Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/148/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa: X. X., V.. XX.XX.XXXX bytom M. X, Q. proti odporcovi Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky so sídlom Chlumeckého 2, Bratislava, IČO: 00 166 260 v konaní o náhradu škody 3.702,86 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 08.09.2008 a naposledy upraveným dňa 06.12.2012 (čl. 206) domáhala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady škody vo výške 3.702,86 Eur (ide o škodu vyčíslenú ku dňu 01.01.2013, ktorá každý mesiac narastá o sumu 55,80 Eur) s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 21.07.2007 až do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Návrh odôvodnila tým, že dňa 13.07.1999 zomrela J. R., rod. B. bez zanechania závetu a listiny o vydedení. Ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine boli manžel J. R. trvale bytom P. Č.. XXX (zomrel dňa 16.01.2007), deti: X. X., rod. R., R. R. a R. R. (zomrel v roku 2005), ktorí dňa 29.01.2001 na Notárskom úrade v B. pred notárkou ako súdnou komisárkou JUDr. Ľubicou Timčovou uzavreli o vyporiadaní dedičstva k nehnuteľnosti - k novostavbe rodinného domu nachádzajúcemu sa v katastrálnom území Obce P. na parcele č. 661, súpisné číslo 159 bez pozemku, dohodu, na základe ktorej uvedený rodinný dom vcelku, bez výplatnej povinnosti ustupujúcich dedičov nadobúda do výlučného vlastníctva navrhovateľka, o čom JUDr. Ľubica Timčová vyhotovila osvedčenie o dedičstve pod číslom D/803/99, Dnot/108/99 zo dňa 29.01.2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 14.02.2001. Odporca - Okresný úrad v B. katastrálny odbor vrátil notárskemu úradu listiny na zápis do katastra nehnuteľností a žiadal odstrániť nedostatky. Navrhovateľka písomným podaním zo dňa 27.06.2001 predložila odporcovi: Okresnému úradu v B., katastrálnemu odboru právoplatné osvedčenie o dedičstve so žiadosťou o vykonanie zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností formou záznamu a požiadala aj notársky úrad o odstránenie nedostatkov, ktoré bránia vykonaniu zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Notársky úrad neodstránil nedostatky a odporca vrátil písomným podaním Z/2593/01 zo dňa 20.09.2001 navrhovateľke osvedčenie o dedičstve s odôvodnením, že nie je možné vykonať zápis do katastra, lebo stavba číslo súpisné 159 je vedená od roku 1978 v evidencii nehnuteľností, na základe dedičských rozhodnutí D/1085/77 a D/1393/77 vo vlastníctve iných a odporučil navrhovateľke podať návrh na súd, aby tento rozhodol, kto je oprávneným vlastníkom.

V písomnom podaní doručenom súdu 22.03.2011 k otázke náhrade škody (čl. 122) uviedla, že po smrti J. R. - otca navrhovateľky dňa 16.01.2007, o ktorého sa z dôvodov, že tento bol osobou ZŤP staral a

poberal príspevok za opatrovanie R. R., ktorý je bratom navrhovateľky, ktorý do tejto doby žil spoločne so svojím otcom v rodinnom dome, tento z dôvodov, že od tejto doby až doposiaľ v uvedenom rodinnom dome žije sám a je osobou v hmotnej núdzi, písomnou žiadosťou predloženou na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny B. dňa 14.02.2007 požiadal o príspevok na bývanie. K tejto žiadosti o.i. predložil aj úradne overenú nájomnú zmluvu zo dňa 13.02.2007, na základe ktorej a v súlade s verejnou listinou osvedčením o dedičstve uzatvoril nájomným vzťah s navrhovateľkou na dobu doživotného nájmu ako aj právoplatnú verejnú listinu osvedčenie o dedičstve. Úrad práce napriek tomuto rozhodnutím č. W/200706238/6 E. zo dňa 06.03.2007 nepriznal R. R. tento príspevok na bývanie z dôvodu, že tento a navrhovateľka nie je vlastníčkou predmetného rodinného domu súpisného čísla 159 nachádzajúceho sa v katastrálnom území Obce Brezina. Proti tomuto rozhodnutiu sa R. R. v zákonnej lehote odvolal a po späťvzatí odvolania opätovne písomne podal odvolanie dňa 18.06.2007. Následne mal zdravotné problémy, kde bol hospitalizovaný a je až do dnešného dňa práceneschopný, preto od 30.07.2007 tohto na základe generálnej plnej moci zastupuje navrhovateľka. Z uvedeného dôvodu navrhovateľka v mene brata R. R. podala dňa 20.08.2008 novú písomnú žiadosť o príspevok na bývanie, ku ktorej predložil požadované doklady. Úrad práce B. rozhodnutím zo dňa 27.09.2008 nepriznal príspevok na bývanie s odôvodnením, že písomne požiadal odporcu v l. rade Správu katastra B. o vydanie listu vlastníctva pre navrhovateľku, ale keďže tento nebol vydaný a navrhovateľka nie je vedená ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, nemohol priznať tento príspevok na bývanie.

Nakoľko úrad práce nepriznal navrhovateľke príspevok na bývanie od 14.02.2007 doposiaľ, navrhovateľka bola poškodená na oprávnenom nároku, čím jej vznikla celková škoda vo výške 2.588,06 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania až do zaplatenia, ktorá pozostáva podľa výpočtu jednotlivých platných právnych predpisov v tom, ktorom období takto: suma 262,56 Eur za obdobie od 14.02.2007 do 31.08.2007 (t.j. 7 x 1.130 Sk), suma 791,34 Eur za obdobie od 01.09.2007 do 01.01.2009 (t.j. 16 x 1.490 Sk), suma 416,96 Eur za obdobie od 01.01.2009 do 01.09.2009 (t.j. 8 x 52,12 Eur) a suma 1.117,20 Eur za obdobie od 01.09.2009 do 31.03.2011 (t.j. 19 x 58,80 Eur).

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu 08.07.2011, v ktorom uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Podľa vyjadrenia navrhovateľa mal nárok na náhradu škody vzniknúť neplnením si povinností podľa (katastrálny zákon), teda nevykonaním zápisu vlastníckeho práva v prospech navrhovateľky ako dedičky, na základe verejnej listiny , Dnot/108/99 zo dňa 29.01.2001 do katastra nehnuteľností. Uviedol, že postup katastrálneho odboru vychádzal z katastrálneho zákona účinnom ku dňu doručenia záznamovej listiny č. Z 2593/01, v zmysle ktorého, ak je na vykonanie záznamu predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina potvrdzujúca vlastníctvo tej istej nehnuteľnosti v prospech ďalšej osoby, katastrálny úrad nevykoná nový záznam. Katastrálny úrad vykoná záznam, ak je verejnou listinou právoplatné rozhodnutie súdu o určení, že je v konkrétnom prípade právo k nehnuteľnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

Súd sa oboznámil s osvedčením o dedičstve č. , Dnot/108/99 zo dňa 29.01.2001 v dedičskej veci po J. R., rod. B.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.02.2001. Na základe osvedčenia o dedičstve v článku 5 dedičia uzatvorili o vyporiadaní dedičstva dohodu, že nehnuteľnosti v katastrálnom území P., domová nehnuteľnosť číslo súpisné 159 na parcele č. 661, bez pozemku v celosti, na základe oznámenia Obce P. vydaného pod č. 55/2000 zo dňa 27.09.2000 a pasíva nadobúda navrhovateľka vzhľadom k celku bez výplatnej povinnosti ustupujúcich dedičov.

Súd sa oboznámil s listinami opakovane predloženými navrhovateľkou a najmä s listinami priamo súvisiacimi s predmetom konania: pokus o zmier z 20.05.2009, odpoveď na list z 02.06.2009, potvrdenie o zaplatení nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, zmluva o nájme bytu, čestné prehlásenie, potvrdenie o zaplatení dane z nehnuteľností, rozhodnutie úradu práce z 06.03.2007, odvolanie z 14.04.2007, späťvzatie odvolania z 15.05.2007, odvolanie zotrvanie na pôvodnom odvolaní zo dňa 14.04.2007, 18.06.2007, generálne plnomocenstvo, urgencia na vyplatenie aktivačného príspevku, príspevku na bývanie, žiadosti o poskytnutie príspevku na zdravotnú

starostlivosť, ochranného príspevku, jednorazovej dávky v hmotnej núdzi a sťažnosť na postup Vašich pracovníkov, stanovisko k odvolaniu zotrvanie na pôvodnom odvolaní z 12.07.2007, stanovisko k podaniu z 27.07.2007, oznámenie o výsledku prešetrenia podania z 27.08.2007, žiadosť, urgencia a žiadosť o príspevok na bývanie z 08.08.2008, potvrdenie úradu práce o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2008, potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2007, žiadosť o príspevok na bývanie, odpoveď úradu práce z 15.08.2008, žiadosť R. R. o vydanie listu vlastníctva, potvrdenie o zaplatení nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, čestné prehlásenie, žiadosť o príspevok na bývanie dodatok z 20.08.2008, rozhodnutie úradu práce o zvýšení dávky a príspevkov v prospech R. R., potvrdenie o zaplatení nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, čestné vyhlásenie.

Z obsahu generálneho plnomocenstva (čl. 92 súdneho spisu) súd zistil, že R. R. splnomocnil svoju sestru X. X. na zastupovanie vo všetkých právnych veciach týkajúcich sa sociálnych vecí a to v rozsahu podľa , Správneho poriadku a . Túto plnú moc dáva aj pre konanie vykonávané podľa osobitných predpisov, najmä podľa , v znení neskorších predpisov, teda na zastupovanie vo všetkých právnych veciach vedených na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov a to aj v nadväznosti na ním už podané písomné podania. Plnomocenstvo je datované 30.07.2007. Splnomocnenie v daný deň 30.07.2007 v plnom rozsahu prijala navrhovateľka a žiadala, aby jej všetky písomnosti posielali do vlastných rúk. Plnomocenstvo bolo doručené na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove dňa 01.08.2008, čo vyplynulo z prezenčnej pečiatky úradu. Podpisy obidvoch osôb boli osvedčené na Notárskom úrade JUDr. Viery Seleckej dňa 30.07.2007.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že jej brat R. R. býval v tom dome, bral sociálne dávky, výšku ktorých uviesť nevedela a žiadali o príspevok na bývanie a im to nebolo umožnené z dôvodu, že nemá list vlastníctva na ten dom, ktorý zdedila a kde im nezapísali ten list vlastníctva na katastrálnom úrade. Preto žiadal tie dávky, lebo nemal žiadne peniaze a ona mu musela finančne vypomáhať, aby mohol prežiť. Dávku, ktorú žiadal titulom príspevku na bývanie bola žiadaná R. R., pretože on tam býval a má tam doživotné právo bývania. Čo sa týka výšky škody tá bola upresnená podaním, ktoré bolo súdu doručené, presnú výšku určiť nevedela. Táto suma bola prepočítaná tak, že zahŕňa príspevok na bývanie, ktorý mal R. R. poberať od toho roku 2007. V roku 2007 zomrel otec, o ktorého sa brat staral. Brat neplatil žiadne peniaze, pretože o tom nevedel na sociálnu poisťovňu a preto mu dali tak málo peňazí a zo sociálky prišlo, že ak chcú aby dostával invalidný dôchodok, že majú doplatiť nejakú sumu, aby mu bol priznaný invalidný dôchodok a aj z toho dostal porážku a mal aj infarkt, čo toľko chodil na úrady a ona sa musela o neho starať, všade s ním chodiť. Mesiac vôbec nemohol sa postaviť na nohy, preto nechala napísať plnú moc na seba, aby ho mohla zastupovať. Uviedla, že tým, že jej na katastrálnom úrade nevydali list vlastníctva a nezapísali jej dom, tak bratovi nedali z úradu príspevok na bývanie.

Namieta nesprávny postup Okresného úradu, katastrálny odbor. Chodila tam, kolky poplatila a vždy niečo iné pýtajú.

Z výpovede odporcu súd zistil, že pokiaľ navrhovateľka konštatuje, že jej škoda vznikla z dôvodu, že sa musela starať o svojho brata, nevidí príčinnú súvislosť v tom ako vznikla škoda jej osobne a neposkytnutím príspevku na bývanie v prospech jej brata, pretože v tomto konaní vystupuje ona osobne. Účastníkom konania o priznanie príspevku na bývanie bol jej brat, takže tam absentuje príčinná súvislosť. Navrhovateľka zároveň poukazuje na to, že svojím bratom bola splnomocnená na konanie vo veci príspevku na bývanie, ale zasa škoda jej mala byť spôsobená postupom Správy katastra B. vo veci, kde je navrhovateľkou ona sama, pretože ona je oprávnenou osobou v zmysle príslušných dedičských listín. Navrhovateľka má osvedčenie o dedičstve, v ktorom je označená ako výlučná vlastníčka domu, v ktorom býva R. R.. Nesúhlasí s tým, keďže sa navrhovateľka musela starať o brata, že to bola škoda spôsobená postupom správneho orgánu. Jedná vec je konanie na katastri o zapísanie dedičského rozhodnutia a zasa iná vec s inými subjektmi je konanie vo veci príspevku na bývanie. Tu v tomto konaní je oprávnená navrhovateľka, v tamtom konaní o príspevku na bývanie je oprávnený R. R.. Navrhovateľka mala generálnu plnú moc na zastupovanie R. R., avšak v tomto konaní, koná sama za seba. V uvedenom návrhu je označená ona ako sama za seba.

Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

Podľa ust. /ďalej /, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. , spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa ust. , spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

V občianskom procese rozlišujeme procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu. Procesnou legitimáciou sa rozumie oprávnenie byť účastníkom konania, túto súd skúma v súlade s ust. , vecnou legitimáciou sa rozumie z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva a povinnosti v konkrétnom prípade; otázka vecnej legitimácie je súdom riešená v priebehu konania a odzrkadlí sa v rozhodnutí vo veci samej. Podľa tohto rozlišujeme vecnú legitimáciu aktívnu (na strane navrhovateľa) a pasívnu (na strane odporcu), ktorú určujú predpisy hmotného práva. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník nie je nositeľom práva, o ktoré ide v konkrétnom konaní alebo naopak, že nositeľ práva, o ktoré v konaní ide nie je účastníkom konania.

V tomto konaní bolo síce preukázané, že navrhovateľka má spôsobilosť byť účastníkom konania, teda procesnú spôsobilosť, no súd dospel k záveru, že na jej strane je nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní.

Z vyjadrenia navrhovateľky vyplynulo, že škoda, ktorú si uplatňuje a ktorá jej mala vzniknúť, predstavuje nepriznaný príspevok na bývanie od roku 2007, ktorý mal byť priznaný jej bratovi R. R.. Príspevok jej bratovi nebol priznaný z dôvodu, že príslušný úrad nezapísal vlastnícke právo k nehnuteľnosti v ktorej brat býval, v prospech navrhovateľky titulom osvedčenia o dedičstve. Navrhovateľka mala s bratom uzavretú zmluvu o nájme. Namietala teda nesprávny úradný postup správy katastra B. (v čase doručenia návrhu). Z listín predložených navrhovateľkou vyplýva, že žiadateľom o príspevok na bývanie bol R. R.. Samotná navrhovateľka sa na pojednávaní vyjadrila, že vlastne návrh podala v mene R. R.. V návrhu ako navrhovateľka však vystupuje p. X. X. a ani z označenia účastníkov konania, ani z podpisu osoby podávajúcej návrh na začatie konania nevyplýva, že návrh bol podaný v mene R. R.. Právny poriadok pripúšťa, aby mohol byť návrh na začatie konania podaný osobou - navrhovateľom zastúpeným inou fyzickou osobou, avšak takáto skutočnosť musí vyplývať priamo z návrhu a to tak, že ako navrhovateľ vystupuje určitá osoba a v jej mene koná iná osoba, ktorá je rovnako v návrhu označená a prílohou návrhu je plnomocenstvo udelené druhej osobe. V predmetnom prípade nebol zachovaný takýto postup a skutočnosť, že návrh je podávaný v mene R. R. vyplynula až z výpovede navrhovateľky na pojednávaní.

Na základe uvedeného preto súd dospel k záveru, že navrhovateľka nie je nositeľkou práva, o ktoré v tomto konaní ide, teda, že nebola žiadateľkou príspevku o bývanie ona osobne ale ako zástupca inej osoby, a preto nepriznaním príspevku na bývanie jej konaním odporcu (za predpokladu nesprávneho úradného postupu) aj s poukazom na ustanovenie Zz nemohla škoda vzniknúť.

Podľa ust. , d, Zz o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci /ďalej zákon/ v znení účinnom v čase doručenia žalobného návrhu, Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. §4 ods. 1 písm. c, zákona, Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa §3 ods. 1, koná v mene štátu c) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. §9 ods. 1,2 zákona, Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. 2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ust. Zz o katastri nehnuteľností, ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra je Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.

Nakoľko navrhovateľka uplatňovala nárok na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu Správy katastra Trebišov (v čase podania žalobného návrhu), súd na predmetný prípad aplikoval Zz o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

V zmysle citovaného zákona za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci či už nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát. V mene štátu konajú orgány špecifikované v ust. §4 ods. 1 cit. zákona. Nakoľko v predmetnom prípade mala byť škoda spôsobená nezapísaním vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam príslušnou správou katastra (teraz Okresný úrad Trebišov katastrálny odbor) v prospech navrhovateľky, teda škoda mala vzniknúť pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, orgánom ktorý koná v mene štátu je ústredný orgán štátnej správy - Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.

Navrhovateľka ako odporcu po opakovaných výzvach na odstránenie vád žalobného návrhu napokon podaním doručeným súdu dňa 06.12.2012 označila ako Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (čl. 206). Z tohto podania súd napokon ustálil predmet konania ako aj okruh účastníkov konania a následne konal o predmete v zmysle doručeného podania.

Súd preto dospel k záveru, že v konaní je aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko zodpovedným subjektom je v danom prípade vždy štát teda Slovenská republika, bez ohľadu na to, ktorý orgán v jej mene koná. Ak je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou ( ). V danom prípade navrhovateľka ako odporcu neoznačila Slovenskú republiku ale Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorý je ústredným orgánom štátnej správy, samostatnou právnickou osobou a teda má spôsobilosť mať práva a povinnosti ako aj spôsobilosť byť účastníkom konania teda je to právnická osoba odlišná od Slovenskej republiky ako právnickej osoby vystupujúcej v občianskoprávnom vzťahu a nie je nositeľom povinnosti, o ktoré ide v konkrétnom konaní.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľ nie je vecne legitimovaný (nedostatok aktívnej vecnej legitimácie) a ani odporca nie je vecne legitimovaný (nedostatok pasívnej vecnej legitimácie) v tomto konaní, z uvedeného dôvodu návrh navrhovateľa zamietol.

Súd nepripustil výsluch navrhovanej osoby JUDr. J. ako svedka, ktorého navrhla navrhovateľka z dôvodu, že on jej to všetko dával dokopy a vie sa k tomu vyjadriť a nevykonal navrhovaný dôkaz nakoľko mal za to, že svedkom je fyzická osoba majúca povinnosť vypovedať o skutočnostiach, ktoré sú predmetom dokazovania a ktoré vnímala svojimi zmyslami a preto pri zisťovaní skutkového stavu nemôže byť vzatá do úvahy výpoveď, ktorá je podľa svojho obsahu hodnotením alebo odborným vyjadrením (navrhovaná osoba má právnické vzdelanie a do konania vstúpila ako osoba zastupujúca navrhovateľku v konaní čl. 164,191) a nie výsledkom zmyslového vnímania, keďže fyzickej osobe v postavení svedka neprislúcha akékoľvek hodnotenie skutočností významných pre rozhodnutie a taká osoba nemá ani oprávnenie podávať o nich odborné vyjadrenie.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade bol úspešný odporca, avšak trovy konania si neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí / ďalej / uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / /.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v zmysle ust. len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / /,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona / /.