Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_13C-38-2010.pdf
PDF · 93.98 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/38/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou Mgr. Milenou Fegyesovou vo veci navrhovateľky: B. B., M.. X.X.XXXX, Q. W. XXX, XXX XX C., zastúpená Centrom právnej pomoci, Trieda SNP 75, 974 89 Banská Bystrica, proti odporcovi: P. P., M.. XX.XX.XXXX, Q. L., J. Q. X, XXXXX N. o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej C. B., M.. XX.X.XXXX, bytom u matky, dieťa zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že odporca P. P., M.. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXXX je otcom mal. C. B., M.. XX.X.XXXX z matky B. B., D.. B., M.. X.X.XXXX.
Mal. C. B., M.. XX.X.XXXX súd z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky B. B., M.. X.X.XXXX, ktorá je oprávnená mal. dieťa zastupovať a spravovať jej majetok.
Odporca P. P., M.. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. C. B., M.. XX.X.XXXX sumou 100 € mesačne, počnúc dňom 24.2.2009, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. dieťaťa.
Zročné výživné za obdobie od 24.2.2009 do 12.12.2013 v sume 5 800 € je odporca p o v i n n ý splácať v 50 € mesačných splátkach, splatných spolu s bežným výživným, počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku k rukám matky mal. dieťaťa stým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť štátu - Okresnému súdu Žiar nad Hronom trovy konania 481,64 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť štátu - Okresnému súdu Žiar nad Hronom súdny poplatok z návrhu na začatie konania 66 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala na Okresnom súde v Žiari nad Hronom dňa 12.2.2010 návrh, v ktorom navrhovala, aby súd určil, že odporca, ktorý nie je jej manželom, je otcom mal. C. B., M.. XX.X.XXXX. Návrh odôvodnila tým, že počas pobytu v SRN sa dňa 4.5.2008 na diskotéke zoznámila s odporcom, s ktorým
nadviazala priateľský vzťah. Tento následne prerástol do intímnej známosti, ktorá trvala do augusta 2009. Po dvoch mesiacoch zistila, že je tehotná. Odporca na túto správu reagoval tak, aby si dala tehotenstvo prerušiť, pretože už má jedno nemanželského dieťa - syna. Navrhovateľka zároveň žiadala mal. Lauru zveriť do svojej starostlivosti a odporcu zaviazať platením na jej výživu sumou 250 € mesačne od 24.2.2009.
Odporca potvrdil, že mal s navrhovateľkou intímny vzťah, ale nie si je istý, či je otcom dieťaťa a či by do úvahy neprichádzal ešte niekto iný, takže nie je ochotný uznať otcovstvo dieťaťa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, právneho zástupcu, výsluchom odporcu prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Fulda - rodinný súd v Nemecku, výsluchom kolízneho opatrovníka, znaleckým dokazovaním a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľka sa počas pobytu v SRN dňa 4.5.2008 na diskotéke zoznámila s odporcom, s ktorým nadviazala priateľský vzťah. Tento následne prerástol do intímnej známosti, ktorá trvala do augusta 2009. Po dvoch mesiacoch zistila, že je tehotná. Odporca na túto správu reagoval tak, aby si dala tehotenstvo prerušiť, pretože už má jedného nemanželského dieťa - syna. L.. C. sa narodila dňa 24.2.2009. Odporca po vykonanom znaleckom dokazovaní uznal otcovstvo k maloletej C.. Uviedol, že dieťa ešte osobne nevidel, pozná ju len cez fotografie, ktoré mu posiela matka. Súhlasil s tým, aby bola maloletá C. zverená do osobnej starostlivosti matky, pretože on trvalo žije vo Fulde a matka na Slovensku. Pokiaľ ide o výživné tvrdil, že nemôže teraz platiť žiadne výživné. Uviedol, že má ukončenú základnú školu, niekoľko rokov nerobil vôbec nič a žil zo sociálnych dávok. Naposledy pracoval v roku 2012 asi 3 až 4 mesiace v gumárňach vo Fulde, kde mal príjem 900,- až 1.000,- € netto. Od septembra 2012 pracuje ako záhradník vo firme Peter Kümmel a teraz v zime má príjem 700,- až 800,- €, keď začne sezóna na vonkajšie práce, zvýši sa jeho príjem na 1000,- až 1.100,- €. Zároveň poukázal na to, že má ešte ďalšie dieťa, syna D. V., Q. N., ktorý má 6 rokov a má právo na spoločnú starostlivosť. Ani na toto dieťa teraz neplatí výživné.
Právny zástupca navrhovateľky žiadal návrhu vyhovieť a pokiaľ ide o výživné, vzhľadom na výšku príjmu otca žiadal určiť výživné vo výške 100,- € mesačne od 24.2.2009 a povoliť 50,- € mesačné splátky na zročné výživné.
Kolízny opatrovník doporučil návrhu vyhovieť.
Zo záverov znaleckého posudku RNDr. Evy Ferákovej, PhD., znalkyni z odboru Genetika, odvetvie - Analýza DNA vypracovaného dňa 30.3.2012 pod č. 25/2012, bolo zistené, že na základe vykonaného dokazovania metódou analýzy DNA zúčastnených osôb, vychádzajúc zo súčasného stavu poznania v genetike, treba pokladať otcovstvo odporcu P. P., M.. XX.XX.XXXX voči maloletej C. B., M.. XX.X.XXXX za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou. Pričom pravdepodobnosť jeho otcovstva má číselnú hodnotu 99,9999 %.
Podľa § 113 ods. 2 O.s.p., s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Podľa § 84 Zákona o rodine (ďalej len ZR), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 94 ods. 1 a 2 ZR, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 65 ods. 1 ZR, Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1) 2) 3) 4) 5) ZR, Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd zhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na určenie otcovstva je dôvodný a otcom mal. C. B.A., M.. XX.X.XXXX je odporca P. P., M.. XX.XX.XXXX, ktorá skutočnosť po vykonanom znaleckom dokazovaní medzi účastníkmi konania sporná ani nebola a odporca otcovstvo k maloletej C. B., M.. XX.X.XXXX uznal. Súd mal. C. zveril do osobnej starostlivosti matky (tu navrhovateľky), tak ako sa účastníci konania dohodli.
Pokiaľ ide o určenie výživného, súd mal preukázané, že odporca je zamestnaný od septembra 2012 ako záhradník vo firme Peter Kümmel a v zime má príjem 700,- až 800,- €, keď začne sezóna na vonkajšie práce, zvýši sa jeho príjem na 1000,- až 1.100,- €. Predtým, ako uviedol dlhodobo nepracoval a žil zo sociálnych dávok. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pre posudzovanie možnosti a schopnosti rodičov mal. detí nie je rozhodujúci len skutočne dosahovaný príjem, prípadne len preukázateľný príjem, ale treba zohľadniť skutočné možnosti, schopnosti, dosiahnutú kvalifikáciu, nadobudnuté pracovné skúsenosti, reálne možnosti na trhu práce, ale i vôľu a snahu rodiča dosiahnuť čo najvyšší príjem. Odporca je v produktívnom veku, má reálnu možnosť uplatniť sa na trhu práce. Neuvádza žiadne zdravotné ťažkosti, ktoré by ho znevýhodňovali pracovne sa uplatniť. Nesporne je preto v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si primeraný príjem, minimálne 1.000 € netto,
ako mal u predchádzajúceho zamestnávateľa, keď pracoval v gumárňach vo Fulde. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby mal. dieťaťa, ako aj schopnosti a možnosti rodičov i celkové pomery na ich strane, zohľadniac zároveň osobnú starostlivosť o mal. dieťa, ktorú výlučne poskytuje matka (tu navrhovateľka) a ktorá predstavuje materiálnu hodnotu porovnateľnú s finančným príspevkom, ktorý poskytuje druhý rodič vo forme výživného, považoval súd výživné vo výške 100 € mesačne za primerané a odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. C. sumou 100 € mesačne od 24.2.2009.
Zročné výživné za obdobie od 24.2.2009 do 12.12.2013 v sume 5 800 € povolil odporcovi splácať v 50 € mesačných splátkach, splatných spolu s bežným výživným, počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku k rukám matky mal. dieťaťa s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľka, mala vo veci plný úspech, a jej právny zástupca si na pojednávaní dňa 12.12.2013 uplatnil trovy právneho zastúpenia, ktoré vyčísli v lehote 3 dní. Nakoľko zástupca navrhovateľky v zákonom stanovenej lehote 3 dní trovy právneho zastúpenia nevyčíslil, súd rozhodol tak, že navrhovateľke trovy konania nepriznal.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Náhrada trov konania spojených s podaním znaleckého posudku vo výške 481,64 €, hradených z rozpočtových prostriedkov súdu (Uznesenie č.k. 13C/38/2010-113 zo dňa 21.5.2012), bola odporcovi uložená nahradiť štátu - Okresnému súdu Žiar nad Hronom, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, podľa § 148 ods. 1 O.s.p., pretože odporca nebol v konaní úspešný a nespĺňa ani predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Podľa § 2 ods. 2 veta prvá, zákona č. 71/1992 o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
V prejednávanej bola navrhovateľka oslobodená od platenia súdneho poplatku. Pretože súd jej návrhu vyhovel, uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok odporcovi, na ktorého prechádza poplatková povinnosť podľa § 2 ods.2 vyššie cit. zákona a to vo výške 66,- € (viď položka 9 sadzobníka o súdnych poplatkoch, obsiahnutého v prílohe k citovanému zákonu ) v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici písomne, a to v 5 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods.1a 2 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods.1 O.s.p.).