Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8P-110-2013.pdf
PDF · 99.31 KB
Case nature
Subarea
8P/110/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloleté deti D., K., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX., obe deti št. prísl. SR, bytom ako navrhovateľka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka č. 2942/60A, deti rodičov: P. D., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom N. F., H.. XXX a A. D., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom R. - T., A. č. XXX/XX, o návrhu navrhovateľky F. N., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom N. F., H.. XXX, na zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloleté deti D., K., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. F., H. XXX. Navrhovateľka je oprávnená a povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti, zastupovať maloleté deti pred orgánmi štátnej správy a miestnej samosprávy, spravovať majetok detí v bežnej miere, rozhodovať o spôsobe zdravotnej starostlivosti a miestne pobytu maloletých detí , ako aj rozhodovať o druhu školy, ktorú maloleté deti budú navštevovať a zastupovať maloleté deti v styku s príslušným školským zariadením.
Matka je povinná prispievať na výživu maloletej K. výživným vo výške 40 Eur mesačne a na výživu maloletej E. výživným vo výške 40 Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, ktoré výživné je povinná zasielať k rukám navrhovateľky, vždy do l5. dňa v mesiaci vopred.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej K. a maloletej E. výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, podľa osobitného zákona v danom čase mesačne, na každé z detí, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, ktoré výživné bude zasielať k rukám navrhovateľky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok. tunajšieho súdu č. 6C 119/2009 zo dňa 28.04.2011 v časti výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 18.04.2013 sa navrhovateľka domáhala zverenia maloletých detí do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Uviedla, že je sestrou matky maloletých detí je jej sestra, žije v spoločnej domácnosti spolu s maloletými deťmi a svojimi rodičmi, je slobodná a zamestnaná. Uznesením Okresného súdu Malacky č.k. 8P/44/2013 zo dňa 25.03.2013 boli maloleté deti predbežne zverené do jej osobnej starostlivosti. Záverom navrhovateľka uviedla, že matka sa o maloleté deti asi
jeden a pol roka riadne nestará, otec pre nepriaznivý zdravotný stav starostlivosť o ne zabezpečovať nemôže.
Matka so zverením maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti svojej sestry súhlasila.
Pre značnú vzdialenosť miesta pobytu otca od tunajšieho súdu a pre jeho vážne zdravotné problémy, bol dňa 06.11.2013 vypočutý dožiadaným súdom. Otec s návrhom súhlasil, navrhol, aby súd určil výšku výživného primeranú jeho nemocenským dávkam, pretože je dlhodobo práceneschopný. Otec súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti, preto súd s poukazom na ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konal v jeho neprítomnosti za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
Kolízny opatrovník sa k návrhu navrhovateľky v celom rozsahu pripojil, poukázal na riadnu starostlivosť navrhovateľky o maloleté deti. Navrhol, aby súd zaviazal prispievať na výživu maloletých detí otca sumou v minimálnej výške stanovenej zákonom a matku primerane k jej príjmu, minimálne 40 Eur mesačne na každé dieťa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, najmä písomným návrhom na začatie konania, rodnými listami maloletých detí, potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov, potvrdením o zdravotnom stave otca a navrhovateľky, Výpisom z registra trestov navrhovateľky, Správou ÚPSVaR Malacky zo šetrenia v rodine navrhovateľky zo dňa 18.09.2013, spisom tunajšieho súdu č. 8P/44/2013, 6C 119/2009, spisom dožiadaného súdu č. 31Pd 19/2013, ako aj obsahom ostatnej spisovej dokumentácie a zistil, že rodičia maloletých detí nie sú manželia, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 6C/119/2009 zo dňa 28.04.2011, ktorým súd zároveň zveril maloleté deti do starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na ich výživu sumou vo výške 100 Eur mesačne na každé z detí. Tunajší súd uznesením č.k. 8P/44/2013 zo dňa 25.03.2013 predbežne zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky z dôvodu, že matka zanechala maloleté deti v domácnosti svojich rodičov a navrhovateľky, javí o ne len minimálny záujem, na ich výživu neprispieva žiadnou sumou; osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje navrhovateľka. Maloleté deti navštevujú základnú školu v Z., maloletá K.iestu triedu, maloletá E. piatu triedu. Zdravotný stav detí je priaznivý. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a maloletými deťmi v štvorizbovom rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov navrhovateľky. Navrhovateľka je slobodná, zamestnaná v spoločnosti B., s.r.o., s priemerným mesačným príjmom vo výške 550 Eur, od 01.04.2013 poberá prídavky na maloleté deti vo výške 46,20 Eur mesačne. Matka je rozvedená, býva v podnájme v Q., v obci E., v období od 23.11.2011 do 10.01.2013 bola evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, dňom 11.01.2013 bola vyradená z evidencie z dôvodu nástupu do pracovného pomeru u zamestnávateľa R., s.r.o., so sídlom v Z., ktorý rozviazal s matkou maloletých detí pracovný pomer dňa 15.01.2013 z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny (odpracovala 4 hodiny z 8-hodinovej zmeny, na ďalšie zmeny nenastúpila), v období od 07.06.2012 do 12.11.2012 si brigádne privyrábala v spoločnosti W., s.r.o. s priemerným mesačným príjmom 68,20 Eur netto, od 10.06.2013 je zamestnaná na dobu určitú do 31.12.2013 v spoločnosti Q., s.r.o., so sídlom v C. s priemerným mesačným príjmom vo výške 380 Eur netto. Poberala prídavky na maloleté deti v roku 2012 vo výške 45,08 Eur mesačne, za mesiace január až marec 2013 vo výške 46,20 Eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom si dlhodobo neplní. Otec žije v spoločnej domácnosti s družkou, maloletou B. D., nar. XX.XX.XXXX., maloletou dcérou družky B., nar. XX.XX.XXXX a matkou družky; všetci bývajú v trojizbovom byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve matky družky, ktorá hradí náklady na bývanie, otec spolu s družkou jej prispievajú mesačne sumou vo výške 50 Eur na elektrinu a zabezpečujú nákupy potravín. Od 01.07.2006 pracuje ako vodič v spoločnosti P., s.r.o. s priemerným mesačným príjmom za obdobie január 2012 až január 2013 vo výške 388,45 Eur netto. Dňa 26.01.2013 mal vážnu dopravnú autonehodu, ktorú nezavinil, odvtedy je práceneschopný, vznikol mu nárok na nemocenské dávky, ktoré sú mu vyplácané vo výške 244 Eur mesačne. Následkom nehody nevidí na jedno oko, stráca pamäť, užíva lieky, na ktoré dopláca 60 Eur mesačne. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k B. D., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúcej zo vzťahu s terajšou družkou A. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je invalidná dôchodkyňa a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére B., nar. XX.XX.XXXX. Majetok väčšej hodnoty nevlastní. V súčasnosti má vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, K. a E. pre dlhodobú práceneschopnosť pozastavenú, predtým si túto
povinnosť riadne plnil, kupoval im darčeky k sviatkom i k Vianociam. O maloleté deti sa zaujíma, je s nimi v telefonickom kontakte, príp. prostredníctvom sociálnej siete.
Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
Podľa § 44 ods. 3 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.
Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 47 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, b) smrťou maloletého dieťaťa, c) smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 46.
Podľa § 47 ods. 2 Zákona o rodine, súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.
Podľa § 47 ods. 5 Zákona o rodine, ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo e) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že zverenie maloletého dieťaťa do výchovy iného občana než rodiča (§ 45 ods. 1 Zákona o rodine) je výnimkou zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov; musí byť vždy opreté o starostlivé a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré svedčia pre záver, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zaistiť riadnu výchovu dieťaťa (II. ÚS 157/01 /ÚS ČR/). Pri smrti jedného z rodičov je nositeľom rodičovskej zodpovednosti druhý rodič, ktorý potom práva a povinnosti z nej vyplývajúce vykonáva v plnom rozsahu sám, pričom je fakticky obmedzený iba v rozsahu, v ktorom tieto práva patria inej osobe, napríklad tej, ktorej bolo dieťa zverené do výchovy podľa § 45 zákona o rodine. Súd po vykonanom dokazovaní zhodnotil všetky rozhodujúce skutočnosti a má za to, že zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky je v ich záujme. Súd pri rozhodovaní prihliadal na existenciu objektívnej potreby úpravy práv týkajúcich sa osobnej starostlivosti o maloleté deti. Súd má vykonaným dokazovaním za preukázané, že rodičia nezabezpečujú osobnú starostlivosť o maloleté deti, matka o deti javí len minimálny záujem, na ich výživu neprispieva a žiadnym spôsobom sa nezaujíma o ich potreby. Otec sa s maloletými deťmi kontaktuje, v súčasnosti na ich výživu pre ťažkosti zo zdravotným stavom v dôsledku dopravnej nehody, ktorej bol účastníkom, neprispieva, predtým si vyživovaciu povinnosť plnil riadne. Súd tiež zohľadnil osobné pomery navrhovateľky, jej zdravotný stav, rodinné väzby k maloletým deťom a jej komplexný postoj k zabezpečovaniu starostlivosti o maloleté deti. Navrhovateľka sa riadne, v súlade so záujmami maloletých detí stará o ich potreby, zabezpečuje im starostlivosť, je zdravá a spôsobilá naďalej vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti. V mieste svojho bydliska požíva dobrú povesť, žije usporiadaným spôsobom života a jej rodinné a sociálne prostredie je vhodné na výchovu maloletých detí. Preto súd rozhodol o zverení maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, s poukazom na citované ustanovenia zákona, ktoré upravujú režim práv a povinností rodiča a navrhovateľky k maloletému dieťaťu.
Nakoľko zverením maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosť nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu, súd určil matke povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumou vo výške 40 Eur na každé dieťa, keď mal za to, že uvedená suma je primeraná vzhľadom k príjmu matky vo výške cca 380 eur mesačne netto. Otcovi určil vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď prihliadol na skutočnosť, že v súčasnosti sú jeho jediným príjmom pre dlhodobú práceneschopnosť nemocenské dávky vo výške 244 Eur mesačne, pričom v tejto situácii sa ocitol nie vlastným pričinením. Pred dopravnou nehodou riadne pracoval, riadne na výživu maloletých detí prispieval. Súd prihliadol aj na to, že otec má okrem maloletých Simony a Kláry ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to k maloletej Agáte, nar. 18.10.2011. Súd prihliadal na odôvodnené potreby maloletých detí, schopnosti a majetkové pomery jeho rodičov, ako aj osobné a zárobkové pomery navrhovateľky.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 162 ods. 1 O.s.p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 ods. 2 O.s.p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení/.