Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5P/72/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, dieťa matky: X. občan SR a otca: Z.bčan SR, o zníženie výživného takto

rozhodol:

Okresného súdu Trnava č. k. - 50 zo dňa 10.01.2013 vo výške 120,- eur mesačne tak, že počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku je otec p o v i n n ý platiť výživné vo výške 70,- eur mesačne.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom, došlým súdu dňa 31.07.2013, sa otec domáhal zníženia výživného zo sumy 120 eur na 60 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku s odôvodnením, že súdom určené výživné presahuje jeho majetkové pomery, navyše od apríla 2013 s ním v spoločnej domácnosti žije aj plnoletý syn účastníkov Miloš, ktorý je tiež odkázaný výživou na neho a otcov príjem nestačí na pokrytie všetkých ich potrieb.

Matka so znížením výživného nesúhlasila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa so spisom Okresného súdu Trnava č.k. -50 zo dňa 10.01.2013, listinnými dôkazmi najmä potvrdeniami o príjmoch rodičov a ich nevyhnutných mesačných výdavkoch, potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, potvrdeniami o nákladoch na výživu maloletého, ďalšími listinnými dôkazmi ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -50 zo dňa 10.01.2013 bolo manželstvo rodičov mal. Z. rozvedené, mal. Z. na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť na neho výživné vo výške 120 eur mesačne. Styk otca s maloletým zostal neupravený. Ako vyplýva z obsahu spisu, v tom čase s matkou býval aj plnoletý syn účastníkov konania Z., ktorý študoval na strednej škole. Matka bola zamestnaná s čistým príjmom 736,88 eur a otec zo živnostenského podnikania zarábal v hrubom cca 900 eur. Výživné na plnoletého Martina nebolo súdom určené, avšak na základe mimosúdnej dohody rodičov otec prispieval aj na plnoletého syna výživným vo výške 120 eur mesačne.

Otec platil výživné na obe deti do apríla 2013, kedy sa starší syn Martin presťahoval k nemu a na základe dohody si odvtedy rodičia neplatili vzájomne na deti žiadne výživné. Koncom októbra 2013 sa Martin po nezhodách s otcom opäť vrátil bývať k matke.

V súčasnosti teda obe deti účastníkov žijú s matkou v domácnosti jej rodičov. Obaja navštevujú Strednú odbornú školu v Q. Obaja platia rovnaké náklady na ZRPŠ 15 eur a internát 70 eur, ktorá suma zahŕňa ubytovanie a stravu, platia tiež rôzne jednorazové poplatky za výlety zo školy. Cez víkendy dochádzajú domov, majú preto tiež výdavky na cestovné, dostávajú vreckové 10 eur týždenne, na telefón 10-15 eur týždenne a obaja navštevujú súkromne výučbu anglického jazyka, kde jedna hodina stojí 10 eur. Inú platenú mimoškolskú činnosť nemajú. Sú zdraví.

Otec je naďalej živnostník v predmete činnosti murár, maliar, pričom od marca pracuje pre firmu Hromex, s.r.o. s príjmom cca 650 eur brutto mesačne. Dovtedy pracoval pre inú firmu s podstatne vyšším príjmom ( 900 eur), preto výživné v zmysle dohody s matkou maloletého mohol platiť. Táto firma však koncom februára skrachovala a jeho príjem sa citeľne znížil, pritom ale naďalej z neho musí uhrádzať 50,02 eur do zdravotnej poisťovne a 150 eur do Sociálnej poisťovne. Zo zvyšného zárobku si platí cestovné náklady do práce z Podolia do Trnavy vo výške 150 až 200 eur mesačne. Býva s družkou v jej v rodinnom dome a prispieva jej na bývanie a stravu sumou 150 eur mesačne. Keďže z príjmu mu po uhradení týchto nákladov už nič nezostane, žiadne ďalšie mesačné výdavky nemá.

Matka bola dlhé roky zamestnaná vo firme K. s.r.o. ako operátor výroby s priemerným mesačným zárobkom 650 až 700 eur mesačne. Pracovný pomer skončil v januári 2013 dohodou z dôvodu organizačných zmien u zamestnávateľa, pričom jej bolo vyplatené štvormesačné odstupné vo výške 3.200 eur. Od 01.02.2013 je v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Do 31.07.2013 poberala podporu v nezamestnanosti vo výške cca 540 eur mesačne, následne jej od septembra 2013 boli priznané dávky v hmotnej núdzi vo výške 119,10 eur. Počas nezamestnanosti si spravila kurz opatrovateľky a koncom apríla 2013 odišla do Rakúska, kde býva u priateľky a hľadá si prácu ako opatrovateľka. Bydlisko má inak stále u svojich rodičov vo Veľkých Kostoľanoch, kam chodí každý druhý víkend. Počas jej neprítomnosti sa o deti starajú cez víkendy jej rodičia. Matka je od 10.07.2013 aj v evidencii úradu práce v Rakúsku, snaží sa nájsť si legálny pracovný pomer, zatiaľ však neúspešne. Uviedla, že sa jej naskytli občasné brigádnické práce bez zmluvy, čím si doteraz zarobila celkovo do 200 eur, inak príjmy nemá. Priateľke, u ktorej býva, neplatí za ubytovanie nič, prispieva iba na stravu do 100 eur mesačne, platí si tiež telefón cca 20 eur a cestovné domov, kedy jedna spiatočná cesta autom stojí 40 až 50 eur. Rodičom za bývanie tiež neplatí, pretože nemá z čoho, naopak, oni jej musia finančne vypomáhať, hoci sami majú nízke príjmy, keďže obaja sú invalidní dôchodcovia. Matka uviedla, že pokiaľ sa jej nepodarí zamestnať do konca tohto roka, vráti sa domov a bude si hľadať prácu v SR.

Z dokazovania ďalej vyplynulo, že rodičia majú značné dlhy, obaja splácajú pôžičky pretrvávajúce z obdobia ich manželského spolužitia. Na tento účel otec matke po rozvode posielal okrem výživného na obe deti vo výške 240 eur aj sumu 460 eur, ktoré boli určené na platenie dlhov s tým, že časť pôžičiek platila aj ona z vlastných príjmov, keďže celková výška ich mesačných splátok pôžičiek sa pohybuje okolo 700 eur. Od apríla 2013 otec prestal matke túto sumu posielať s odôvodnením, že zistil, že splátky nie sú matkou uhrádzané, preto sa rozhodol platiť ich sám po dohode s veriteľmi na nižších splátkach. Otec uviedol, že je presvedčený, že matka ukončila pracovný pomer vo firme K.obrovoľne z dôvodu, že z výplaty jej zrážali vysoké sumy na splácanie dlhov. Ukončením riadneho pracovného pomeru sa matka zbavila tejto povinnosti, navyše jej zamestnávateľ vyplatil odstupné, v SR poberala podporu a zároveň v Rakúsku pracovala, čiže mala vyšší príjem ako dovtedy. Matka tieto tvrdenia poprela, uviedla, že zamestnávateľ vtedy prepúšťal a aj ostatní zmestnanci odchádzali na dohodu, pokiaľ ide o prácu v Rakúsku, je pravda, že v mesiaci máj a jún tam pracovala ako upratovačka ale načierno a chodila iba do dvoch domácností na 2 hodiny týždenne, takže za tie dva mesiace zarobila približne 200 eur.

Kolízny opatrovník odporučil súdu návrh na zníženie výživného zamietnuť.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre mal. dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd zhodnotil vykonané dokazovanie a dospel k záveru, že návrh na zníženie výživného je dôvodný.

Od posledného rozhodnutia súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.01.2013, nedošlo na strane maloletého k žiadnej podstatnej zmene pomerov, keďže aj v tom čase maloletý navštevoval strednú školu, kde bol na internáte a náklady na jeho výživu boli porovnateľné s dnešnými, jediné zvýšenie výdavkov nastalo v súvislosti s doučovaním angličtiny, z matkou predloženej faktúry bolo zistené, že od septembra do 14.11.2013 absolvoval 5 hodín, čo vychádza zatiaľ na 2 hodiny mesačne.

Pokiaľ ide o majetkové pomery rodičov, bolo zistené, že u matky sa situácia zmenila, pretože od februára 2013 stratila dovtedajší príjem 650 -700 eur, ale nasledovných 6 mesiacov poberala podporu vo výške 540 eur, pričom zároveň jej bolo vyplatené vysoké odstupné ( ktoré pri rozpočítaní na celý zvyšok kalendárneho roka by predstavoval mesačne cca 300 eur), súčasne dosahovala aj nepravidelné príjmy z práce upratovačky v Rakúsku. Z uvedeného vyplýva, že k zníženiu príjmov došlo až od augusta 2013, kedy jej od septembra 2013 v SR boli priznané dávky v hmotnej núdzi vo výške 119,10 eur, avšak v tom čase pravdepodobne dosahovala určité nezdanené príjmy v Rakúsku, ich výšku sa ale súdu nepodarilo preukázať. Pokiaľ by matka tak ako súdu tvrdila, od augusta 2013 vôbec nikde nepracovala, bolo by možné posudzovať jej konanie ako vzdanie sa bez vážnych dôvodov zárobku, ktorý mohla už dosahovať v SR, pokiaľ by si tu bola od februára 2013 prácu hľadala.

Pokiaľ ide o otca, jeho príjmy od apríla 2013 preukázateľne poklesli a podľa predložených daňových dokladov ( faktúr č. ) odvtedy zarobil celkovo brutto 3.528,46 eur, čo za 8 mesiacov predstavuje v priemere 441 eur mesačne, z čoho musí uhrádzať odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne vo výške 200 eur, takže doterajšie výživné v sume 120 eur na každé z detí už nezodpovedá jeho zmeneným možnostiam a schopnostiam.

Vychádzajúc z uvedeného, súd výživné na maloletého znížil zo sumy 120 eur na 70 eur mesačne, pričom počiatok zníženia výživného stanovil v súlade s otcovým návrhom, t.j. od právoplatnosti rozsudku. Pri určení výšky zníženého výživného súd vychádzal jednak zo zistených potrieb maloletého a možností a schopností rodičov ako boli zhodnotené vyššie, pričom musel vziať do úvahy aj existenciu druhej vyživovacej povinnosti k plnoletému synovi Z.áto vyživovacia povinnosť otca síce nie je stanovená súdnym rozhodnutím, ale v zmysle Zákona o rodine sú rodičia povinní živiť aj toto dieťa ( ktoré sa zatiaľ

stále pripravuje dennou formou štúdia na budúce povolanie a nemá vlastné príjmy), pričom vzhľadom k tomu, že jeho náklady na výživu sú v podstate rovnaké ako u maloletého Z. súd vychádzal z toho, že aj Z.usí otec prispievať na výživu približne v rovnakej výške. Vyššie výživné ako 70 eur by preto presahovalo otcove schopnosti a možnosti, pretože po zaplatení povinných odvodov a výživného na obe deti otcovi zostane už iba suma potrebná na uspokojovanie jeho základných potrieb. Zároveň súd ale musel zohľadniť aj odôvodnené potreby maloletého a preto návrh na zníženie výživného vo zvyšnej časti zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté za použitia ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, ktorá podmienka vo veciach starostlivosti o maloleté deti je splnená.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie iba kolízny opatrovník, pretože rodičia sa práva podať odvolanie výslovne vzdali po vyhlásení rozsudku. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní od doručenia rozsudku.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( , veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( -f) ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.