky, jej právnych zástupcov, vyšetrovateľov PZ, skrátka všetky osoby a rozhodnutia, ktoré nie sú podľa jeho predstáv. Poukázala na to, že účastníci boli poučení o možnosti namietať právomoc a príslušnosť súdu, osobu sudcu, otec nenamietal sudkyňu ani na začiatku, ani v priebehu, ani na konci súdneho pojednávania, o čom svedčí zápisnica zo súdneho pojednávania dňa 11.06.2013. Svoje námietky nevyjadril ani právom posledného slova, a dokonca ani vtedy, keď mu sudkyňa umožnila záverom predniesť svoje vyjadrenie. Nesúhlasila s odvolaním otca, ktoré je podľa jej názoru plné klamstiev a výmyslov, ani jedno svoje tvrdenie otec nepodložil žiadnym platným potvrdením, práve naopak, ona všetky svoje tvrdenia doložila platnými uzneseniami z polície. Poukázala na to, že otec na pojednávaní sám súhlasil s poučením a nenavrhoval vykonať žiadne iné dokazovanie.

Zúčastnená osoba, 2/ riaditeľka materskej školy v Y., E. Y., v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že nemala dojem zaujatosti zo strany vec prejednávajúcej sudkyne. Všetkým účastníkom konania bolo umožnené vyjadrovať sa k jednotlivým skutočnostiam a výpovediam, ktoré sa týkali ich osoby alebo výkonu ich funkcie počas všetkých pojednávaní. Právo na deti materská škola otcovi neberie, je však povinná riadiť sa právnymi predpismi, platnou legislatívou a právoplatnými uzneseniami súdu. Ďalej uviedla, že k iným trestným oznámeniam a súdnym konaniam (začatým alebo prebiehajúcim) sa vyjadriť nevie, pretože materská škola nie je účastníkom týchto konaní.

Zúčastnená osoba 5/, D. Q., stará matka mal. detí, v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. S odvolaním otca v žiadnom prípade nesúhlasila. Osobu sudkyne považuje za objektívnu a nestrannú osobu, ktorá počas celého pojednávania na neho nekričala, neupozorňovala ho zastrašovaním o pokute, každý účastník sa rovnako vyjadril formou záverečnej reči a dokonca otec dostal navyše aj právo posledného slova, ktoré mu sudkyňa umožnila. Otec svoje tvrdenie v odvolaní ničím nepodložil, všetko namietal aj napriek tomu, že jej dcéra každé jedno svoje vyhlásenie potvrdila platnými uzneseniami z polície. Mala za to, že všetky jeho vyhlásenia a odvolávania mu vypracováva jeho otec J. H., je to zrejmé najmä z časti odvolania na strane 2 ods. 1, v ktorom sa poukazuje na to, že napadnutý rozsudok je jeden z tých rozsudkov, ako súdy vystavovali za čias totality proti občanom, aby nimi mohli znemožniť a očierniť slušných ľudí. Mala za to, že otec mal. detí je vo veku XX rokov a preto si nemôže pamätať na časy totalitného režimu. Práve jeho otec je ich zarytým odporcom a preto neváha sa v každom svojom vyjadrení zmieniť očierňujúco na margo totalitného režimu.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že zotrváva na vyjadrení, ktoré uviedol v konaní pred súdom prvého stupňa. Poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 10.11.2011 č.k. -22 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 02.01.2012 č.k. -132 bolo nariadené predbežné opatrenie, v zmysle ktorého mal. deti súd zveril do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platiť výživné na každé dieťa sumou 50 eur mesačne a bol upravený styk otca s mal. deťmi počas každej párnej soboty a párnej nedele. Ďalej uviedol, že prešetrením rodinných pomerov v domácnosti matky mal. detí zistili, že osobnú starostlivosť o mal. deti zabezpečuje matka. Nezistil nedostatky v starostlivosti matky o mal. deti, mal. deti majú v domácnosti matky vytvorené veľmi dobré podmienky. V súčasnej dobe otec výživné na mal. deti podľa vyjadrenia matky platí pravidelne. Realizuje sa styk otca s mal. deťmi tak, ako nariadil súd uznesením o predbežnom opatrení. Ďalej poukázal na to, že otec mal. detí podal kolíznemu opatrovníkovi písomné oznámenie, ku ktorému priložil fotografiu a zvukové záznamy vo veci podozrenia z týrania mal. detí. Zvukové záznamy a fotografie odstúpili orgánom činným v trestnom konaní na prešetrenie. Okresné riaditeľstvo PZ, odbor kriminálnej polície Y., vyrozumel Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Y. listom číslo N. zo dňa 15.07.2013, že sa jedná o zvukové záznamy a fotografie, ktoré obsahovo tvoria súčasť vyšetrovacieho spisu vedeného na OKP OR PZ Y. pod ČVS: N., v ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté. Trestné stíhanie vo veci zločinu spolupáchateľstva , týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa k bolo uznesením zo dňa 06.06.2013 zastavené v zmysle , právoplatné dňom 17.06.2013, z toho dôvodu vo veci už nebude ďalej konané.

Zúčastnené osoby 3/, 4/ sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal námietky otca, ktoré boli v odvolaní vznesené a v celom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa v danej veci. Z daného titulu si v celom rozsahu osvojil aj dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré poukazuje v zmysle Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam otca dodáva nasledovné:

Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvého stupňa po preskúmaní danej veci dospel k záveru, že v zmysle zaväzuje výrok uznesenia súdu o predbežnom opatrení účastníkov konania, preto pokiaľ sa otec domáhal uloženia povinnosti voči aj iným subjektom ako účastníkom konania, aby rešpektovali odôvodnenie druhostupňového uznesenia súdu, je takýto návrh nedôvodný, v rozpore s citovaným ustanovením. Zúčastneným osobám 2/, 3/, 4/ totiž nesvedčala žiadna hmotno- právna povinnosť stanovená vo výroku uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 02.01.2012, keď predmetným výrokom bol vymedzený styk otca s mal. deťmi v konkrétnych dňoch a v konkrétnom čase. Znamená to, že návrh otca o dodržiavanie uznesenia bolo potrebné zamietnuť aj pre nedostatok vecnej legitimácie na strane zúčastnených osôb 2/,3/,4/. Správne súd prvého stupňa postupoval, keď zamietol aj návrh otca, ktorým sa domáhal zákazu styku zúčastnenej osoby 5/ - starej matky, D. Q. s mal. deťmi. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že stará matka deti netýra, má s nimi blízky citový vzťah, je s deťmi v každodennom kontakte. Nebola dôvodná námietka otca, že súd prvého stupňa nemal správne zistené, že trestné stíhanie voči starej matke mal. detí, D. Q., nebolo skončené. Z obsah spisu vyplýva, že Okresné riaditeľstvo PZ v Y., odbor kriminálnej polície Y. uznesením zo dňa 20.05.2013 č.k. ČVS: N. zastavil trestné stíhanie voči matke mal. detí, ako aj voči starej matke mal. detí vo veci zločinu spolupáchateľstva týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa k (č.l. 107 spisu). I keď na tomto uznesení nie je vyznačená právoplatnosť, z vyjadrenia kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca vyplýva, že Okresné riaditeľstvo PZ, odbor kriminálnej polície Y. vyrozumel kolízneho opatrovníka listom č. N. zo daň 15.07.2013, že trestné stíhanie v danej veci bolo uznesením zo dňa 06.06.2013 zastavené a nadobudlo právoplatnosť dňom 17.06.2013 a z tohto dôvodu vo veci už nebude ďalej konané. Pokiaľ otec namietal zaujatosť konajúcej sudkyne, ktorú zdôvodňoval postupom sudkyne v prejednávanej veci, odvolací súd poukazuje na ust. , podľa ktorého dôvodom na vylúčenie sudkyne nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Zo zápisníc o pojednávaniach prebiehajúcich na súde prvého stupňa nevyplýva ani okolnosť tvrdená otcom v odvolaní, že sudkyňa ho na pojednávaniach vždy pod vyhrážkou o pokute zahriakla a zobrala mu slovo. Preto nie je dôvodná ani táto námietka otca uvádzaná v odvolaní. Na vecnú správnosť rozhodnutia nemá vplyv ani okolnosť tvrdená otcom, že po pojednávaní kolízny opatrovník zostal v pojednávacej miestnosti spolu so sudkyňou, keď táto skutočnosť z obsahu zápisníc o pojednávaní ani z obsahu spisu nevyplýva. Pokiaľ odvolateľ tiež mal za to, že zdôvodnenie rozsudku nemá podklad v zistení skutkového stavu, mohol v zmysle navrhnúť, aby odôvodnenie bolo opravené. Rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo správne aj v časti, v ktorej súd konanie proti Riaditeľstvu materskej školy so sídlom Y., A. XXX/XX zastavil v zmysle veta prvá v spojení s , pretože v konaní bolo preukázané, že subjekt tak, ako ho označil otec v návrhu nie je subjektom s právnou subjektivitou, ktorý by bol spôsobilý na práva a povinnosti.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .