Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/45/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa JUDr. E. Q., bytom Y. č. XXX, proti odporcovi Q. bane T., a.s., so sídlom T., Y. L. XX, IČO XX XXX XXX, o zaplatenie 39,56 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29.novembra 2012, č. k. -44 takto

rozhodol:

Odvolací súd n e p r i p ú š ť a rozšírenie návrhu o zaplatenie 22,96 eur a o zaplatenie 23,05 eur.

P r i p ú š ť a späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie 16,60 eur, v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Vo zvyšujúcej časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa proti odporcovi o zaplatenie 39,56 eur. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľ bol v predchádzajúcom zamestnaní u predchodcu odporcu poberateľom deputátneho uhlia, čo bolo medzi účastníkmi konania nesporné. Deputátne uhlie bolo v minulosti poskytované navrhovateľovi v zmysle výnosu č. uvedeného vyššie, ktorý výnos bol o mzde s účinnosťou od 16.01.1992 v celom rozsahu zrušený, pričom nebol nahradený žiadnym právnym predpisom alebo kolektívnou zmluvou, ktoré by upravovali právny nárok baníckych dôchodcov, vdovám po baníkoch alebo baníckych dôchodcoch, na plnenie deputátnych nárokov v uhoľnom baníctve. Dňa 01.07.2011 nadobudol účinnosť z 01.06.2011 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR, ktorý v stanovil, že dotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva na príslušný rozpočtový rok možno poskytnúť za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom na podporu podľa písmena a/ baníctva, tradície a histórie banských činností, odstránenia následkov banskej činnosti... . Podľa cit. zákona, dotáciu podľa možno poskytnúť v uhoľnom baníctve, v rudnom baníctve a nerudnom baníctve na a/ plnenie deputátnych nárokov v uhoľnom baníctve, na ktoré vznikol nárok do 16.01.1992 baníckym dôchodcom, vdovám po baníkoch alebo baníckych dôchodcoch (ďalej len oprávnená osoba). Z cit. zákona výslovne vyplýva, že na dotáciu podľa tohto zákona nie je právny nárok. Z uvedeného potom vyplýva, že dotácia poskytovaná Ministerstvom hospodárstva SR na príslušný rozpočtový rok na plnenie deputátnych nárokov, na ktoré vznikol nárok do 16.01.1992 / teda nie v súčasnosti/, je plnením v zmysle uvedeného zákona, na ktorý nie je žiaden právny nárok, a teda je fakultatívnym /dobrovoľným/ plnením poskytnutým v súlade s citovaným zákonom, v danom

prípade na podporu baníctva, tradície a histórie banských činností, odstránenia následkov banskej činnosti. Z § 4 ods. 2 cit. zákona ďalej vyplýva, že ministerstvo poskytne poverenej organizácii finančné prostriedky najviac 100 eur na jednu oprávnenú osobu v príslušnom rozpočtovom roku. V danom prípade dotácia v zmysle citovaných zákonných ustanovení bola poskytnutá odporcovi ako príjemcovi a poverenej organizácii v zmysle § 3 cit. zákona, a to na základe zmluvy o poskytnutí dotácie na rok 2011 z 16.12.2011, ktorú poskytovateľ dotácie Ministerstvo hospodárstva SR a odporca ako príjemca, uzavreli v zmysle § 51 Obč. zákonníka, t.j. ako nepomenovanú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie dotácie na splnenie účelu stanoveného v bode 1 článku III. zmluvy, t.j. na plnenie deputátnych nárokov v uhoľnom baníctve, na ktoré vznikol nárok do 16.01.1992 baníckym dôchodcom, vdovám po baníkoch alebo baníckych dôchodcoch v roku 2011. V článku VI. uvedenej zmluvy sa dohodlo, že prijímateľ dotácie sa zaväzuje poskytovať dotáciu zo svojho účtu konečnému prijímateľovi, t.j. osobe, ktorej vznikol deputátny nárok v súlade s , pričom prijímateľ dotácie zodpovedá za dodržiavanie a splnenie všetkých náležitostí potrebných na vybavenie žiadosti zo strany oprávnenej osoby, ktorej deputátny nárok vznikol v súlade s . Z uvedeného dojednania potom vyplýva, že v článku VI. bod 1 a 2 odporca na seba prevzal záväzok poskytnúť / vyplatiť/ dotáciu zo svojho účtu konečnému prijímateľovi, t.j. oprávneným osobám, pričom prevzal na seba zodpovednosť i za dodržiavanie a splnenie všetkých náležitostí potrebných pre vybavenie žiadosti zo strany oprávnenej osoby, t.j. i všetkých povinností vyplývajúcich z platných právnych predpisov, a preto je podľa názoru súdu odporca v danom prípade pasívne legitimovaný, keďže podľa názoru navrhovateľa odporca nevykonal prerozdelenie dotácie oprávneným osobám v súlade s platnými právnymi predpismi. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľovi za rok 2011 patrí z poskytnutej dotácie deputátne plnenie, ktoré odporca stanovil vo výške 92,94 eur, sporné medzi účastníkmi bolo, či z uvedeného deputátneho plnenia bol odporca oprávnený zraziť nielen odvody za poberateľa plnenia na zdravotné a starobné poistenie, ale aj odvody vyplatené za zamestnávateľa, a to na zdravotné , starobné poistenie, rezervný fond solidarity, v zmysle osobitných zákonov, daň z príjmu a poštový poplatok vo výške 0,90 eur. Odporca z deputátneho plnenia zrazil i odvody za zamestnávateľa, a to na zdravotné poistenie 4,64 eur, starobné poistenie 13,01 eur, rezervný fond solidarity 4,41 eur, daň z príjmu 16,60 eur a poštový poplatok 0,90 eur, t.j. spolu 39,56 eur, ktorú sumu žiada navrhovateľ v tomto konaní zaplatiť zo strany odporcu. V tej súvislosti súd poukázal na tú skutočnosť, že zmluva o poskytnutí dotácie na rok 2011 z 16.12.2011 nestanovuje konkrétny spôsob prerozdelenia poskytnutej dotácie vo výške 330.000 eur medzi všetky oprávnené osoby. V článku IV. zmluvy sa len dohodlo, že výška uvedenej dotácie je 330.000 eur vrátane všetkých nákladov prijímateľa dotácie súvisiacich s úhradou záväzkov voči všetkým oprávneným osobám. Obmedzenie je stanovené len v cit. zákona, a to v rozsahu 100 eur na jednu oprávnenú osobu. Z uvedeného je potom zrejmé, že z uvedenej dotácie poskytnutej MH SR odporca ako „ prerozdeľovateľ “ uvedenej dotácie oprávneným osobám, mal z uvedenej dotácie uhradiť i všetky náklady súvisiace s úhradou záväzkov voči všetkým oprávneným osobám, t.j. i náklady, medzi ktoré podľa názoru súdu možno zaradiť i odvodové a daňové povinnosti v zmysle o sociálnom poistení, o zdravotnom poistení a o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ako i náklady, medzi ktoré podľa názoru súdu možno zahrnúť i hotové výdavky v súvislosti s výplatou deputátnych plnení, teda poštovné náklady, ktoré v danom prípade predstavovali sumu 0,90 eur. Podľa názoru súdu z o dani z príjmov, uvedené deputátne plnenie vyplácané z poskytnutej dotácie sa v zmysle cit. ustanovenia v spojení s ods. 2 cit. zákona, považuje za jednorazový nepravidelný príjem, ktorý príjem podlieha daňovej povinnosti ako príjem zo závislej činnosti, ktorá daň v danom prípade predstavovala 19% zo sumy 87,38 eur /92,94 eur mínus odvody za poberateľa deputátu na zdravotné a starobné poistenie 1,85 a 3,71/, čo predstavuje 16,60 eur. V tej súvislosti súd poukázal na to, že s účinnosťou od 01.01.2011 podľa , ktorým bol novelizovaný i o sociálnom poistení sa v zmysle za zárobkovú činnosť podľa tohto zákona považuje činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá a/ právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, označeného bodom 5, ktorý odkazuje na písmeno a/ až h/, a o dani z príjmov, pričom za zamestnanca v zmysle a za zamestnávateľa podľa v znení účinnom od 1.1.2011 sa za zamestnanca na účely dôchodkového poistenia považuje aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa a a a za zamestnávateľa v zmysle ) sa považuje platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu. 25a), pričom pod bodom 25a) je uvedený v znení neskorších predpisov. Z uvedeného potom vyplýva, že jednorazový príjem vyplácaný oprávneným osobám z titulu deputátneho plnenia z poskytnutej dotácie je príjem, ktorý podlieha dani z príjmov a považuje sa i za príjem, ktorý navrhovateľa ako poberateľa

uvedeného príjmu, pre účely o sociálnom poistení ale i o zdravotnom poistení, stavia do roviny zamestnanca a odporcu ako zamestnávateľa a teda v zmysle citovaných zákonov za platiteľov zdravotného a dôchodkového poistenia. Sadzba poistného na starobné poistenie je stanovená v ods. 1 písm. a/ pre zamestnanca v rozsahu 4% z vymeriavacieho základu a podľa písmena b/ pre zamestnávateľa za zamestnanca, ktorý nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu 14% z vymeriavacieho základu, a teda v prípade starobného poistenia sadzba pre zamestnávateľa predstavuje 14% z 92,94 eur, čo predstavuje 13,01 eur. Podľa uvedeného zákona sadzba poistného do rezervného fondu solidarity je pre zamestnávateľa 4,75% z vymeriavacieho základu, čo v danom prípade zo sumy 92,94 eur predstavuje sumu 4,41 eur. Povinnosť platiť z uvedeného jednorazového príjmu odvody i do zdravotného poistenia vyplýva z b ods.1 písm. a/ o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, v spojení s , a , citovaného zákona, pričom sadzbu zdravotného poistenia pre poskytovateľa i poberateľa takéhoto plnenia upravuje , cit. , pričom v danom prípade keďže navrhovateľ ako prijímateľ deputátneho plnenia je držiteľom preukazu s ťažkým zdravotným postihnutím, sadzba poistenia pre neho ako zamestnanca predstavuje 2% a pre poskytovateľa ako zamestnávateľa predstavuje 5 % , čo zo sumy 92,94 eur predstavuje 4,64 eur. Z uvedeného potom vyplýva, že odporca v súlade s článkom IV. zmluvy o poskytnutí dotácie na rok 2011 uzavretej medzi poskytovateľom MH SR a odporcom z 16.12.2011 prerozdelil poskytnutú dotáciu medzi všetky oprávnené osoby, pričom po odpočítaní vynaložených vyššie uvedených výdavkov, ktoré mu vznikli so splnením uvedených zákonných povinností ako i hotových výdavkov / poštovného/, rozdiel vyplatil oprávneným osobám, t.j. i navrhovateľovi, a preto súd s poukazom na všetko uvedené, návrh navrhovateľa ako neopodstatnený zamietol. V súvislosti s námietkou navrhovateľa, že Ing. Y. S. nebola oprávnená v mene odporcu podať odpor, súd uviedol, že odporca v konaní predložil poverenie vystavené Ing. T. S., ako predsedom predstavenstva a Ing. H. C., ako členom predstavenstva odporcu z 14.12.2006, v zmysle ktorého bola Ing. Y. S., riaditeľka odboru organizačno-právneho poverená v mene odporcu, zastupovať odporcu vo všetkých právnych veciach pred súdmi všetkých stupňov, prokuratúrou, exekútorskými úradmi, orgánmi štátnej správy a miestnej samosprávy, a poverená bola na všetky právne úkony v záujme odporcu, ktoré je potrebné vykonať pred uvedenými orgánmi. V závere sa udáva, že toto poverenia platí až do odvolania. Z uvedeného je potom zrejmé, že v mene odporcu podala odpor proti platobnému rozkazu štatutárnymi orgánmi odporcu poverená osoba, a preto podaný odpor zo strany odporcu mal riadne účinky včas podaného odporu podaného oprávnenou osobou . O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa 142 ods. 1 a neúspešnému účastníkovi, t.j. navrhovateľovi, ktorý žiadal priznať náhradu trov konania, náhradu trov konania v zmysle cit. ustanovenia nepriznal, keďže bol v konaní v celom rozsahu neúspešný.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal, že žiadna dohoda o poskytnutí dotácie medzi poskytovateľom dotácie a jej prijímateľom nemôže zaväzovať jeho, aby znášal náklady banského podniku, ktoré mu zákon v súvislosti s poskytovaním deputátneho plnenia ukladá : v 1, % vymeriavacieho základu, 1,% vymeriavacieho základu a v 4, % vymeriavacieho základu. Nakoľko je zdravotne ťažko postihnutý, znižujú sa tieto zrážky pre neho aj poskytovateľa plnenia o 50%. Vymeriavací základ odporca stanovil čiastkou 92,94 eur, odporcovi poslal preukaz ZŤP. Kontrolou po doručení rozsudku zistil, že odporca túto zľavu u neho ani u seba neuplatňoval. Na zdravotné poistenie mu mal zraziť 0,7% t. j. 0,65 eur, v skutočnosti zrazil 1,85 eur, na starobné poistenie mu mal zraziť 2% t. j. 1,85 eur, v skutočnosti zrazil 3,71 eur. Na zdravotné poistenie mal odviesť za seba taktiež 0,65 eur, odviedol a zrazil jemu 4,64 eur, na starobné poistenie mal odviesť za seba 8% t. j. 7,43 eur, odviedol a zrazil jemu 13,01 eur. Na rezervný fond solidarity odviedol správne 4,75 % t. j. 4,41 eur, ale zrazil mu ich neoprávnene. V návrhu požadoval priznanie aj 16,60 eur v domnení, že sa jedná o daň z príjmu odporcu, túto sumu mu však vrátil daňový úrad, preto v tejto časti berie návrh späť. Čo sa týka naturálnej mzdy sa uvádzalo v predpise a toto znenie prevzal aj v a . Odporca preto nemôže na základe zmluvy o poskytnutí dotácie stanoviť výšku jemu patriaceho deputátneho plnenia sumou 100 eur a ešte preniesť na neho povinnosť znášať zákonné odvody za neho. To by znamenalo ocenenie uhlia za 1/ q čiastkou 1,67 eur. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vráti prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že deputátne plnenie, poukazované baníckym dôchodcom a vdovám po zamestnancoch podliehalo podľa legislatívy platnej v roku 2011 dani z príjmu fyzickej osoby a zároveň výška deputátneho plnenia bola vymeriavacím

základom pre sociálne a zdravotné poistenie. Správna výška deputátneho plnenia u navrhovateľa je 92,94 eur a nebola medzi účastníkmi sporná. Navrhovateľ neznášal žiadne „náklady banského podniku“, pretože odporca nehradil z vlastných prostriedkov žiadne náklady spojené s poukázaním deputátnych plnení, tieto všetky náklady boli hradené v dotácie v celkovej sume 330 000 eur v súlade s čl. IV Zmluvy o poskytnutí dotácie č. 615/2011-4220-3200 zo dňa 16.12.2011. Odporca po poukázaní všetkých deputátnych plnení dotáciu poskytovateľovi zúčtoval podľa čl. VII. Zmluvy. Zdôraznil, že dotáciu od ministerstva nedostal na to, aby uspokojil plnenie deputátnych nárokov dôchodcov ako svoj záväzok voči oprávneným osobám. Na dotáciu podľa nie je právny nárok, pretože v prípade zrušenia cit. zákona, resp. nevyčlenenia príslušnej sumy v rozpočtovom roku zo štátneho rozpočtu si žiadny banícky dôchodca nemôže nárokovať deputátne plnenie. Pokiaľ navrhovateľ namieta správnosť vyčíslenia odvodov do príslušných fondov, tak tieto boli odvedené v správnej výške. V žiadnom z ustanovení nie je ustanovené, že sadzba odvodov sociálneho poistenia je u držiteľa preukazu zdravotne ťažko postihnutej osoby nižšia, resp. 50% ako uvádza navrhovateľ. Tento režim, zníženie sadzby odvodov u zdravotne ťažko postihnutých osôb platí len pokiaľ ide o odvody do zdravotného poistenia. U navrhovateľa boli realizované odvody z vymeriavacieho základu 92,94 eur v správnych sadzbách nasledovne: starobné poistenie za poberateľa 3,71 eur /4%/ a za poskytovateľa 13,01 eur /14%/, zdravotné poistenie za poberateľa 1,85 eur /2%/ a za poskytovateľa 4,64 eur /5%/ a na rezervný fond solidarity 4,41 eur /4,75%/. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /, v spojení s / a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že jednorazový príjem vyplácaný oprávneným osobám z titulu deputátneho plnenia z poskytnutej dotácie je príjem, ktorý podlieha dani z príjmov a považuje sa i za príjem, ktorý navrhovateľa ako poberateľa uvedeného príjmu pre účely o sociálnom poistení, ale i o zdravotnom poistení, stavia do roviny zamestnanca a odporcu ako zamestnávateľa a teda v zmysle citovaných zákonov za platiteľov zdravotného a dôchodkového poistenia. Sadzba poistného na starobné poistenie je stanovená v ods. 1 písm. a/ pre zamestnanca v rozsahu 4% z vymeriavacieho základu a podľa písmena b/ pre zamestnávateľa za zamestnanca, ktorý nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu 14% z vymeriavacieho základu, a teda v prípade starobného poistenia sadzba pre zamestnávateľa predstavuje 14% z 92,94 eur, čo predstavuje 13,01 eur. Podľa uvedeného zákona sadzba poistného do rezervného fondu solidarity je pre zamestnávateľa 4,75% z vymeriavacieho základu, čo v danom prípade zo sumy 92,94 eur predstavuje sumu 4,41 eur. Povinnosť platiť z uvedeného jednorazového príjmu odvody i do zdravotného poistenia vyplýva z b ods.1 písm. a/ o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, v spojení s , a , citovaného zákona, pričom sadzbu zdravotného poistenia pre poskytovateľa i poberateľa takéhoto plnenia upravuje , cit. , pričom v danom prípade keďže navrhovateľ ako prijímateľ deputátneho plnenia je držiteľom preukazu s ťažkým zdravotným postihnutím, sadzba poistenia pre neho ako zamestnanca predstavuje 2% a pre poskytovateľa ako zamestnávateľa predstavuje 5% , čo zo sumy 92,94 eur predstavuje 4,64 eur. Z uvedeného potom vyplýva, že odporca v súlade s článkom IV. zmluvy o poskytnutí dotácie na rok 2011 uzavretej medzi poskytovateľom MH SR a odporcom z 16.12.2011 prerozdelil poskytnutú dotáciu medzi všetky oprávnené osoby, pričom po odpočítaní vynaložených vyššie uvedených výdavkov, ktoré mu vznikli so splnením uvedených zákonných povinností ako i hotových výdavkov, rozdiel vyplatil oprávneným osobám, t.j. i navrhovateľovi, a preto návrh navrhovateľa ako neopodstatnený zamietol.

Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje a zároveň v zmysle si osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné.

Odvolací súd tiež zdieľa názor, že deputátne plnenie v roku 2011 bolo realizované odporcom podľa o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky ako organizáciou podľa osobitného predpisu /ďalej len "poverená organizácia"/ a na základe Zmluvy o poskytnutí dotácie na rok 2011 z 16.12.2011 uzavretej medzi Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ako poskytovateľom a HI.a, a.s. so sídlom v T., Y. sN. XX ako príjemcom. Z čl. IV

tejto Zmluvy vyplýva, že celková výška dotácie poskytnutej prijímateľovi dotácie na základe uznesenia odbornej komisie je 330 000 eur, vrátane všetkých nákladov prijímateľa dotácie súvisiacich s úhradou záväzkov voči všetkým oprávneným osobám. Preto postup odporcu pri výpočte odvodov z deputátneho plnenia na zdravotné poistenie, na dôchodkové poistenie a na rezervný fond solidarity, vrátane všetkých nákladov /poštovné/ bol správny. Nakoľko odvody sa realizovali jednak za poberateľa /navrhovateľa/ a jednak za samotného odporcu ako poskytovateľa podľa o zdravotnom poistení a podľa o sociálnom poistení platných v znení vyplácania deputátneho plnenia, všetky tieto náklady realizované odporcom boli správne odpočítané od výšky dotácie pre navrhovateľa v zmysle hore uvedeného čl. IV Zmluvy o poskytnutí dotácie na rok 2011. Odvolacie námietky navrhovateľa boli preto nedôvodné.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní zároveň vzal svoj návrh o zaplatenie sumy 16,60 eur /ktorá predstavovala daň z príjmu/ späť z dôvodu, že túto sumu mu vrátil daňový úrad, preto odvolací súd v tejto časti pripustil späťvzatie návrhu, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie v tejto časti zastavil v zmysle .

Navrhovateľ ďalej svojím písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 08.03.213 rozšíril svoj návrh aj o vrátenie neoprávnených zrážok za rok 2011 vo výške 22,96 eur a za rok 2012 vo výške 23,05 eur s odôvodnením, že ich mal znášať poskytovateľ deputátneho plnenia.

Odvolací súd však v zmysle v spojení s nepripustil toto rozšírenie návrhu, nakoľko výsledky doterajšieho dokazovania by nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Navrhovateľ len uviedol, o akú sumu rozširuje pôvodný návrh a bližšie nešpecifikoval, čo tieto sumy predstavujú.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšujúcej časti ako vecne správny potvrdil podľa . Rozsudok potvrdil aj vrátane výroku o náhrade trov konania, hoci výrok, že navrhovateľovi sa náhradu trov konania nepriznáva nebol správny. Správny výrok v danej veci v zmysle mal znieť tak, že úspešnému odporcovi sa náhradu trov konania nepriznáva. Odporca však nepodal proti tomuto výroku odvolanie, preto odvolací súd nemohol pristúpiť k jeho zmene.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , a , keď úspešnému odporcovi neboli tieto trovy priznané, nakoľko si žiadne neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.