Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/224/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jolany Fuchsovej a sudcov JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Drahomíry Brixiovej v právnej veci žalobcu W.-Q., spol. s r.o., so sídlom Z. námestie 1, XXX XX O., IČO 17 XXX XXX zastúpeného X.. S. Q., advokátkou, Y. dolina 8, XXX XX O. proti žalovanému D., spol. s r.o., so sídlom X. P. XXXX/XX, XXX XX B. S., IČO XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. Atilom Bohácsom, advokátom, Z. ul. XXX/XX, XXX XX S. D., v konaní o zaplatenie 20.908,00 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. -113 zo dňa 9.9.2013 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Michalovce, ako súd prvého stupňa, uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 20.908,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 19.900,22 eur od 1.5.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.007,78 eur od 12.6.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 1.254,00 eur, titulom súdneho poplatku, na účet právneho zástupcu žalobcu, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca si žalobou zo dňa 26.3.2012 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie peňažnej sumy 20.908,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 19.900,22 eur od 1.5.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.007,78 eur od 12.6.2013 do zaplatenia a trov konania. Žalobný návrh odôvodnil tým, že je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa okrem iného prevádzkou hazardných hier prostredníctvom výherných prístrojov a videohier podľa ustanovenia a o hazardných hrách, že žalovaný prevádzkuje tri prevádzky (bary), ktoré špecifikoval a žalobca postupne uzatvoril so žalovaným tri mandátne zmluvy týkajúce sa prevádzkovania hazardných hier prostredníctvom výherných prístrojov v zmysle zákona o hazardných hrách a tri mandátne zmluvy na videohry v zmysle zákona o hazardných hrách, ktoré špecifikoval a v ktorých sa žalovaný ako mandatár zaviazal zabezpečovať v mene a na účet žalobcu, ako mandanta, činnosť umožňujúcu záujemcom z radov verejnosti (hráčom), zúčastniť sa na videohre podľa podmienok herného plánu a pravidiel hry pre videohry, ako aj všetky potrebné činnosti a úkony spojené s prevádzkou hazardných hier prostredníctvom výherných prístrojov a žalobca, ako mandant, sa zaviazal platiť žalovanému, ako mandatárovi dohodnutú odplatu. Na základe mandátnych zmlúv prebral žalovaný v plnom rozsahu zodpovednosť za manipuláciu s finančnými prostriedkami v príslušnej prevádzke, pričom sa predovšetkým jedná najmä o: - zabezpečenie dostatočného množstva finančných prostriedkov s dôrazom na ich proporcionalitu (mince, bankovky); výplatu výhier; sledovanie a zabezpečenie

dohodnutých počtov odvodov v dohodnutom bankovom ústave v priebehu mesiaca medzi jednotlivými účtovnými uzávierkami; povinnú účasť pri mesačných uzávierkach v súčasnosti s daňovým úradom (orgánom štátneho dozoru a s poverenými osobami určenými štatutárnymi zástupcami mandanta). Žalobca uviedol, že žalovaný mal k dispozícii kľúč, prostredníctvom ktorého mohol vyberať finančnú hotovosť zo strojov, za ktoré v zmysle mandátnych zmlúv zodpovedal; a zodpovedal tak v plnom rozsahu za škodu, ktorá vznikne v súvislosti so zneužitím tohto kľúča, resp. s jeho neodbornou manipuláciou, t.j. znášal celý rozdiel (manko, schodok) vyčíslený v závierke v plnom rozsahu. Žalovaný si zo začiatku plnil všetky svoje povinnosti vyplývajúce z mandátnych zmlúv, problém nastal až v októbri roku 2012. Dňa 29.10.2012 bola vykonaná mesačná závierka, pri ktorej bolo na videohrách vykázané manko (schodok) vo výške 25.900,22 eur (žalovaným odsúhlasený mesačný hárok VLT na prevádzku „H.“ vo výške 9.512,97 eur /č.l. 65/, na prevádzku „W. D.“ vo výške 5.280,64 eur /č.l. 67/ a na prevádzku „XXXX“ vo výške 11.106,61 eur /č.l. 70/). Žalovaný bezdôvodne neodviedol žalobcovi tržbu z jednotlivých videoterminálov, čím porušil jednu so základných zmluvných povinností. Následne dňa 13.11.2012 prišiel konateľ žalovaného na pobočku žalobcu v S. a požiadal o možnosť zaplatiť vzniknuté manko za mesiac október 2012 v mesačných splátkach vo výške 2.000,00 eur mesačne, resp. o strhávanie tejto splátky zo svojej odplaty, a to počnúc od mesiaca január 2013 a keďže išlo o dlhoročného obchodného partnera, bola dohoda o splátkach uzatvorená len v ústnej podobe. Žalovaný aj začal platiť, resp. sa mu začali strhávať /započítavať/ dohodnuté splátky, riadne boli odvedené splátky za január, február a marec 2013, spolu zaplatil sumu vo výške 6.000,00 eur a tak svoj záväzok voči žalobcovi znížil na sumu 19.900,22 eur a od apríla už žalovaný žiadnu splátku na dlh neuhradil. Nakoľko žalobca prestal mať dôveru k žalovanému, chcel zamedziť vzniku prípadného ďalšieho manka v prevádzkach žalovaného, rozhodol sa na začiatku júna vymeniť zámky na strojoch, s čím žalovaný nesúhlasil a bez vedomia žalobcu odpojil všetky stroje žalobcu a vyhrážal sa ich vyhodením mimo priestorov prevádzok, čím mohlo dôjsť k poškodeniu strojov (majetku) žalobcu. Z tohto dôvodu bol žalobca následne nútený ukončiť so žalovaným spoluprácu a od mandátnych zmlúv odstúpil a ešte dňa 10.6.2013 žalobca vykonal za prítomnosti štátneho dozoru v súlade s ustanoveniami zákona o hazardných hrách účtovnú závierku a všetky stroje z prevádzok žalovaného odviezol. Pri mesačnej závierke za mesiac jún 2013 bolo opätovne vykázané manko vo výške 3.127,45 eur (P. úradom S. odsúhlasený mesačný hárok za výherné prístroje na prevádzke „H.“ vo výške 488,79 eur /č.l. 83/, mesačný hárok za videohry na prevádzke „H.“ vo výške 398,49 eur /č.l. 84/, za výherné prístroje na prevádzke „W. D.“ vo výške 0 eur /č.l. 85/, za videohry na prevádzke „W. D.“ vo výške 1.279,71 eur /č.l. 86/, za výherné prístroje na prevádzke „XXXX“ vo výške 387,59 eur /č.l. 87/, za videohry na prevádzke „XXXX“ vo výške 572,87 eur/č.l. 88/), pričom zo zisteného manka bola odrátaná odmena žalovaného ako mandatára za mesiac jún 2013 vo výške 617,67 eur, ako aj finančná hotovosť nachádzajúca sa v strojoch (výšku hotovosti v strojoch potvrdili krupiéri/ zamestnanci žalovaného) vo výške 1.502,00 eur (kópie zo servisnej knihy /č.l. 89 - 91/), to znamená, že manko žalovaného za mesiac jún 2013 bolo vyčíslené vo výške 1.007,78 eur a keďže žalovaný toto neuhradil ani nasledujúci deň, dostal sa s jeho úhradou dňom 12.6.2013 do omeškania.

Súd prvého stupňa uviedol, že bolo vydané uznesenie zo dňa 29.7.2013, ktorým bolo žalovanému uložené, aby sa k návrhu žalobcu písomne vyjadril v lehote 15-tich dní a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby uviedol vo svojom vyjadrení k návrhu rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný bol poučený, že v prípade, ak tak neurobí a bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa ust. súd môže rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. V ďalšom súd prvého stupňa citoval ustanovenie , , , a uviedol, že žalovaný sa v stanovenej lehote a doposiaľ k žalobnému návrhu nevyjadril, pričom uznesenie prevzal dňa 5.8.2013.

Súd prvého stupňa citoval ustanovenie , , , , , , , , , a uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže žalovaný sa aj napriek uzneseniu súdu, ktoré mu bolo doručené do vlastných rúk, a ktoré obsahovalo všetky potrebné poučenia k podanému návrhu žalobcu v súdom stanovenej lehote nevyjadril, súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. v spojitosti s ust. a uviedol, že skutkovým základom rozsudku v tomto prípade je žalobcom tvrdený skutkový stav, ktorý považoval za nesporný.

Súd prvého stupňa uviedol, že žalobca so žalovaným uzavrel dňa 16.12.2010, a následne dňa 12.12.2011 mandátne zmluvy, ktorými sa mandatár (žalovaný) zaviazal, že bude pre mandanta zabezpečovať v jeho mene a na jeho účet počas trvania tejto zmluvy činnosť umožňujúcu záujemcom z radov verejnosti zúčastniť sa na videohre a to podľa podmienok herného plánu a pravidiel hry pre videohry a ďalej za podmienok upravených v zmluve, a to v prevádzkovej jednotke „W. D.“ na Q. 3, B. S. a mandant (žalobca) sa zaviazal platiť žalovanému dohodnutú odplatu. Rovnakú zmluvu zmluvné strany v rovnakom postavení uzavreli v dňoch 21.12.2010 a 11.1.2011 ohľadne prevádzkovej jednotky „H.- I.“ na M.R.B. XXXX/XX, I. a v dňoch 27.6.2011 a 7.12.2011 o prevádzkovej jednotke „XXXX“ na Z. ulici XXXX, S. D.. Podľa článku 3 uzavretých mandátnych zmlúv žalovaný prevzal ako mandatár v plnom rozsahu zodpovednosť za manipuláciu s finančnými prostriedkami v príslušnej prevádzke, a to najmä zabezpečenie dostatočného množstva finančných prostriedkov s dôrazom na ich proporcionalitu (mince, bankovky), výplatu výhier, sledovanie a zabezpečenie dohodnutých počtov odvodov v dohodnutom bankovom ústave v priebehu mesiaca medzi jednotlivými účtovnými závierkami a povinnú účasť pri mesačných závierkach v súčinnosti s daňovým úradom. Mesačnou závierkou vykonanou v jednotlivých prevádzkach v dňoch 29.10.2012 resp. 30.12.2012 bolo zistené manko vo výške 25.900,22 eur, ktorú výšku žalobca preukázal predloženými mesačnými hárkami herní a z ktorého žalovaný uhradil sumu 6.000,00 eur a v mesiaci jún 2013 bolo mesačnou závierkou zistené manko vo výške 3.127,45 eur, z ktorého žalobca odpočítal odmenu žalovaného za jún 2013 vo výške 617,67 eur ako aj finančnú hotovosť nachádzajúcu sa v strojoch vo výške 1.502,00 eur. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca odstúpil od uzavretých mandátnych zmlúv v súlade so znením článku 5 bod 5.2 písm. c) resp. článku 5 bod. 5.7 zmlúv z dôvodu opakovaného neplnenia zmluvných povinností zo strany žalovaného. Žalobca na preukázanie tvrdeného stavu predložil do spisu listinné dôkazy a to mandátnu zmluvu zo dňa 16.12.2010 /č.l. 17 - 24/; mandátnu zmluvu zo dňa 12.12.2011 /č.l. 25 - 33/; mandátnu zmluvu zo dňa 21.12.2010 /č.l. 34 - 40/; mandátnu zmluvu zo dňa 11.1.2011 /č.l. 41 - 48/; mandátnu zmluvu zo dňa 27.6.2011 /č.l. 49 - 56/; mandátnu zmluvu zo dňa 7.12.2011 /č.l. 57 - 64/; faktúry /č.l. 73 - 76/; odstúpenia od mandátnych zmlúv /čl. 77 - 82/, mesačné hárky /83 - 88/, výzvu na zaplatenie dlžnej sumy /č.l. 92 - 93/, z ktorých súd vychádzal a ktoré považoval za nesporné a za takto zisteného stavu súd prvého stupňa považoval nárok žalobcu za opodstatnený, a preto za použitia vyššie citovaných právnych ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Nárok žalobcu na úrok z omeškania súd prvého stupňa posúdil podľa a za oprávnený ho uznal vo výške 9,75 % zo sumy 19.900,22 eur odo dňa omeškania so splátkou manka 25.900,22 eur za mesiac apríl 2013 a úrok z omeškania vo výške 9,50 % zo sumy 1.007,78 eur odo dňa po vykonaní účtovnej závierky a zistení manka v súlade s ust. s poukazom na ust. Nariadenia vlády č.

Súd prvého stupňa uviedol, že vo veci bol verejne vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa 9.9.2013 v budove Okresného súdu Michalovce o čom bolo vyvesené oznámenie na úradnej tabuli súdu dňa 2.9.2013 a uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia a žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.254, eur titulom zaplateného súdneho poplatku a nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia z dôvodu, že ich žalobca v zákonnej lehote nevyčíslil.

Žalovaný, cestou svojho právneho zástupcu, podal proti rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej lehote odvolanie a navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania žalovaný uviedol, že v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa , pretože v rovnakom čase neboli splnené všetky podmienky uvedené v ustanovení , , . Uviedol, že žalovaný nebol súdom prvého stupňa predvolaný na pojednávanie, že vo veci sa vyjadril písomne dňa 17.9.2013 a teda má za to, že došlo k vadám podľa , že sa mu odňala možnosť konať pred súdom a vo veci očakával nariadenie pojednávania, na ktorom chcel prezentovať svoje stanovisko, prečo nárok žalobcu neuznáva. Uviedol, že vzhľadom na zložitosť súdneho sporu žalovaný je toho názoru, že prípadné písomné vyjadrenie v zmysle uznesenia zo dňa 29.7.2013 vo veci by nepostačovalo na meritórne rozhodnutie, a preto ani nebol postup podľa . Žalovaný uviedol, že je toho názoru, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci a vo veci nesprávne rozhodol, keď vychádzal iba z listinných dôkazov, ktoré mu predložil žalobca spolu so žalobou. K meritu veci žalovaný uviedol, že žalobcovi nespôsobil žiaden schodok a voči nemu neuznal žiaden záväzok, ani voči nemu

nič neplnil z tohto titulu a k ukončeniu spolupráce došlo výlučne z dôvodu, že mu žalobca odmietol vyplatiť províziu.

Žalobca k odvolaniu žalovaného, ktoré jeho právna zástupkyňa prevzala dňa 5.11.2013, nezaslal žiadne stanovisko.

Odvolací súd podľa , prejednal odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa, vrátane posúdenia konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a to podľa bez nariadenia pojednávania.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa a odvolanie proti uvedenému rozsudku je upravené v ustanovení tak, že „Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“

Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy, odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie je prípustné iba z dvoch dôvodov, a to pre nesplnenie podmienok na jeho vydanie a pre nesprávne právne posúdenie veci.

V prejednávanej veci žalovaný podal odvolanie z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia pre zmeškania, preto odvolací súd má za to, že odvolanie proti rozsudku je prípustné, a preto podľa , prejednal odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa, a to podľa bez nariadenia pojednávania.

Pokiaľ ide o podmienky na rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie odvolací súd súhlasí s právnym názorom žalovaného, uvedenom v odvolaní, že podľa , , rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak sú kumulatívne splnené všetky tri podmienky uvedené pod písmenami a/, b/, c/, avšak dodáva, že z uvedenej úpravy je v ustanovení stanovená výnimka, podľa ktorej môže súd vec rozhodnúť bez nariadenia pojednávania rozsudkom pre zmeškanie, ak žalovaný, napriek povinnosti uloženej mu v uznesení, bez vážneho dôvodu v súdom stanovenej lehote nepredloží vyjadrenie k žalobe a v prípade, ak uplatnený nárok neuzná v celom rozsahu neuvedie rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a nepripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, prípadne neoznačí dôkazy svojich tvrdení. Za splnenia uvedeného nemusia byť splnené podmienky uvedené v a , t.j. nevyžaduje sa predvolanie žalovaného a ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní, pričom zákonná úprava vyžaduje, aby bol žalovaný o uvedených následkoch v uznesení poučený.

Ako uviedol súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, a čo aj vyplýva z obsahu spisu, uznesením zo dňa 29.7.2013 /č.l. 101-104/, ktoré žalovaný prevzal dňa 5.8.2013 mu vo výroku uznesenia uložil, aby sa písomne vyjadril k žalobe v lehote do 15 dní odo dňa jej doručenia a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že ak bez vážneho dôvodu uvedenú povinnosť nesplní, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa , pričom ustanovenia a a sa nepoužijú. Okrem toho v odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa podrobne citoval ustanovenia, z ktorých pri určení povinnosti uvedenej vo výroku uznesenia, vychádzal.

Z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol poučený o následkoch nesplnenia povinnosti, uloženej mu v uznesení zo dňa 29.7.2013, a preto boli splnené podmienky na rozhodnutie veci rozsudkom pre zmeškanie, a to bez nariadenia pojednávania. Uvedenú zákonnú možnosť za daných podmienok rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie súd prvého stupňa využil a na úradnej tabuli súdu bolo dňa 2.9.2013 vyvesené oznámenie súdu prvého stupňa, že dňa 9.9.2013 o 14,25 hod. v pojednávacej

miestnosti č.dv. 28, poschodie budovy Okresného súdu Michalovce, bude verejne vyhlásený rozsudok. Vychádzajúc zo Zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 9.9.2013 vo veci bol rozsudok verejne vyhlásený.

Z uvedeného má odvolací súd za preukázané, že žalovaným uvedený odvolací dôvod podľa , a to nesplnenie podmienok na rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie, nie je daný.

Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného zo dňa 16.9.2013, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 17.9.2013, toto bolo súdu doručené po uplynutí lehoty na jeho predloženie a najmä po verejnom vyhlásení rozsudku, a preto naň súd prvého stupňa ani nemohol prihliadnuť. Okrem toho je v ňom uvedené iba všeobecné konštatovanie, že žalovaný neuznáva nárok žalobcu a nebola v ňom uvedená žiadna skutočnosť, z ktorej žalovaný vychádzal, nebol pripojený žiaden listinný dôkaz a žiaden dôkaz ani nebol označený. Preto aj keby uvedené podanie bolo súdu prvého stupňa doručené pred vyhlásením rozsudku, nespĺňalo povinnosti uložené žalovanému v uznesení zo dňa 29.7.2013, ako sú uvedené vyššie.

K tvrdeniu žalovaného, že ani vyjadrenie zaslané na základe uznesenia súdu prvého stupňa by nepostačovalo pre meritórne rozhodnutie veci odvolací súd uvádza, že ak by v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, pre ktoré žalovaný nárok žalobcu neuznáva s predložením alebo označením dôkazu, tak v takom prípade by skutočne neboli splnené podmienky na rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie a súd by na prejednanie veci musel nariadiť pojednávanie.

Podľa druhým zákonným odvolacím dôvodom proti rozsudku súdu prvého stupňa je nesprávne právne posúdenie. Existenciu uvedeného dôvodu žalovaný v odvolaní netvrdí a odvolací súd má za to, že tento dôvod ani neexistuje, keďže súd prvého stupňa právny vzťah medzi účastníkmi konania a nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy správne právne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že súd prvého stupňa nedôvodne vychádzal iba z tvrdení a dôkazov predložených žalobcom v prílohe žaloby, tak odvolací súd uvádza, že z iných tvrdení ani dôkazov nemohol vychádzať, keďže žalovaný mu žiadne nepredložil ani neoznačil a teda nevyvrátil pravdivosť tvrdení a dôkazov, predložených žalobcom. Odvolací súd uvádza, že tvrdenia žalobcu v žalobe a ním predložené dôkazy preukazujú záver o oprávnenosti nároku žalobcu. Z uvedeného má odvolací súd za to, že v danej veci nie je daný ani odvolací dôvod, spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci.

Naviac odvolací súd dodáva, že žalovaný ani v podanom odvolaní neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti na svoju obranu, nepredložil ani neoznačil dôkazy, ani nežiadal o zrušenie rozsudku a odpustenie zmeškania lehoty na podanie písomného vyjadrenia podľa

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania, o ktorom súd prvého stupňa rozhodol v súlade so zákonnou úpravou.

V odvolacom konaní bol žalovaný neúspešný, preto podľa a mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania a keďže žalobcovi také trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol, že účastníkom nepriznáva ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.