Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_11C-230-2013.pdf
PDF · 74.54 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/230/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v právnej veci navrhovateľa R. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, Q. V. I., t.č. Y. XXX, občana SR, proti odporkyni B. Q., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, Q. V. I., občianky SR, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa R. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX a odporkyne B. Q., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Q. V. I., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Q. V. I. vo zväzku 6, ročníka XXXX, na strane 154, pod por. č. 7 r o z v á d z a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom podaným dňa 15.11.2013 požiadal súd o rozvod manželstva. V podanom návrhu uviedol, že jeho manželstvo s odporkyňou je bezdetné. Vzťahy medzi účastníkmi konania sa zhoršili v roku 2012, pričom od apríla 2013 účastníci konania už nežijú v spoločnej domácnosti.
Odporkyňa písomným podaním zo dňa 5.12.2013 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a uviedla, že súhlasí s rozhodnutím vo veci vo svojej neprítomnosti. S rozvodom manželstva súhlasila.
Súd preto podľa § 101 ods.2 O.s.p. vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti odporkyne.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu, ako aj na dôvodoch, ktoré v návrhu uviedol. Uviedol, že odporkyňa pracuje v zahraničí a aj kým bývali ešte na spoločnej adrese vo O. na ul. E..F. Č.. X, odporkyňa po príchode zo zahraničia sa väčšinou zdržiavala u svojich rodičov v Q. V. I..
Ani jeden z účastníkov konania nemieni obnoviť spolužitie.
Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitie.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Dokazovaním bolo zistené, že manželstvo účastníkov konania neplní žiadnu svoju funkciu. Manželstvo účastníkov konania je bezdetné, manželia nežijú v spoločnej domácnosti a ani jeden z manželov nemieni obnoviť spolužitie. Manželstvo účastníkov konania sa stalo len formálnym zväzkom.
Súd preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov konania o rozvod manželstva nemá právo na náhradu trov tohto konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).