Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-100-2013.pdf
PDF · 76.62 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/100/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. M., nar. X. X. XXXX, bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, Námestie slobody 1, dieťa rodičov, matky: B. M., rod. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom J., A. XX, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1727/49, IČO: 36 858 501 a otca O. M., nar. XX. X. XXXX, bytom T. XXX, zastúpeného Mgr. Martinom Machajom, advokátom so sídlom V. C., P. XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 8P/81/2013-150 zo dňa 8. októbra 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dolný Kubín zmenil rozsudok tamojšieho súdu sp. zn. 5C/104/2008 zo dňa 16. 2. 2009 v časti o určení výživného na maloletého Q. M. tak, že matke určil vyživovaciu povinnosť vo výške 90,- Eur mesačne od 1. 8. 2013 a zároveň vyčíslil zameškané výživné za obdobie od 1. 8. 2013 do vyhlásenia rozsudku vo výške 114,- Eur a povolil toto splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh otca na zvýšenie výživného zamietol a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. §§ 62, 75 a 78 Zákona o rodine, keď konštatoval, že dôvody na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom predstavujú zmenu pomerov vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ktoré je fyzicky vyspelejšie a zvýšili sa náklady na zabezpečenie základných potrieb dieťaťa, ktoré študuje na strednej škole, s čím sú zvýšené výdaje. Na strane rodičov odbudla vyživovacia povinnosť k dcére O.. Matke pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej V., nar. XX. XX. XXXX. Príjmy rodičov sa zásadným spôsobom nezmenili, takisto nedošlo k zmenám v ich možnostiach a schopnostiach. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd zo zásad pre určenie výživného uvedených v Zákone o rodine a predovšetkým zisťoval výšku odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, príjmy rodičov, zohľadňoval aj to, kto sa o dieťa osobne stará. Vzhľadom na finančné možnosti matky maloletého dieťaťa návrh otca, ktorým žiadal určiť zvýšené výživné sumou 200,- Eur mesačne, vo zvyšnej časti zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podala odvolanie matka maloletého dieťaťa. Prostredníctvom zástupcu odvolanie zdôvodnila s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jej názoru zvýšenie výživného na sumu 90,- Eur mesačne na maloletého Q. nezodpovedá potrebám maloletého a nie je ani v možnostiach a schopnostiach jej ako matky takýmto výživným na syna mesačne prispievať. Pokiaľ otec maloletého preukazoval výdavky v súvislosti s bývaním, nie všetky možno považovať ako súčasť výdavkov na dieťa, pretože platby za byt do fondu opráv, poistenie, odmena správcovi nesúvisia s užívaním bytu, ale s jeho vlastníctvom. Obdobne nesprávne súd interpretoval výdavky maloletého na cestovné, nakoľko tento má nárok na študentskú zľavu. Počas prázdnin otec na maloletého tento výdavok nevynakladá. Pokiaľ súd konštatoval, že dieťa je o 4,5 roka staršie, nie je možné stotožniť sa so záverom, že náklady od posledného rozhodovania súdu sa zvýšili o 173 %. Určené výživné vo výške 90,- Eur tak nezodpovedá potrebám maloletého a je neprimerane vysoké s ohľadom na reálne výdavky otca súvisiace s jeho výživou. Okrem toho štát prispieva na maloletého prídavkom na dieťa a otec si uplatňuje aj daňový bonus. Matka maloletého má vyživovaciu povinnosť aj k ďalšej maloletej dcére, ktorá má zdravotné komplikácie, s čím sú spojené zvýšené náklady na jej výživu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že výživné zvýši na sumu 50,- Eur mesačne, prípadne žiadala, aby rozsudok prvostupňového súdu súd zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Žiadala tiež, aby odvolací súd zmenil splátky zameškaného výživného na 10,- Eur mesačne, čím by výživa maloletého dieťaťa nebola ohrozená.
K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril otec maloletého dieťaťa. Uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za vecne a právne správne. Odvolanie matky je účelové, jednostranne zamerané a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v zákone, jeho cieľom je vyhnúť sa zákonnej vyživovacej povinnosti. V konaní matka dieťaťa poukazovala na splácanie úverov, ktoré si zobrala na prestavbu domu, avšak v tomto prípade výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Otec maloletého dieťaťa je názoru, že prvostupňový súd prihliadal na všetky zákonné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a tieto správne zhodnotil a dospel tak k zákonnému správnemu rozhodnutiu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.
K rozsudku sa vyjadril aj opatrovník maloletého dieťaťa, ktorý taktiež navrhol rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu v zmysle § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že v minulosti bolo o výške výživného rozhodnuté v konaní o rozvod manželstva, kde bola schválená dohoda rodičov o úprave rodičovských práv a povinností, na základe ktorej boli v tom čase maloleté deti O. a Q. zverené do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať na výživu O. mesačne sumu 43,- Eur a na výživu Q. sumu 33,- Eur. Pri schvaľovaní dohody vychádzal súd z príjmu otca vo výške 335,- Eur a matky vo výške 399,- Eur. Otec podal návrh na zvýšenie výživného k maloletému Q. dňa 7. 8. 2013 s tým, že v čase rozhodovania súdu dieťa navštevovalo 2. ročník Strednej odbornej školy obchodu a služieb, na ktorú dochádza z bydliska v T. do Dolného Kubína. Podľa Daňového priznania za rok 2012 otec dieťaťa vykázal príjem od zamestnávateľov 218,- Eur a príjem z podnikania vo výške 2 087,- Eur. Pri výdavkoch vo výške 1 072,70 Eur jeho základ dane predstavoval 1 014,30 Eur a nárok na daňový bonus 249,24 Eur. V roku 2013 v mesiacoch január až máj jeho hrubý príjem z podnikania predstavoval v priemere 421,- Eur. Otec s maloletým synom, aj s dospelou dcérou býva v spoločnej domácnosti v jednoizbovom byte. Matka maloletého dieťaťa po rozvode manželstva v októbri 2009 uzatvorila manželstvo nové, z ktorého sa narodila maloletá V.. Matka je zamestnaná v OFZ, a.s. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 411,38 Eur.
Vzhľadom na takto zistený skutkový stav má odvolací súd za to, že postup prvostupňového súdu bol správny, keď skúmal, či od posledného rozhodnutia o úprave výživného došlo k takej zmene pomerov,
aby bolo možné iným spôsobom prehodnotiť výšku vyživovacej povinnosti vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti rodičov. Tu súd správne poukázal na zmenu pomerov, najmä na strane maloletého dieťaťa, ktoré súvisia jednak s jeho fyzickým rastom, vyspievaním, ale aj prechodom na vyšší stupeň školy a zabezpečovaním jeho kultúrnych a športových potrieb vo väčšom rozsahu. Prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď ustálil, že je v možnostiach a schopnostiach matky platiť na maloletého syna výživné vo výške 90,- Eur mesačne od 1. 8. 2013. Prvostupňový súd pri rozhodovaní postupoval v súlade so zásadami stanovenými Zákonom o rodine pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov a detí. S jeho závermi sa odvolací súd plne stotožňuje a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na ne poukazuje.
Pretože matka maloletého dieťaťa vo svojom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa neoboznámil a nevysporiadal prvostupňový súd, resp. ktoré by umožnili iným spôsobom odvolaciemu súdu vyhodnotiť správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.